Príspevky užívateľa

Zohnať sušené bodliaky nebolo vôbec jednoduché, ale Guláš mal zásoby, a veľmi tajné, keďže ich rád nosil, ale neboli tak obľúbené na verejnosti, schovával si ich. Už nevyzerali tak dobre ako predtým, boli trocha opadané, ale i tak jeho jednoduchý bodliakový veniec náhlivo niesol k polnočnej studničke. Skoro meškal! To bol páni škandál, Guláš to nechcel premeškať. Cítil povinnosť sem prísť a tentoraz nebola iba pri očakávaní rodičov, ktorí si pri oznámení, že bude svadba želali aby u bol a a ani to nemuseli povedať. Aj by mu preblyslo hlavou, že by to bojkotoval, no teraz nie. On mal Tima rád a jeho lásku k Harimu, ako o tom hovorili predtým v nore, schvaloval všetkými labkami a tešil sa z neho. Aspoň tak ako sa Guláš z niečoho vedel tešiť.
Bolo treba podotknúť, že tu možno ani nemal čo robiť, nakoľko stále nebol celkom zdravý. Jeho stav sa ale začínal zlepšovať zvládol sem prísť, hoci to zabralo dlhší čas než chcel. Kuc! odkašlal si posledný raz ešte než prišiel. Už to videl tak, že potom prespí dva dni vkuse. Choroba pliaga hnusná. Nuž aspoň si dobre vybuduje imunitný systém.
Videl, ž Roihu je už tu a prekvapilo ho, že boli pri ňom malí jedinci! Páni. Guláš ani nevedel koľko sa toho udialo, keď bol nemohúci, hoci je pravda že to Tim asi spomenul. Obzrel sa či nevidí Anjel. Och ako dlho s ňou nehovoril. Ale čo prv to prv. Išiel vyhľadať mamku a položil pri nej venček na zem.
" Môžem tu byť?" šepol. Ona vedela prečo, isteže. Aj sa zdráhal opýtať. Pošle ho naspäť a on by tomu ešte aj rozumel. " Prosím." Bolo až zvláštne aká motivácia bol jeho vzťah k Timovi a fakt, že mu svojou prítomnosťou chcel urobiť radosť. Aj slušne sa vyjadrovať naučí.

Akási zvláštna forma úzkosti mu zvierala hrdlo a Guláš mal tento pocit hádam prvý raz. Nie. Mal ho aj vtedy, keď sa maminka hádala v nore s otcom a myslela si, že ich nepočuje. Guláš nevedel čo má robiť. Nechcel aby bol naňho vyvíjaný tlak, s očakávaniami, ktorý bol očividný a nemuseli ho ani vysloviť, hoci nevedel, že toto tušil iba on. Nechcel ale ani aby bola Ryumee z neho nešťastná. Ak raz príde na to čo jeho moc alebo prekliatie robili, bude svetu vďačný za to, že toho nemôže vedieť ešte viac.
"Mami," odpovedal, keď sa naňho nepozrela. Nevedel, že plače ale dobre cítil, že je v neporiadku. Rozhodol sa pohnúť zo zarazenia a pomaly sa vydal ďalej za ňou. Váhavým krokom, lebo bol zaskočený. Prečo by z neho chcela mať niekoho lepšieho? To je to tak zlé? Keď za ňou došiel, takmer presne na jej úroveň, nevedel či ho zdrvuje fakt, že jej asi ublížil, alebo je z toho len sklamaný. " Mami nebuď smutná." zmohol sa na to a nech sa teraz hneval a bol rozpoltený ako chcel, otrel jej nos o tvár a olízol jej líce. " Ja sľubujem, že za Timom pôjdem."

Guláš sa na prázdno pousmial, skoro až falošne ale krátko než aby si to bol Everett všimol. " Ano iste." odpovedal formalitou, no dobre vedel, že preň nebol niekým, komu by sa s niečím zveril, aj nech by si to bol Everett prial ako chcel. Guláš toto nevedel ovplyvniť a možno vedel ale už ani nechcel. Dosť na tom, že za ním sám od seba došiel no nie? Musel sa hold otec viac snažiť keď chcel a ani to mu nedávalo záruku.
Keby bol videl jeho myšlienky, bol by sa otočil a nechal to tak. " Povedzme to takto. Som na nič. Potrebujem sa vedieť biť. Tak do toho neťahajme zbrane, len mi ukáž, ako dať niekomu na držku." Vybral trochu ostrejší slovník a odpovedal skepticky. Nepovažoval síce za pravdu, že je nanič, avšak takto to vedel po lopate zhrnúť. A bola pravda, že čo sa boja týka, bolo toto skonštatovanie viac než výstižné.

Zamyslel sa nad tým čo Tim povedal a ako ležal s preloženými labkami cez seba, odvrátil pohľad s výrazom zadubaným. Nič na tom vlastne nebolo nie? AKo povedal Tim, keby to tak nemalo byť, nebolo by to tak? Hoci, veril Guláš týmto nezmyslom o hviezdach? No iste áno, ale bol za to že v mnohých ohľadoch si za všetko mohol niekto aj sám. Inak by mama neskončila s otcom alebo by bol ich vzťah taký ako by mal byť. Guláš vlastne nevedel aký by mal byť, len videl že takýto nie.
"Hm, Hari je fajn. Lovili sme spolu šťuku." odpovedal uznanlivo, čím chcel povedať strýkovi, že mu to ako jeho obľúbený synovec schvaľuje!
" Som unavený." zašepkal vyčerpane.

Vedel Guláš čo je to nimlóg? Teoreticky. Videl ho už? Ani omylom. Jediné čo mu stačilo bolo, že je zranený a že mu ten pomaranč povedal aby utekal. "Ja sa nebojím." Odvrkol a pozeral sa dopredu, hľadal one stvorenie. To čo sa vynorilo rozhodne nebolo to čo si predstavoval. A keď naň uprene pozeralo, mladý vlk určite neurobil to čo urobiť mal. Chvílu meravo stál, snažil sa v tom snehu zaostriť čo najlepšie čo však nešlo. Napriek tomu že tu tvrdil ako sa nebojí a aký je odvážny a predstavoval si, že zranené zviera môže skoliť, teraz tú chuť ani nemal. Nepovedal ani slovo a dokonca sa zdalo, že sa mladý vlk uvoľnil. Isteže cítil hrozbu, avšak jeleňa sa predsa možno nemusel báť. Trebárs by mu to aj vyšlo, nebyť jedného detailu. Tá pliaga odporná infekčná o ktorej ani potuchy nemal sa mu drala cez krk. Guláš zakašlal.

Ak niečo Guláša naozaj nebavilo, boli to zbytočné dlhé výklady, ktoré zrovna teda neviedol on. Ako prvotriedny zmrd pretočil teatrálne očami. " Prosímťa skráť to." odfrkol si a na dôvažok, keď ryšavý okrídlenec dohovoril, si odfrkol ešte raz, aby bolo nad mieru jasné, že ho to nezaujíma a nebaví. " Tak choď zbabelec." zavrčal popod nos avšak dostatočne nahlas aby mu bolo rozumieť. Chystal sa ešte vymyslieť nejaký protiútok, niečo čo povie, keď sa vo vetre rozvial pach krvi. Fialkastý vlk zdvihol bledú hlavu, uprene sa pozrel do snehu, cez ktorý však vďaka vetru a sneženiu nevidel nič. Čo je to? Myslel si, avšak, nemusel to hovoriť, jeho zádumčivý zľahka vykoľajený pohľad hovoril za všetko.

Guláša to veľmi neupokojilo tak sa iba slabo až falošne pousmial. Ale čo dôležité, vôbec ho neuspokojila Timova odpoveď či aj on už niekoho ľúbil. Ako mu mal veriť? Chce mená, chce kontext. Pokrútil hlavou, akoby ho vari poučoval. " Ale Tim." odpovedal a sklonil uši, v ľahu sa plaziac bližšie k strýkovi. " Do koho ako sa volal, kto to je a kedy? Veď mi niečo povedz. Inak ti nebudem veriť" dôležito poznamenal. Nemôže sa predsa trápiť len so svojim ľúbostným životom všakže. " A ako to dopadlo? Vravíš že to bude dobré, ale čo keď nebude? To sú dôležité premenné" vytiahol ďalšie z múdrych slov samozrejme. ", ktoré treba brať do úvahy, čo ak to máme v rodine predurečné. Pozri na maminku a otca" poznamenal trochu skleslo, ale nechal to tak. Ak majú estreláci hviezdami predurčené nahovno vzťahy tak je to dosť v keli. A veruže keby vedel ako to bolo s jeho dedkom, bol by o tom presvedčený že áno.

Guláš od prírody nebol vyhladávač sporov a nebol tak hlúpy ako sa teraz choval, ale čo si budeme hovoriť. Bol mladý a v tejto situácii ešte aj troška vypočítavý chuj. Hoci mu toto už nezabezpečí nijakú pomoc ani podobne ako prišiel zisťovať, v tom mal ryšavý vlk prevelikú pravdu, už bol vo švungu. Aj tak len improvizoval q vlastne nevedel čo sa chcel spýtať. A keď nenachádzal nijakú možnú cestu ako to ešte zažehliť, nuž už nebolo veľmi čo stratiť. "Ale ja nič, ani ma neprekvapuje že viete pomáhať iba vtedy keď sa vám to hodí. Nuž, to tak, to je nátura. My ako liečiteli by sme pomohli bezpodmienečne ale ani by som nečakal že to takzvaný bojovník môže pochopiť " odfrkol si, vyrovnávajúc sa s faktom že on pravdepodobne nikdy dobrým bojovníkom nebude. " Viem všetko čo som potrebovl

Keď ho Tim ubezpečil že sa nemusí cítiť trápne a hlúpo, mladý vlk bol pokojnejší. Aj keď si nebol úplne istý či Tim ma s týmto skúsenosti, takéto veci sa zvyčajne nepýtal lebo nik o nich nehovoril tak sa o tom asi nemalo hovoriť. No od nikoho iného by lepšiu radu určite nedostal. Kto aj mal byť jeho vzorom? Matka a otec sa hádali a ona mu otvorené povedala že sa zaň hanbí. Gulášik ľúbil svoju maminku ale začínal sa spytovať či to bolo úplne fér voči otcovi. Predsalen, Ryumee mala očividne vysoké nároky. A to aj naňho. Čo ak ich nesplní alebo sa varí rozhodne ich nesplnit? Také čosi nepripadalo do úvahy pretože by bol potom sklamaním aj on, čo si ťažko vedel predstaviť. Povzdychol. "Tak dobre." Bolo ťažké sa o tomto baviť s dospelákmi že? Iste vedeli určite aj poradiť ale predsalen, nemuseli ho brať vážne, mohlo im to dôjsť vtipné alebo nedôležité. Rovesníkov, ktorí by si z neho za to možno utahovali no v konečnom dôsledku by to nebolo také zlo, tých Guláš nemal. To bol popravde problém všeobecný a nie malý. Vyrastať v čisto dospelackej spoločnosti nemohlo byť pre žiadne vĺča skutočným úžitkom. Dopadne to tak že s rovesníkmi nebude vedieť komunikovať no to hej! Čo sa ale týkalo tejto záležitosti, Tim to zobral zodpovedne a Guláš mal aj teraz pocit že sa naň môže v každom prípade spoľahnúť. "Aj ty si už- no ved vieš. Či aj ty si bol zalúbený" šepol akoby to slovo bolo tabu. Guláš sa málokedy zaujímal o osovne životy druhých v akejkoľvek miere. Obyčajne sa pýtal len to co potreboval a tak bolo toto niečím i špeciálne.

Keď si ho otec všimol, Guláš mal priestor vydýchať sa. Neriešil či mu to potrvá dlho ved na čo sa chcel pretvarovať, podal rýchly bežecký výkon. Na Everettovu otázku pokrčil ramenami. "Asi dobre" Nemal pocit že mal v živote niečo čo chcel v tejto chvíli zdieľať zrovna s ním. Po tejto odpovedi nastalo však trápne a nekrátke ticho. Guláš nevedel aktuálne prečo sa s ním nevedel rozprávať a aj keď ho to väčšinou veľmi nehnevalo, cítil dnes to divné napätia q pottebu s tým niečo urobiť. "Naučíš ma biť sa?" Spýtal sa otca ticho v nádeji že objaví skrytý talent respektovr si zlepší svoje žiaľ nulové schopnosti vyhrať nejakú bitku. Niežeby ich zažil veľa

Nevedno či to bol náhly popud myslieť nerozumne, alebo dlhodobé presvedčenie a predsudky, ktoré chtiac nechtiac pochytil aj pri nevinných náhodných rozhovoroch, mal čo robiť, aby veľmi dospelácko neodfrkol, keď mu potvrdil Jarumi, takzvaný bojovník že je z Azarynu. No pri hviezdach to im teda trvalo. A stretol sa s niekým kto sa tak falošne hral na priateľského. Alebo to nebolo falošné? Guláš nevedel a netrúfal si hádať. Prekvapila ho tá ochota! Možno je predsalen tak presvedčivý. Bola ale sklamaný, že nestretol miesto Jarumiho, Asphodelle, svoju kamarátku-najkrajšiu azarynčanku. Preto, keď ryšavý vlk pokračoval a tvrdil, že byliny poskytnú iba v prípade výmeny, Guláš si to hneď vyložil tak, že by vlastne boli nechali prízračných hynúť, keby im nemali čo ponúknuť, alebo by na dlh nikdy nezabudli. " Hajzli." vyslovil nahlas, v podstate omylom, no až s moc veľkou úprimnosťou.

"Hm," prikývol mu na to. " Je to pekný kvietok." doplnil samozrejme, že bol pekný, nemohla by byť pomenovaná po niečom škaredom predsa. " No zaujala. Až som ju dokonca prv oslovil celkom neohrabane, ani som ju nepozdravil, ale keď ja som takú srsť nikdy nevidel. Ale nehnevala sa a keď som jej vysvetlil, že je to preto, že je pekná, asi sa aj potešila" ubezpečoval sám seba. Bola varianta, že ho totiž už vidieť ani nechce. On dúfal, že ju stretne, keď pôjde do hôr, ale ukázalo sa, že tomu tak nebolo. Ach. Chcel aj povedať, že tam išiel aj kvôli tomu, nielen kvôli jeho výprave diplomatickej, lenže nebol hlúpy a vedel, že nemôže priznať, že bola z Azarynu. To že by to bol škandál obzvlášť pre Tima, predsa dobre vedel. " Neviem, ani ja som jej nepovedal odkiaľ som." zaklamal presvedčivo. " To vieš, bavili sme sa a na také reči predsa nemáš čas. No a potom jej trebalo pomôcť. Hm...neviem či som urobil taký dojem. Myslel som, že áno, ale čo ak ma už nechce vidieť a preto som ju nevidel? Ach Tima teraz kvôli tej chorobe ani nemôže ani keby chcela. Ale ja by som u ešte chcel vidieť, naozaj sa mi páči." Troška sa odmlčal a asi po stý krát uhol pohľadom kamsi preč, potom sa však na Tima zahanbene pozrel. " Nie je to trápne?"

Tim si isto ani nemohol predstaviť čo dalo mladému Estrelákovi zabrať toto priznať! Dúfal, že si z neho nebude robiť srandu, hoci keby mal podozrenie že áno, nikdy by mu to samozrejme nebol povedal. Tim mohol byť naozaj rád Ani náhodou s tým nepôjde za mamkou, už vôbec nie za otcom, no ešte to tak. Biol jediný ktorému to mohol povedať, i keď to bolo troška nebezpečné, predsalen ebola v ich svorke že? A Tim veľmi rád preháňal. Rozhodol sa mu ale povedať pravdu, aspoň čiastočnú. " No... volá sa Asphodelle." povedal a kývol na rastlinu, ktorú mu Tim zatrhol. " Ako ten kvietok, vieš? Stretli sme sa na začiatku zimy pri rieke. Ja som nikdy nevidel nikoho tak krásneho. Mala hrozne krásnu srsť, vyzerala ako anjel. A predstav si, zo srsti jej rástli mäsožravé kvietky, toľko druhov, aké som jakživ nevidel. Veľmi sa jej páčila moja šatka a myslím, že sa aj potešila, keď som vedel, čo jej meno znamená. Bolo to super, hrali sme sa, naháňali, čo vôbec nebolo lahké, bola hrozne rýchla. Potom stúpila na ježka a-" obzrel sa či hádam niekto nejde, zdalo sa mu že je tam niekde otec? Preglgol a chvílku zízal na vchod do nory, keď však nik neprichádzal, pokračoval. " A ja som jej potom tú labku ošetril, dokonca som našiel ešte aj skorocel lebo no vieš, nebol ešte sneh. Bola hrozne milá a veselá. Aj oči mala krásne." zamumlal a pozrel kamsi do prázdna. Potom si povzdychol. " Aj tak je to jedno, už som ju odvtedy nevidel."

Keď Guláš nestačil nič namietať, keď mu Tim otvoril papuľu, zdesil sa a keď dokonca komentoval jeho jazyk, rýchlo uhol a nespokojne zamľaskal. Hlavne nech to nikomu nehovorí. Radše by nerozprával, až kým to nezmizne, než keby mal zostať takto. Ak to zmizne. S povzdychom sa postavil a chystal sa presunúť si pelech niekam do kúta, kde nebude na nikoho kašlať. Tim však prejavil záujem o jeho problém a vĺčik si sadol a povzdychol. Komu inému by sa mal zdôveriť keď nie jemu, no nie? Obzrel sa, či ho nikto nevidí a potom očkom pozrel na Tima. " Som zaľúbený." pohľad hneď samozrejme odvrátil.

Skoro až zahanbene odsunul kvet ďalej, akoby ho vlastne nikdy predtým ani nemal. " Ale nad ničím." prevrátil pubertiacky očami a namosúrene čakal, čo s ním Timotheé urobí. Na jeho otázky ohľadom jeho choroby odpovedal najotrávenejšie ako mohol, čo urobil vo forme jednoslovných, skoro až ľahostajných odpovedí. " Isteže", "Únavu", " Dobre", boli odpovede s ktorými popísal diagnózu, no neboli ani trocha presné. Pod únavou myslel, že mal pocit, že ho zloží aj pri vedomí, okrem kašľa ho začínalo bolieť celé telo, vlastne hlavne z toho kašla. Z nosa mu sem tam tiekol mukopurulentný výtok a do toho aj kýchal, slzili mu aj oči, a vrajže mal aj jazyk strakatý! S tým sa ale nechcel priznávať, bál sa, že mu to zostane.
No nič z tohto okiaľ si to Tim nevšimne sám sa teda zatial nedozvedel. Guláš naň chvílu zazeral no poslušne vypil ten zázračný odvar až napokon povzdychol a opäť si ľahol a zahladel sa na kvetinku. " Mám strašný problém." oboznámil ho, skoro až nešťastne.