Príspevky užívateľa

Guláš a snažil najviac ako mohol, tešil sa, že Asphodelle ocenila jeho pomoc. A o to viac, keď potom keď skočil, doplnila akoby si bez neho nevedela počať. Cítil sa veľmi užitočne až nevedel čo povedať. Pozrel na ňu as jemným úsmevom zakýval chvostom. "Počkaj chvíľku," povedal a kúsok odbehol. Keďže sa táto udalosť odohralôa pred zimou, len na samom počiatku a keďže niektoré rastliny môžu určite stále rásť, zhodou okolností, sčista jasne objavil v trsoch trávy skorocel a vzal ho naspäť k vlčici. Priložil jej protizápalovú rastlinku dôležito na labku. Zaviazať ju nevedel a i keby, bola strašne krátka, avšak robil to s veľmi dobrým úmyslom. " Skro teda, to je skoro-cel." zaváhal a troška zneistel, bál sa, že keď sa teraz pomýlil, bude pôsobiť trápne. " Je to veľmi dôležité pre bolesť a zápal." vysvetlil jej, keby náhodou takéto vedomosti nemala." To nevadí, dôležité je, aby ťa poranenie nebolelo." ježko aby sa opovážil skrížiť jej cestu, no toto.

Je treba podotknúť že mladý estrelák celkom zabudol na fakt, že je daná kvetinka jedovatá. Avšak fakt, že ho mal na to strýko potrebu upozorňovať, ho otravoval. Nebavilo ho ako ho stále vystríhajú čo nemá robiť. " Ja sa s ňou predsa nehrám." upozornil naspäť. " Len premýšľam." S dôležitým tónom podvihol hlavu a otrávene odsunul rastlinu kúsok bokom. Položil si hlavu na labky a sťažka povzdychol. No akoby ho len mohol pochopiť, keď si už dopredu robí scenáre ako on Guláš, hlúpe decko urobí nejakú života ohrozujúcu blbosť. " Trocha kašlem ano." povedal unavene a odkašlal si. Nemal preveľkú radosť, že ho išli kontrolovať.

Tak to teda dopadol. Bol schovaný aby nebol s druhými a vlastne nevedel moc kde sa má zdržiavať. Kašlal ako divý, legendy vraveli že aj jazyk má flakatý! Dúfal že mu to nezostane, to by bolo smiešne. Tak Gulášik posedával v kúte, nadrapovalo ho na kašel. necítil sa dobre, ozaj nie. Najhoršie bolo, že mu nešlo ani moc ležať, pretože tak kašlal ešte viac a tlačil si na všetky orgány, horných i dolných dýchacích ciest. už sa stalo, že dokonca vykašlal troška hlienu s prímesou krvi, ale to len preto, akú mal podráždenú sliznicu. Sakra práca no. nemohol nikam ísť, nemohol s nikým byť a nudil sa. Mohol študovať bylinky, len čo je pravda a ukradoll si tak z liečitelskej nory v ktorej záhadne nemohol tráviť svoj čas, nakoľko mala byť aktuálne aseptická- kto vie prečo? Určite sa do nej ale bude nútený presunúť, inak nakazí vraj polku svorky. A to už aj on vedel že nebolo veľmi dobré. Opakoval si názvy byliniek, ktoré mal pred sebou , dokonca a k tomuto sa z nudy uchýlil. keď v nich zbadal bielu kvetinku, asfodel, ktorú používal strýko na vyvolanie zvracania - čo našťastie teraz nebolo treba, prisunul ju k sebe a zamyslene sa s ňou hral. Kto vie ako sa Asphodelle mala že?

"Nedbám" odpovedal priam poeticky a s porozumením prikývol. Rád sa tváril pri chovaní ako dospelí rozvážni jedinci a napodoboval, možno až v príliš skorom veku ich frázy a dospelácke gestá. Isteže, robil to vedome s cielom zapôsobiť vyspelo a dôveryhodne. Čosi z intrigáckej vypočítavej strany jeho rodiny sa naň totiž či to bolo žiadané alebo nie, nalepilo. A toto nebol len vychcaný malý zmrd, toto bol vychcaný dospievajúci zmrd v puberte, čo bola veruže nedobrá kombinácia, ktorú pravdaže trbealo korigovať

" Veď mi nič nie je" vyslovil skoro až v panike, keď si uvedomil, že Ryumee si jeho pokašliaval a všimla a nezatajil ho dobre. Uvedomoval si, že to bola zbytočná fráza, nakoľko ju v ničom takom nepresvedčí, nevedel ale rýchlo ako reagovať, nechcel aby odhalila že bol chorý. Navyše odkedy sa sám vydal na prieskum, to bolo pekne naprd. " Už som si aj preventívne dal materinu dúšku keby náhodou" odkašlal si. " Je to v poriadku" Snažil sa ju presvedčiť aby sa nestrachovala. To ako sa oňho večne báli, aj keď to bolo opodstatnené, ho otravovalo. Maminka stíchla a odvetila iba nejakú prázdnu frázu, ktorá neznela bohvieako úprimne ale to všetko preto lebo bola nešťastná a on to tak nejak tušil. Popravde, aj keď bola ticho, zdalo sa že priam kričí Mal zvláštny pocit, akoby bol zlým synom, akoby bola nešťastná práve z neho a priala si aby bol lepší. Nevedel čo s týmto pocitom urobiť a popravde, tak ho to zasiahlo, že zostal stáť na mieste a nenasledoval ju. Zaskočene zaklipkal očami a váhavo zdvihol len jednu labku. Čo to malo byť? Hádam je skutočne taký? Možno sa nechová najlepšie a možno by mal byť lepší, keď si to tak želá. A prečo mu to nepovie? Trebárs to je len jeho pocit.

Guláš nervózne plával a rozhraboval okolo seba vodu. Skúsil sa držať maminkinej rady a viac zabrať panvovými končatinami. Zadok mal stále dosť nízko a tak strašne špliechal, ale čo bolo dôležité, išiel vpred a netopil sa. On plával! Veľmi sa tomu potešil, ale netrebalo zaspať na vavrínoch a prestať sa snažiť že? na moment tak totiž spravil a keď mu veľmi výrazne klesla zadná polka tela dolu, ihneď sa spamätal a s panikou napravil túto chybu. " mami ja plávam!" potešil sa, zdieľajúc svoju radosť aj s Ryumee

"Ale-" obránil sa, avšak uvedomujúc si, že nemalo veľký efekt sa len dohadovať stíchol a rozmyslel si to. Musel sa holt zmieriť s tým, že sa oň navždy budú báť ako o malé decko a veruže to bola preňho riadna tragédia. Veľmi dúfal že sa to azda raz aj zmení. " nič." zamumlal odvracajúc pohľad. Trocha aj povzdychol.
Sústredil sa na to ako mu Tim navrhol obdobnú výpravu a troška mu to náladu zdvihlo, hoci tú radosť nedal najavo nejak markantne. " To bude super. Mohli by sme ísť napríklad niekam do hôr, kde sme ešte neboli"

Mladý vlk za tmavou siluetou len tak tak dobehol, keď ho zbadal v diaľke ako kráča skrz lúku. " Otec počkaj!" skríkol, avšak na tú diaľku ho istotne nebolo počuť. preto cez sneh s námahou utekal čo mu sily stačili, a snažil sa k Everettovi dostať čo najbližšie. Nemyslel to zle, ale nikdy mu nepovedal ocko. Mal ho rád, avšak nešlo mu to do úst, oslovoval ho vlastne výhradne otec a sem tam dokonca pred druhými aj menom, avšak to sa snažil naprávať, nakoľko by sa mohlo zdať, že sú si cudzí. Keď dobehol aspoň o čosi bližšie, zavolal ešte raz a dúfal, že ho čierny vlk počuje. Zadýchane spomalil a sadol si vyčerpane pred neho. " Fuuh" odfúkol si

Išiel s maminkou na prieskum do hôr a bol teda rád, po tom čo minule vyviedol. išlo sa mu ťažko. Cítil sa zle už počas svojej návštevy v Nízkych horách- pardon, počas výskumu. Bol slabý, sem tam pokašiaval, ale snažil sa tak robiť hlavne ked bol sám, nech mu nezakážu veškerú činnosť vykonávať. Dokonca požil tajne nejakú bylinku o ktorej bol presvedčený, že mu pomôže. Nechcel aby niekto vedel, že začína byť chorý, ved isto o nič nešlo. Brodil sa v snehu po vyšlapanej ceste a šiel mlčky. " Ale áno" povedal. Bola to pravda, otec sa ho snažil brávať aj na lovy a tráviť s ním čas, ale holt Guláš k nemu nemal tak veľmi blízk. neznamenalo to že by ho nemal rád, pravdaže. "Minule sme boli na lúke,"

Guláš utekal čo mu sily stačili, ale on nestačil. Trocha ho to rozčuľovalo, teraz bude vyzerať trápne. Tu však znenazdajky, vlčica tiež o niečo zakopla,a no pri hviezdach,- vykríkla od bolesti! Guláš ostal zhrozený a rýchlo jej išiel na pomoc, posúvajúc nejakú naháňačku bokom. " Si v poriadku, čo sa stalo?" spýtal sa, všímajúc si jej boľavej labky. Kdesi za sebou videl náhly pohyb utekajúceho ostnatého tvora ako sa rýchlo bežal schovať do bezpečia. Bolo mu to jasné. " Ukáž, pomôžem ti" pohliadol na krásnu slečnu Asphodelle vážnym lekárskym pophľadom. Či bol len teraz rád, že vie ako takéto veci ošetriť? Mal by si zapísať za uši, žeby sa za tieto vedomosti hanbiť rozhodne nemal. " Som predsa liečitel" No, ešte nebol, ale pointa bola jasná. Dúfal, že ho Asphodelle nechá aby mohol opatre papuľkou vybrať zapichnuté pichliače z jej vankúšikov. Uchopoval ich po jednom do všetých rezákov a opatrne aby ju to nebolelo ich vyťahoval von, hoci s topu bolesťou sa mu veľmi asi nedarilo. Hoci sa snažil byť pokojný a šlo to nejak prirodzene, mohlo sazdať že sa tak sústredí, že zabúda dýchať

Posledné čo čakal, že by mu Azarynčana poslala obloha a keď sa kúsok pred ní ryšavý vlk zjavil, Guláš zostal v pomykove. " Ty si z Azarynu?" spýtal sa a zatiaľ nešiel nikam, čo prv to prv, on potrebuje informácie predsa. Došiel však k inému problému. Teraz keď konečne niekoho našiel, nevedel čo chcel vlastne skúmať. Na takúto situáciu teda veľa diplomatických skúseností ešte nemal a trocha ho to znervózňovalo. Navyše mu bolo strašne. Od zimy si nahlas odkašlal, cítil ako ho začína škrabať v hrdle. Zavrel oči pred silným snehom a napokon zvážil svoje možnosti, predsalen sa nejakým spôsobom doterigal k ohňu. Bolo fascinujúce ako to vlk spravil, oni sú naozaj ohnivá svorka. Nebolo v tom však kus mágie a to pobral aj on, len tak ľahko ho predsa neošáliť. Hodlal sa to naučiť tiež. " Prišiel som vyjednávať- nie prišiel som sa pýtať. " zachraňoval rýchlo, vôbec nevedel čo povedať. Opäť zakašlal, cítil sa slabo, ale to kvôli tej strašnej zime a jeho výšlapu predsa. " Keďže nás kruté časy zasiahli nepripravených všetkých, je mojou povinnosťou urobiť aspoň toľko, aby som zistil o danej situácii." vymýšlal si, odfrkajúc väčšinu snehu čo mu popadala na nos. " Som Ghu'Lass Estrela do Norte, pravá ruka liečiteľa prízračnej svorky" a v tú ranu, akoby sa v ňom ozvalo to popierané liečitelstvo, išiel jedna radosť. " Rád by som vedel, či ako susedná svorka, je azaryn ochotný poskytnúť pomoc pri prípadnej núdzi s liečiteľským materiálom. Nedošlo k žiadnej katastrofe, ale čo nie je môže byť, viem, že liečiteľ prízračných poskytne pomocnú ruku hocikom ju bude potrebovať" Darmo by radšej robil iné veci, toto bolo jediné čo vedel a on nemohol poprieť medikov vo svojej rodine. och ako sa len na to hneval. Ešte aj rozprávať o tom vedel. Keby bol radšej trocha po otcovi, alebo po iných členoch rodiny a mohol strážiť a brániť územie, loviť deň čo deň. nechcel to priznať, ale nešlo mu to. Ani nijaké šarvátky, ani decentný lov. Neznášal za to celý svet

Skutočne neočakával až takéto šalamúnske pokračovanie. Asphodelle ho mail pekne na dosah a vlastne ho chytila! Oh nie! Na takéto nenápadné zvodné techniky si bude musieť dat pozor, nech nepochybí druhý krát. Guláš rád vyhrával hry. Na opätovné počatie hry sa rýchlo adaptoval a hoci už vlčka bežala kým sa spamätal, potriasol hlavou zaškeril sa a s menším posunom vyrazil za ňou. Iste, na otvorenej ploche by nemal veľmi šancu kebyže beží Asphodelle iba dopredu. No hoc mierila od rieky, zdalo sa že by ju mohol dostihnúť. "To chytím!" Zakričal hlúpo plytvajúc dychom a pálil čo mu sily stačili. Ani jeden sa zrejme nepozerali kam to majú namierené ale čo. Nejaký problém sa predsa bude riešiť až keď nastane!

Jeho hľadanie sa zatiaľ zdalo byť neúspešné. Bola mu zima, netrebalo tomu veľa a šatka ho veru nehrala už ani na duši. Ghu'Lass začínal byť mrzutý. Sneh mu bil do očí, hoci nie tak intenzívne ako pred niekoľkými minútami, I tak ho to rozčuľovalo. Malé protivné biele studené šmuhy! Zabručal v duchu. V tuto chvíľu bral späť všetko pekné čo povedal o snehu, neznášal to, och ako to len neznášal. Samozrejme tento pocit ho ľahko prejde keď nebude bojovať o holý život a bude naspäť doma, razom sa mu bude sneh páčiť, nehovoriac o tom keď snežiť prestane a roztopí sa, ej či mu to bude chýbať. Ak sa roztopí. K jeho mrzutej nálade prispeli samozrejme to, že prišiel objavovať , hodnotiť terén a hlavne zisťovať a ťahať informácie z azarynčanov a ono nič. Ako sa len on chc predviesť. "To sa naozaj všetci azarynčania prepadli pod zem?!!" Zvolal od nervov len tak do priestoru a podráždene si odrfkol

Mladý vlk si pri Tímovej snahe o usmernenie ho, uvedomil že nech mu verí akokoľvek a mech je jeho strýko super ako chce, toto nebolo niečo čo mu mal povedať. Nuž chyby sa stávajú a on ju hodlal opatrne zažehliť. Skoro až s rodičovským tónom, podišiel bližšie. "Ale Tim nemusíš sa báť, ja som si dával veľký pozor a bol by som opatrný aj kebyže Cielo nechce aby som sedel" ubezpečil ho snažiac sa na to klásť veľký dôraz. Pevne dúfal ze to Tima upokojí hoci preventívne e mu ešte opísal raz svoje trápenie, nech si nemyslí že to tam mal ľahké. " A vieš, keďže som veľmi opatrný prišlo mi to veľmi nefér pretože to takto volá iba nuda a skoro nič som nevidel. Rozumieš mi strýko Tim?"

Áno, Guláš vedel, že najočakávanejšia vlastne aj najlepšie čo mohol urobiť bolo že zostane pomáhať v tábore, alebo bude robiť s kožušinami, čo sa mu úplne nepáčilo. Lenže on nechcel byť tak neužitočný ako počas toho hlúpeho lovu a i keď by tentoraz užitočný bol, rozhodol sa byť najužitočnejší na svete. Nielen že zistí aké je počasie v nízkych horách a aká je ich prístupnosť, on rovno pôjde ťahať informácie z azarynskej svorky, ako pravý estrelák s darom reči. Volal to ultra prieskum. Predstavoval si to asi takto. Rozloží si sily, v plnej paráde dôjde na hranice, tam stretne Asphodelle, pretože tak by to bolo predsa najlepšie a so svojimi neuveriteľne hviezdnymi diplomatickými schopnosťami zistí každú jednu dôležitú vec, čo im vie Azaryn ponúknuť. Nuž, rodinní múdri predkovia by ho za toto asi vydedili. Jeho výprava samozrejme neprebiehala tak celkom podľa plánu. Už na začiatku nízkych hôr nevládal v tom snehu chodiť a už o kúsok ďalej netušil kde je, ani kade prišiel, hoc sa s tým moc nezapodieval. Šatka ho hriala, iba na duchu, lebo bola tak tenká, že by len sotva mohla pomôcť v chlade ale jeho nálada a odhodlanie neklesali. Bol viac ako presvedčený že ho za toto pochvália. Možno nie hneď, budú sa hnevať, keby si toho nebol vedomý, neskrýval by svoju výpravu, ktorá bola samozrejme prísne tajná. Ale potom im dôjde aký čin vlastne urobil a všetko bude v poriadku.