Príspevky užívateľa


< návrat spät

Strana:  1 ... « späť  3 4 5 6 7 8 9 10 11   ďalej » ... 15

Guláš sa neprestával smiať ešte dlho, no potom čo sa štyri krát obzrel ci niekto nejde sa radšej rozhodol len decentne chichotať. Ešte by ho niekto počul, niekto iný ako Tim a nikomu inému sa s takouto vecou nemohol samozrejme zdôveriť a veriť ze nepôjde rovno za Cielom mu to vytárať. Bol rád že to prišlo aj strýkovi vtipné. "Bol ako ninja, bolo to vlastne dosť zaujímavé. Zabodol ten meč a skočil a odrazil sa od neho a bolo. A pritom mi zakázal sa pohnúť pritom ja som bol cely čas dobrý a nikam som nespadol."posťažoval si ešte. "Vieš chcel ten mec aj vytiahnuť, vlastne si ho aj zobral. Chceš vedieť ako? Ja ti to poviem. Najprv chcel že ma chytí za chvost a ja ho vytiahnem, zrazu som mu bol dobrý. No a keď som nesúhlasil s takýmto postupom, lebo som ako maminka veľmi rozvážny, natiahol akúsi dymovú paprču a normálne si to vzal. Potom sme išli preč. No on mal srandu, ešte dostal aj meč a ja, ja som mohol len sedieť na zadku a ísť domov. Podľa mňa to nebolo fér" nijaku krivdu pravda nepociťoval ale keď sa mohol sťažovať, prečo by nema

Mladého vlka by ani zamak nenapadlo, že jeho nešikovnosti vlcica nevyužije a radšej sa uistí že je v poriadku. On sám by to neurobil. Prv by ju chytil a potom sa uistil samozrejme. Bolo to ale milé. Zažmurkal bledými očami na ňu uprene pozrel a prikývol. " Som, nerob si starosti" odvetil rozvinutejšou vetou aby sa vyhol nejakým hlúpym jednoslovným odpovediam. Joj keď si len predstavil ako netaktne ju privítal. Ani si to nezaslúžila. "Chceš sa ešte hrať?" Uškrnul sa, aby si bola istá že sa ozaj nič nestalo. Nikomu nebolo ublížené iba tak jeho doterajšej domnienke že je rýchly ako blesk a s týmto novým objavom že to tak nie je, asi napokon dokázal žiť. No čo.

Vĺča sa zamračilo. Tušil že Timothée a matka mu toto zakážu ale čakal aspoň od niekoho nejakú podporu? A prečo by veľký vodca S'Arik nechcel aby pomohol? Isto bola každá labka dobrá. Iste Ghu'Lass si uvedomoval že to je asi nebezpečné a že to nie je žiadna sranda, povedzme si, doteraz neprejavil ani nijaké výnimočné lovecke schopnosti. No jeho túžba dokázať niečo teraz podkopávala zdravý rozum. "Ale-" nesúhlasil a obzrel sa po príbuzných. Keď ešte aj otec sa rozhodol postaviť na stranu Orda, bolo to definitívne. Vskutku vyzerali že na tom trvajú. Nemohol tomu uveriť, nechcel hádam otec aby bol dobrý lovec? A aj mu to troška isto držal za zanedbávanie. Nespokojne povzdychol. "Fajn," riekol q vybral sa za Timom, uši mal ovisnuté, hlavu sklonenú k zemi a vliekol sa ako týždeň pred výplatou, aby bolo nadovšetko očividné každej jednej bytosti, ktorá si ho všimla, že ide nedobrovoľne.

Vlčica sa za ním rozbehla a Guláš už aj putášil preč. Poskakoval a snažil sa nebehať iba rovno ale často zatočiť, aby to nebolo tak jednoduché. Slečna Asphodelle rozhodne nebola pomalá, čo sa zdal byť celkom problém. Ona mu stačila! Zhrozene sa rozhodol skočiť na peň na kraji rieky a pokiaľ sa vybrala za ním, skočil opäť naspäť. Musel byť opatrný a nespadnúť do rieky, to by bolo trápne. Nuž napriek tomu, že bol po rodine štíhly, mal kratšie nohy ako ona, nebol tak priveľmi rýchly. Ani nemal nabojované a nalovené toľko čo iní, teda i obratnosti by sa niečo zišlo. Pri koku späť zakopol a stihol sa aj šmyknúť, čo spôsobilo nepekný pokus utekať ďalej.

"Asphodelle? To je predsa ten pekný kvietok. Ja to viem, ja raz hudem liečiteľ, poznám kvety" Odrazu mal z toho aj radosť však. Hlavne ze väčšinu času fňuká že ho rastliny nebavia. No trebalo samozrejme irobit dojem. Pokýval chvostom. "To je. Sneh sa mi ale páči" potvrdil a zastrihal ušami. Po chvíle váhania láskou štuchol Asphodelle do ramena a ukončil preč pripravený sa rozbehnúť. "Chyť ma!" Vykríkol a uskočil o pár skokov ďalej, stále čakajúc kedy za ním vlčka pôjde. Nadšene kýval chvostom

Zažmurkal a nadvihol hlavu akoby chcel ustúpiť ale neurobil to. Ona išla bližšie, čo teraz? V takejto situácii bol prvý raz no na to vezmite jed. Vôbec nevedel čo má povedať ale ešte nikdy sa tak nepotešil keď mu niekto pochválil jeho šatku. Dokonca mu v tejto chvíli prišlo až trápne priznať že mu to dal strýko Tim ako malému. Až mu napadlo čo by si o tom myslela. " Ja... ja som Ghu'Lass" ostal zaskočený akoby nevedel qko sa odpovedá no spamätal sa. Okrem kvietkov a rastlín aké ešte jakživ nevidel mala aj bledú masku na tvári ako on. A lebky! No páni.

Zhlboka sa nadýchol a pokúsil sa strach prekonať. " To je v poriadku" povedal ale bol rád že tam Ryumee bola. Išiel bližšie, hlbiše do vody, a keď sa odrazil, už sa jeho nohy nedotýkali zeme. Zľakol sa nachvílku a troch zmätočne nimi mával. Nemal pocit, že sa mu darí udržať hlavu nad vodou tak akoby chcel. Zadná polka tela mu padala dolu a on hrozne špliechal. " Nerobím to dobre"

Guláš výrazne prevrátil očami, keď mu Cielo zatrhol akýkoľvek pohyb a nešťastne si odfukol. Sledoval ten jeho akrobatický výkon v plnej kráse a nestačil sa čudovať, nevedel či mu to prišlo moc vtipné alebo iba troška, ale musel uznať, že bol ozajstný ninja. No toto chcelo kus zručností isteže. Len čo sa dostal hore, Guláš naň bez prejavu emócii pozrel. " Už sa smiem pohnúť?" povedať to takýmto tónom mame, asi jednu dostane. Na šialený nápad si musel trocha rýpnuť, smrad malý. " Neviem či ti chcem dôverovať, koncov koniec je vysoké riziko že tam padneš opäť." riekol, ale zároveň sa postavil že to skúsi. " A môj chvost je príliš jemný a hebký na takéto hazardy" doplnil. " Tak to poďme skúsiť."

Iste možno mal byť múdry a rozvážny ale takýmto situáciám ho nik nenaučil. Ale nos ho neklamal. V tých kríkoch rozhodne niekto bol a on to vedel. Keď sa znenazdajky uvoľnil list, urobil nepatrný krok späť, ale hneď sa i vrátil. Nebuď zbabelec. Napadlo mu jediné. Opatrne obišiel kus kríku a na kraji v ňom zahrabal packou, aby sa zdalo že odhodlane ide ďalej. Bol pripravený skočiť nazad na miesto odkiaľ šiel

Nevedno posúdiť, či takéto impulzívne neohrabané chovanie v Gulášovi utkvelo, alebo to bolo naozaj iba od prekvapenia. Uvedomil si ale že sa asi neprejavil v najlepším svetle a trocha zahanbene uhol pohľadom, prešlapujúc z nohy na nohu. " Si krásna!" rozhodol sa poňať to ako veľký chlap, úprimným komplimentom. No čo, veľa vlkov isto nevedelo niekomu zložiť kompliment že? No keď sa čosi Gulášovi naozaj páčilo, isteže to vedel. Síce mal na mysli povedať, že má v srsti krásne rastliny a kvety, ale akosi pri začiatku tejto vety celkom pozabudol ako to chcel naformulovať. Tváril sa, že to tak malo byť, hoci mu v hrdle narástla hrča, keď si uvedomil ako to doplietol.

Guláš si samozrejme všímal, ako ho má Hari v paži a cítil sa nanajvýš dotknutý. Keď to vzdal a zaujal ho predmet čo Hari našiel, nachvíľu od šťuky upustil a zvedavo natŕčal hlavu. " Je to čelvené" dobrý postreh Guláš, dobrý postreh. Opatrne sa približoval bližšie a výnimočne s rozvahou čakal kedy to preskúma biely vlk. Vyčkával vyvalujúc tie sivé oči až vo chvíle ticha zahlásil. " Ideme už chytiť tu šťuku?"

Vľča rozmýšľalo ako najlepšie podať tento zážitok, nech nie je za úplného naničhodníka. " Do trosiek na brehu rieky." odvetil prv destináciu a chystal sa povedať čo ho tam Cielo naučil. Nevedel aký to má byť obor, ale budiš. " No videli sme múry a všelijaké hradby a dokonca našiel Cielo aj meč- A vieš si predstaviť? On sa ti normálne zrúbal do dajakej jamy a nevedel sa dostať von!" vyprskol smiechom, nevydržal to. " Hlavne že mi asi stokrát povedal aby som dával pozor kam šlapem a ja pritom nie som hlúpy, no Tim chápeš tomu?" smiech sa len tak z mladého vlka hrnul.

Mladé skoro dospievajúce vĺča čučalo za dospelákmi a tvárilo sa, že tam ani nie je. nevedel aká zlá situácia bola al muselo to byť zlé, nuž potrebujú snáď každú pomocnú labku. nechcelo sa mu čakať až dôjde niekto zranený samozrejme, aby hop ošetrili, hoci presne tam napokon bude jeho miesto. neuvedomoval si však ale ani nebezpečenstvo tohto lovu. No, možno uvedomoval, ale nechcel. Pri myšlienke, že idú skoliť zviera sa nadchol " pán S'Arik aj ja chcem ísť loviť!" vyhŕkoll akoby doteraz nepočúval čo sa dialo. prišlo mu rozumné ísť rovno za vodcom, skôr než ho mama stihne zastaviť. Konečne ukáže na čo je dobrý! Alebo, na čo by chcel byť dobrý.

Naozaj sa snažil vyzerať že spí a asi sa mu to celkom darilo. Lenže nebolo tomu tak a vĺča pozorne počúival čo to rodičia robia. tak hanbia za neho? mali by sa za otca hanbiť všetci? možno to bolo tak, naozaj sa mu toľko nevenoval. Sem tam dokonca musel otvoriť uslzené očká. nevedel, či sa hnevá alebo mu je iba ľúto, že sa rodičia musia kvôli nemu hádať. Tichučko nepatrne potiahol nosom isto si to nemohli všimnúť. potom zostal ticho. keď sa rozdelili a otec prišiel, zavrel oči, aby skutočne vyzeral že po celý čas spí. Cítil sa mizerne

Guláš mal radosť, že sa mohol rozprávať s rodinným príslušnkom. Tim mu vôbec nepovedal, že už sa stretli, prečo to neurobil? A vie to maminka? Isto by ho chcela vidieť že? Keď mu Ancunín pochválil šatku Guláš sa podvedomky hrdo usmial a nehodlal ju dať zo seba dole. Isteže, bola premočená a tak bude musieť spraviť len čo dojde do nory, bude však výrazne protestovať. " Maminka sa volá Ryumee. Určite bude moc rada, mohli by sme za ňou ísť hneď teraz." navrhol pomerne hlúpy nápad, lebo takto sa rozhodne nezvalo niekoho ďalej, navyše na to nemalako malý smrad žiadne práva, nuž.


Strana:  1 ... « späť  3 4 5 6 7 8 9 10 11   ďalej » ... 15