Príspevky užívateľa

Guláš skutočne obdivoval otcov výkon, vyzeralo to super, on sám v tom žiadnu chybu nevidel, napriek tomu, že údajne mohol lov dopadnúť aj lepšie. Avšak nebol si tak celkom istý, odkiaľ si má vyčarovať vlastného zajaca. Cbvíľu márne vetril, snažil sa ale moc mu to nešlo. Iste sa aj tak všetky ostatné niekam vytratili, keď zbadali, že ich kolega bol usmrtený. Ghu'Lass kráčal okolo vetriac vo vzduchu, potom na zemi, chvílu pokračoval dopredu, snažiac sa aspoň troška. " Žiadneho necítim" odvetil trochu sklamane

Guláš nezvykol byť až tak priateľský k okoloidúcim. Vlastne ani k členom svorky, pokiaľ mal pocit, že to za snahu nestálo. Ale málokedy videl iného člena rodiny koho ešte nepoznal. Vlastne nikdy. " Viem, videl som vaše symboly." povedal, na nejaké extrémne komplikované rozhovory pravda ešte nebol zrelý, preto sem tam musel vravieť aj jednoduché poznatky. " Máte pekný plášť. Mne strýko Timothée daroval tiež taký, ale už som z neho vyrástol. Teraz ho nosím ako šatku." povedal v klude, po chvíľke sa však poškrabal za uchom, priamo pod nakresleným "detským" rodinným znakom. " Idete zďaleka? Ešte nikdy som nikoho iného z rodiny nevidel, ale mama vraví, že už bola aj tam doma. A prišiel odtiaľ môj dedko aj prastrýko, ale tí vraj museli opustiť prízračných skôr ako som sa narodil. Vraj ho takmer vybudovali!" vyťahoval históriu svorky aj jeho rodiny, trochu poupravenú, aby zaflexil.

Guláš spokojne pokývaval sem tam chvostom a chystal sa so strýkom rozprávať o všetkom možno aj nemožnom samozrejme a odpovedať mu na klasické otázky ako sa má, no tu sa spýtal na výlet do trosiek Otamu, s Cielom. Mladý sivo-fialový vlk prv skoro vyprskol smiechom, v tretine sa ale zastavil a potlačil toto nutkanie. zatváril sa naozaj bezradne, lebo nevedel čo prv povedať. " Nuž, ano." povedal distingvovane hľadajúc správne a vhodné výrazy. Asi nebolo úplne vhodné robiť si s Ciela srandu že? Preto bol chvíľu až neprirodzene napäto dlho ticho a Tim musel vidieť že nevie či vôbec môže rozprávať. " Bol to veľmi hm poučný a zábavný výlet," rozhodol sa doplniť neisto

Guzláš sa snažil dať si všetko dokopy a skutočne pozorne Roiha počúval. Možnoa ž moc, na to, že ho pred časom nemohol vystáť. A možno koniec koncov ani vedieť nebude, bohvie ako veľmi sa jeho názory za čas budú meniť? " Dobre" povedal len keď mu dával lekciu o plnohodnotnom živote a na moment sa zamyslel, keď spomenul že by mal ešte počúvať mamu. " To by som asi mal" povedal nie preveľmi nadšene, avšak strakatý vlk mal v jednom pravdu. Možno by to nebolo o tom riskovaní ako o tom, že ho Ryumee stiahne z kože ak bude robiť voloviny všakže?

Guláš bystril v húští, nikoho však nevedel zazrieť. Cítil ho ale! I keď by pri všetkej úcte k svojmu menu mal vedieť jednať s nadhľadom, no čo, veľa takýchto situácii ešte nezažil. " Vylez nech si čo chceš" skomolil trocha, hneď prichádzajúc na to, že to nebol najdôstojnejší postup, nedal sa tým však nijak zastaviť, nestrácal svoju hrdosť, snažil sa tak nerobiť nikdy. Niežeby ju dával najavo, ako niektorí členovia rodiny, avšak rozhodne zo seba nenechal urobiť hlupáka, ešte sebou samým. vyčkával čo sa stane. A či.

Guláš si to zapisoval za uši a snažil sa skutočne najviac vecí zapamätať. Nechcel to brať na ľahkú váhu, žiadnu z týchto informácii, hoc toho veľa počas jeho rozpravy nenahovoril, ale všetko pozorne počúval. Mohlo sa zdať že nie pravda. Takže ticho, opatrne, pár metrov a vyraziť. Asi to bude chcieť dobré načasovanie. Aj presnosť. Guláš sa len modlil aby tieto zručnosti zázračne objavil. " Keď sa boja dupotu, nemal by som ho skôr zacítiť?" poznamenal. Hádam sa tu pri nich nebude promenádovať zajac a čakať až si poňho prídu.

Guláš prikývol a ubezpečil mamu že bude naozaj najopatrnejší na svete, hoc tak to myslel, povedal iba " Dobre" skutočne opatrne priam váhavo však vošiel za ňou do vody. Zatiaľ nemusel plávať a malinko sa toho ale aj obával. Bola studená o tom nebolo pochýb. (Predtým si pravdaže dal dole šatku samozrejme). Váhavým krokom postupoval ďalej, až zastal. Zvažoval každý krok až pozrel na Ryumee. Tá mohla vidieť, že stále váha čo ďalej. A či.

Guláš sa tešil tomuto záujmu. Najdôležitejší bol záujem, aj keby to nikdy nemali zrealizovať samozrejme. " Môžme ši doodnúť šedenkje" povedal profesionálne a mával chvostom zo strany na stranu. Anjel bola vskutku skvelá osoba, a on sa s znej strašne tešil. Určite o nej porozpráva mame alebo Timovi alebo hockomu kto ocení túto jeho radosť. Netušil, že sa Anjel zvieratá neboja, takže už traz vytváral v hlave plán ako ju najlepšie oboznámiť s tajuplnými zákutiami lovu motýľov

" Dobje dobje, ďakujem Hali!" vyhŕkol a skutočne úprimne mu poďakoval. Dúfal, že to aj Hariáš počul všakže. Zvrtol sa čelom k vode a rovnako ako Hari, ani on si ho nevšímal. Pozoroval hladinu a snažil a chytiť hocijaký záblesk čohosi živého. Nevedel ako vyzerá šťuka, no ospravedlňme ho predsa troška. Kýval netrpezlivo chvostom, lapajúc prázdnu vodu. " Hali školo som ju mal!" chvílil sa vyplúvajúc vodu z papule. I skoro sa rátalo. Obzrel sa za seba, všimol si však, že hop vôbec nepočúva ba ani sa oň nezaujíma. " Hali!" posťažoval sa a dobehol k nemu nasrdene. " Ťo je to?" spýtal sa, keď si všimol objekt jeho záujmu.

Guláš pravda zostal trocha zahanbený a absolútne s trápnym pocitom preglgol a na chvíľu pozrel bokom. Snažil sa ale nedať rozhodiť. Toto ho nemuseli ani učiť, šlo mu to intuitívne. " Nuž buďme radi, že nie som lovec svorky." poznamenal preveľmi sebareflexne, až bol na seba hrdý. Všímal si, ako vlk oprašuje plášť, nehodlala sa ospravedlňovať, koniec koncov, tam nemal čo stáť takto nepozorovane. A na hraniciach. Asi vedel, že je tu ich svorka. Teda určite to vedel inak by sa nebol pýtal. Guláša zaujímalo, či odtiaľto už niekoho stretol- a hlavne, či vie že ju tu maminka. A Tim. "Čakáte na niekoho?" spýtal sa veľmi dospelo a už sa naň pozrel, hrdo do očí, rozhodol sa, že sa zahanbiť už nenechá. No a čo že sa jaší, snáď mal na to ešte nárok. " Ja som Guláš- Ghu'Lass. Ghu'Lass Estrela do Norte" predstavil sa dôstojne celým menom aby zaflexil

Anjel sa mala očividne čo učiť, pretože bolo pravdaže očividné, že pri správnom načasovaní a poctivej robote predsa niekto ako on chytil stovky motýlov! Nezazlieval jej ale túto nevedomosť, miesto toho horkodušne prikývol. " Šom majštel v chytaní motýikov" tvrdil s packou zdvihnutou k hrudi. Jemu na tom pravda nič smiešne neprišlo. " Musíš byť lýchla a požnať ich šlabošť. Keď plistanú, tak skočíš a máš to! Ale je to ťažké, chče to velkú plax. Môžem ťa to naučiť" navrhol srdečne takúto lukratívnu ponuku.

Vlča si písalo za uši tieto poznatky, s ktorými ho Anjel oboznámila. Už jej aj trošičku začínal veriť, že rohy vlastne nechce, hoci úplne presvedčený nebol. Sadol si opäť s prekrížil zamyslene labky. Nuž čo bude? Liečiť ako strýko Tim a maminka. Hoci v tomto veku veľmi nevedel ako to v láske naozaj zožieralo. "Budem lovec motýikov!!" Vyhŕkol odhodlane

Vĺča zaklipkalo očami a natešene sa zazubilo. Pochvala ho tešila, nieže nie. Anjel sa mu páčila čím ďalej tým viac a bol z jej prítomnosti nadšený. " Doble ukážem" slúbil a veruže tak raz urobí! Hneď ako sa to naučí, také si dal práve predsavzatie. " Naozaj?" pokýval hlavou a načiahol sa jej na rohy. Nevyzerali, že by mohli hádam priveľmi svrbieť. Hoci jeden nikdy nevie. Jeho sem tam svrbela aj len pápernatá srsť, ktorej sa na šťastie už takmer zbavil.

Guláš si samozrejme nemal kedy všimnúť, že bol Timotheé zamyslený a možno aj utrápený. Bol dosť ďaleko a tešil sa z neho, nepostrehol to. Len o k nemu doklusal, zastavil a v stoji sa poškrabal zadnou nohou na boku. Trošku stratil rovnováhu. "Áno strýko" odpovedal a potriasol hlavou, keď mu vločka spadla na čumák. " Ale je to veľmi studené" priznal, respektíve skonštatoval fakt. Už sa upokojil. Prestal sa jašiť a opäť nahodil pokojný výraz. Nebolo však pochýb o tom, že toto počasie prospievalo jeho psychike. Tak sa mu to páčilo, a mohol toľko vecí robiť, že nemal čas byť z niečoho otrávený alebo zatrpknutý

Zamyslene dumal. Takáto konverzácia, bola kupodivu vlastne najviac filozofická, teda ako sa to vezme. Mohol rozvíjať a zapájať svoju myseľ troška inak-koniec koncov presne tak ako sa to na estreláka patrí. Možno sa Ryumee bála zaťažovať jeho malú hlavu filozofickými otázkami o bytí, ale Guláš bol očividne viac než pripravený. " No dobre, presne tak! Súhlasím" odpovedal zadumane a narovnal sa, aby pôsobil odhodlane. "Prežijem ho. Len-" odmlčalo sa vĺča a uhlo zamyslene pohľadom akoby sa hanbil. " Ale ako?" na poznámku o tom že má vždy pravdu sa iba zaculil, nebolo to však tentoraz už nič pohŕdavé.