Príspevky užívateľa

Gulášik brázdil naprieč planinou. Respektíve sa jašil. Rád by sa bol zahral, fakt že hej, lenže nenašiel nikoho s kým. Naposledy bol len na tom výlete za hranicami, čo bolo teda aj suoer aj strašne nudné zároveň, ale odvtedy si naň skoro nik nenašiel čas. Dokonca ani Norek nevídal toľko a s ňou by sa určite zahral rád. Ešte tu bola tá čierna vlčica, ktorú stretol v noci v lese a s ktorou sa hral na schovávačku, no toto stretnutie bolo zvláštne a veľmi naň nespomínal. Keď zavetril Tima, zbystril a cupkal jeho smerom. " Strýko Tim!" zavolal už zdialky

Vĺča sa urputne zamyslelo. No, takže teoreticky to mohol používať, len chcel znepokojovať maminku? No možno to proste bude musieť skúsiť. " Takže keď budem naozaj nahnevaný napríklad, tak môžem že?" zamyslel sa. Aj to čo strakatý vravel ďalej bolo vlastne rozumné. I on si urobil najprv názor z prvého...mooožn aj z druhého dojmu. " To bude pravda asi." zhodnotil profesionálne. Bol tiež rád, že by z neho spomenutá situácia hajzla neurobila.

Guláš natešene skákal snehom po kopci, dole kopcom, až celkom zabudol ako blízko pri hraniciach je. Sneh ho okúzlil- iste, ešte mu nemrzla prdel, možno si to napokon i rozmyslí. Teraz bo úplne pojašený a za následujúce udalosti by si on a asi aj mamka jednu vyťal. za prvé- nevšimol si že je pri hraniciach. Za druhé- nevšimol si že tam niekto stojí. A až keď Guláš prebehol okolo a zaboril sa do snehu, až potom si uvedomil, že tam posedával splývajúci vlk. Guláš vyjavene zdvihol hlavu, zacúval, potom sa otočil aby kráčal dopredu a premeral si ho. Veľkými bledými očami, teraz ešte trošku väčšími na jeho neobjemnú hlavu (hviezdam bude v budúcnosti ďakovať že sa mu to vyváži), vyhúkane pozrel na vlka. Páni Cudzí vlk bol bledý, telo mal zakryté plášťom, mal rohy ako Tim, výrazné červené oči, aké snáď ešte nevidel a čo najdôležitejšie, na líci i hrudi ich rodový znak!
Guláš nebol hlúpy, vedel, že to musel byť niekto kto nesie rovnaký rod, jeho mladej hlave to došlo hneď. Vyhúkané 8 mesačné šteňa- teraz vytiahnuté na nohách so strapatou srsťou sa snažilo zatváriť naozaj čo najdôstojnejšie ako sa dalo. " Prajem vám pekný deň," prehodil snáďnajprívetivejšie oslovenie cudzinca, aké kedy v jeho prípade svet uzrel.

Mal tu čo robiť? Ani nápad. Užíval si to? Troška. Poslednú dobu bol Guláš v období kedy začal pokúšať šťastie a pokúšať ako maminu trpezlivosť, tak hranice. Nejaké obdobie vzdoru uňho asi celkom nevymizlo, priam sa umocnilo. Nemyslel to zle. Napadol sneh a jemu sa to páčilo. A na území to poznal. A ocko ho naučil a trocha loviť, tak to mohol navyše rovno demonštrovať a objavovať nové miesto. Trebárs ho to prejde, keď raz za to dostane poriadne za uši. Keby bol aspoň niekomu niečo povedal však.
Nohami zaborenými v snehu- trebalo podotknúť, že hoc bol teoreticky ešte vĺča, mal už 8 mesiacov! Už bol telesne takmer tak vysoký ako bude v dospelosti, len ešte nebol tak elegantný, ale troška smiešny, musíme uznať. Znamenalo to však, že sa v snehu rozhodne netopil. Zavetril vo vzduchu, nízke stopy mu ešte toľko nešli, ale snažil sa. Chvílu vetril s vysokým nosom, potom hlavu sklonil k zemi a snažil sa postupovať dopredu. Hocijaký králik. Hocijaký! Čosi zacítil, pravda nebol to králik, bol to vlk. Guláš hlúpo odignoroval tento pach a pokračoval. Po nejakých krkoch vpred, snažiac sa nájsť pach koristi sa zháčil. Tak počkať- nemôže ignorovať pach cudzej osoby. Mohlo ísť o nejakú hrozbu. Zapojil svojich nemálo mozgových buniek a spätne sa vrátil. Podozrievavo sa prisunul po pachu bližšie, pozorne sledoval okolie.

Takto si zábavu naozaj nepredstavoval. Čakať kým sa uráči vyjsť von zase hore a sedieť na zadku, to nebol úplne sen vlčaťa, ktoré prišlo objavovať. " A nemôžem sa radšej ísť trocha poobzerať ešte?" zaúpel nešťastne, ale zostal sedieť, netrpezlivo čakajúc, až sa Cielo vydriape hore. Nebol potešený, naozaj veruže nebol. Netváril sa vyložene nasrane, skôr nešťastne a modlil sa ku všetkým súhvezdiam aj tým, ktoré si vymyslel, aby sa čo najskôr mohol dostať hore a oni mohli pokračovať. " Cielo švihni siii" sťažoval sa, keď sa súkal hore.

Bol vlastne celkom rád, že to ocko pochopil a už sa s ním o tom nedohadoval. On naozaj k mamke aj k Timpvi vzhliadal a i keď bylinkoval s nechuťou, nepáčilo sa mu, keď si takú prácu bral do huby niekto iný než on. " Máš, samozrejme" odpovedal. Tajne dúfal, že aj on bude super vlk a skrytý talent na mnohé iné veci, inak mu nezostane nič iné iba sa naozaj babrať v bylinkách celý čas. Koniec koncov ale, to mu aj tak šlo najlepšie. Ale Guláš bol odhodlaný pre to urobiť čo najviac. Preto prv nevedel, ako otcovi odpovedať. Nemal rád zbytočné naťahovanie teóriami, najmä nie v tomto veku, na druh=u stranu to bolo klúčové k tom aby sa zvýšili jeho šance na úspech. " Tak mi k tomu asi radšej niečo povedz" odpovedal napokon.

Guláš skutočne nechcel klamať. Ale nevyzeralo to preňho ružovo už s tým že by mohol nachladnúť nie to ešte ak povie že to nevie. " ˇUž som skúšal plávať" odvetil diplomaticky. Bola to v podatte pravda, hoci by niekto pád do močiarov a topenie sa v ňom nemusel nazvať zrovna pokusom o plávanie. Tíško čakal na mamkin verdikt. No uznajte, kedy sa to naučí? Teraz už bola zima ale bude iba väčšia. A čo potom? Pláva sa naučí na jar, ked už bude skoro dospelý a hanbou sa prepadne. Trebalo brať určite v úvahu aj tieto premenné.

Sivkasté vĺča pozorne počúvalo, snažil sa dať si dve a dve dohromady. Vlastne sa mu to slovo páčilo, vyjadrovalo jednoduché zhrnutie, diagnózy, ktorú strakatý vlk rozobral. "HM," zamyslela sa a pootočil hlavou akoby dumal. " Je vhodné to používať?" spýtal sa pre isotou sofistikovane, pretože nebolo prvý krát čo nešťastne pochytil čosi za čo ho mamka potom mohla smelo zhučať. Dôveruj ale preveruj pravda. " A ako vieš, že niekto ťa trebárs za toho hajžla nepovažuje? Ak nie ši zlý, niekto to môže aj tak tak brať" rozmýšlal nahlas. " Keď si zoberiem večer králika a nebudem vedieť, že je to králik ktorého chcela Nolek, a ona ši bude myšlieť, že som to vedel a urobil to naschvál, som hajžel?"

Gulášovi sa pozdávalo toto prirovannie, a bol zvedavý, či si toho niekto všimne bez toho aby im to povedal. " Tak doble" súhlasil, utrhol tymián a vybral sa poobzerať s Timom po bodliakoch. Hoci toho možno jeho srsť neskôr mimoriadne oľutuje, táto asociácia zase nedošla k nemu, takže sa toho netrápil. Už oveľa zveselšia, avšak stále pomerne dôstojne cupkal a strkal hlavu do každých krkov, kam sa len dalo.

Nebol dôvod, prečo by sa mal cítiť previnilo alebo zle. Naozaj sa nechovala vôbec bezpečne a to jej ešte nakoniec zo súcitu dal druhú šancu, ktorú odmietla. Jej strata. Opakoval si, hoci ho trocha škrelo či snáď náhodou nebola chyba aj na jeho starne. Možno nemusel byť taký nepríjemný. No i tak sa cítil v práve. " Maj sa" povedal za ňou zamumlane a otočil sa, chystajúc sa hodiť to za hlavu a uchopiť bylinky, ktoré nazbieral, avšak čo sa nestalo. " Sakra!" sykol a zamračil sa veľmi vážne. Keď on ch v tej tme nevedel nájsť. A že ich mal natrhaných celkom dosť. Čo povie mame, prečo bol tak dlho preč? keby mal kvietky, aspoň by mal zámienku, že sa ri ich hladaní zdržal. Preglgol a snažil sa po nich poobzerať. Vetril blízko pri zemi, či by snáď nenašiel i nové.

Narozdiel od zatiaľ neznámej vlčky, si mladý skoro už dospievajúci vlk veľmi dobre uvedomoval, že zašiel ďalej než by mal. Nebol tak ďaleko od územia ako mohol byť, alebo akoby sa mohlo zdať. Na vĺča išiel až doposiaľ priveľmi pokojne a to hlavne z dôvodu, aby nevzbudil pozornosť. Keby ho niekto videl ako uteká a jaší sa cez územie, isto by ho zastavili. Gulášovi blížni teraz mali plné ruky práce, pretože sa objavili prvé známky snehu! No škandál, trebalo sa pripraviť na zlé časy či ako to dramatizovali. Vĺčaťu stačilo len to, že boli v takom zhone, že ho celkom zabudli zapriahnuť do prepočítavania kadejakých liečivých rastlín do zásob. On zahlásil, že ide nájsť imelo, keďže počul ako ktosi takúto rastlinku spomenul, tiež si veľmi okrem bobuliek nevedel predstaviť čo iné by teraz snáď rástlo. Prirodzene túto rastlinu nehľadal a vykračoval hneď rovno von. Guláš, to je prianie všetkých rodičov že? Co si ale neuvedomil, bolo že nebol sám kto zašiel takto ďaleko. Videl od druhej strany pobehovať lebo behať ak to tak chcela nazvať, nejakú mladú vlčku, isto nie staršiu než on? Zostal stať vyhúkaný ako sýkorka a nepokojne švihol chvostom. Čakal až si ho všimne. Keď spomalila, vyzerala že sa zo snehu nadchla. No, on zatiaľ nič také nezažil, hoci mu to doma celkom vysvetlovali, aby a mal na čo tešiť. Nevedel čo si predstavoval, či budú zo zeme trčať cencúle ako v nejakej jaskyni, ale zatial- i keď bol sneh milý a celkom aj pekný, tak ho to sklamalo. Jeden mu pristál na nos. Brrr to je studené! striasol sa a odfrkol si, avšak nevedomky zakýval chvostom. Tu sa však začal venovať vlčici, ktorá mala ak dobre videl, všade po tele rastliny! Také ktoré Guláš nepoznal, za čo sa skoro až hanbil. Ona bola ale chodiaci kvetináč. To bola ozdoba. " No to si robíš srandu." Bez servítky vyhŕkol. Za svoje zoschnuté bodliaky za ušami sa cítil teraz takmer až trápne.

Vĺča nevedelo čo to malo znamenať, ale túžba tam zostať z nej priam kričala. Netušil prečo si to všimol a dobre veru tak, pretože s takýmito tajnými aj netajnými túžbami si toho užije ešte dosť. Každopádne t bolo tak očividné, aspoň preňho, že mal pocit, že toto vlastne ani nechce urobiť Prišlo mu to ľúto. Zožieralo ho to, keď vedel ako veľmi nechcela odísť. Nevedel čo robiť, bezradne pozrel do zeme a preglgol keď odchádzala. " Tak počkaj." odvetil potom skoro nepatrne a doplnil to o najviac presvedčivé- " Nemusíš ešte odísť ak nechceš" Nevedel preo je to tak dôležité.

Guláša vskutku prekvapilo, že mu nechcela dať ďalšiu lekciu tak chvílu nevedel čo. Napokon sa jemne usmial a kývol na vodu. " Asi je hlúposť, ísť teraz plávať že?" Nepovedal, naučiť sa to, aby nepochybovala o tom, že to zvládne. Lepšie sa tváriť, že už v tom nejakú prax má a naučiť sa to že? Hoci bola už celkom zima a navyše pomaly aj tma, asi to nebude najvhodnejší nápad, respektíve to mamka neschváli. " Ale viem ako potom vyliečiť kašel" uškrnul sa uštipačne. Dve praxe v jedno no nie?

Ghu'Lassovi sa vôbec nepáčilo, keď otec spravil narážku na Tima a byliny. " Sú to dôležité veci" odvetil, aj keď ho bylinky velmi nebavili. Tim bol najlepší najdobrejší a jeho najobľúbenejší člen rodiny, a ocko sa tváril, akoby snáď na bylinkách bolo niečo zlé. Vĺča alebo skôr, mladý pomaličky ale isto dospievajúci vlk sa už viac ale nemračil. " Zajac znie fajn, ty máš skúsenosti a si rýchly a ja som nesmierne bystrý" skromnosť nadovšetko ano. Čomu sa chcela ale vyhnúť bolo chytanie rýb, pretože bola za A celkom zima a za B by sa akurát strápnil a to veľmi pri prvej lekcii nechcel.

Guláš vyčítavo zvraštil obočie. " Mala by ši ísť" povedal. Áno ma, povedať, že ej to v poriadku, že môže zostať, že sa to stáva, lenže on skutočne nechcel, aby mu spôsobila problém. Jednou nevýhodou jeho bystrej povahy bolo, že si veľa vecí uvedomoval, no ešte tak celkom nevedel rozlíšiť kedy sa to hodí a kedy nie. Bral to až moc realisticky. Nedoplnil ani nijaké, tak nabudúce, akoby vĺča malo povedať, hlavne dobre vychované. Trval na tom, beztak sa už teraz cítil znepokojene a keď sa nevedela hrať bez toho aby o nich vedela celá svorka, žial sa nedalo.