Mladá vlčica z rodu Ór Kolgrafiirovcov, ako všetci jej členovia nikdy nebola nevýraznou povahou. Dostala do vienka ako múdrosť tak aj prchkosť po oboch rodičoch, čo z nej tvorí síce inteligentnú bytosť, schopnú premýšľať, rovnako tak ale schopnú ľahko sa vytočiť a zatemniť zdravý úsudok rozhorčením a zbrklosťou. Povaha ako taká je problematickejšia než sa môže zdať a len ťažko ju na prvý pohľad čítať. Tak ako sa vie uvoľniť medzi priateľmi, žartovať a byť skutočne milá a citlivá duša, tak vie byť nanajvýš nepríjemná a uštipačná pri osobách ktoré nemá v láske. Dalo by sa povedať, že dbá na to, aby pôsobila odvážne pred druhými a kus tej odvahy jej nechýba, často sa však prelína s bezohľadným a snobským správaním.
Dá sa povedať, že je ambiciózna, ale tiež rada funguje tak ako ona chce, nezávisle. Pre svoje ciele je to často nedobre vlastnosť, ktorú jej robí ťažkosti potlačiť. Je celkom extrovertnej povahy, vyhľadáva spoločnosť. Má rada jar, jarné kvety, ktoré nosieva sem tam v srsti, miluje svieži vzduch, beh a letný dážď.
Postavu má po otcovi vysokú, stavbu však jemnejšiu, stop má plynulo prehnutý, priam nevýrazný, hrudník široký a končatiny dlhé. Osrstená je viac než zvyčajne a to takmer po celý rok s výnimkou leta, špeciálne na lícach, predhrudí, lakťoch a chrbte. Hruď, brucho a chvost má osrstené menej. Uši sú krátke, oči výraznej modrej farby, živé a energické.

Narodila sa ako jedno z potomkov Hakona Ór Kolgrafiira a Snowy, ktorí spolu pred časom opustili územie Norestu a šli vlastnou cestou. Jej a jej sestrám sa žilo celkom fajn, napriek tomu, že boli tuláci, hoci nikdy neboli v nijakom prepychu. Pocit bezpečia mala vtedy, keď bola s rodinou, skoro sa naučila, že ak niečo chcela, musela kvôli tomu makať, zvyčajne sa jednalo o jedlo. Nič neprichádza samé také boli pravidlá. Naučila sa prežiť ťažké chladné podmienky, vďaka lokácii, kde žili, zimu ako takú však nikdy nemala rada. So svojimi sestrami mala skvelý vzťah, hoci sa občas pochytili a podobne, snažila sa držať s nimi za jedno. Od malička jej matka kládla do hlavy, príbehy z Norestu o svorkách, ktorým sa lepšie vyhýbať, hoci otec neznel, že až tak zavrhuje túto myšlienku, iba že to funguje ako nemá. Ťažko sa jej robil vlastný názor, keď nič také nikdy nepoznala na vlastnej koži, iba čo tak z rozprávania rodičov, či náhodných známych v okolí. Keď sa jedného večera pochytila s rodinou a bola neskutočne nahnevaná na celý svet, prebdela celú noc a dospelá ku konečnému rozhodnutiu. Ona ide tam odkiaľ prišli! Chcela to skúsiť, chcela to vidieť na vlastné oči a osamostatniť sa. Chcela tiež rodinu týmto spôsobom kruto potrestať. V zápale hnevu odišla skoro ráno preč a nevrátila sa. Smutné na tom bolo, že aj keď veľmi chcela, už ani nevedela, prečo sa vlastne tak nahnevala. Často jej to prišlo ľúto a túžila to napraviť, dúfala tiež že ju celkom nezavrhli. Lenže tu bola, na mieste o ktorom toľko počula a mala vlastný život pred sebou. Musela to skúsiť.

Jarný krok

Jarné dieťa prináša opak zimy a to pasívnou mágiou, ktorá jej môže pomôcť i zrobiť fatálne problémy. Povrchu, chladným predmetom, na ktorých stojí, sa nepatrne zvyšuje teplota. Pri chôdzi, či behu to je nebadatelné, naopak pri statike sa teplo výraznejšie šíri. Ľad pod ňou mäkne, sneh sa topí. Svoju schopnosť nedokáže nijak rozšíriť ani ovplyvniť. Teoreticky vie využiť túto schopnosť pri veľkých omrzlinách, nejedná sa však v žiadnom prípade o liečivé schopnosti. Roztopuje iba predmety, pod nulou, v lete okolo nej nepociťovať žiadnu väčšiu teplotu.