Príspevky užívateľa ~ Vlčí Brloh

cw: hrešíme

Stačí sekunda. sekunda aby sa pohľad nečítateľný a prázdny, jedným žmurknutím zmenil na čisté zlo. Absolútne iritovane prebodla toho idiota pohľadom, ale on si to mohol aj nevšimnúť, nakoľko pri výkriku, " TY NEVĎAČNÝ CHUJ!" Zdrapila banjo do papule, skočila do potoka, a s náprahom sa ním po Enkidovi zahnala. Či počula zadunenie lahodného rezonačného zvuku o zem alebo o jeho tupú hlavu ťažko povedať, ale bola vo švungu. Som Enkidu a ty kráska? Ja ti dám ty smrad! Pre veľký úspech sa pokúsila banjom zahnať ešte raz, tentoraz však naprázdno. Len čo nástroj pustila na zem vyprskla po ňom. " Máš ma za úplného idiota?
"

(ofc mu netrafila hlavu, ale idk rameno dajme tomu xd to je jedno)

Cudzí hlas ju prekvapil. Vlastne on nebol vôbec cudzí a to ju prekvapilo ešte viac. Aj tá absurdná veta čo vyslovil. Jedno sa mu muselo nechať a to to, že dokázal túto sebavedomú vlčicu dostať do nemého úžasu, neschopnej slova. Meravo naň pozrela jej krásnymi modrými očami a bol to výraz až neutrálny, nakoľko sa nezmohla ani na to, aby sa zarazene tvárila.
To.
má byť.
čo?
On sa opovážil prísť sem a osloviť ju ako nejakú náhodnú čajku, čo sa mu má zložiť k nohám a líškať sa mu? Alebo ešte horšie, že bol toto pokus o žartovné pozdravenie, čo v ich situácii, vzhľadom na to, že sa jej neozval CELÚ zimu a i predtým jeseň, no to nebolo vôbec vtipné.
Neutrálnym nečitateľným pohľadom naň mlčky hladela a spracovávala čo sa práve stalo.

Poslednú dobu sa zdržiavala buď v blízkosti nihilu, alebo vo svojej chajde, kde si plnila sesterskú povinnosť a snažila sa dohliadať na svoju kamošku, ktorá mala nepochybne malér. Nevedela čo si myslieť o nihilskej svorke a najmä jej pohnútkam pridať sa tam. Znelo to ako dobrý nápad vrámci zažehnania hrozby z azarynu. Ibaže, oni o tom pravda nevedeli. Tak to i malo zostať. Vedela, že by ju možno zobrali. Poznala tam mnohých vlkov, mali ju radi, pomohla aj sa zastala Voltaire predsa. Bola by blízko Kettovi... Ibaže mala pocit, že tým ostatné sestry zradí. Dostali sa do problému, ktorí možno už v tejto chvíli nebol tak veľký a čo urobí ona? Nechá ich v tom a pôjde v bezpečí do nihilu? Tak to samozrejem nevidela a mohli si byť istí, že by stále chodila za nimi a ich problém by bol aj ten jej. Lenže ako to bude vyzerať?
Premýšlajc nad týmto väčšinu svojho času si dnes spravila výlet domov. Pri prehľadávaní priční, zhodou okolností našla podivuhodný predmet. Guľatý, kovoý nástroj, s drevenou tyčou a strunami a akousi blanou, no musela si ho rozhodne zobrať sebou dnes k potôčiku, kde sa pokúsila kovové časti ako tak vyčistiť. Zaujímavé. Hel sa nikdy nestretla s banjom, veď ako by aj mohla. Nevedela čo chce tento predmet byť, ale akosi mala pocit, že sa jej páči. Obdivovala ho pri potoku a zvedavo nakláňala hlavu, nevšímajúc si okolia. Pokiaľ jej do nosa neudrel akosi známy a predsa neznámy pach, ani by si ničoho nebola všimla.

Bolo toho na ňu veľa Sotva dokázala pomôcť Kiler a dopraviť ju do nihilskej svorky, už vôbec nestíhala kontrolovať svoje drahé kamarátky, ktoré nechala v dormanskom hvozde po tom katastrofálnom scenári, po tom fiasku čo sa udialo v Azarynskej svorke. Čo do pekla sme si chceli dokázať? Najhoršie na tom bolo, že už ani sama nevedela čo si počať. Svoje priateľky nenašla vo hvozde ako si aj myslela a bola za to rada, pretože to bolo príliš blízko svorky. Dormanský hvozd bol ozaj fajn útočiskom, ale možno až ked sa časom všetko upokojí. Hneď po nenápadnej návšteve dúfajúc že nikoho nestretne, putovala k lesnej riečke. Keby bola stretla niekoho z azarynu, napriek svojmu presvedčeniu by asi nedokázala držať hlavu hrdo vztýčenú. Doteraz nevedela čo sa tam vlastne udialo.
Po lesnej riečke smerovala vlčica do svojej búdy, ktorú objavila ešte v zime. Sneh sa tu už pomaličky topil a všetko bolo zmáčané, no i tak bola nenápadná a dobre zašitá. Pri svahu priamo k búde sa zastavila a zavetrila. Zacítila známy pach. " Verdi?" riekla s nádejou v hlave a podišla bližšie k búde. Možno i ona cítila Helenin pach a preto sa rozhodla sem ísť.

Poprosím pre Hel veľký prívesok - bendžo :D. mám nakreslené
Pre Guláša maznáčika obyčajného, krtka! neviem či si trúfam to nakresliť xd

Schválené

Schválené ( mágia je zo zoznamu iba ja som slepá srry)

Schválené

Po prechode hraníc a zdĺhavom vysvetlovaní, že jej dobrá kaamrátka potrebuje pomoc, mala chuť sa rozplakať. Ihneď si vyžiadala audienciu u panovníčky a napriek tomu, že bola popudená prístupom a všetkým tým stresom okolo sa pokúsila zostať nad vecou a slušná. Hoc ako to hovorí, zostať nad vecou, bolo v tejto situácii skutočne obtiažne. O Kiler sa veľmi bála a do toho sa musela ďalej báť aj o svoje spoločníčky, všetko bolo ako jedna katastrofa za druhou a Hel začínala byť zúfalá, no pravda. Rozhodla sa sústrediť na Kiler.
Prišlo jej absurdné, že musela vysvetľovať a brániť sa, že je priateľ nihilu. Odvolávala sa na všetkých čo tu pozná a to najmä na Kettua a na Riveru, ktorí za nich isto mohli ručiť. Isteže, poznala sa s viacerými, ale bála sa, že by ch nepodporili. Ona sa snažila byť teraz čo najprívetivejšia ale zároveň neodbytná. A keď sa dostali s pomaly zomierajúcou starou vlčicou za panovníčkou, nešťastne si povzdychla.
" Prosím, potrebujeme pomoc." povedala. Na správne oslovenie si teraz nespomenula, ani jej neprišlo dôležité. Klaňať sa neklaňala. " Moja dobrá kamarátka je veľmi chorá ja- nedokážem jej sama pomôcť." jej hlas sa zlomil, hoc len na chvíľu, cítila sa bezradne, no vedela, že sa musí pokúsiť zachovať čo najrozumnejšie. Kiler bola podľa všetkého skutočnou dlhodobou priateľkou nihilu, dúfala, že aspoň to im pomôže. Okrajom na ňu pozrela, inak modré oči z panovníčky neupúšťala. Z panovníčky a jej potomkov. Všimla sito hneď, preto sa aj nechcela s Kiler približovať bližšie.

"Hej o tom nepochybujem. Iba dúfaj, že sa ti to raz nevráti. Robiť si čo chceš je super, ale všetko má svoje hranice. Ále. Čo ti ja budem rozprávať, beztak ťa to nemusí zaujímať" rozmýšľala nahlas a ľahostajne pokrčila ramenami, naposledy obzerajúc východ von. Gájel mala pravdu, nemalo zmysel sa trápiť a snažiť dostať von, ani stresovať. To môžu potom keď pôjde do tuhého. Napríklad ch niečo zavalí, alebo zistia že nemajú prívod kyslíka, alebo tak podobne.
Hel si veľmi na nejaký vybraný slovník nepotrpela. Sama síce pred každým nehovorila vždy to čo jej napadlo, no spôsob akým si mladá vlčka uzurpovala válandu neriešila, prišiel jej prirodzený. Veď to bolo v konečnom dôsledku jednu. " Pohodička. Ale veď sa trocha posuň, nie si tu sama" zazubila sa a drcla do nej, aby sa vedela na válandu s dekami uložiť tiež. Čo s načatým večerom však áno?

Po úprave časti o zmysloch ( hráčka vie) je postava schválená

Hel

- vytvorila spoločenstvo tulákov s táborom v dormanskom hvozde, s ktorými si navzájom pomáhali.
- do spoločenstva pomohla doviezť uzimenú Lesley až z hôr v kotline
- so spoločenstvom prepadli azaryn ( táto hra žiaľ stále prebieha)
- chorú Kiler nesie kvôli jej záchrane do nihilu ( táto hra žiaľ stále prebieha)
- uviazla spolu s Gájel u nej v chate ( hra stále prebieha)

Feier jej nohu prezeral a situácia sa zdala byť čoraz viac napätá. Napadlo jej v hlave pár fráz ako 's boľavou nohu ťažko loviť, hoci vieš že som veľmi pracovitá', alebo obdobné 'Vari niekto hovorí o azyle, och Feier ja len nechcem prísť o nohu!' bola ale ticho, pretože spracovávala situáciu. Hoci obdivovala Majdalenkine herecké schopnosti, aj ona to považovala za príliš okaté a skôr či neskôr to dôjde aj im. Pokiaľ už nedošlo. Chvíľu bola bezradná a nevedela čo ďalej, napäto spojila s Majdou očné kontakty. Potom sa v duchu pomodlila. Už to nemalo zmysel zachraňovať, dôležité bolo aby bola v poriadku skupina druhá.
"Prepáč." A znenazdajky vrazila Feierovi do hlavy váhou svojho tela