Príspevky užívateľa

Hel mala chvíľu pocit, že by mala azda povedať mladej vlčici také tie súcitné reči ako, Nie neboj to nie je pravda, alebo, Takto nehovor a podobné výchovné somariny, ale Hel nebola jej matka pravda. Ani nik, kto by mal mať nejakú zodpovednosť na prehováranie do duše mladým vlkom, ktorí o to nestáli. Navyše sa s ňou nemohla hádať.
"Nedokážem pochopiť prečo." odpovedala zo žartu, ale kúsok pravdy na tom sarkazme predsa bolo.
" Ale dostaneme, netáraj." odvrkla a obzerala sa naďalej po možných únikových miestach. Veľa ich tu teda nebolo. " Ale k čomu by to aj bolo? Vonku padajú stromy, len čo sa tam dostaneš tak ťa niečo zavalí. Počkáme."

"Kiler neopováž sa už predomnou trepať takéto hlúposti. Ako dospelá staršia osoba máš ty mat rozum" rozhorčila sa vysoká vlčica nasrdene a potlačila ju smerom na juh. Že nič mi nie je. No ja ti dám nič ti nie je. Bola frustrovaná, nepamätal si kedy sa naposledy ocitla v situácii že by mala zdravší rozum ako niekto ako Kiler. Joj či je len tvrdohlavá. A možno sa kamarátili práve preto že boli skoro rovnaké. Samostatné dobrodružky dušou aj telom, zvladajuce hocičo. Preto to tak malo zostať. "Ty máš dávať pozor na mňa nie je na teba dočerta. Ja sa Kiler nebudem pozerať na to ako tu zhebneš!"vyhrkla drsne no hlas sa jej zatriasol. Myslela to vážne, nechcela aby sa stalo niečo aj jej. Dosť že každý z nich už bol zmrzačený. Neodpovedala kam idú len kráčala ďalej, upierajúc na vlcicu prísny rodičovský pohľad.

Sedela už nejakú tú chvíľu pri svojej kamarátke. O útoku akí len necekla toto bolo dobré fiasko, avšak horelo im pod riťou, celkom si to pokazili. Už skôr si všimla že Kiler kašle keď jej ale chcela priniesť deky, získala uveznená vo svojom príbytku. Kašlala aj Majdalenka a predtým Lesley ktorá teraz bola bohvie kde a o ktorú sa strachovala tiež hoc na to nemala čas. Hel až teraz napadlo, že by nebolo od veci aby si predtým držali od chorej odstup. Ale zase ako aj. Nuž nech sa zdala byť Kiler nesmrteľnou emancipovanou ženou, dúfala že jej došlo že táto choroba to môže vyvrátiť. Zdalo sa že jej to sadalo aj na pľúca, ved už chudera nevládala ani kašľať. To poznala aj Hel!
"Dúfam že ti nemusím hovoriť, že toto nie je optimálne" prerušila napäté ticho a bezradne pozorovala staršiu vlčicu. Nevedela čo skôr. Ušetrila aj sebe pár rán, bola unavená? Všetci vlastne schytali pár rán, panebože ved Verd nemala ucho. Nemala ucho! Kvôli Helinmu hlúpemu nápadu niečo si dokázať. Hoc v konečnom dôsledku toho toľko nelutovala. Lesley bola preč, trebalo ju nájsť a Kiler? Kiler umierala na zápal pľúc. Trebalo si vybrať a urobiť to poporade. Hádam nikdy predtým sa nestalo že by bolo toho na Hel toľkoto naraz. Ono to nebolo iba na nej teda ale pociťovala to enormne.
Nečakala na Sariane, nikomu nepovedala kam sa chystá a vedela že sa skôr či neskôr zase stretnú, možno u nej na búde, možno v dormanskom hvozde. Má to tak byť, vytvorili niečo čo nemožno zrušiť. Ale teraz nebol čas. "Poďme, makaj." Riekla s úprimnosť starosťou v hlase a podoprela Kiler aby ju nasledovala. Trebalo jej pomoc, rozhodne áno. A ona si trocha sebecky vlastne cgcwla od všetkého oddýchnuť, hoc to nepriznala.

Hel zvraštila na mladú krv tvár, no.potom sa samovoľne uvoľnila. "Isteže je to moje." Odvetila a dokonca pravdivo. Predsa to pasovala za svoj majetok keď to našla, nie tak? Vedela že s tým na nikoho nemôže avšak skutočne sa tu o to snažila starať tak prečo by to nemohlo byť jej?
Vedela aké je vonku počasie a uvedomovala si aj, že sa zhoršovalo každou minútou. I ona sa strhla, keď zaznel ten rámus. Ak začnú padať stromy, mohli len dúfať že ich chata udrží.
"Ale dobre, keď je takto mrchavo môžeš tu zostať." Povedala rezignovane a povzdychla. "Kam by si aj teraz išla čo? Nie si od Nihilu ďaleko? Nieže si budú myslieť že som ťa uniesla" Zazubila sa napol zo žartu. No pravda, kto vie čo im ten krpec vykecá že? A ona mala Nihilčanov rada.
Vonku sa ozval ďalší rámus a v tu ránu akoby sa zatiahlo. Prísahala by že cez okenicu sem vošiel aj sneh, ba vari, vstup sa zdal byť zasypaný. No sláva. Nepochyboval že tu bol aj iný spôsob ako sa dostať von samozrejme. Svetlo presvitalo len cez niektoré časti príbytku, cez škáry a drobné dierky. Toto upútalo aj jej pozornosť. Hel zoskočila z hornej prične a podišla k okenice. "Juj" zopakovala po Ghájel.

Schválenô

Schválené

K registrácii mám výhrady. Charakteristika je chaotická, skus si ju ešte raz prečítať. Na jednu stranu píšeš že je dobrák a veľmi milý a na druhú že má nepekné poznámky na otcovu stranu, veľmi mi to nesedí skus to možno rozvinúť alebo trošičku inak napísať. Ďalšia vec čo si odporuje je že "nemá rád boj a zbrane." V ďalšej vete píšeš že "preto chce byť rytierom a chrániť svorku a pomáhať jej".

Mágiu by bolo dobré okresať, možno špecifikovať iba na konkrétne druhý zvierat, koristná zver je príliš široký pojem. Vyber si nejaké zvieratá a nie úplne veľa.Ak som to pochopila tak ich reč prirodzene rozumie ale on sám sa to musí naučiť ak chce hovoriť? Ak im rozumie rovnako ako vlkom, nebol by problém sa naučiť ich zvuky Ak im rozumie rovnako ako vlkom? Alebo sa jedna o to že počuje zvuky ktoré zvieratá normálne vydávajú ale prirodzene vie čo znamenajú?
Pozri na to a buď špecifickejšia ak sa bude dať.

Schválené

Schválené

I keď obdivovala Majdalenkin výstup a bude jej musieť za tieto herecké výkony zložiť poklonu, pretože i ona nadobudla pocit, že jej skutočne niečo je, keď Majda začala vystrájať, dúfala ale, že to nebude po istej dobe príliš okaté. " Maj, upokoj sa" odvetila so záchvevom v hlase, akože moc trpí, ale nechce aby kamarátka panikárila. "Pokúsila" sa zdvihnúť nohu a pokývať ňou, nezabudla pri to syknúť od bolesti a opäť ju položiť. " Ja som utekala a asi asi zle stúpila ale nebolelo to najprv a- Feier, čo bude? že nemá pravdu, povedz že nemá pravdu?" narážala vystresovane na amputáciu nohy, ktorú Majda predostrela. " Ja nechcem aby-" so zlomeným hlasom skľúčene pozorovala čo sa bude robiť. Nohu v sede zdvihla jemne do vzduchu, aby ju odľahčovala a aby mohla po chvíľke povedať, že je to takto lepšie, keď na nej nestojí. Tak aj urobila.

Pozorne pozorovala kto vylezie, respektíve kto sa objaví vovnútri a či vôbec. Na jej prekvapenie, to bola mladá sivá vlčka, ktorá sa bez rečí uložila na váľandu,. Zmrd jeden. Hel si ju pamätala. Tá malá sivá beštia z Nihilského plesu. No to jej tu ešte chýbalo. " Dúfam, že sa zabávaš." oslovila ju s pokojom angličana a vyčkala až si ju krpec všimne. Počkala na jej reakciu, troška ju to aj zaujímalo. Ona sama zabudla byť opatrná keď bola zvedavá a možno by sa aj bola zľakla, keby bola v rovnakej situácii. A veruže, byť v jej veku, aj by mohla byť, čo sa Helene vôbec nepáčilo, pretože keď si predstavila, že by hádam aj ona ohla byť také protivné neposedné trdlo a trýznila okolie, nebolo jej všetko jedno. Ach

Hel ležala skrútená na hornej prični, za rohom, tak ju len sotva šlo pri vchode uzrieť. Aj cez to malo svetla ktoré sem cez sneh aktuálne prenikalo bolo vidno skôr šero, zpkyvom zatiahnuté počasia a nepríjemného vetra. Hel sem išla s cieľom priniesť deky do tábora. Nemali poslednú skúsenosť dobrú, boli vysilení po ich hlupom nápade, bola im zima a začínali byť viac a viac chorľaví. Lesley nebolo nikde, čo bola rada pre všetkých. Hel nevedela čo si myslieť. Nechcela priznávať že by sa jej mohlo niečo stať no ani si nemyslela že by odišla. I keď kto vie. Vydá sa ju hľadať ale takto sa nedalo. Na svoje stanovisko išla preto qby priniesla deky ktoré sa tu povalovali. No v tom čo sa spustilo za smršť, nemuselo sa to rozprúdiť azda tak aby pochopila že nie je vhodná doba na.to aby skúšala ost späť. Rozhodla sa odpočinúť si. Za stenou mohla počuť akési pohyby preto spozornela.

Schválené :).

Hel chápala samozrejme, že bude Roihu ľúbiť všetky svoje deti a jeden sa nemôže rozhodnúť koľko ich chce. Hm, na to že nikdy nebola matka bola celkom chápavá. Už teraz sa tešila, keď jej ich ukáže a keby tušila, že existuje možnosť, že by jeho družka nechcela aby sa stretli, veľmi by ju to ranilo a dokonca by možno o tej anjelskej osobe stratila tú krásnu ilúziu čo o nej mala. Toto by samozrejme nechcela pochopiť, hoci by vedela.
Držiac v papuli kôru pripravenú pre pomstu nevďačnému zmrdovi zvraštila obočie, keď sa odmietal pohnúť. "Za mnou nie, ale budeš musieť sakra utekať, aby som ti to nenapchala do krku." kto vie čo jej bolo vlastne napokon rozumieť, rozbehla sa však ako gulový blesk ( samozrejme do tej miery, do ktorej jej to sneh dovoloval) vytrielila za ním.

" A to ťa ako napadlo krpec? Isteže beriem na druhých ohľad. Veď o tom to má byť. Som ochotná niekam vyjsť s kýmkoľvek a pomôcť mu a viem, že sa mi to možno vráti. A možno nie. Taký je život." vlčica sa pobavene zasmiala a vyskočila alebo sa zo snehu teda vydriapala na peň, kam si sadla. " A i ja musím rešpektovať ostatných. Či hranice tých vašich svoriek, či hranice komfortu mojich známych. Nik si nemôže obiť čo chce. Nie úplne. Ale len tak medzi nami," šepla a zazubila sa. " Radi to hovoríme však? " Zamyslela sa nad životom toho mladého. Aký to má v Nihilskej svorke asi život, keď sa pýta takéto veci? Nuž nepovažovala ich svorku za zlú, vlastne to bolo dobré zázemie, ale nedržalo ho moc nakrátko? " Nie nie. Niečo ti poviem Arkáda. Nik nemôže byť jeden ako druhý. Budeš jedinečný, to si však píš. A keď chceš precestovať svet, nik by ti nemal brániť. Hej, môžeš sem tam chodiť so mnou."