Príspevky užívateľa

Tušila, že keby aj ona mohla dostať akékoľvek informácie o svojej rodine, bola by za to vďačná. A tu našla vo Verdandi pochopenie, skoro sa aj rozhodla, že sa vlastne kamarátia. Aj keď boli celkom iné. Pousmiala sa. " Zamálo." pokračovala vpred, spokojná, že mohla spraviť vlčici aspoň nejakú radosť, aspoň nejakú malú nádej.
" Som rýchla, budem štvať. Keď pôjdeš z východnej strany, naženieš ju mimo otvorenej plochy. Nebude tak obratná." bolo jej jasné, že Verd toto všetko vie, avšak istota je gulomet ako sa hovorí že?

Hel nečakala, že sa na to hnedkastá vlčica chytí až takto dramaticky- nie počkať, už ju počula rozprávať. Čakala to, rozhodne to čakala. Majdalenka majster divadla, ako si tento titul rozhodla vyslúži pokiaľ toto prežijú, začala hulákať na celé územie ignisanov. Bol to dobrý plán iste. Oni odtiaľto pravdepodobne neodídu živé ale heeej hlavne že zvyšok partie uspeje však? Na dôvažok Hel klesla prednými nohami k zemi so zaskučaním, tváriac sa že sa jej noha podlomila. Čo nečakala, bolo, že ich ako prvý a celkom rýchlo objavil hnedý vysoký vlk, ten, ktorého stretla na lesnej riečke. Feier. Ten ktorý vraj tvrdil, že nemá proti tulákom vôôôôbec nič a neodsudzuje ich.
Nuž dobre. Ubolene pohliadla do očí prichádzajúcemu vlkovi a následne zmätene na Majdu, akoby nevedela čo robiť. Uprela pohľad opäť k nemu a sykla od bolesti, zatvárajúc oči. " Ach," zaúpela. Až teraz jej napadlo, že Majdalenka pôsobí tak krehko. Nbeála sa pustiť do útoku Verd ani Ezikyela, ale čo ak sa jej niečo stane? Nuž musia dúfať, že všetko vyjde ako má. A potom budú utekať. Veď čo je na tom.
"Neviem došlapnúť na nohu," fňukla a postavila sa horko ťažko, len na troch nohách. Len čo štvrtú položila, šklbla ňou a opäť ju zdvihla. " Ja, oh Feier, tak sa voláte však? Utekali sme pred-" sykla a chvílu rozdýchala svoj šok z naoko zranenej nohy. " A ani sme nevedeli kde sme a- a potom..." odmlčala sa. " strašne to bolí." pri jej hereckom výkone, ktorý bol možno o čosi menej dramatický ako ten od Majdy, jej div oči nezačali slziť.

Schválené.
Minulosť môžeš hocikedy len upraviť a dodatočne poslať keď budeš chcieť.

Oprava je z časti v poriadku. Som rada že si zmenil vlčaciu verziu na dospelú, nakoľko to nepôsobilo aktuálne. Nič menej, o zmeny som ťa nepožiadala len tak lebo nemám čo iné robiť. Charakteristika síce môže byť rozvinutá, stále ale musí byť prehľadná. Tak ako vraciame registrácie kde nie je dosť informácii, tak mám právo vrátiť registrácie, ktoré sú chaotické. To sa týka aj minulosti, kde sa dá skutočne prvý odstavec napísať dvomi vetami, ale primárne charakteristiky.
Neodpovedám na registrácie aby som vyjednávala, žiadam ťa preto o to aby si to rešpektoval.
Vo svojej podstate je registrácia v poriadku, ako som ale povedala je komplikovane napísaná, formou lyrického opisu. To je dobrá vec pri postoch a pri príbehoch, nie však pri registrácii. Pokiaľ to nebude trocha skresané postavu neschválim.

Osobu v ktorej píšeš minulosť meniť nemusíš, to som dala iba ako odporúčanie.

Postava je vo svojej podstate v poriadku. Aj tak ale mám nasledovné výhrady.

Píšeš že postava prichádza na brloh ako mladý dospelý. Bolo by fajn vybrať si koľko konkrétne rokov mať bude, nakoľko je rozdiel medzi 3, 4, 5, ročným vlkom. Rovnako pripíš mesiac narodenia, aby sa vedel zaradiť do vekovej tabuľky.

V súvislosti s vekom nie je v poriadku ani charakteristika. Všetko čo si napísala je charakteristika vĺčaťa, ako tam viackrát píšeš, čo mohlo byť aktuálne pokiaľ postava prišla ako vĺča, ale teraz to aktuálne nie je, je vhodné napísať charakteristiku pre dospelého vlka keďže ako dospelý prichádza.

Prvý odstavec v charakteristike je podľa mňa zbytočne dlhý a nejaké aury takto do podrobna netreba splietať, pôsobí to zmätočne.

Charakteristika je strašne dlhá všeobecne, síce to nie je zakázané, ale skús popremýšlať, či ti to za to stojí, nik si o tej postave všetko neprečíta, možno by bolo dobré nejaké informácie vypustiť. Je napísaná zbytočne komplikovane.

To isté sa týka aj minulosti, kde je toho popísaného hrozne veľa. Obzvlášť prvá časť naozaj podľa mňa do minulosti nepatrí. Minulosť má rozprávať o živote postavy, aby nám priblížila čo v živote prežila. Čas a poradie toho kedy začala cicať mlieko, je tam zbytočná informácia navyše.

Tiež by bolo vhodné prepísať minulosť do tretej osoby. Niežeby to bolo takto zakázané, rozprávaš ale minulosť ako forma príbehu, ako samotné posty a keď máš charakteristiku v tretej osobe a minulosť v prvej, zle to vyzerá dokopy, je to ako od inej postavy.

Poprosím chyby napraviť, odporúčam skrátiť respektíve vypustiť naozaj irelevantné veci a poslať opravu sem najneskôr do 30 dní. Vo všeobecnosti odporúčam nielen vložiť charakteristiku ale aj popremýšľať a prepísať si postavu, dať si tú prácu a prezrieť si to všetko, adaptovať to na túto hru.

Schválené

Registrácia je v poriadku, až na mágiu. Mágia obsahuje viac vecí súčasne. Sme ochotní schváliť ti prácu s hlasom (teda menenie, zvyšovanie, znižovanie, poprípade aj hlasitosť tepu a podobne) v prípade ohrozenia respektíve hlasu ako zbrane, do čoho sa ráta poškodenie sluchu nakoľko sa zvyšujú zvukové decibely, je tato funkcia mágie samozrejme možná, ale do určitej miery a ovplyvňujúca samozrejme aj Seraphinu, pretože hádame že počuje svoj hlas ktorý zvýši rovnako ako ostatní. Pri častom používaní mágie by boli vhodné nejaké problémy ako bolesti hlavy poprípade vyčerpanosť, nedoslúchavosť skrátka niečo.
Tlakové vlny, ani lámanie kostí schválené nebudú.
Alebo je varianta že si vyberieš tlakové vlny, v takom prípade ale nebude schválená práca s jej hlasmi a zvukmi.

Vystrčila hlavu spod snehu a otriasla sa. Poskladana bola tak že bola skoro ako Akráda, celá zasypaná napriek tomu aká bola vysoká. Skôr pripomínala prerastené a neohrabané decko než dámu ktorou z času na čas vedela byť. Ťažkú hlavu si z toho nerobila. Uživala si to, žila naplno a tešila sa z bytia. Tak to malo byť. Preblyslo jej hlavou, že keby ju takto stretol Enkidu prvý raz, dojem by veľmi neurobila. A čo! "Isteže mi je smutno. Ale oni by nechceli aby som sa s tým trápila, niekedy musíš riskovať vieš? A ktovie, trebárs sa ešte uvidíme" veľmi veľké šance tomu nedávala, ale toto nemohla niekomu vešať na krk predsa. Jemne do mladého vĺčka šťuchla. "Ale prosímťa isteže nebol. Verím že vieš robiť veci aj na vlastnú päsť a nájdeš si kopu iných priateľov. To neznamená že sestru nemôžeš mať rád. A ver mi, pokiaľ to nevieš, tak časom budeš" žmurkla.

Schválené

Schválené

>>
<<(z Kamenná lúka)
Helena považovala za dobrý nápad rozdeliť sa a len s prikyvovanim počúvala a súhlasila. To že je celá situácia nebezpečná si uvedomila už pri vstupe na hranice ale hádam necúvne. Teraz si nebola istá ako sa cíti. Majdalenka bola zlatá a iste odvážna a Hel ju rozhodne nenechala ísť samú, to by si neopustila. Lenže ju zároveň až tak nepoznala a nebola si istá či jej dôveruje tak, aby sa na ňu mohla spolahnút. Dúfala že to nebudú musieť zistiť, ale bolo pravdepodobné že tal bude. Koniec koncov boli to práve oni aby rozptýlili okolie a práve oni ak to nevyjde kto mal dostať na zadok. Dôležité bolo aby eliminovali pozornosť od druhej skupiny. Ako kráčali mlčky územím rozmýšľala čo urobiť. Dôležitý bol moment prekvapenia a to že asi ani jedna nemala vyložene plán. Našťastie pre nich ani jednej nechýbal zmysel pre improvizáciu. A ako kráčali, Hel znenazdajky začala krívať na prednú nohu. Bolestivo sykla avšak pokračovala ďalej

Hehe :D

Dostatočne včas pred ich plánovaným odchodom sa snažila loviť ešte troška, nie však priveľa, aby sa nepresilila. Budú potrebovať sily a možno poriadne. V zovretí zvierala ježka jazvečíkovitého, podivného tvora, ktorého usmrtením si uštedrila pár nepríjemných poranení jej papule, kým sa jej zviera nepodarilo prevrhnúť na chrbát, a vedela ho ukončiť bezpečne. Po ako také ošetrenie sa chystala ísť za Sarianne, pekne ju požiadať o zdravotnú pomoc. Nechcela jej úplne pripomínať, že je to teraz tak trocha jej starosť, keďže ostatní pre ňu lovili. Ale to sivá vlčica dobre vedela, snažila sa im pomôcť ako sa dalo, aj chudere Lesley, ktorú zmohla nejaká choroba. Neznámeho vlka si všimla až keď ju oslovil. hel mala očividne s obozretnosťou sem tam problém. nezdal sa byť ale nebezpečný, tentoraz. odhad, odhad ten mala dobrý no jasne že hej. položila ježka na zem a prikývla. " zdravím ťa. Môžeme pomôcť?" už tak nejak čakala že sem ide cielene. Akosi sa im to tu koniec koncov nakopilo. hoci tu boa zrovna sama, hovorila tak nejak automaticky v mene skupiny.

"No nevtipkujem, ozaj!" prisahala na svoju česť a nevedomky zdalo sa spôsobovala ohnivákovi infarkt. " Tak sa rozhodni či štyri či dve alebo jedno" zasmiala sa. " Hoci niežeby si potom nejaké mal v pláne zahodiť, pokiaľ by ich vari bolo viac. Joj už sa teším a to aj za teba, je fajn ma nablízku malé deti, za ktoré nemusíš mať žiadnu zodpovednosť" keď tak nahlas uvažovala bolo to mimoriadne ideálne.
Nad tou jeho pohrdavosťou sa zašklebila. " No ja ti dám, ti nevďačník veď počkaj!" vyhŕkla a ponáhľala sa k okenici, cez ktorú preliezla naspäť von, utekajúc k prvému stromu, ktorý ma ako tak načatú kôru. Veď nech počká, takto pohŕdať jej delikátnym pohostinstvom. " teraz zistíme či už máš v poriadku nohu!" bude musieť utekať, nieže nie,

"No to sa vie! Aj osamote to más voje čaro. Iste že by si nebol stratený. Mať sestry je super, aj ja ich mám, ale ver mi, to čo dokážeš s nimi dokážeše aj sám. No vezmi si mňa. Som zvyčajne sama ale mám možnosť potom stretnúť všelijakých zaujímavých a dobrých vlkov, ako napríklad ty." zazubila sa a poskočila zo snehu, sledujúc ako sa mladý vlk šantí. Skoro jej až napadlo, že by aj ona chcela deti. Skoro. Rozhodne sa takéhoto názoru bežne nedržala, to skôr, že to jedného tak prepadne, keď vidí akí sú zlatí. " No to vidím!" zvískla a hodila sa do snehu za ním ešte raz.