Príspevky užívateľa

Hel si nebola istá ako vlčicu oslovovať, keď už mala to vysoké postavenie. Iste, jej samej to toľko nehovorilo, ale poslednú dobu sa o to začala viac a viac zaujímať. A titul princezná znel ďaleko honosnejšie ako nejaká alfa alebo beta. "Prirodzene. I ja si moc rada spievam, len vôbec nepoznám, tunajšie piesne. Rivera mohli by ste ma ich niekedy naučiť" navrhla jemne nenápadne s nepatrným skoro až pokorným úsmevom na tvári a privrela oči. Myslela to vážne, bolo by to veľmi fajn. Vedieť jednak i čosi o kultúre tu, a takouto formou to bolo vari i jednoduchšie.
Na pokračovanie o útesoch iba súhlasne prikývla. I ona tu skoro dala život a zhodou okolností sa tak nestalo kvôli vlčici práve z Riverinej svorky. Rozmýšlala či to spomenúť, už sa však princezná pýtala ďalej. Helenka pokrútila hlavou. " Och to nie som. Pochádzam zďaleka. Ale moji rodičia tu nejakú časť svojho života žili. Aj teta" priznala spomínajúc na svoju rodinku. Dnes sa necítila clivo, práve naopak. Povedala to v absolútnej pohode. I tak dúfala že sa majú dobre.
Zahľadela sa opäť na strmé útesy a napokon sa predsa rozhodla k nim ešte vrátiť. " Vlčica z vašej svorky mi tu raz zachránila život. Nikdy som jej za to dostatočne nepoďakovala, Rio sa volala"

Nemohla uveriť vlastným ušiam. "Ja ťa predsa nechcem meniť-" začala vysvetlovať, jej frajer to však poňal radikálne a ofučane sa otočil smerom späť, vydávajúc sa na odchod. Veď mu povedala, že sa nehnevá, tak čo od nej chcel? Zmeravela. Začala dokonca aj panikáriť a spravila náhlivých krokov smerom k nemu, až jej na zem popadali niektoré z ozdôb. " Ka-kam ideš? Enkidu? To nemyslíš vážne" vyhŕkla v šoku, srdce jej búšilo. Nevedela čo sa to akože teraz stalo, len pred chvíľkou chcel aby sa s ním bavila a aby mu prepáčila a teraz to zabalí? " To, to odídeš zakaždým keď bude niečo komplikované? Keď nebudem veselá?" Cítila ako sa jej do oka nahrnula slza, avšak rýchlo ju zahnala. nechcela aby sa jej triasol hlas, no nevedela čo robiť. Napokon, keď už nemala energiu sa s ním takto babrať , zastavila, prestala postupovať za ním a zavrčala. " FAJN! Vieš čo tak choď zbabelec! A vráť sa keď sa vytratí tá tvoja prehnaná pýcha!" Helen sa stiahla. Aj teraz už troška plakala, ale nechcela aby to niekto videl.

Cítila sa už teraz živo a tešila sa z dnešného dňa. Hoc bola možnosť, že Roihu ani nepríde, nestalo sa tak. Len čo ho zazrela, zakývala chvostom a venovala mu štedrý úsmev na pozdrav. Venovala mu teda aj pozdrav "Nazdar požiar!", ten on však zdalo sa neopätoval, miesto toho sa čertil už pri príchode. Helenka nesúhlasne pokrútila hlavou. " Predsa aby si posilnil svoje fyzické i duševné zdravie." Profesionálne zhodnotila. Nemožno predsa iba chcieť niečo zmeniť, trebalo pre to i niečo robiť. Čo sa bude hodiť, keby ho napríklad niekedy naháňal medveď alebo také čosi. Tak ako raz počula od Ketta!. " Tak ti chvíľku dám na vydýchanie." uznala napokon, no nečakala priveľmi dlho. Venovala mu nejaké tie otázky, že ako sa má on, ako sa má Anjel, či nabudúce nepríde aj ona. Týmito mu vlastne vôbec nedala priestor oddýchnuť si. Napokon sa zdvihla a kývla. "Tak poď, chcem vidieť tvoju neuhasiteľnú energiu. Začneme zľahka, čo ty na to?" navrhla a dala sa do klusu, kým sa Roihu vydal za äou, hneď čo bude pri nej, hodlala samozrejme pomalšie bežať.

Možno sa jej plán trocha skomplikoval a posunul, avšak Hel na to rozhodne nezabudla. teraz počas zatiaľ chladného jesenného rána, netrpezlivo čakala, až od prízračných dorazí jej kamarát Roihu. Čo kamarát- parťák na behanie! Bola z toho stále nadšená. Veď sa nestávalo často, že dostala takúto príležitosť, nie hockto by sa nechal nahovoriť, však? Zatial kým došiel,, samozrejme preťahovala kĺby, aby si neurobila hanbu. nekonečné pláne zneli na behanie perfektne. Frustrujúco, ale ironicky si ich práve preto vybrala. Áno, povedala, že budú behať pri rieke, ale tento plán musela zmeniť veľmi nečakane, preto sa dohodla s požiarom takto. Bola zvedavá na jeho neuhasiteľnúenergiu teraz.

Hel radostne prikývla dokonca dvakrát a pevne dúfala, že Roihu neodchádza preto, lebo ho otravuje/desí/ alebo znepokojuje, všetko tri by to boli celkom pádne dôvody, ktorým by rozumela, keby sa bola počula z tretej osoby. Tak nejak si ale dala do hlavy, že sa rozhodne veriť tomu, že Anjel je skutočný dôvod prečo musí ísť domov a že z jej nápadu teší. urobila tak preto aby sa mohla ona tešiť naďalej. " Bude to skvelé, nebudeš ľutovať. Aj ja pôjdem, pôjdem pohladať Enkida. Tak na plese, Požiar!

Došlo k momentu, kedy vlčica nestíhala dávať pozor a dokonca vo chvíli oľutovala, že došla. Hoci si vážila, že bola pozvaná, premkla ju panika. Toto sa nikdy nedokáže naučiť! Bezradne stála a nevedela čo skôr, snažila sa od Ikkeho pochytiť všetky názvy aj s účinkami, ale bolo to ako dlhá prednáška, kedy prednášajúceho vlastne nezaujíma, či už poznámky máte alebo nemáte spravené. Musela uznať, že Ikke bol naozaj múdry a možno dokonca ešte viac než sa jej zazdalo. Veď toto si nemohol pamätať len tak hocikto.
Stupňujúce sa obavy vyvolali v Helenke pocit mdlôb. Musela to nejak prekopať. Nemohla sa tu tváriť, že je nad vecou a všetkému rozumie, lebo tomu nebolo tak. Och ako si len prišla hlúpa. Ako barbie, čo pozná kvietky len tak na úpravu. Vďaka aspoň za jej dar reči a absolútne žiadne medze čo sa týkalo prejavov. keď sa trebalo ohlásiť, tak to raz trebalo spraviť.
"Ikke, to všetko je celkom dosť bylín. iste sa ich pokúsime všetci zapamätať, avšak ktoré z nich by si považoval za naozaj najpodstatnejšie, keby si musel vybrať napríklad 5?" spýtala sa ho, dúfajúc, že ho veľmi neruší. Ale priestor na otázky tu predsa bol, takže to nebolo od veci.

Roihu sa úprimne zdesil a vlčicu to v podstate pobavilo. Srdečne avšak jemne lišiacky sa usmiala, nehodlala ustúpiť, ona toto docieli aj keby čo bolo. Samú by ju to i tak nebavilo. A k tomu všetkému napokon Roihu v podstate súhlasil, z čoho sa náramne potešila, aspoň ej to zjednoduchší. " To je skvelé!" vyhŕkla nadšene. " Urobíme to takto. začneme až po plese, pretože teraz nemám čas, musím sa pripraviť, musím zistiť čo Enkidu, a no vlastne som z toho nervózna, takže behanie odložíme stranou. Ale po plese sa ráno po splne stretneme priii, pri tej rieke, čo ide od vášho územia? Ráno nebude teplo, jeseň je skvelé obdobie na behanie. Aspoň zistíme čo a ako, ako sme na tom, joj nemôžem sa dočkať!"

Prepáč mi, myslím, že si ale nepochopila zmenu mágie o ktorú som ťa požiadala. poprosím zmazať uzdravovanie rán. Napriek tomu, že životná energia môže byť zvýšená sa podľa tvojho jedná skôr o čipernosť, živosť, sily na prežitie. S tým rýchlosť krvácania rán nemá nič spoločného. Chápem, že v niektorých hladiskách možno premýšlať nad tým,. že keď sa niekto cíti zle, horšie sa uzdravuje- súvisí to so psychikou v tomto ohľade, ale v prípade tejto mágie, takýto účinok považujeme za druhú mágiu a nebude uznaná.

Schválené

Ahoj, registrácia je celkom v poriadku, rada by som ale vysvetlila to, že môže mágia spôsobiť rýchlejšie hojenie rán. Podľa mňa všeobecne energia nemá spoločné zas toľko s metabolizmom, rada by som bola, keby si to ešte prešla a opravila.

Prosím pozri si aj nejaké gramatické chyby, sem tam máš navyše vo vetách " to" alebo dvakrát "mu" a chýbajú nejaké čiarky, skús to ešte prebehnúť prosím.

Ahoj, registrácia je ok, bolo by ale dobré mágiu rozpísať, stanoviť napríklad veľkosť rastlín, ktoré môže nechať narásť, poprípade k tomu pridať ako moc niekoho poškodiť môžu a ako moc energie mu to vezme. Ono teraz sú tie mágie prísnejšie, treba ich rozpísať viac.

Tiež prosím odstrániť vetu v zaujímavostiach, že si môže spomenúť na minulosť z minulého života. Keďže ti raz postava schválená bola, keď sme nikto z nás adminmi neboli, dohodli sme sa, že reinkarnáciu necháme tak, ale nesmie si na to vedieť spomenúť. Inak je to fajne, keď opravíš, nahodím ti ho.

Neuvedomila si, že je to až taký trest a bola so sebou sebecky povedané, veľmi spokojná, až sa dokonca usmiala hoc nenápadne. " Ja sa s tebou predsa rozprávam," nesúhlasila s ním, aby mu bolo jasné, že nechápala o čom hovorí a nech to nerozoberá ďalej. Veď už bolo snáď všetko aspoň na pohľad v poriadku, hoci sa musela trošička nahnevane tváriť, aspoň troška. Labkou si jemne prešla, tam kde jej Enkidu dal naposledy kvietok, tak aby ho nezhodila. Bude sa musieť ísť potom na seba samozrejme niekam pozrieť, či vyzerá k svetu

V sede jemne sklonila hlavu k zemi, pocítila malú závrať, tak zatla zuby a zhlboka sa nadýchla. " Fuj." oznámila tak nejak do priestoru či sama sebe a potriasla hlavou, čo robiť nemala, zatočila sa jej ešte viac. Zažmurkala a spracovávala. "To je v poriadku." ubezpečila Roiha hoci sa už nič nepýtal.
Tento stav netrval dlho, a bola za to, že sa ani nevráti samozrejme, lebo najlepší scenár je ten najviac optimistický. " Myslím, že neuškodí nikomu- heeej," odrazu jej čosi naapdlo, nadchla sa a nechala si čas na premýšlanie. " Čo tak také kondičné cvičenie robiť pravidelne? Raz za čas povedzme hmmm, každých 6 dní sa ráno stretnúť a zahájiť nejaký krátky rýchlostný beh. A mohli by sme to striedať aj s dlhším ale vytrvalejším behom, začať tak zľahka chápeš!"

Krákajúceho havrana pozorovala bez toho, aby si uvedomila, že ju cez neho ktosi pozoruje. Komu by také bláznovstvo aj napadlo. Bola celkom zamyselená, až sa popravde strhla, keď ju od vedľa oslovil cudzí hlas. Mala by si dávať väčší pozor, nie vždy to môže byť niekto príjemný, ba vari i nebezpečný. Ale pravda ako sa vraví, to čo si niekto nezažije, nemôže poznať, teda koná hlúpo. Občas. Vlk bol veľký, väčší ako ona, mohutnejší, keby chcel isto by ju mohol ukončiť, pri tej nepozornosti. Jeho čierna srsť bola istým spôsobom tak výrazná až by to jednému mohlo prísť rušivejšie, než kdejaká farebná srsť. Viac znepokojivé. " Zdravím aj ja. Potrebujete niečo?" odvetila slušne

Ako aj dúfala, bledá vlčica z Nihilskej svorky si ju všimla tiež a vydala sa jej naproti. Kus reči by bol vhod, obzvlášť, keď sa Helenka cítila troška osamelo. I také pocity z času na čas jedného prepadli, nie tak? " Dobrý deň," pozdravila, moc jej to do úst nešlo, vlčica nebola staršia ako ona. Zalovila v pamäti na jej meno, aby si nespravila hanbu. Obdivovala vlčicu, že si Helino meno pamätala, pri toľkých zúčastnených to hádam nebolo ani možné. " Rivera, princezná," pozdravila ju naspäť, dokladajúc titul, ktorý si z plesu zapamätala. " Krásne spievate." Počula ju, len troška, skôr než ju Rivera pozdravila, napadlo jej, že isto musí byť rada, pokiaľ ju ktosi pochváli. Uprela svôj pohľad opäť na útesy a zamyslene naň hľadela, skôr než k tomu ešte niečo dodala, aspoň dala vlčici priestor k odpovedi. Hel vedela byť často premotivovaná, až sa jeden nestihol nadýchnuť. Dnes tak nespravila. " Vždy to tu je také pochmúrne? A divé."