Príspevky užívateľa ~ Vlčí Brloh

Helenka sa na tmavého vlka neprestajne usmievala a sem tam i zamávala chvostom, nebolo treba vravieť, že jej bolo v jeho prítomnosti príjemne a i keď sa aj ona cítila pri tanci trocha ako magor, nezáležalo jej na tom. Jemne mu oblízla líce. " Som rada, že si ma pozval." šepla potichu a pousmiala sa, stojac v jeho blízkosti, keď potmehútsky prižmúrila modré oči. Pohliadla na miesto diania a spokojne sa nadýchla. " Pôjdeme pozrieť, čo ste to na hostinu pripravili? Enkidu, rytier nihilský?" nadhodila úkosom naň pozrela a bez odpovede sa vybrala, dúfajúc s Enkidom v tesnej blízkosti na začatú hostinu.

Seraphina x Apollyon
Iska x Eirlys
Lesley x Majdalenka

Neuvedomovala si, že sa Roihu vyhol odpovedi na jej poznámku, že nevidela jeho družku na plese, no však spomenul Anjel v súvislosti s minulým časom. Bola to náhoda či sa niečo stalo? A bolo vhodné pýtať sa? Jeden aby sa v tom vyznal. Skôr než to stihla spraviť a než sa stihla hlavne rozhodnúť, jej strakatý kamarát v čomsi priznal farbu a Hel zostala v nemom úžase. Nebola si úplne istá aké slová sú vhodné pre túto informáciu, aké slová dostatočne vystihovali jej šok. Prečo jej to sakra nepovedal už predtým? Myslel si, že by sa hnevala? Nechal ju myslieť si, že ju Enkidu nechal, i keď sa jej bývalý, teraz terajší choval ako chumaj. A on si Roihu myslel, že ho zabil. No, on bol ticho, miesto toho sa Helena hnevala a hnevala by sa asi až do smrti. Teda, čo by sa stalo, keby ho skutočne zabil a povedal by jej to niekto iný? Trocha vyčítavo sa zamračila. " Mohol si mi to povedať. Nehnevala by som sa."

Vlčica si po rannom behu s Roihom ešte užívala okolitú zimu a kráčala vpred pri rieke smerom na sever. Nehodlala zostať dlho, chcela sa však riadne pozrieť na vodu, ktorá o tomto čase zamŕzala len na niektorých miestach, pretože bola v neustálom pohybe. Hladiac na svoj odraz prerušovaný tokom rieky napredovala vpred až dovtedy kým sa jej pred očami nezjavila cudzia osoba, takmer biela ako sneh- Vysoká vlčica najprv zmätene zažmurkala. Ako sa totiž blížila a sneh jej vŕzgal pod nohami, uvedomovala si, že vidí omnoho viac chvostov, než by za normálnych okolností mal vlk mať. A rovnako tak omnoho viac nôh, čo ju znepokojovalo ešte viac. Bola tak unavená z behu? Alebo niečo zjedla? Možno sa otrávila a toto sú prvé príznaky. Ako keď sa niekto opije.
Zavrtela- potriasla hlavou a ešte raz žmurkla, keď však chvostov ani nôh neubúdalo, rozhodla sa stvorenie osloviť.
" Tak teraz neviem, či vidím dobre alebo blúznim. Nemala by si však mať o trocha končatín menej?"

Dalo sa povedať že Helena si stromy vo vetre náramne užívala. Boli ako dvaja idioti, ale boli to oni a veľmi sa tomu tešila. Keď začal Enkidu týmto krokom Helenku obchádzať, postavila sa mu tvárou v tvár a súčasne s ním ako on krúžil, aj ona kráčala do kruhu, prenášajúc váhu z jednej nohy na druhú ako v rytme vetra až tak, že sa miestami celkom odlepovala od zeme. Priam prevracala.
"Takto? Kdeže." zasmiala sa. Nespomenula to, že na minulo plese bola predsa s ním a že práve vtedy ju nepožiadal o tanec miesto toho sa paprčil. Toto bola príjemná zmena. Cítila sa veľmi dobre.

Vskutku pozoruhodné pohyby čo začal Enkidu neisto stvárať. Všimla si toho aj Helenka a preblyslo jej hlavou, nech si to hlavne nevšimne žiadna so sestier, lebo budú mať z nej zábavu na celý večer. No i tak by im to odpustila. Vlastne to nebolo tak zlé. Síce tancoval troška inak- nie o dosť inak než zvyšok účastníkov plesu, ale kto mal tiež návod na tanec však? Nie každý bol v Majdinom dramatickom krúžku.
A aby ho nenechala v tichu a nestrápnila ho, začala robiť presne to isté čo pán barón.
Teraz boli ako dve vŕby vo vetre a museli byť na popukanie, avšak koho to zaujímalo?

"Makaaj Roižan." upozornila ho Helenka, keď viditeľne spomalil. No ešte to tak. Ani ona nevládala, ale čo sa mohli vzdať? Pobehla rýchlejšie a ak sa chcel rozprávať, musel si švihnúť, žiaľ sa nehodlala flákať. Pokiaľ nenačal otázku o jej plesovej spoločnosti, na to Helenka nonšalantne zastavila. " Vieš čo dajme si prestávku." odpovedala, akoby ho doteraz vôbec nepoháňala a nebola tá, ktorá tento športový deň iniciovala.
"Všimol si si však? Nooo ja viem, že som vravela že je to idiot, a že mi zlomil srdce ale- ale keď ja mám preňho takú slabosť. Je to hlúpe? Prišiel za mnou a predstav si nič si nepamätal, nič z toho čo sa stalo predtým, vraj mu niekto vymazal pamäť. No, neviem ako sa s tým dokážem vyrovnať ale vieš, myslím že aj po tom čo sa stalo som doňho stále zaľúbená." priznala farbu pokrčila ramenami, neurčito prešliapla. " Ale nevidela som na plese tvoju druhú polovičku." nebodaj sa pohádali? Bol Roihu lamač ženských sŕdc schopný sa pohádať so svojou osudovou?

Ani Helenka nebola vskutku nezastaviteľná a i jej kondička nebola čo bývala, keď spolu behávali častejšie. To teda nebolo nijak dlho, pretože si vtedy nechal Roihu amputovať prst a bol marod, však. Aj keď bola udychčaná aj ona a mala pocit, že z tohto návalu behu zomrie, lebo si vôbec nerozložila sily dobre, nezastavilo ju to, aby ešte pri behu aj klebetila. " Prosímťa veď si predsa neuhasitelný, aké starnem? Také nie je, to nebudem počúvať." zadychčala a trocha beh spomalila, aby nemusela hlavne toľko kričať.
" Pokec so mnou je samo sebou niečo čo musí chýbať. A aby si vedel, pokec s tebou rovnako tak." oznámila dajak zmysluplne aspoň natoľko koľko jej myseľ pri tomto zaťažení dovoľovala.

"Asi by som ho nemala moc ťahať do väčšej zimy čo?" uvažovala nahlas a tiež veľmi opatrne oprela bendžo o strom, pri čom oň nezabudla zakvačiť a vydať zvuk kvílivý, ako pred chvíľou popisovala. Tešila sa tomu, že sa tu stretli pokope aj s Kiler aj s Verd. Stála vedľa kamarátky a konverzovala keď odrazu neznáme teleso, neznáma sila zmiatla ju aj Verd zo zeme. Helena sa dobre nahltala snehu a než sa jej vyjasnil zrak, musela sa chvíľu otriasť, i cez to však podľa hlasu jasne vedela, kto ich to poctil prítomnnosťou. Na tvári sa jej rozjaril úsmev ako nikdy a na kamarátku - skoro stratenú vybehla rovnako ako pred chvíľou ona po nich. Prednými nohami po nej skočila, snažiac sa ju zovrieť v tom najvrúcnejšom objatí akom vedela. " MAJDIČKA!" zhíkla nadšene a pokývala chvostom div jej neodpadol.
" Och dievčatá! Sme tu zase všetky, takmer všetky. Samé dobré veci sa dejú, ja vám ani neviem povedať aká som šťastná." venovala Majdalenke božtek na líčko. " Samé dobré veci. A keď o tom hovoríme, baby, počúvajte čo sa mi prihodilo. Prišiel za mnou bývalý! A normálne ma požiadal, aby som s ním šla na ples. No viete si to predstaviť?"

Helenka bola jedincom sentimentálnym a z darčeka, ktorý jej jej ex ? proateľ priniesol sa ohromne tešila. Nehodlala ho dať dolu z laby a zatiaľ čo bla s ním si opakovala, ako je neskutočne rada, že sa rozhodla sem prísť. Vedela, že hneď po plese potrebuje aby sa aspoň s jednou kamoškou zišla u nej v úkryte a aby sa rozprávali do nemoty, lebo mala toho toľko na srdci.
Keď ju vyzval do tanca, venovala mu úsmev. " Smieš," odpovedala a zľahka sa mu otrela nohou o rameno. Len letmým dotykom, no predsa.

Ani si nepredstavovala, že Roihu trpí toľkými starosťami, pretože poslednú dobu dalo sa povedať bola mimo obraz. Keby to bola bývala vedela, psychicky by sa na to pripravila a jej príchod by v prvom rade nebol taký aký bol. Keďže jej strakatý BFF tu už bol a volal po nej, Helena sa vyrútila z diaľky ako kamikadze. Len čo k Roižanovi dorazila, obehla okolo neho. " Makaj makaaaaj! Hej Požiar, flákame to, hybaj!" skríkla a rozbehla sa kamsi donekonečna skôr než by chudák stihol hocičo namietať. Možno sa v pri trávení času so sestrami- obzvlášť s Majdou, stala viac intenzívnejšiu než by chcela, ťažko povedať.

Schválené

Pôsobí jeho mágia aj na magické predmety? Ako to chceme riešiť vrámci herných akcií - ako boli napríklad masky v mlze? Skus to prosím rozvinúť alebo trocha špecifikovať.

Postava nemôže mať maznáčika pri príchode, teda havran ho sprevádzať nemôže iba ak ho získaš v hre.