Príspevky užívateľa

Schválené

Registrácia je v poriadku, až na mágiu. Mágia obsahuje viac vecí súčasne. Sme ochotní schváliť ti prácu s hlasom (teda menenie, zvyšovanie, znižovanie, poprípade aj hlasitosť tepu a podobne) v prípade ohrozenia respektíve hlasu ako zbrane, do čoho sa ráta poškodenie sluchu nakoľko sa zvyšujú zvukové decibely, je tato funkcia mágie samozrejme možná, ale do určitej miery a ovplyvňujúca samozrejme aj Seraphinu, pretože hádame že počuje svoj hlas ktorý zvýši rovnako ako ostatní. Pri častom používaní mágie by boli vhodné nejaké problémy ako bolesti hlavy poprípade vyčerpanosť, nedoslúchavosť skrátka niečo.
Tlakové vlny, ani lámanie kostí schválené nebudú.
Alebo je varianta že si vyberieš tlakové vlny, v takom prípade ale nebude schválená práca s jej hlasmi a zvukmi.

Vystrčila hlavu spod snehu a otriasla sa. Poskladana bola tak že bola skoro ako Akráda, celá zasypaná napriek tomu aká bola vysoká. Skôr pripomínala prerastené a neohrabané decko než dámu ktorou z času na čas vedela byť. Ťažkú hlavu si z toho nerobila. Uživala si to, žila naplno a tešila sa z bytia. Tak to malo byť. Preblyslo jej hlavou, že keby ju takto stretol Enkidu prvý raz, dojem by veľmi neurobila. A čo! "Isteže mi je smutno. Ale oni by nechceli aby som sa s tým trápila, niekedy musíš riskovať vieš? A ktovie, trebárs sa ešte uvidíme" veľmi veľké šance tomu nedávala, ale toto nemohla niekomu vešať na krk predsa. Jemne do mladého vĺčka šťuchla. "Ale prosímťa isteže nebol. Verím že vieš robiť veci aj na vlastnú päsť a nájdeš si kopu iných priateľov. To neznamená že sestru nemôžeš mať rád. A ver mi, pokiaľ to nevieš, tak časom budeš" žmurkla.

Schválené

Schválené

>>
<<(z Kamenná lúka)
Helena považovala za dobrý nápad rozdeliť sa a len s prikyvovanim počúvala a súhlasila. To že je celá situácia nebezpečná si uvedomila už pri vstupe na hranice ale hádam necúvne. Teraz si nebola istá ako sa cíti. Majdalenka bola zlatá a iste odvážna a Hel ju rozhodne nenechala ísť samú, to by si neopustila. Lenže ju zároveň až tak nepoznala a nebola si istá či jej dôveruje tak, aby sa na ňu mohla spolahnút. Dúfala že to nebudú musieť zistiť, ale bolo pravdepodobné že tal bude. Koniec koncov boli to práve oni aby rozptýlili okolie a práve oni ak to nevyjde kto mal dostať na zadok. Dôležité bolo aby eliminovali pozornosť od druhej skupiny. Ako kráčali mlčky územím rozmýšľala čo urobiť. Dôležitý bol moment prekvapenia a to že asi ani jedna nemala vyložene plán. Našťastie pre nich ani jednej nechýbal zmysel pre improvizáciu. A ako kráčali, Hel znenazdajky začala krívať na prednú nohu. Bolestivo sykla avšak pokračovala ďalej

Hehe :D

Dostatočne včas pred ich plánovaným odchodom sa snažila loviť ešte troška, nie však priveľa, aby sa nepresilila. Budú potrebovať sily a možno poriadne. V zovretí zvierala ježka jazvečíkovitého, podivného tvora, ktorého usmrtením si uštedrila pár nepríjemných poranení jej papule, kým sa jej zviera nepodarilo prevrhnúť na chrbát, a vedela ho ukončiť bezpečne. Po ako také ošetrenie sa chystala ísť za Sarianne, pekne ju požiadať o zdravotnú pomoc. Nechcela jej úplne pripomínať, že je to teraz tak trocha jej starosť, keďže ostatní pre ňu lovili. Ale to sivá vlčica dobre vedela, snažila sa im pomôcť ako sa dalo, aj chudere Lesley, ktorú zmohla nejaká choroba. Neznámeho vlka si všimla až keď ju oslovil. hel mala očividne s obozretnosťou sem tam problém. nezdal sa byť ale nebezpečný, tentoraz. odhad, odhad ten mala dobrý no jasne že hej. položila ježka na zem a prikývla. " zdravím ťa. Môžeme pomôcť?" už tak nejak čakala že sem ide cielene. Akosi sa im to tu koniec koncov nakopilo. hoci tu boa zrovna sama, hovorila tak nejak automaticky v mene skupiny.

"No nevtipkujem, ozaj!" prisahala na svoju česť a nevedomky zdalo sa spôsobovala ohnivákovi infarkt. " Tak sa rozhodni či štyri či dve alebo jedno" zasmiala sa. " Hoci niežeby si potom nejaké mal v pláne zahodiť, pokiaľ by ich vari bolo viac. Joj už sa teším a to aj za teba, je fajn ma nablízku malé deti, za ktoré nemusíš mať žiadnu zodpovednosť" keď tak nahlas uvažovala bolo to mimoriadne ideálne.
Nad tou jeho pohrdavosťou sa zašklebila. " No ja ti dám, ti nevďačník veď počkaj!" vyhŕkla a ponáhľala sa k okenici, cez ktorú preliezla naspäť von, utekajúc k prvému stromu, ktorý ma ako tak načatú kôru. Veď nech počká, takto pohŕdať jej delikátnym pohostinstvom. " teraz zistíme či už máš v poriadku nohu!" bude musieť utekať, nieže nie,

"No to sa vie! Aj osamote to más voje čaro. Iste že by si nebol stratený. Mať sestry je super, aj ja ich mám, ale ver mi, to čo dokážeš s nimi dokážeše aj sám. No vezmi si mňa. Som zvyčajne sama ale mám možnosť potom stretnúť všelijakých zaujímavých a dobrých vlkov, ako napríklad ty." zazubila sa a poskočila zo snehu, sledujúc ako sa mladý vlk šantí. Skoro jej až napadlo, že by aj ona chcela deti. Skoro. Rozhodne sa takéhoto názoru bežne nedržala, to skôr, že to jedného tak prepadne, keď vidí akí sú zlatí. " No to vidím!" zvískla a hodila sa do snehu za ním ešte raz.

" Nemôžem s tebou nesúhlasiť." Vzájomný rešpekt bol kľúčový a pri nich dvoch možno vari ešte viac. Aj keď bola Kiler jej dobrou kamarátkou a bola to primárne ona, kvôli ktorej založili túto skupinu , považovala Verd za rovnako poprednú v skupine vedúcu osobnosť a iniciatívnu, ako seba. Preto bolo nevyhnutné, aby vychádzali a v prípade že tak bude to mohlo dopadnúť skvelo. Meno bývalej vodkyne, Persefoinej matky si velmi nepamätala, keď ho ale Verd vyslovila, rozhodla sa, že si ho zapamätá. Pri tóne, akým jej odpovedala, pri tej nádeji, akejsi podivnej forme radosti Hel neľutovala že s tým začala. Podišla vpred a prikývla. " Och tak tvoja sestra. Ja som vedela, že musíme mať nejakú inú spojitosť, nielen tú našich rodičov, je to jasné. Isteže. Čierna vlčica ako ty, s ružovými labkami aj tvárou a s krásnymi čiernymi vlasami. Odišla s mojou tetou Khione a vídali sme sa. Občas." prikývla. " Moc milá vlčica, skutočne. Naposledy sa mala veľmi dobre, čo som ju videla." usmiala sa úprimne, bola rada, že jej urobila radosť. Popravde, prvotný zlý pocit z Verd ju dokonca opustil. " Poď vydáme sa po tej stope."

Tmavá vlčica stála skrytá za skalou a čakala na svoje spoločníčky. Bol podvečer akosi chladnejší než doposiaľ. Možno to bolo len tým, že sa dialo niečo špeciálne. Šialené a nebezpečné to áno, možno aj trocha zlé, avšak špeciálne. Ako navrhla Verdandi, ktorá bola bývalým členom svorky a poznala to tu ako svoje boty, vyrazili v čase, kedy nebola ešte úplná tma, aby sa všetci nevracali domov a zároveň nebolo príliš skoro aby ich bolo tak vidieť. Tak ako povedala Verdandi, išli cez oblasť, ktorá sa nazývala kamenná lúka, ktorá bola za riekou, nebola ďaleko od tábora ako iné časti a bola blízko pri dormanskom hvozde kde sídlila ich nezávislá skupinka sestier, alebo možno bláznov, čo bolo lepšie pomenovanie. Ako povedala Verdandi. Bolo až paradoxné že napriek ich predkom, tu stáli bok po boku s jedným cieľom. A Hel to prišlo tak poetické, že tejto výprave pripísala aj celkom hlbší zmysel ako dostať potravu. Cítila sa skoro až akoby mala niečo dokázať. Tušila, že ju po tomto nikto z jej azarynských igniských riatelov nebude chcieť ani vidieť- ak odtialto odíde živá, no už dávno keď tento vpád navrhovala sa rozhodla, že jej to vadí menej, než sem neísť. Tak čakala na svoje spoločníčky. Ako partia vagabundov, odpadlíkov si to opatrne s plnou stratégiou razili kamennou lúkou.
"Verd?" šepla na vlčicu potichu. " Kadiaľ?"

Helenka hlasuje za:

Kettu a Helenka ehrm!!!

Požiarnik ( Roihu) a Anjel - pravdaže musí hlasovať za svojho bff a poradcu v láske

Lesley a Majdalenka - lebo každý to vidí

Vĺča bolo pné elánu a jej sa to pozdávalo. takto by mali vĺčatá vyzerať. Bol slušný, hravý zdalo sa, veselý. Možno troška ustráchaný, akoby sa bál povedať hocičo, že bude zle. " Vôbec ma neotravuješ, nemaj strach." Ubezpečila ho a priateľsky sa pousmiala. Vlastne nikdy veľmi veľa času s vĺčatami netrávla, čo sa ale môže zmeniť, lebo ako jej povedal Roihu, so svojou družkou čakali potomkov, trebárs ich niekedy uvidí aj v malom veku, no nie? No, hoc teraz rozprávala s vĺčaťom ako s vĺčaťom. Bolo vidno že je mladý ako inak, ale telesná stavba bola istotne vyvinutá takmer ako u dospelého jedinca , no nie že nie. Bol to milý mladý vlk, zdalo sa napohľad s jemnou možno až vlčacou srsťou, čop bolo zvláštne. " Rozhodne nie som princezná ani nič podobné. Som len Hel. Túlam sa tu po okolí a hľadám kadejaké dobrodružstvá" to ešte tak aby mala nejaký titul? Spomínala už, že na tom nezáleží? To pravdaže malému členovi monarchickej svorky nemohla rozprávať takéto názory však? " Ako tento les teraz že? Sneh je vskutku krásny, ale tohto roku ho napadlo skutočne veľa. Vieš čo je na tom super? Že môžeš urobiť toto" z vetvy, čo síce nebola vôbec vysoko ale bola minimálne troška nad snehom, skočila do hlbokého záveja ako líška a takmer sa doň zaborila. Bola by to aj urobila, keby nebola tak vysoká.

"A sú tu v Noreste často polárne žiary?"Bola nadšená, keď s ňou Rivera zdieľala nadšenie a že sa jej zdalo byť celkom jedno, že si Hel toľko neuvedomuje, že sarozpráva s princeznou nihilskou, nie s nejakým náhodným okoloidúcim. Nuž bola pravda, že Hel vo svojej podstate považovala každého za náhodného okoloidúceho. iste, niekto toho mohol zaslúženie dosiahnuť v živote veľa, niekto mal iné povinnosti, lahší život, ťažší život, niekto dosiahol mnohé nezaslúžene, no v konečnom dôsledku,. to bolo celkom jedno. " Och to neviem." zdrhala sa konkrétnej odpovedi, no napokon predsa došla k nejakému záveru. " mám to tu rada, mám t kamarátov čo som ani nečakala, ale kto vie čo sa nakoniec udeje. Možno zistím, že to nie je miesto, kde mi náleží stráviť zvyšok života" uvažovala nahlas a jemne sa pousmiala, aby to Rivera zobrala dobre. hel to tak brala. nerobila teraz žiadne plány, žiadne závery, jediným plánom bolo zosnovať bežecké ráno s jej bff samozrejme, ktoré mali byť na pravidelnej báze, ako sa minule dohodli. " Páči sa mi tvoj pohľad na vec Rivera" súhlasila s vlčicou.