Príspevky užívateľa

Udivovalo ju, že sa dal polemizovať o tom, akú funkciu by hodil Ossianovi tak krátko potom, čo voči nemu vyjadril pochybnosť. Alebo ho zle pochopila? Nič menej, nebolo v Lesleynom záujme, aby vlkov jemu podobných v Kulte pribúdalo. A presne to sa mohlo stať, ak by mu do rúk Nirix zveril vĺčatá, to bola mimoriadne citlivá záležitosť, ktorú by ani na mesiášovom mieste nezverila len tak hocikomu. Už vôbec nie niekomu, kto tu nebol tak dlho. Vzápätí ju však pobavilo, ako sa o ňom vyjadril. Tak vodca Kultu pokladá niekoho za priveľkého fanatika? Vynikajúco. Byť tak na strane veriacich, považovala by toto stanovisko za znepokojivé - to mesiáš by mal byť najväčším fanatikom, no nie? Mohla byť aj láska voči bohu prílišná? Nuž podľa nej samozrejme mohla.
"Nemyslím, že je nutné hneď sa odvolávať na čerstvých členov, i keď sa môžu zdať kompetentní," zamyslela sa nahlas. "Najmä pokiaľ ide o našu mládež. Porozhliadnite sa po vlkoch, ktorí tu už slúžia dlhšie. Prejavte dôveru tým, ktorí si ju už u Hatiho získali a dajte im niečo robiť. Členovia sú tu tak na to, aby slúžili Hatimu, ako sú tu na to, aby slúžili i vám. Mesiáš by mal mať viac voľného času na skutočne dôležité veci a tie ostatné prenechať nižším postaveniam," predostrela a pravdu povediac za tým v tomto prípade ani nebola nijaká búda. Len rada, ktorú úprimne považovala za prospešnú. Povzbudivo sa naňho usmiala.
"Som si istá, že sa dobre rozhodnete. Nie ste na tomto poste krátko a v konečnom dôsledku Kult stále beží. To predsa znamená, že niečo robíte správne, nie je tak?" pokúsila sa tu zasiať ešte trochu pozitívnej energie a švihla chvostom.

Sklamane pokrútila hlavou. "Strata jej matky ju musela hlboko raniť, no predsa to nemôže ospravedlniť, čoho sa dopustila. Tobôž, keď s tým kráľovská rodina nič nezmohla. Pokiaľ viem, vrah bol z celkom inej svorky, nie je tak? Zo svorky, ktorá dnes už ani neexistuje, v pravom slova zmysle."
So záujmom počúvala a sem-tam prikývla jeho ďalším slovám. Bellanna sa o tomto mladíkovi vyjadrila ako o psychopatovi, ak jej pamäť dobre slúžila. Pravdu povediac, i keď v tejto chvíli Arrakis celkom úprimne trochu ponaprával jej pohľad na atentátničku, nechcela zabudnúť ani na to, čo jej Bellanna povedala o ňom. No keby aj nie - veľa vecí to na jej ostražitosti a presvedčení, že nik na svete nebol čistý, nemenilo.
"Pri všetkej úcte Veličenstvo, nie je to zvláštne? Milosrdenstvo je síce pekná vec, no predsa v takomto prípade viedlo k ohrozeniu ďalších nevinných. V prvom rade dokonca vlastných potomkov," bol to tenký ľad, rozprávať takto do ksichtu o jeho matke, no z toho čo povedal, jej prišlo nelogické, aby sa za ňu zrazu postavil.

Drobné labky nečujne ťukali pazúrikmi po železnom schodisku. Hrdzavá konštrukcia obopínala roh jednej z vyšších budov v centre, ktorá ešte stála, viac-menej kompletná. Bolo by logické usúdiť, že niekto ako Lesley by sa takémuto výstupu radšej vyhol, a to obzvlášť uprostred treskúcej zimy, ktorá mohla na miestach lešenie prinajmenšom zľadovatieť, prinajhoršom uvoľniť. Aj ona sama si to uvedomovala, no na druhej strane na to akosi nebola schopná racionálne reagovať. Chcela totiž na strechu, tak, ako tam už chcela ísť a aj išla mnohokrát predtým.
Bolo tu jedno z miest, z jej takzvaných terapeutických staníc, kde sa uchyľovala ponoriť sa do svojich myšlienok bez toho, aby bola kýmkoľvek rušená. Jednej z týchto staníc sa už viac-menej vzdala v prospech Duinyho a Bellanny. Pravda, neučinila by tak, keby to pre ňu znamenalo priveľkú stratu, to miesto sa jej totiž už začínalo opotrebúvať; steny nasiaknuté spomienkami na desiatky preplakaných nocí už nepotlačila ani krása vistérie. Tu na strehce mala beztak viac súkromia, menšie riziko, že by ju niekto počul, hoci už toho ani veľa nebolo, čo by sa dalo počuť. Dnes bola Lesley veľmi napätá, ostatne ako bola po celý čas od plesu, po tom všetkom, čo zistila. Preboha Majduška, ako blízko sme si boli a predsa tak ďaleko, povzdychla, keď si na krátky moment sadla na okraj strechy.
Snehu tu bolo nakydaného neúrekom a keď si tam tak vyšliapala nejaké to hniezdočko, zrak jej padol na krivoľaký závej vedľa nej. Ani netušila prečo, no premkla ju chuť do dotvoriť, na podobu, ktorá už musela byť dávno jasná. Jemnučko zhŕňala vrstvy snehu na seba, nechala ich kopčiť sa do výšky. S detailami sa príliš nekašľala, skôr sa snažila, aby jej hrubé obrysy čo najväčšmi pripomínali Majdalenku. A ako tak ten sneh hladila, uvedomila si, že si zo svojej milej ešte stále pamätala viac, než sa nazdávala. Bála sa, že ju už nebude schopná celkom stvárniť, než už v nej mozog tie horkosladké spomienky vyblokoval. No keby aj mozog zabudol, labky nezabudli, hoci jej už onedlho skrehli od zimy.
Zastala si pred snehuliaka, či skôr snehulenku a povzdychla si. Ešte jedna zásadná vec tomu chýbala - na čo si Lesley odbehla k rímse a odlepila z nej dva podlhovasté pláty ľadu, ktoré jej zapichla k lopatkám ako krídla. "Teraz si to ty," trpko sa pousmiala a sadla vedľa nej, opatrne si o ňu opriec hlávku. "Ty chodíš skutočne len na zimu, že láska? Takúto, či živú, slnko mi ťa skôr či neskôr vždy vezme." Boli to smutné slová, no nevyriekla ich prvý krát a tak už teraz akosi lepšie držali pokope, hlas sa jej netriasol.

Trochu porazenecky, no ešte vždy s úsmevom si povzdychla. "Obávam sa, že to by bolo pre Kult zatiaľ priveľkou ambíciou. I napriek drobým zmenám ešte vždy v meste prevláda istá...konzervatívna väčšina, ktorej takýto progres príliš nevonia," skonštatovala. Vskutku, neraz bola 'Hatimu' vďačná za to, že pustil na pánsku stolicu tak poslušnú opicu, akou bol práve Nirix. Iste, ani on nebol dokonalý, no bol zavše celkom dobre manipulovateľný. A mäkký. Čo jej však neraz nedalo spať bolo, že vlci, ktorých práve spomenula Delle neboli len akousi starnúcou zatrpknutou generáciou, ktorá o pár rokov pôjde pod fialky. Tí vlci prichádzali stále, ako šváby - počnúc Ossianom. Hoci tu už o tých spomínaných pár rokov rozhodne nemienila byť, už teraz si uvedomovala, že situácia v Kulte bude mať na ňu vplyv, aj keby sa jej podarilo dostať preč.
"Veru nie, naopak si myslím, že organizátori boli voči nášmu vierovyznaniu ohľaduplní, keď vymýšľali program. Niektorím sa asi jeden proste nezavďačí," sklamane pokrútila hlavou.
Nadýchla sa, že hádam ešte doloží niečo ďalšie, no skoro až na jej údiv sa k nej Asphodelle otočila s nastavenou labkou. "Ach drahá , predbehli ste ma," vrúcne sa zasmiala. "Bude mi potešením," prikývla, jemne preložila svoju labku cez jej a s gráciou vykročila na 'parket'.

splnené tri úlohy, poprosím vianočnú mágiu pre Lesley <3

Krátko sa uškrnula jeho poznámke. "Pravda, ako vravíte." Ďalej sa však sústredila a s natrčenými strapatými ušami počúvala jeho svedectvo. Prekvapene dvihla obočie keď jej rozprával o Bellanninom vysokom postavení.
"Je očividné aj v Kulte, že jej rešpektovanie autorít robí problém. A vediac, že ňou kedysi sama bola - ach, aké pokrytecké," vzdychla si s opovrhnutím. V niečom musela dať Arrakisovi za pravdu. Veriť jej nebolo bezpečné. A ostatne komu áno, že? Túto vedomosť by samozrejme nepoužila pre obranu Kultu, ba čo viac, jedného dňa by sa s chuťou prizerala, ako by Bellanna spáchala voči tamojším autoritám niečo podobné. Už dokonca spáchala, leč neúspešne. Lesley teda vôbec nepotrebovala tieto informácie, aby mala lepší odhad. Tu už nebolo čo odhadovať. Našťastie, keďže bol Nirix tĺk na pohľadanie, mala ešte vždy šancu na druhý pokus. Toto však bolo dobrou pripomienkou, že ani ona sama by pred modrou nemala strácať ostražitosť, čo ako si boli naoko blízke. Každý chcel na povel besného psa, až kým by sa taký pes neobrátil aj proti svojmu pánovi.
"Aj z jej výpovede mám dojem, že v sebe prechováva hlboké a nespochybniteľné presvedčenie o akýchsi vlastných morálnych hodnotách, ktorými by ospravedlnila akokoľvek hanebný skutok." Potom však bola ironicky v Kulte na správnom mieste. Nik iný nehájil zverské praktiky vykonštruovanou morálkou, tak ako oni. Bellanna sa však očividne ešte stále držala len tej prapôvodne vlastnej, čo Lesley vyhovovalo.

Elegantne sa zachichotala jej úsudkom o Kulte. "Nemýlite sa, hoci sa v našich radoch nájdu i sociálnejšie výnimky. Našťastie by som k nim snáď mohla zaradiť aj nášho súčasného vodcu, v opačnom prípade by som sa sem dnes večer možno ani nedostala," spokojne jej toho odkryla viac, vediac, že by jej takéto reči v Kulte veru každý neschválil. Našťastie pre exotickú fešandu, nesúhlas Kultu robil Lesley až radosť, pokiaľ s ním nemusela byť konfrontovaná. A držiac oči na stopkách, aby ju tu nikto od nich nešpehoval, verila, že nebude. Ešte to tak, prijať pozvánku na ples a zakázať jej baviť sa s hosťami! Nirix by jej mal byť vďačný, bola tu dnes jedinou, kto dokázal veriacich reprezentovať aj inak, než antisociálnych čudákov.
"Verím, že to potešenie nie je len vaše," usmiala sa. Páčilo sa jej meno Daphne, hádam si ho aj podvedome zapísala za uši, akoby sa jej malo niekedy na niečo hodiť. Nu, zoznam nedajbože bábätkovvských mien bol Lesley dobrý ako mŕtvemu zimník, ibaže by si plánovala nejaké ukradnúť. Však kto by mu rodičoval, keď jej záujmy nemohli byť inšie a druhej matky nikde? Čosi také, ako "otec" neprichádzalo v jej svete do úvahy.
Pri výstupe trikolóry od prízračných si decentne prekryla tvár labkou, aby schovala svoj úškrn a pritakala svojej spoločníčke. "Jeden by nečakal, že ho k takej úlohe pustia. Aspoň sa chudák ospravedlnil, tá naša by sa mohla aspoň trochu usmiať," prehodila posmešne, komentujúc Salome, ktorá sa tvárila ako cesta do roboty.

Počula jemný šuchot kožúška na krku, ktorý sa za ňou pohotovo zvrtol. V periférnom videní by toho vlastne inak moc nezahliadla, keď práve nedvíhala nos, aby mu mohla pozrieť do zlatistých očí. Cítila ako v nej vzrástlo napätie. Bol to tenký ľad, no snáď jediná a prekvapivo úprimne myslená záležitosť, o ktorej by rada poznala jeho stanovisko, nepochybne kontrastné s Bellanniným. Ľahostajné mu to očividne rozhodne nebolo, čomu bola Lesley spokojná, ešte spokojnejšia, keď to nevyzeralo, že by sa tým nejako urazil konkrétne na ňu.
Z jeho slov zistila, že o Bellanninom členstve v Kulte vedel a celkom by ju zaujímalo, ako sa k tomu dostal. Zatiaľ sa ho však na to nemienila pýtať, pretože čo si budeme - keby o tom nevedel už teraz, ona by mu túto záhadu mile rada skôr či neskôr odkryla, len aby si nahrala pár bodov k dobru. Lesley sa ale v najmenšom neštítila predstavy potopiť Kult, tak ak táto informácia nepochádzala od nej, potom od koho? Mať tak úprimný záujem o integritu svorky, bola by poriadne naštvaná, že si niekto takto pustil hubu na špacír, no ani bez toho sa jej to veru nepáčilo. Kto si dovolil bosorovať bez jej zvolenia? To je predsa jej džob!
Svoj rozpor na sebe nedala znať a radšej si ho všetok odsunula stranou, aby mala nad čím premýšľať, keď zas bude nútená sedieť niekde v tej chladnej zrúcanine. "Zatiaľ nič, no iste chápete, že jej príbeh dokáže u jej hostiteľov vzbudiť isté pochybnosti," pokrútila hlavou, než mu svoj pohľad opätovala. "Napadlo, preto som tu. Jej pobyt v meste nespadá pod moju zodpovednosť, no beztak by som rada získala spoľahlivejšiu predstavu o tom, čo od nej možno čakať. Zaujíma ma vaša perspektíva." Prípadnú panovníkovu zlosť očakávala a nemienila sa ňou nechať zasiahnuť. Mienila ju prijať a schváliť, tak isto, ako to učinila u samotnej Bellanny.

Hoci Lesley hriala predstava, že by dnes miesto tanca, ktorý by nevylučoval prinajmenšom seknutie v krku, zabavila panovníka spoločným ohováraním tých božích hovied, ktoré si vraveli Kult, nesmela túto vtipnú predstavu naplniť. Možno na inom mieste v inom čase, nie žiaľ na podujatí, kde sa napriek všeobecnému hluku pohybovalo hneď niekoľko autorít Kultu s preveľmi vyvinutým sluchom. Zdieľaný odpor vedel byť účinným lepidlom pri nadväzovaní vzťahov.
Na jeho rečnícku otázku zareagovala len rozpačitým podvihnutím obočia, prezrádzajúc svoju zdieľanú pochybnosť. "Dám pozor, aby neobťažovali," riekla rovnako nenápadne. Našťastie to zatiaľ vyzeralo, že si o sebe prítomní veriaci mysleli príliš mnoho na to, aby sa zapodievali nejakým bezbožným plebsom. Dobre im tak, nech tam sedia ako kyslé uhorky, ak je honosný spoločenský večer pod ich úroveň.
"Ach iste, pardón," pokývala hlavou a rozhodla sa prejsť radšej rovno k veci. "Ak je to pre vás chúlostivá téma, samozrejme sa nemusíte obťažovať odpoveďou ale dopočula som sa, že vašu svorku pred časom stihlo nešťastie, spáchané, teraz predpokladám už na bývalej kráľovnej." Počkala, ako a či sa na túto tému vôbec chytí. Radšej po ňom ani nehodila pohľadom a ďalej pozorovala akolitý ruch, akoby sa nič nedialo.

Pán kráľ jej svoje pravé farby začínal ukazovať skôr, než by čakala. A prekvapivo, hoci sa nejednalo o nijaké odtiene ružovej, Lesley to beztak brala ako pozitívum. Aj keby sa mala baviť s dákym chruňom, bolo to vždy jednoduchšie, ako sa baviť sa s pokrovou maskou a tápať, či sa pod ňou nejaký chruňo nachádzal, alebo nie. Začínala zisťovať, na čom stojí. Nešlo to hneď, všetky jeho odpovede stvrdila pokorným tichom, až kým to teda nezaklincoval svojou poslednou poznámkou na adresu Kultu. Došlo jej, že už sa s ňou nehodlal kašľať tak úplne v rukavičkách. Že bol priamočiary a ľadovo úprimný. Tak fajn.
Odtiahla od neho pohľad a so zhovievavým úsmevom si povzdychla, hľadiac do hmýriaceho sa davu pred nimi. "Pokiaľ je viera to, čoho sa obávate, nie je treba. Nedovolila by som si vás tým zaťažovať, rovnako, ako si nemyslím, že Kultu náleží zneužívať pozvanie na ples hľadaním nových veriacich. To mi príde vrcholne nezdvorilé," vyhlásila, tiež si však dávala pozor na volume, aby ich nezachytili nesprávne uši. Nepovedala zase nič vyslovene kompromitujúce, taký obsah by Arrakisovi nezverila, ale ani tieto reči by si medzi veriacimi nevyslúžili potlesk. Panovníkovi by to však ako prostému kacírovi ani len tak niekto z Kultu nezožral, preto ostávala pokojná.
Lesley pravda asi nerátala s možnosťou, že by bol niekto alergický na dobrý pocit. Holt, vo voľnej prírode sa vyskytlo všeličo. Ten prechod bol pre väčšinu vlkov matný a plynulý, neprichádzal ako láskyplný kopanec medzi oči. To bolo však tým, že väčšina vlkov, ktorí s ňou nadviazali očný kontakt zvyčajne nezažívala pocit pohody po prvý raz v živote. To, ako bizarný pocit to pre Arrakisa musel byť však ona netušila, mala za to, že sa možno nanajvýš zľakol, že ho možno v prítomnosti akejsi drobnej cudzinky zahrialo pri srdiečku? Tak, ako sa toho kedysi zľakol Ossian. S takou situáciou mala dostatočné sebavedomie na to, aby mágiu nijako nepotlačila. Navyše, keby jej oči zrazu zozelenali, mohol by si to všimnúť a prezradila by sa.

Narovnala sa a prikývla. "Áno, ďakujem za opýtanie. Dovoľte, aby som sa predstavila - Lesley Adora Pierrot," Uvoľnený úsmev jej z tváre nespadol, hoci už stihol nabúrať do toho chladného múru, akým bol panovníkov výraz tváre. Neľakaj sa toho, nech sa ksichtí jak chce. Možno mu taká denzita cudzincov na území svorky bola proti srsti, ktovie. Sám sa predsa počas svojho rozhovoru odvolával skôr na rešpektovanie pravidiel, než aby sa zadúšal emóciami nad tým, aké to tu bolo utešené. Aj s tým sa hádam dalo pracovať, koniec-koncov ako člen Kultu vedela svoje o votrelcoch na území.
Chcela pôsobiť maximálne príjemne, preto sa ešte pred touto konfrontáciou viackrát uistila, že jej mágia poctivo farbila oči do modrej a robila, čo má. Pravda, ani tá nedokázala prenášať hory a tak sa na ňu Lesley zavše upínala aspoň ako na placebo efekt. "Smiem?" spýtala sa zo slušnosti, či pri ňom mohla na chvíľu zaparkovať. Začínal ju totiž premáhať pocit, že ju do tanca asi nestiahne, no možno to tak pri ich výškovom rozdiele bolo pre jej vlastné dobro. Hoci aj smrť na krásnom plese pod ťarchou miestneho aristokrata sa zdala lákavejšou než nevyhnutný návrat do mesta. Keď ju neposlal do teplých krajín, vďačne sa usadila k nemu, nie príliš blízko, nie príliš ďaleko, aby sa dobre počuli. "Usporiadali ste skutočne nádherné podujatie. Zaiste je vernou vizitkou prekvitajúcej svorky," skonštatovala, formujúc svoj dovetok tak trochu ako tichú otázku na to, ako sa im darí.

Na jej odzdravenie úctivo kývla hlavou. Odkiaľ asi bola? Pach mala výraznejší, než na čo si Lesley spomínala u tulákov a tak dedukovala, že slečna pred ňou bola ozdobou nejakej svorky. Pravdaže tým by si nedovolila naznačiť, že by to malo byť jej jedinou úlohou, však to poznáme. Nič menej, Lesley nepoznala celkom všetky svorky ani len po mene, nie to ešte po pachu. Na hanbu toto.
"Oh ďakujem, aj vy vyzeráte úchvatne. Veru, ešte som predtým nemala tú česť, som šťastná, že sa aj Kultu ušla pozvánka," odvetila s úsmevom. Svojím pôvodom sa nehodlala tajiť, hoci naň nebola dvakrát pyšná, aj tak by skôr či neskôr vyplával na povrch. Chcela pôsobiť dôveryhodne a tak nezatĺkala viac, než bolo nevyhnutné. To, čo nevyhnutné bolo sa naučila skrývať už dávno. "A z vašich slov súdim, že ani vy ste ešte predtým nepoctili takúto udalosť svojou prítomnosťou," dodala, zvedavo podvihnúc obočie. Celkom ju potešilo, že tu nebola sama nováčikom, hoci na rozdiel od cudzinky, Lesley tých prvenstiev, aspoň po dlhom čase, dnes zažívala viacero.
"Dovoľte, aby som sa predstavila - Lesley Adora Pierrot," vystrúhala drobnú zdvorilostnú poklonu, ako sa patrí na takúto spoločnosť. Málokedy sa predstavovala celým menom, v Kulte takmer vôbec. Tam jej ale neprišlo najmúdrejšie tasať sa nejakým, hoc aj bezvýznamným rodom, ktorý by veriaci aj tak nerešpektovali a ešte by ich to viac rozčúlilo. A nie že by sa tu chcela pred hocikým naparovať, na to nemala prostriedky, snáď okrem svojho vzhľadu. No aspoň jeden večer zo seba mienila prestať robiť chuderu.

Teraz, keď už od zahájenia plesu ubehla istá kratšia doba a dokonca sa už aj stačila s niekým zoznámiť, nebol ďalší dôvod to naťahovať. Aby pravdu povedala, cítila sa trochu nervózna. Panovník u nej nezanechal prvý dojem ako nejaká veselá kopa, hoci sa mohla mýliť. Normálne by sa niečím takým po mnohých mesiacoch prežitých v Kulte nenechala zastrašiť, no tu bolo v hre mnohé, jej osud, potenciálne jej holý život. Nesmela to pokaziť, ktovie kedy najbližšie a či by vôbec ešte dostala druhú takúto šancu. Však sa budúceho plesu chúďa ani nemusela dožiť.
Dýchaj, preboha. Spomeň si na to, kým si. Dostala si sa až sem, očividne vieš, čo robíš. Budeme v poriadku, v duchu sa chlácholila. Azda ju na duši trochu hladilo to, že hoci sa ešte s autoritami práve Nihilskými nestihla nikam pohnúť, stihla už nadviazať kontakt aj i s inými potenciálnymi spojencami.
Bolo tu plno, za ten čas, čo strávila pri Azarynčanoch celkom stratila predstavu o tom, kde sa panovník mohol práve nachádzať a tak sa najskôr odobrala na perifériu najhustejšieho diania, aby si zmapovala lovište. A čo čert nechcel, práve tu postával a že si ho bolo pri jeho výške ťažko nevšimnúť. Prečo musia byť všetci tak prerastení, čím ich kŕmia? Aj Nirix je alfa a je krpatý, zahromžila si, no na tvári jej stále žiaril pokojný úsmev. Zhlboka sa nadýchla a sebavedome, no s gráciou mu vykročila v ústrety. Dopriala im obom zdravý osobný priestor a vystrúhala jemnú poklonu. "Veličenstvo," vyriekla úctivo oslovenie, ktoré stačila vyšpehovať od ostatných hostí. "Prajem krásny večer. Ak dovolíte, rada by som poďakovala v mene Kultu za štedré pozvanie."

V poslednom čase si celkom obľúbila toto miesto, najmä s príchodom jesene a s ňou neodpustiteľných nižších teplôt. Knihy obkladajúce takmer všetky steny akoby poskytovali miestnosti dodatočnú tepelnú izoláciu a bolo tu príjemne. Menej strašidelnej hrdzavej techniky a viac tých zaujímavejších rároh. Najviac sa jej však páčil monument prírodného pôvodu a to strom, ktorého výška pokorila viac, než prízemie. Už nejaký ten piatok sem chodievala spávať, zavše si vyšla na rímsu lemujúcu druhé poschodie knižníc, odkiaľ mohla celkom bezpečne vliezť do koruny stromu ktorý sa rozkonároval práve v onej výške. Nikdy predtým sa nevidela v tom, že by uprednostnila práve takéto excentrické miesto na pelech, no milovala pocit skutočného neupraveného dreva pod labkami. Navyše mušiu váhu Lesley zvládali aj vzdialenejšie konáre, a tak ju tam nik so zdravým rozumom neprišiel otravovať. Hoci očakávať u Kulťanov zdravý rozum bola asi trochu privysoká ambícia.
Aj teraz spala, ako správna nasledovateľka Hatiho, dcéra noci, robila počas noci to, čo ju vlastne od príchodu do Kultu napĺňalo najviac. Dávno predsa zistila, že tie skutočné nočné mory zažívala bdelá. Rovnako ako Duiny, o tej dnešnej nočnej more však zatiaľ nevedela. Jeho vetchý hlások nebol dosť na to, aby sa zobudila, no z plešivej koruny stromu jej pritom do periférneho videnia vĺčika skĺzol hodvábny chvost.

A tak, keď už nebola schopná skôr kontaktovať Bellannu sama, mohla sa teraz aspoň potľapkať po pleciach za drobnú službičku vopred. Ani u nej samozrejme nepochybovala, že jej takáto scenéria urobí radosť. Avšak to si znova pýtalo otázku - ak toto malo priniesť úľavu jej a jej synovi, čo ich potom priviedlo do schátraného temného mesta, ktoré bolo na pohľad pravým opakom všetkého, čo by jej k Bellanne sedelo. Hoci nikomu nepriala, aby sa tu dostal nešťastnou náhodou ako ona, z čisto sebeckého hľadiska jej to hralo do karát. Mala veľkú chuť sa spýtať, čo ich sem priviedlo, v nádeji, že sa nedopočuje nejakých žvástov o Hatim, ktorá od začiatku tohto stretnutia rástla, už sa aj nadýchla, že vysloví svoju otázku, no nakoniec sa toho predsa len zdržala. Nechcela Duinyho odplašiť tým, že by v nej videl podozrenie.
Za pokus to určite stojí," pokrčila spokojne plecami a jemne ťukla labkou do jedného z kvetov, akoby jej odtiaľ mal vypadnúť návod na sadenie. "Možno na mieste, kde sa darí aj iným rastlinám. Bellanna bývala v Nihile liečiteľkou, nie je tak?"