Príspevky užívateľa

Nasledujúci okamih sa udial tak rýchlo, že na to Lumine ani zďaleka nebola pripravená. Svet sa jej myhol pred očami a sekundu na to sa jej tela zmocnil chlad, do tlamy a ňufáka nahrnula voda a zrak zatemnila červená farba. Mysel Lumine zostala ohromená a jej podvedomie volalo o pomoc; konkrétne jej drahú maminku. Stále predsa len bola dieťa. Nakopol ju až jej inštinkt o prežitie, ktorý si Lumine vysvetlila ako to, že sa k nej Hati nepriamo prihováral. Je v jeho vôli, aby som prešla jeho skúškou. Poďakovala sa mu. Vediac čo teraz už robiť, zaberala labami na hladinu, ktorá ale akoby skrátka nebola v dosahu. Hruďjej čoraz viac zovieralo ako jej dochádzal dych a v hlave blikalo varovné svetielko. Nie, nie nie! Vyzeralo to hádam beznádejné a tu sa náhle pred ňou objavilo tak letmé svetlo na tak krátko, že ani samotná Lumine ho skôr považovala za výmysel jej mysle, Ak si ho prizerajúci sa okolo bazéna všimli, nemohli ho považovať snáď za nič iné, než hru ich očí. Smerovalo tam, niekam. A tam aj zabrala plávať.

Lumine mrkla a nadvihla hlavu, keď k nej vyhľadávaný vlk z niekadiaľ pristúpil a uprel na ňu jeho prenikavé orandžové oči. O nič viac však prenikavejšie, než jej dve žiarivé modré bodky zasadené do tmy. ,,Zdrav Hati," odvetila na jeho spôsob a že to musel byť ten správny; k tomuto záveru samozrejme dospela, že tam kde bol spomínaný Hati, to muselo byť lepšie než to ostatné. Ako sa len dalo proti tejto logike argumentovať? Krídielka za jej ušami sa zľahka zatrepotali, akoby šedého vlka sami chceli pozdraviť. ,,Nebojím," odvetila mu až s hrdým podtónom, ,,verím v Hatiho vôlu." Či zmenila názor na túto záležitosť sa ukázalo v nastávajúcich chvíľach, keď jej telíčko obalila chladná voda a zrak zatemnila jej krvavá farba. Síce Lumine bolo odvážne vĺča, ani ona nebola imúnna panike, keď jej podvedomie rozoznalo, že išlo o život. Či už si z tej skúsenosti odniesla nejaké trpké pocity alebo pocity úspechu, to zistenie teraz záležalo len a len na Ossianovi. Bolo zbytočné to predlžovať a otálať, nu?

Nastal ten veľký deň, keď sa trojčlenná rodinka (a že ich snáď nebude ku koncu dňa už ani o jedného menej!) spoločne pobrala k bazénom a Lumine v sebe nemala ani len štipku obavy. Bola si istá, že Hati ju s jeho bratom nechá prejsť; boli predsa jeho verní následovníci a nech sa niekto opovážil si pomyslieť inak! Veselo sa rozhliadala, zostávajúc nevedomá voči faktu, že mohla práve prežívať svoje posledné chvíle. Mamka si tento fakt nechala pre seba a vĺčatám samotným to nedochádzalo. Aj jej chvost sa kmital zo strany na stranu, až sa pohybom zosynchronizoval s tým bratovým. Lumine sa nad slovami ich mamičky zachichotala a uhladila si zo zvyku srsť na čele i keď čoskoro bude zmoknutá ako kura:,,Mami, kedy to už začína?" vyzvedala nedočkavo, no to už k ním pristúpila tá vlčica, Salome aby si vyzdvihla jej brata a Lumine párkrát zamrkala:,,Zdravím, Salōmē," pozdravila zo slušnosti, tak ako sa patrilo a následne sa poobzerala či aj ona uvidela niekde svojho hádzača. Zatial si ho nevšimla.

,,Ukladl tatá? Čo to, to ukladl?" nechápavo povystrela uši pri tom neznámom slove. Keď ju matka postrčila späť zaprela sa na protest prednými labami do zeme čo jej bolo na málo platné. Stratila rovnováhu a prevrátila sa dopredu až takmer urobila kotrmelec. Na niekoľko sekúnd zostalla tvárou zaborená do zeme dokým si nespomenula na svoju existenciu, zatiaľ čo Omara skočila pre ich brata. To bolo teda ohladuplé, že na neho myslela a nenechala ho vymeškať toto zaujímavé stretnutie. ,,Mama, ona pliniesť paapť?" zaradovala sa, ked sa Bellanna rozišla preč na čo jej hlasno zaškvŕkalo v bruchu čím hádam zdôraznila nutnosť zohnatia jej potravy. Otočila sa na svojho brata, aby ho zobudila zo spánku ak sa to jej mamičke nepodarilo. Ak už bol hore, Lumine to nezaregistrovala:,,Vstaaavjj!" vypískla veselo s tak vysokým tónom a hlasno, že to mohlo citlivejšie uši zabolieť. No rozhodne nie tie jej. I keď bolo dosť možné, že sama od seba trochu ohluchla a tak počula svoj vlastný hlas potichšie.

Lumine zo spánku prebudil hluk pred úkrytom a po rozospalom zývnutí sa rozišla cupitajúc smerom k východu. Chcela zistiť čo je to za rozruh, no najmä si naplniť žalúdok, ktorý sa jej začal ozývať. Malá vlčka sa tak čoskoro pripojila k dospelákom, dožadujúc sa hneď pozornosti od Omary:,,Mama, ja hadná," posťažovala si a obtrela sa o ňu láskyplne, vrtiac jej krátkym chvostom, na čo zodvihla hlavu a zvedavo si prezrela tváre prítomných. Huh? Kto to? Rozoznávala z nich len Nirixa. ,,Maa, čo to? Plečo ty," dokázala len zo seba vypliesť, vyzvedajúc prečo jej mamička vyzerala tak nešťastne; neuvedomovala si, že jej sestra bola preč. Keď Nirix začal nahnevane prskať a vyceril tesáky, Lumine so zakňučaním stiahla uši a schovala sa pred ním za vlčicu, lebo mamka ju určite pred ním ochráni. Šteňa ho vždy poznala ako priateľského vlka, ktorý ich často navštevoval a robil im spoločnosť. Tento agresívny prejav ju tak nemilo prekvapil, o to viac keďže vĺčatá boli na také zmeny chovania dosť citlivé. Škaredo po ňom pokukla.

To jej teda bolo veľa slov, až sa jej všetky zliali dokopy a zostala len vygulene hladieť čo sa to z tlamy jej drahej mamičky valí. Čomu však nerozumela, to ju rýchlo prestalo zaujímať a ďalšie slová už išli mimo nej. Vedela len, že jej nebolo dovolené dostať čo chcela. To vyvolalo nával flustrácie, ktorú si rozhodla vybiť na svojom bratovi akoby za to mohol on. Keď jej tak matka otvorila svoju náruč, rázne k nim docupitala a vrhla sa na neho. ,,Písk! Hmpf!" prednými labami ho obklapila okolo krku a do tlamy nabrala časť jeho tváre, agresívne ju žužlajúc. Tento útok, ak sa to z pohladu dospelého tak vôbec dalo nazvať, bol síce slintavý no inak neškodný. Keď Omara do nej strčila, aspoň tlamou Exclipsa pustila a nevinne na ňu zamrkala, snáď že ju vlčica prichytila pri otravovani svojho súrodenca. Následne sa znova do neho "zahryzla" v rámci malého remeblstva, netušiac, že práve bola pomenovaná. Veď ona sa to čoskoro dozve. Slovo "Lumine" ju bude odteraz každodenne jej životom sprevádzať.

,,Ja čekm!" viac vypískla než z nej vyšli aktuálne slová; to by ste chceli príliš veľa od vĺčaťa jej veku. Pritom jej silné, ostré hlasivky prehlučali volanie ich chudáka brata, ktorý sa ďaleko od matky nedostal. Veru počkala, dokým sa jej sestra doteperila k nej a spolu pokračovali, keď im v tom ich plány prekazil Nirix, ktorý sa im postavil do cesty. Vĺčatko sa rozčaplo na zemi, ako nešikovne zastalo a s menším zamračením zodvihla na vlka hlavu:,,Ja! Hmm! Chem! Písk" snažila sa povedať, že ona tam "von" chcela ísť a jej hlava označila tento pokus komunikácie za nanajvýš úspešný - veľmi jej dávalo zmysel, že tie jej zvuky bola efektívna reč a príliš sa nezaoberala tým, že z tlamych dospelých plynú aktuálne slová. ,,Ma-a!" zafňukala, keď vlčica vyštekla, lebo šteňatá boli na tóny hlasu a iné prejavy citlivé. Zároveň to aj bol protest nad tým, že ich Nirix nenechal vykročiť do tej krásnej, hrejivej a tak kontrastnej žiary. No, Lumine bola ešte príliš malá a nevzdelaná na to, aby jej bolo dobre objasnené existencia mocného Hatiho.

Lumine sa zobudila uprostred dňa zatiaľ čo jej matka, určite vyčerpaná solo starostlivosťou o svoje deti, bola ponorená do spánku. Malá vlčica, ktorá naopak strávila dni a noci odfukovaním, jedením a občasným žužlaním svojích súrodencov mala energie dostatok na menší výlet. ,,Ma..ma!" zvolala do tmy, hladiac na tvár vlčice, no nedostala žiadnu odozvu. Niekoľko minút len zízala do temnoty úkrytu, v ktorom jej oči svietili ako dve modré bodky. Ťarbavo sa zodvihla zo zeme; pre vĺča v jej veku bola chôdza celou misiou, obzvlášť ak ste boli zemiak so štyrmi nohami. O chvíľu tak bolo možné počuť temným úkrytom tiché tapotanie jej malých láb, ktoré sa vzdialovalo od odfukovania jej matky a súrodencov. Tap, tap, tap. Uvidela niečo čo ju zaujalo - pás svetla, ktorý presvital cez popíjavé rastliny a že to veru bolo niečo úplne iné, než tma čo jej oči doposial zažili. Tak žiarivé, tak krásne. Tap, tap, tap. Pomaly, ale isto sa k nemu blížila k tomu zakázanému ovociu, ktoré bolo tak nadosah a zároveň tak ďaleko. Tap, tap, tap.

Meno
Lumine

Prezývka
Luna

Vek
Šteňa (narodenie 15.11.2024)

Pohlavie
samica

Matka
Omara

Otec
Cielo

Súrodenci
Exlips, Sapphire

Charakteristika
Lumine je zdržanlivé vĺča, ktoré sa ale usilovne snaží vytvoriť si na svet svoj názor. Síce pociťuje prirodzenú detskú zvedavosť, no robí tak preto lebo sa to od nej, zdá sa že, vyžaduje. Nájsť v tom svete nejaký zmysel toho všetkého môže byť však veľmi zmätujúce, že si mladá vlčica radšej osvojí názory ostatných a nepýta sa otázky v snahe nájsť za nimi logiku. Nečudo tak, že si rýchlo pevne osvojila vieru a zvyky Kultu, ktorý jej diktuje čo si má myslieť a ako konať. Svedomito ignoruje nezrovnalosti v hláseniach samotného mesiáša či ostatných veriacich. Táto ignorácia by inde bola považovaná za negatívnu vlastnosť. S tým sa snáď aj spája jej nezvyčajná schopnosť na vĺča udržať pozornosť a tak ochotu pozorne počúvať a riadiť sa všetkým čo dospeláci rieknu. Celkovo je Lumine prívetivá priateľská povaha, ktorá i keď sa drží vzadu rada spoznáva členov Kultu. Ľahko môže naopak vzbudiť prvý dojem nadmernej sebaistoty až arogantnosti lebo má ako vĺča problém kontrolovať hlasitosť a ostrosť svojho hlasu.

Mágia
Mágia slnka - Lumine sa narodila s menším hendikepom; ako členka Kultu a verná Hatiho následovkyňa bola obdarovaná s mágiou slnka. Je to relatívne jednoduché. Môže vyvolať a manipulovať so slnečnými lúčmi ako napríklad si posvietiť na cestu, niekoho dočasne oslepiť či ho popáliť alebo oslabiť protivníka ich prostredníctvom prehriatím. Sila mágie závisí od toho ako často ju vlčica používa, keďže na efektívne, tak povediac dobitie, potrebuje slnko, ktoré Lumine nie je prístupné. Ak by na plno využila svoju mágiu, trvalo by niekoľko dní než by si len lúčom mohla posvietiť na cestu. Svojím spôsobom je tak slabina jej mágie samotná tma. Pri plnej energií jej znak na čele slabo žiari.

Obrázok


Ďalšie vaše postavy na brloh
Ravonny

Discord meno
Layamell