Príspevky užívateľa

Sivý vlk pokrútil hlavou. "Je správny čas ale nie dosť. Musíme načuvať signálom ktoré nám zosiela pán. Zotrvaj ešte. Toto je dohovor medzi nami pretože vieme že tak si to želá najvyšší boh. No ty aj ja poznáme znamenie ktoré Hati vyšle" tvrdil sivý vlk veriac že to odradí Nirixa od toho aby zvolával veriacich. Nie, tak to nemalo byt, on vedel že tento moment nastane a to závratné rýchlo, nedal sa zvrátiť. No nie hneď. Pokiaľ to bolo všetko čo bolo dvoma vešcami v ten večer vyslovené a pokiaľ Nirix i tak odišiel, sivý vlk zostal v tichosti stáť a s pokorou sa modlil. Pane ty najvyšší na nebesiach zmiluj sa na do mnou, ukáž mi svetlo ktorým vedieš môj údel a prosím daj mi silu, konať podľa tvojej vôle

Sivý vlk spozornel v očiach mu čosi zaiskrilo, akoby to bola výzva, čo teraz vypúšťal Nirix z úst. Len nech počká. Slová čo vravel značne nekorešpondovali s Hatiho kázaním a už teraz sa ukazovalo, že neveril v jeho rozhodnutia, že bol rovnako povrchný ako si sám myslel, že bol Ossian voči nemu. Ale aký bol rozdiel? Ossian hoc videl od začiatku, že Nirix nebol tak celkom pripravený pracovať v súlade s Hatiho slovom, mlčal, pretože si nedovolil spochybňovať rozhodnutie pána. Toto všetko prišlo až vtedy, keď sa Nirixova moc oddelila od tej, čo robila tak ako pán boh kázal. " Opatrne Mesiáš. Ani ja nie som tvoj nepriateľ ale Hatiho slovo je pre mňa dôležitejšie než slovo hocikoho iného. Hodlám ho plniť tak ako káže. Nemám v záujme zhadzovať tvoje doterajšie pôsobenie v očiach našich veriacich, všetko čo som doposiaľ riekol proti tebe bolo zo značného dôvodu." odpovedal a pozorne ho sledoval, bol dotknutý? Možno trocha. " Za koho ma máš?"

Napohľad vždy pozorný vlk, ktorému neuniklo nič, bol tak zahĺbený vo vlastných myšlienkach, tázajúcich, čo preňho pán pripravil a čo to malo znamenať, že si vlčici odpočívajúcej, ležiacej ako socha vlastne len kúsok od neho, nevšimol, ani keď sa postavil na rovnakú úroveň, asi o tri metre ďalej. Pohľad uprený k oblohe, akoby hľadal odpovede kdesi v mesiaci, ktorý halili mraky a veruže aj. Cítil tu prítomnosť zmeny, znamenia, ktoré sa mu vynárali čoraz viac a v ktoré on ako správny Hatiho zverenec, služobník a sprostredkovateľ slova veril a vnímal. Nevedel kam ďalej a čo to znamenalo, i keď to začínal tušiť. Hneď ako vlkovi klesol znavene pohľad k zemi a krátko pootočil hlavu, mu do zorného uhla skočila silueta vlčice, ktorej si doposial nevšimol. A až o pár sekúnd na to, akoby boli všetky jeho zmysli spomalené s ním od šoku trhlo. "Hati na nebesiach." zaklial a zhlobka nadýchol, privrel oči aby sa trocha spamätal a tentoraz už naozaj vedome pozrel na Salome.

Sny ktoré ho sprevádzali čoraz väčšmi znamenali veľké zmeny a to muselo byť osamelému kmetovi už teraz jasné. Pomaly mu dochádzalo, aký bol jeho údel, jeho dôvod, prečo sem prišiel a čo mu Hati nachystal. Stál tam kde jeho púť v Noreste začala. Zdal sa mu sen, stál na svojom mieste a všetko mu bolo jasné, a predsa tápal, pretože si to nechcel tak úplne pripustiť. Nechcel vyslovovať tieto domnienky nahlas, no tušil, že keď to pôjde takto ďalej, svet sa zborí, bude to posledná púť na ktorú sa vydal a neskončí po boku Hatiho ako mu bolo prislúbené? A prečo? Kvôli niekomu, kto svoje kompetencie precenil a moc mu ovládala myseľ a kalila úsudok.
Ossian stál na púšti, v tichu hľadel na jej krásu a pokoj, ako sa mesiac odrážal od tmavého piesku. Mraky oblohu občas zahaľovali, no spojenie medzi mesiacom a zemou bolo vždy reálne, živšie ako hocikedy predtým.
Aká bola jeho púť? Aký bol údel ktorý mu Hati pridelil a zvládne ho? Boli chvíle, ako bola táto, kedy Ossian pochyboval. A i ked tu stál pred bohom, na mieste ktoré mu určil, s čistým svedomím, niečo v ňom naznačovalo okoliu že nebol vo svojej koži, že možno tápal a niekto pozorný si to mohol všimnúť.

Čím viac bol Hati očividnejší, a čím viac sa kult blížil k prevratu, tým väčšmi Ossianovi Nirixov prístup vadil. A i ked to možno nemal brať osobne, hlúposti, ktorú pred ním kedysi údajne veštec ako on nahovoril, Ossiana utvrdzovali v tom, že prišiel čas. Nesmel však strácať dôstojnosť.
"Nemyslím si, že mám pravdu zakaždým Nirix. A keby si nebol zaslepený, dokázal by si vykladať Hatiho vôľu tak ako ja, možno by si nežiadal teraz tvoj odstup. Urobil si pre kult veľa, určite, no nemuíme si hovoriť, že za posledné časy sa nám Hati snaží povedať že je tejto etape koniec." odmlčal sa. Možno budú časy kultu pod Ossianom lepšie, bez zlých časov a možno naopak nie. Život je cesta a cesta je skúška, ktorej sa noc čo noc, deň čo deň vystavujú do konca svojho života. A Ossian tento fakt prijímal už roky. Nirixov prístup ho však rozčuloval. Nebol viac kompetentný viesť Hatiho poddaných, keď jeho viera sama mohla byť spochybňovaná, ked jeho kompetencia bola spochybňovaná aj Hatim. Kolko zlých vecí sa muselo ešte stať, kým na to mesiáš príde? "Hovoríš to, akoby si mi dával na výber. Hati ma sem poslal z nejakého dôvodu a moje poslanie je jedinou skutočne dôležitou vecou ktorou sa mám riadiť. Nie je to preto tvoje rozhodnutie, ale Hatiho, preto nezáleží na tom, či si myslím, že som schopný tiahnuť bremeno. Tiahnuť ho budem, nie je však bremenom ale vykúpením, pretože Hatiho vôľa je pre mňa požehnaním. Nikto, kto si myslí niečo iné, by nemal mať v jeho radoch priestor." Tým nenarážal tentoraz na Nirixa či na nikoho v kulte osobne, ale na holý fakt, že nemohla existovať viera polovičná a povrchná ako si mohli niektorí myslieť.
Sivý vlk pevne stál pozorne sledujúc Nirixa, nemal v očiach zášť ani výčitky.

Udalosti ktoré Hati kultu pripravil nikdy neboli len tak hocičo. Nikdy neboli za nízku cenu, aj najmenšia zdalo sa ovplyvňovali a viedla život veriacich na ich púti. S tým mal žiť a prijímať s pokorou a láskou k Hatimu každý jeho nasledovatel aby si tak vôbec mohol hovoriť.
Od popravy únoscu nebol Ossian rozhodne jediný kto vnímal nepriaznivú situáciu ktorá sa mesiášovi vymykala spod kontroly. Občas si ale prišiel že bol. Únos dvoch vlčí Hatiho krvi hoc s ich návratom mal byť ďalšou skúškou ktorú ich vedie. Teraz si však Ossian nemyslel, že Hati skúšal celý kult. Skúšal predovšetkým Nirixa ktorý si na svojej benevolentnej ceste slávou túto skúšku nepripúšťal.
Asi bolo pravdou že sivý vlk býval od popravy občas nervózny no to z prostého dôvodu.
Čím viac času však plynulo a on sa točil v čítaní Hatiho vole snažiac sa vyložiť čo sa mu pán snažil cez sny naznačiť, tým bol zúfalejší. No tomu bolo koniec. Vždy vedel že ho sem posa za vyšším cieľom aby slúžil, pretože on bol odhodlaný slúžiť mu celou svojou dušou. Už vedel čo chcel
Videl to.
" Bol by si radšej keby nie" Nirixa znervózňovalo keď mu mal Ossian čo povedať a už to bol znak toho že svoju prácu nedokázal robiť poriadne. Určite, Hati sa nemýlil no mohol sa seknúť, lebo toto celé naplánovať ako skúšku pre kult. Tak to vnímal on. Skúška sily viery, pretože nech bol Nirix akokoľvek dobrá duša, pod jeho vedením bola viera služobníkov mesiaca skúšaná viac než dosť.
Videl to. Hati mu dával jasne najavo, že mal vyšší cieľ, poslanie a bremeno ktoré si mal v meste so sebou niesť a on ho ochotne prijímal. Doteraz ju nerozumel no začínal. Aby konfrontoval Nirixa musel si byť istý, pretože za neoprávnené pochybnosti kohol pykať.
Zatmenie, koniec éry i začiatok novej, to že prišiel púšťou ako zvestovatel Pána noci. Všetko to dávalo zmysel. Najprv ho skúšal ako dlho vydrží no neposlal ho sem aby sa prizeral ako je Hatiho vôľa nesprávne vykladaná.
"Vieš však prečo som tu. Aj ty si to videl" Rozprávať sa s druhým veštcom bolo vždy o niečom inom, puto a dôvernosť pochopenie pre vyššiu moc, pre Hatiho slová i vôľu mali byť na inej úrovni medzi dvoma veštcami. Aj keď bol tým druhým Nirix. Jeho názor na to akým bol mesiášom mu povedal už po poprave a nezmenil sa. Teraz to bol však očividne aj názor Hatiho a tým sa menilo všetko.
Ossian zastrihal ušami a pevným postojom pozeral na okrídlenca. Jeho tón ani postoj neboli nepriateľské no pevné. Obom im koniec koncov malo ísť o jeden cieľ.

Isto, ani jemu nerobila ich terajšia strohá konverzácia radosť, no doposiaľ sa cez ňu dokázal preniesť, dokázal pripustiť, že konal unáhlene a dúfal, že si dostatočne porozumeli na to, aby sa dohodli, aby to bolo v poriadku. I keď pravda napriek mĺkvemu slovu bolo medzi nimi čosi nevyslovené. Ossian pozeral Salome do očí, jeho pohľad akoby trochu zavrávoral, od nasraného možno trocha povýšeneckého veštca akým dojmom určite pomohol pred chvíľou pôsobiť. Pohľad mu zmäkol a možno, možno by ešte i niečo vlčici povedal, pripustil, že sa ani teraz asi nechvoal vhodne. Ale nie. T sa zjavil ako na bielom koni sám svätý Caligo, ktorý sa láskyplne prišiel spýtať, či ich neruší, no v skutočnosti sa chcel uistiť, či je Salome v poriadku, na to bral Ossian jed. Tvár mu zmrzla a súčasne ako vlčica odpovedala Nejdeš, on odpovedal " Ideš." Tento prejav však zstal nedokončený useknutý, pretože sa Salome na Caliga otočila a akoby tu Ossian vôbec nebol sa spýala ako mu pomôže. Či sa mu to iba zdalo? Nech to bolo ako chce, sivý vlk pocítil veľmi veľmi nový pocit. Po chrbte mu prebehol mráz a mal v jednej chvíli chuť dať Caligovi cez hubu. Zamračil sa, zhlboka nadýchol a otočil k Salome. "Vidím že už som tu nazvyš. S pánom bohom." zamrmlal a prechádzajúc okolo Caliga na ktorého sa ani len nepozrel sa vybral po svojom.

Tak celkom si nepredstavoval bohumilú činnosť, ktorú by mala vykonávať mladá Rue a ktorú by chcel vykonávať on a mohol len dúfať, že toto nebol vandalizmus a že to mala Salome premyslené. " Nie si ty nejaká dr-?" chcel adresovať Rue, no v tom sa ozvala i plavá vlčica a Osamelý kmet z púšte musel zmĺknuť. Nezostávalo mu nič iné, iba zavrieť zobák a zaťať zuby a dúfať, že Salome nebude daný ponižujúci okamih m viac rozmazávať.
"Vskutku." odpovedal s ľahkou nevôlou. V podstate bol jeho čin na púšti možno zosmiešňujúci a tak trocha úbohý, rozhodne nie niečo, kedy chcel vidieť inú živú osobu no jeho obeta bola vykonaný pre vieru, bol preto šľachetný a mali by si z neho brať príklad, nie sa mu smiať!
Sivý vlk pretínajúc Salome ohnivým pohľadom podstúpil k miestu činu a hrabol do zeme, kde ležali vlčie pozostatky.

Slová ktoré vlčica vyslovila mali možno väčšiu váhu než si uvedomovala a to obzvlášť po dnešnom náročnom dni, ktorý končil opakovaným sklamaním a istým spôsobom im dal obom pocítiť, akoby boli zbytoční. Ossian súhlasil so všetkým čo povedala, pretože rovnako tak vnímal aj jej prítomnosť v meste tu. Čo by dokázal, keby tu nebola a nemal by v nej toľko opory? Inokedy by tak možno nezmýšlal, bol si dostatočne istý a sebavedomý pri svojej ceste a svojom pôsobení, no nemenilo to na fakte, že Salome bola dôležitou osobou na tejto púti, pri ktorej bol vďačný, že Hati zariadil aby sa stretli.
"Nápodobne," odpovedal, pritakávajúc jej.
Keď potom vlčica zmizla a následne sa opäť objavila s pohodenou dekou, ktorú mu ponúkala, nastražil uši, spozornel. Nenapadlo by mu, že bude chcieť aby zostal, no vedel, že im to obom padne vhod. Ani jeden sa nemuseli stretnúť s nikým iným, aby súdil ich zlyhanie a ani jeden nemuseli zostať sám, aby sa vo vlastnom zlyhaní utápali. Nepatrne privrel oranžové oči a opäť sa uvolnil.
"Ďakujem, rád."

Považoval za dostatočne empatické a chápavé vyjadrenie v danej situácii, už len to čo povedal a neplánoval toho povedať viac. Salome mohla byť rada, že neprotestoval a nepovedal jej svoj názor na vec, hoci ho jej prístup tiež trocha podráždil. Možno to nebolo ani tak jej prístupom, respektíve jej nespokojnosťou ako mesiášovou neschopnosťou a jeho hlúpymi rozhodnutiami, nekorešpondujúce s Hatiho kázaním. Každopádne, odpoveď pieskovej vlčice sa zdalo vyžadovala ešte ďalšiu odpoveď, ale Ossian vskutku nevedel čo by chcela ešte počuť. Prepáčte Salome veľmi ma to mrzí? On mal na vyjadrenie právo tiež a nešlo tu o to kto sa vyjadrí prvý. Uznal aj svoju vinu, tým, že súhlasil po jej varovaní, že si dá na to pozoro, to jej teraz muselo stačiť. Jednému by sa mohlo zdať, že ho chcela ponížiť a to zrovna keď to tak urobil v podstate Nirix. Ossian ale takéto malichernosti nechal tak pretože bol presvedčený, že k takému niečomu by sa vlčica neznížila.
"Dobre," potvrdil čo povedal, tentoraz s tónom skoro optimistickým, aby si mohla byť istá, že dobre znamenalo dobre a tým to končilo.

Pokiaľ išlo Nirixovi o to aby sa Ossian vrátil, uspel. Neveriacky sa pobral pár rokov nazad k mesiášovi a dlho žmurkol, nadýchol sa akoby si prehrával v hlave čo práve povedal. "Pokiaľ by som sa dopustil činu ako ona a vysmieval sa tým dokonca i ostatným služobníkom pána, nezaslúžil by som si vychovávať vlastné deti. A je jedno ako by sa mi to páčilo. Čo myslíš, čo z nich vychová niekto komu sú ukradnuté Hatiho zákony. I tvoje zákony? Keď ťa raz jedno z tých detí bodne do chrbta, budeš si ešte klásť otázku, ako by sa asi cítila, keby ich nemohla vychovať?" sykol sivý vlk a teraz si odfrkol. Keď sa Nirix opäť ohnal drístami o znamení, Ossianovi sa naježila srsť na chrbte. "To, že máš moc, ktorú ti Hati dal neznamená, že môžeš všetko schovať za jeho slovo. Hovoríš s niekým, kto počúva Hatiho znamenia väčšinu svojho života a je ochotný pre jeho slovo zomrieť. Je urážkou tvrdiť, že tvoja sestra unikne trestu, pretože to tak chcel pán. Nie si sám kto vidí znamenia Nirix. Na to nezabúdaj." zavrčal Ossian popod nos a keď sa ešte raz zhlboka nadýchol, aby sa upokojil, prísne prižmúril oči. "S pánom bohom, mesiáš." rozlúčil sa

V Ossianovi šumeli vyslovené slová ako pokazené rádio a ozývali sa v ňom. Chvíľu zostal úprimne zaskočený, či to myslí vlčica vážne tak ako to povedala. Isto Nirix vyzval popravcov k slovu ale vyzval tiež všetkých ostatných. Popravcovia mali vykonávať božiu vôľu a ich slovo bolo počas súdu dôležité, kde však nabrala takú istotu, že mala prednostné právo sa vyjadriť? Nirix ako niekto kto mal ctiť Hatiho slovo a sprostredkovať ho, a z Ossianovho pohľadu sa dopustil zanedbania jeho vôle i klamstva. A to pre neho ako veštca bolo niečo, na čo mal právo reagovať aj on. Bol však pripravený na to, hádať sa na túto tému s vlčicou, ktorá bola zaručene z procesu frustrovaná možno tak ako on. Myslel že sú za jedno, jedného názoru, a to, že mesiáš opäť dokázal, že jeho vedenie je hodné pochybností. Bolo by mu jedno, keby Salome hovorila prvá, ostatne, by povedala to čo on.
A či chcel svoju odpoveď smerovať dlhým nesúhlasom, či krátkym- do reči som vám neskočil, upriamil na ňu oranžové oko a bez zbytočného emočného zafarbenia odpovedal. " Dobre."

Najviac zaujímavé na dnešnej noci bolo to, že vyzerala byť obyčajná ako každá iná. Ossian sa hneď po prebudení dlho modlil, rozjímal, v klude a sám, potom sa vydal prázdne kráčajúc po kraji mesta, smerom na železnicu. Premýšlať? Nájsť obeť pre jeho duchovné skúšky? Možno niekoho poučiť či si splniť inú povinnosť, hociktorú ktorou by vedel byť Hatimu prínosný. Alebo len tak obhliadať mesto, či nenájde zblúdeného pútnika, ktorého navedie na cestu božiu.
To čo našiel nebola zblúdená duša, naopak, niekto kto rozhodne stratene nevyzeral. A či ho prekvapil pohľad na mladú trocha neohrabanú veriacu Rue a na Hatiho služobníčku, ku ktorej choval najväčší rešpekt, o tom by sa dalo písať.
Pokiaľ bolo niečo čo od Salome Irae Dei možno nečakal, tak to bolo to, že vykopávala s puberťáčkou dieru do jadra zeme kopajúc niekoho pozostatky? Alebo snáď schovávajúc niekoho pozostatky? Ani jedno neznelo tak celkom ako v súlade so zákonom božím či mestským, a Osamelý kmet sa nezmohol na nič len chvíľu stáť a velice neurčito pozorovať tento výjav.
"Neviem či sa chcem spýtať." odvetil napokon.

" Kult sa má postarať o vĺčatá a vychovávať ich tak ako tak, ani v prípade, že ich matka žije by ich výchova nemala byť ponechaná jej samej." To, že výchova bola zanedbaná v prípade Rue a jej sestry, ktorí taktiež prišli o matku, bola Nirixova vizitka. Jeho zanedbanie, na ktoré sa teraz vyhováral. O tom však Ossian neprišiel hovoriť. " Tu však nejde o to, že si zanedbal trest hriešnice. Ty si ju odmenil. Tvoje rozhodnutia nekorešpondujú z Hatiho slovom, z jeho zákonom." Sivý vlk sa snažil hovoriť pokojne no v jeho hlase už bolo cítiť popudenie a možno i jemný stres, alebo diskomfort z tejto konfrontácie, no za to nevyhnutnej. Nesúhlasne pokrútil hlavou a tak ako Nirix, i on mu pozrel hlboko do očí. " Zle si ma pochopil. Ja nemám problém s tebou. Mojim prolbémom je, že využívaš Hatiho priazne v to ako sa ti to hodí. A to ma uráža. A je len otázkou času, kedy to i on prestane tolerovať." Tu skončil. Nepokojne zašvihal chvostom a vlkovi sa otočil chrbtom, vyrážajúc si po svojom, akoby Nirix nemal priestor na obhajobu. Nič to však, keď ho mesiáš vyzve aby zastavil, poslúchne, i keď musel hovoriť a pripomenúť mu že aj vedenie má pod bohom svoje miesto, vždy ho musel i rešpektovať.
Veštec sa ešte raz otočil a zadával sa na vlka. " Nie som tvoj nepriateľ Nirix. No boží zákon je u mň na prvom mieste. Mal by byť aj u teba. Vonkoncom u teba."

Mohol čakať, že sa celá konverzácia a obavy brata nezvestnej zvrtnú do aktuálne pomerne nedôležitého problému. Možno to však pri ich rodičoch bolo pochopiteľné. I keď považoval Lailu za vlčicu, ktorá si bola dobre vedomá dôležitosti Hatiho slova a výchovy svojich detí podľa jeho vôle, chybila tam však, zanedbávala? Pravidlá kultu boli dôležité, zákon Hatiho nespochybniteľný, no stále sa jednalo o žabu, v ktorej povahe bolo zrejme prirodzené pokúšať a odporvať systému. Mládež mesta, pre pána.
"Myslíš si, že Hati, alebo nedajbože Nirix strestá puberťáčku za to, že bola zvedavá? Čo čakáš Abraxas, verejnú popravu? Mesiáš nechal prejsť aj horšie prehrešky než tento." Toto nemal. Nemal ťahať svoje popudenie a názor na jeho vedenie medzi ostatných veriacich, už vôbec nie medzi mladistvých. Hryzol si do jazyka. " I to neznamená, že ju trest obíde. Teraz sa však sústreďme na to, aby sme ju našli, živú."