Príspevky užívateľa

Možno by bol aj namotaný veriť tomu, že má vlk skutočný záujem kráčať pod svetlom božím, keď vysvetľoval svoje dôvody. Možno ho naozaj čakala skúška viery, odhodlania, ktoré ho sem dovedú. No keď dorozprával o dôvodoch jeho príchodu a obhajobe viery a začal rozprávať všetko to ostatné, Ossianovi bolo jasné, že skutočne nevedel vôbec nič, možno trpel utkvetými predstavami o tom ako to asi je. Navyše bol i celkom drzý, aj keď sa vyjadroval slušne, bola to práve voľba slov, ktoré ho prezrádzali.
Nevedel, že Ossian nasledoval Hatiho dávno predtým, než sem vkročil. A nevedel ani to, že Mesiáš nebol jedinou osobou, ku ktorej Hati rozpráva. Podľa čoho súdil, že naň "nevyzerá"? Podľa toho, že sa nehrnul do toho vziať ho so sebou? Skutočnosť bola taká, že Tae'ha nemohol mať tušenia, či pred ním mesiáš alebo jeho ľavá či pravá ruka nestáli teraz. Mohol pred ím stáť deviant, popravca, veriaci či kňaz, nemohol to poznať. Kto nerozumel tomu, že kult nemal koncept svorky v pravom slova zmysle, a boli všetci bratia a sestry, na rôznej úrovni ich viery a dôveryhodnosti, kto považoval za dôležité, že vysoké postavenia ( aj keď tu len ťažko hovoriť o postaveniach v pravom slova zmysle) boli očividne vidieť, nevedel o čom hovorí a bol priveľmi skeptický na to aby ho pochopil. Ossian sa nad týmto výrokom v duchu pobavene zasmial avšak neodpovedal priamo k veci. Nedal mu jasnú odpoveď kto pred ním stojí, ani či je na tom čo hovorí kus pravdy či nie.
"Dovidenia, pútnik." odpovedal s pokojom angličana a letmo sa otočil, vydávajúc sa naspäť bližšie ku kultu, hodlal ale stáť obďaleč a čakať, až cudzinec celkom zmizne.

Ak sa niečo Ossiana mohlo dotknúť, tak práve to, že ho táto vlčica považovala za nekultivovaného barbara, vraha a niekoho kto sa rozhoduje konať Hatiho vôľu z vlastnej iniciatívy. Sivý vlk sa zamračil, viditeľne nespokojne spustil chvost nižšie k zemi a otočil uši dozadu. Táto poznámka ho urazila a to, že sa tvárila, akoby to bol maniak a ustráchane tu kňučala ho urazilo ešte viac? Čo od neho chcela aby urobil? Čakala, že keď mu padne k nohám bude ju chlácholiť a ľutovať?
Myslela si v takom prípade o sebe veľa a o ňom moc málo.
" Vzchopte sa." odsekol a podráždený výraz v tvári mu napokon povolil, aj keď sa nedalo povedať, že bol o čosi viac prívetivý, len o niečo menej strnulý. " Ako dobre viete, nie som vrahom. Nie som ani popravcom. Neprislúcha mi konať v tomto slova zmysle, preto by som bol rád, keby ste sa prestali ľutovať. V konečnom dôsledku, je to vaše rozhodnutie a vaša hlúposť." Vraj Hatiho služobníčka, áno.
"Smiem ich vidieť?" spýtal sa na rovinu, a tentoraz povolil aj zamračenie v tvári, spýtal sa pokojne so skutočným záujmom. Chcel vedieť, čo to priviedla do kultu. Keď už sú to deti hriechu, ktorého možno ani neľutovala, kto vie, či sú to aspoň poriadne deti

To s pohanmi bola pravda. Vždy sa snažil brať do úvahy to, že ich nik nepriviedol k viere a nemajú odkiaľ vedieť, čo je správne, preto ich tak celkom neodsudzoval, avšak teraz sa preukázali ako ignoranti. Uvedomil si, že to mal očakávať.
Mal sto chutí vyjadriť sa k takej bezočivosti verejne, ale zdravý rozum mu tak bránil spraviť. Nebolo to len vlastné rozhorčenie, musel myslieť tiež na kult, hoci ho podľa neho práve urazili. A taktiež tak trochu na Nirixa, pretože on pozvanie prijal a nebolo by vhodné, keby tu narobili cirkus, čo by v rozčúlení mohol. Musel pamätať aj na to, že i keď mal schopnosť vyjadrovať sa adekvátne a podľa možností slušne, stále bol len prostým vlkom a aj on mohol stratiť nadhľad.
"Isteže," prikývol a nepovažoval to a dôvod uraziť sa, ale to musela vlčia vedieť, myslel si, že to povedala skôr ako formalitu. Nestihlo mu uniknúť pomenovanie, ktorým oslovila Lailu, a aj keď mu mohla napadnúť táto spojitosť, neuvedomoval si to, až doteraz. Nuž, rodinu si nevyberá. Aspoň majú tí smradi v rodine niekoho, kto im dá pevné základy viery. Chvíľu na nich smeroval svoj pohľad, kým Salome odchádzala, potom upriamil oči opäť na vatru a nepatrne sa zamračil

Zamračil sa. Videl, že tento obrad vlčicu trápil viac než hocičo iné, aktuálne a aj jeho to trápilo, i keď sa priamo nezúčastnil. Sklonil hlavu trocha nižšie a chlácholivo ju pootočil, snažiac sa nadviazať očný kontakt, i keď o to pravdepodobne nestála.
"Nemajte starosti Salome, nebola to vaša vina. Robili ste to preto, lebo tak káže slušnosť nás ako hostí. Mňa však veľmi rozčúlilo, že keď už pozývajú i nás, neuvažujú aj o tom, že sú tradície, ktoré sú pre nás neprípustné. Ako správny hostitelia by mali na to dbať, som mimoriadne sklamaný. No vy sa netrápte. Keď dôjdeme domov, urobíme spoločnú veľkú modlitbu aby sme sa očistili od týchto hriechov. Už len to, že sme sem prišli, mi teraz príde ako prehrešenie." odpovedal a hlboko si povzdychol. " Môžeme ísť domov, aj teraz hneď, pokiaľ chcete, s potešením sa k vám pridám." povedal, i keď mu bolo jasné a bolo to zaiste jasné aj jej, že by mali zostať. Bol zo všetkého nesvoj a to duplom, pokiaľ to rozhodilo aj na pohľad najnerozhoditelnejšiu vlčicu v kulte.

Ešte chvíľu bol v prapodivnej blízkosti Nirixa a necítil sa o nič komfortnejšie, preto mal pohľad upretý na ceremóniu a čakal, kedy sa skončí. Keď videl plavú vlčicu ako sa otáča a kráča smerom nazad, okamžite sa postavil. " Ospravedlň ma." povedal Nirixovi, aby nebolo neslušné, že odišiel a vydal sa vlčici okamžite naproti, priam náhlivo. Ponáhľal sa akoby ju išiel od niečoho zachrániť, i keď Hati vedel, že ona po väčšine nič také nepotrebovala. Len čo došiel k jej blízkosti, nedržal si taký odstup ako zvyčajne a starostlivo pootočil hlavu.
"Salome ste v poriadku?" zaujímal sa. Nebol v tom výsmech, len skutočný záujem.

Už sa zmieril s tým, že Nirix nikdy nepochopí zmýšľanie niekoho, kto sa pre Hatiho narodil, avšak bol ochotný tolerovať ho i tak, pretože zdalo sa, že sa od ich prvého stretnutia snažil. Nevedel si ale určite predstaviť, ako sa teraz Salome Irae Dei musela v duchu trápiť.
Bol rád, že mu odkýval modlitbu spoločnú, na ktorú už teraz vymýšľal čo povie. Baviť sa? Prislúcha mu baviť sa tu? Nemal by radšej len sedieť a trpieť? Bol presvedčený, že mal. " Ďakujem, uvidíš, že to prospeje všetkým." povedal, keď ho odrazu mesiáš drgol krídlom a spýtal sa či nejde tancovať. Ossian vypleštil oči v čistom zhrození a v rozpakoch zdvihol labku. " Ja- teda-čo?" zabudol celkom na sofistikované správanie a pokiaľ sa na ňom chcel Nirix zabaviť, rozhodne mal možnosť. Dúfal, že to nevidela Salome, tá samozrejme už videla dosť. " Teda, to nemôžem, musím tu byť kým sa to neskončí, Sally isto bude potrebovať emocionálnu podporu." povedal Sally? Zaujímavé. " Tak ešte raz. Ďakujem. Nemôžem. SALOME bude potrebovať podporu po úlohe, ktorú dostala." vyjasnil, aby v tom mali jasno a pre istotou odvrátil pohľad. rišiel si ako hlupák

Pozoroval v neuveriteľnom tichu to ako Salome zapaľuje s nevôlou oheň, prednáša reč, ktorú sa snažila čo najviac diplomaticky naformulovať a obracia sa ospravedlňujúco k nemu. V konečnom dôsledku to nebola taká katastrofa, akou sa tento pohanský rituál zdal byť, mohlo to byť zaiste aj horšie.
Ossianove jantárové oči na vlčicu svietili. Nebol v nich hnev ani znechutenie, skôr dokonca starosť a chcel to tak, i keď sa tváril čo najviac pokojne ako len v danej chvíli dokázal- čo nebolo jednoduché. Chcel to tak, aby nemala vlčica pocit, že sa v tomto svinstve ocitla sama. Vedel hneď, že len čo sa bude dať, pôjde za ňou. Hatiho služobníci pri sebe mali predsa stáť, zvlášť v takýchto nepríjemných situáciách.
Uvedomil si až teraz, že mesiáš sedel vedľa neho. Zdalo sa, že mali vzťah podivne bližší odkedy sa psychicky zrútil kvôli smrti jeho Sudcu, a Ossian odvtedy takmer chytil infarkt. Bolo to na jednu stranu zvláštne, no na druhú sa Nirix konečne zaujímal čo si Ossian myslí a to sa rátalo. I predtým videl, že dal na jeho názor, čo ho tešilo, no mal pocit, že to upevnil, preto trocha odmerane, avšak podľa možností vďačne za záujem, pokýval hlavou.
" Nihilský "panovník"" vyslovil a v duchu si nad týmto titulom odfrkol. " nás sem pozval a patrí sa prísť. Reprezentujem Hatiho väčšinu svojho života a je mojou úlohou reprezentovať aj kult. Viem, že som nemusel prísť. Je to v poriadku, ale sú tu rituály, ktoré sú pohanské a myslím, že nám všetkým je to tak trochu proti srsti." odpovedal diplomaticky, pretože nechcel spôsobiť rozruch. "Mohli by sme po príchode naspäť vykonať spoločnú modlitbu, tak preventívne, čo myslíte? Neviem či by sa Hatimu tieto pohanské praktiky páčili aj keď určite vie, že to robíme pre dobro svorky." navrhol

Bol v podstate celkom sympatický nápad prísť sa porozprávať a vstúpiť občas aj medzi neveriacich, pretože tí nemôžu za to že ich nik nenaučil jedinej správnej viere. Od toho tu boli oni, hoci museli byť obozretní. Keď však videl ten pohanský obrad a hlavne keď sa ho musela zúčastniť Salōmē, ktorá to isto robila s takou chuťou akou by sa tí bezbožníci išli modliť, ostalo mu mdlo a zaradené pozeral na priebeh, nevedno či bol zhrozený pobúrený alebo fascinovaný. Mal chuť odtiaľ bledú vlčicu vytiahnuť preč a navrhnúť či by sa predsalen radšej nešli pomodliť. Už teraz vedel, že tak bude robiť nasledujúcu noc i deň. Hati odpusť, robíme to pre väčšie ciele. Povedal si v duchu.
V jeho očiach mohol niekto kto ho pozná -napríklad Nirix čítať nespokojnosť a frustráciu, pre verejnosť však navonok vyzeral rovnako vyrovnane a len ticho pozoroval a hlavne čakal kedy sa to skončí

Dozerať na sestru počas jedného isto z mnohých dôležitých etáp života veriacej, bolo aj pre Ossiana niečo mimoriadne podstatné, čo by nechcel zveriť do rúk nikomu inému- možno na jednu kompetentnú výnimku. Bol rád, že to pochopil aj Nirix a rovno mu dal zvolenie dozerať na ňu počas toho ako oficiálne vstúpi medzi veriacich, hoci bola veriaca dávno predtým. Nebolo to iba tým, že sa konečne preukázala byť ako dôveryhodná v očiach mesiáša, čo sa Ossianovi zdalo byť skôr formalitou. Dôležité však bolo, že i on to vnímal tak, že je pripravená nazývať sa skutočnou Hatiho služobníčkou a konať jeho vôlu i bez toho, aby na ňu musel ďalej Ossian dozerať. I keď vedel, že ako starší brat to nikdy neprestane celkom robiť, a vždy jej bude ochotný dať radu. Veril v ňu však.
Čakal an nábreží skrytý pod mostom vyschnutej časti rieky a keď sa objavila i Marion, len prikývol, naznačujú jej že mhola začať. Bol na ňu hrdý, a nepochyboval o tom, že túto ceremóniu vezme zodpovedne

Záujmy Mesiáša boli rozhodne niečo na čo by bolo treba dlhoročný výskum a i tak by to možno nepochopil. Musel prikývnuť. "Pritvrdím, iste. No ako ste povedala bol skeptický i v mojom prípade, nesmiem to zatiaľ prehnať." Povedal celkom vážne a potom sa zamyslel. "Medzi nami, jeho chovanie mi od začiatku prišlo akoby nechcel aby niekto vedel viac ako on. Rozumiem tomu z hľadiska pocitu moci ale tá tu nemá miesto. Keby prišiel teraz niekto kto vie o viere viac ako ja, chcel by som naopak,aby ich so mnou zdieľal. V konečnom dôsledku ste i vy tým prípadom"
Napriamil uši keď sa rozprávali o takzvanom Caligovi. Skutočne nevedel o koho ide avšak veril že pokiaľ ho uvidí, zistí že ho skutočne videl na kázni. Pamätal si snáď všetkých kto tam boli. A hlavne si pamätal kto tam nebol :).
"V tom prípade je skvelé že je ochotný nechať sa viest"
Videl že zdielala jeho názor na rodičov tých detí.
" Vidím že ste si toho všimli tiež"

"Možno to nespravila poriadne." odpovedal Ossian nepotešeným tónom prísne sledujúc mladého Abraxasa. " Tebe je to ešte vtipné áno?" že zlá popularita bola popularitou. Keby mal takéto dieťa, od hanby sa prepadne, namojdušu. Predýchal chvíľu nával rozhorčenia, keď počul tú hlúposť s dušami, ktorej nerozumel a obával sa, že jej asi ani rozumieť nechce, predsa sa však spýtal.
" Zosnulí majú tendenciu nerozprávať." pripomenul mu, čo by bola za normálnych okolností možno vtipná poznámka, žart, ktorým uvoľňuje atmosféru, no sivý vlk to myslel smrteľne vážne.

Možno bol kdesi v hĺbke duši rád, že nedal rozkaz na popravu jeho zverenkyne. Možno preto, lebo nad tým začal uvažovať aj z druhého hľadiska a pripúšťal aj druhú stranu mince. V takom prípade, ak to bolo tak ako sa obhajovala Bellanna, bola obvinená neprávom. kde je však pravda? Zistia ju? Nič menej prehlasovať, že nie je schopný dať rozkaz na popravu nebola dobrá vizitka jeho kompetentnosti. Zamračil sa nad tým, avšak rozhodol sa na túto poznámku nereagovať. Už tak mal v hlave guláš. " Považujem jej čin za trestný rovnako ako ty, voči tebe a hlavne voči samotnému pánovi. Avšak pokiaľ je niečo pravdy na tom, čo vravela, tak nie je tak vinná." po chvíľke odmlky a zadumaného pohľadu do zeme opäť začal rozprávať. " Nemám skúsenosť s takými vecami, ale som ochotný nad tým premýšľať. Videl som v knižnici plášť. Vzal som ho zo zeme, aby som ho preniesol zo špiny nabok, kde ho niekto uvidí. Len čo som tak spravil, odrazu som ho nedokázal dať dole. Myslel som, že je to niečí hlúpy vtip, tak som šiel nájsť niekoho kto mi pomôže. V celom meste Nirix, ma nikto nevidel, nepočul, necítil. Bolo to ako v zabudnutí, nebol som schopný niečo spraviť. Slečna Pierrot- Lesley, mi pomohla, keď som sa s ňou pokúsil dorozumieť iným spôsobom. Len čo vyslovila moje meno, plášť zmizol a mňa zase videli. Nevravím, že to určite súvisí, vravím však, že ma zrovna toto núti zamyslieť sa nad tým, či skutočne konala vo " svojom mene"" Nemal v pláne zdôveriť sa Nirixovi z touto udalosťou, zvlášť preto, pretože sa sám obával toho, že ho Hati trestá a to bol zničujúci pocit. Možno to nebol ľahko uveriteľný príbeh, Ossian bol však úprimný a úprimne aj rozprával a veril, že Nirix ako jeho paladžin to vycíti. Potom sa napriamil a povzdychol s pohľadom upretým vpred. " Hati nám beztak dá vedieť, pokiaľ sa konalo nepsrávne. Vždy dá vedieť, hoc spôsobom akým to nik nečaká."

Stál meravo upierajúc na vlčicu prísny pohľad a zhlboka dýchal. Počul čo sa stalo a popravde sa i on cítil byť podrazený. Ako už tvrdil, bla to aj jeho vizitka a veril v to, že sa Bellanna bude snažiť byť dobrou služobníčkou, v čom v žiadnom zmysle nespočíval atentát na pravú ruku Hatiho v meste. Cítil sa sklamane a cítil že aj on tak trochu sklamal, čo sa mu pravdaže vôbec nepáčilo. A to len pred mesiacom hovoril, že to s ňou videl velice dobre.
Nechcel sa rozprávať, vlastne pôvodne vôbec, lebo vedel, že bude viac vytočený, navyše bol nesvoj z toho, čo sa mu dnes v noci stalo. Lenže tu boli sami, bolo tu ticho, počúval iba svoj vlastný dych a pozoroval ako sa vlčica hompáľa z jednej strany na druhú.
"Nechceš mi povedať, prečo si to spravila?" položil ej otázku tónom, ktorý akosi zhrnul všetky jeho pocity.

Bol si istý, že nebolo jednoduché porozumieť tomuto zmýšľaniu, ktoré však bolo jediné správne a len ťažko sa odpútať od milovanej rodiny. " Nie zabudnúť na ňu. Avšak pochopiť fakt, že nie je cennejšej lásky ako k Hatimu a pokiaľ tak budeš žiť, vedz, že aj Hati dá šancu zblúdenej rodine a trebárs ich navedie k ceste mesiacom. Musí len vedieť, že sa mu oddávaš tak, že si ochotná vydržať. Je to istá forma sebazaprenia. A pre každého je v inej forme, vždy však ťažká. Moja rodina nebola ochotná prijať rovnakú cestu ako ja. Preto je to minulosť. Pokiaľ s tým nedokážu žiť, nemajú miesto v- pravda až na Marion. " odpovedal. Bolo miesto pre to milovať aj druhých. No nič sa nemohlo vyrovnať oddanosti Hatimu a čím skôr to Bellanna pochopí, tým lepšie jej bude.
Skúškou, ktorou si doposiaľ prešla by možno hocikto neprešiel, no to, že tu stála i po tom a uchýlila sa k bohu, ju postavilo na dobrú cestu. On veril, že to napokon zvládne nielen pochopiť, ale milovať Hatiho možno rovnako ako on. Zamyslene pozrel na vlčicu, keď vyslovila ďalšiu vetu. Nevinil ju z toho, že mala strach, bolo to naopak. " Myslím, že máš odvahu, že stále stojíš. Možno si poznala utrpenie, ale stojíš tu pod božím svitom. A to nie je náhoda. Nepodceňoval by som tvoj osobný príbeh." odmlčal sa. "Mimo toho, aj ja ho mám. Hoc možno inej povahy ako ten tvoj, strach je prirodzenosť smrtelníkov."
Keď sa opäť začali rozprávať o vĺčatách a ich ceremoniály, spýtala sa otázku, avšak on neodpovedal. Veril, že si odpovie sama. " Hati s tebou Bellanna." odpovedal až keď mu poďakovala. Síce nechcel konať vo vlastnom záujme ale v Hatiho, pretože veril, že vlčica bude dobrou služobníčkou, pokiaľ bude správne vedená, pocit zadosťučinenia ho robil šťastným, najmä pokiaľ to úprimne uznala.

Bol by popudený, keby vedel, že Nirix jeho slová nepočúval- kto vie či niekedy áno. On však naopak počúval pozorne vždy, aj keď mu náhodou prišli vyslovené vety banálne alebo nudné. Rozmýšľal, čo tým Nirix myslel, že vedel, proč Christa oslobodiť. Slúžil v Hatiho mene, prečo by potreboval oslobodenie? Chystal sa namietnuť, mesiáš ale pokračoval. Väčšia opora než ktokoľvek. Hati bol opora. Hati bol boh a boh je láska. Ako povedal raz belavej vlčici. Pokiaľ nevedel nájsť útechu v bohu, ako mohol hlásať jeho meno s najväčšou právomocou ktorú tu mohol mať?
Nechcel ho však trýzniť vetami, že nie je isté, či zosnulý popravca odpočíva vedľa Hatiho, všetko závisí od toho či dal Hatimu všetko čo bolo v jeho silách. Nestihol si ani premyslieť, čo povedať, pretože mesiáš sa mu odrazu, OPREL o rameno. Ossian zmrzol a rovnako zmrzol jeho výraz v tvári, ktorý bol už tak vážny. Popravde bol v takom šoku, že po ňom nevedel ani šteknúť. Cítil sa však nekomfortne, musel ho požiadať, aby si držal odstup. Aj to urobí. " Ano to iste" odpovedal miesto toho aby ho poslal do preč.