Príspevky užívateľa

"Považujem za dobré znamenie, že sa začali devianti- i niektorí veriaci zaujímať o lepšie poznanie viery, keď ich do toho mesiáš netlačí. To ako sa môžu nazývať veriacimi, keď v skutočnosti nevedia v koho veria mi príde absurdné a dúfam, že sa to zmení k lepšiemu. Samé od seba však rozhodne nie. V skutočnosti by to bol dobrý nápad a možno skúsim zatlačiť na mesiáša, aby nám dal voľnú ruku v takéto kázne. Mohol vidieť, že bola prínosná, je to i v jeho záujme" odpovedal, poslednú vetu však povedal akosi otázne. Bolo? Ťažko povedať. Pootočil hlavou, keď spomenula že za ňou ktosi bol. " Smiem vedieť o koho šlo?" S pomedzi deviantov najviac vídal iba Bellannu s jej synom - a Marion samozrejme. Pri somenutí nevychovanej mládeže pokýval hlavou. " Skutočne je to tak, avšak, všimli ste si príklad ktorým ch rodičia idú? Nestal sa teraz z otca tých vĺčat zase deviant? Ako veľmi vám musí byť viera fuk, aby ste sa zahanbili tak moc a ešte k tomu pred vlastnými vĺčatami, ktorým máte ísť príkladom?" uvažoval znepokojene. To, že boli jej rodinou pravdaže nevedel, no i keby áno, možno by to považoval za vec dobrú. Aspoň by bola istota, že sa niekto z ich rodiny pokúsiť vymlieť im z hlavy tú drzosť. I on podvihol hlavu k oblohe, rovnako ako plavá vlčica a potichu povzdychol.
" Mohla. A nemožno by sa diviť."

S odchádzajúcim tichom si pomaly uvedomoval, že nebol sám a že ho vzadu pozoroval iný vlk, najbezpečnejšie bolo usúdiť, že druhý veriaci. Otočil sa, pokojne bez známok zhonu. " Pozdrav Hati," pozdravil veľmi vysokého a veľmi atypického vlka, ktorého videl na jeho kázni, prvý raz tak poriadnejšie. Premeral si ho. Bol od Ossiana vyšší a pri krídlach č mal sa tak zdalo byť ešte viac. Ossian však stál vyrovnane a s pokojom angličana.
"Prišli ste na kus reči brat môj? Myslím, že sa nepoznáme oficiálne, som Ossian." Pripomenul, ale vedel, že si vlk jeho meno z kázne najskôr pamätal. Spýtavo hľadel, aby aj on predstavil svoje meno a mohli pokračovať v rozhovore

" Nechcel som aby ste to pochopili zle. Vaše slová boli prínosné a považujem od seba samého hlúpe, že mi nenapadlo osloviť vás s účasťou na kázni, hneď ako mi o nej mesiáš povedal. " povedal čo značilo taktiež formu uznania a dúfal tiež, že to plavá vlčica pochopila ako uznanie. Oni dvaja, boli schopní podľa jeho názoru robiť s veriacimi veľké pokroky a považoval činnosť ich oboch v kulte teraz za niečo podstatné.
" Bolo by ako vravíte prínosné udržať kázne na pravidelnej báze, pretože žiaľ ako viete, niektorí členovia ani len nepoznajú ako sa správne modliť. Myslím však, že mesiáš predsa pochopil, že by sa veci mali zmeniť. Dovolím si však povedať, že sa bude jednať o dlhú púť." spomedzi tých, čo sa stali obeťami(?) jeho edukácie mohol však povedať, že bol na dobrej ceste. " No učia sa, chcú sa učiť a to je podstatné. V takomto prípade, zo začiatku, môže tolerovať Hati aj chyby. Chvíľu. Aspoň tak usudzujem"

"Máte pravdu, asi som nezvolil vhodné slová. Spasiť koniec koncov, nemôže nik iný iba samotný pán. Ale isteže, myslím, že máme možnosť slúžiť mu teraz viac než inokedy, aspoň v mojom prípade určite a túto šancu je potrebné využiť so všetkou vážnosťou." Doplnil vlčicu súhlasiac s jej názorom. Veril v to, že sa im podarí nakloniť veracich na správnu cestu, na skutočných veriacich. Alebo veril aspoň v to, že dá do toho všetko čo bude v jeho silách. Vedel však, že nemôže jednať zbrklo, pretože to bola práve väčšina vlkov, ktorých trebalo naprávať, nie jeden, nie dvaja.
"Viete, neprekvapilo by ma, keby sa našli takí, čo si nevážia, ani nebudú vážiť Hatiho natoľko aby ho boli hodní. Hati je všetko. Zmysel bytia. Je však otázne, či s nimi tí kompetentní budú niečo robiť."

Nezvykol byť priveľmi výbušný a považoval sa za jedinca podstatne trpezlivejšieho než iní. Avšak minúta konverzácie s tým pubertiakom mu dvíhala tlak. Usmieval sa, ironicky a ticho prikyvoval. " Isteže," odpovedal trpko s neurčitým úsmevom na tvári.
" Ale isteže pamätám. No nepovažoval by som to za lichotivé. Koniec koncov, nemôžem si nepamätať výrastka, ktorý robí hanbu všetkým veriacim, SPÍ na omši pre zosnulých , vyrušuje a má z toho ohromnú zábavu. Vysmieva sa ako zosnulým, tak aj Hatimu." ku koncu ohrnul pohoršene nos a preveľmi čakal, aby vlk zareagoval, skôr než si ale počkal na odpoveď, rázne doplnil. " Pripomeniem ti kto som. Som Ossian, a rušil si moju kázeň." Urazil si Hatiho ty darebák. Urazil tiež najmä Ossiana, ale to nemohol povedať nahlas. Dokonca si na to teraz nemohol ani pomyslieť.

Nebolo sa treba pretvarovať, sivý aj čierny vlk boli obaja znepokojení danou udalosťou. Ossian prikývol a podišiel bližšie, avšak nesadol si, bol príliš rozhorčený, aj keď to navonok nedal poznať, ten kto však vedel dobre čítať reč tela a trocha ho poznal, videl, že nie je tak pokojný ako zvyčajne bol.
Popri tom ako bol rozhdoený si však stihol všímať veci na vôkol. Speciálne si všímal, to, že nech sa snaži ako sa snažil, Nirix nikdy neozdravil v rovnakom božom mene ako on, ako sa patrilo koniec koncov. Nebolo to nič mimoriadne dôležité, ale jeden si to všimol. Hanbil by sa snáď za taký pozdrav? Nebol mu an to Hati dosť dôležitý? Napadlo mu, ale nebolo to to, prečo sem prišiel. Nevedl čo si myslel o Bellanne. " Vzal som jej vieru pod môj dohľad, a cítim sa trocha zodpovedný za to, že som neuspel..zatiaľ." povedal. Možno preto ho Hati trestal a takmer odsúdil do zániku nepovšimnutia. " Avšak niečo na tom nesedí Nirix, na to ber jed. Dejú sa zvláštne veci. Nemožno ich dobre vysvetliť avšak- aj keď nespochybňujem že čin, ktorý vykonala je neospravedlniteľný, nesedí mi to k nej. Za ten čas vidím, že sa snaží porozumieť Hatimu a podáva mi také otázky, aké by niekto, kto to berie ľahostajne nedodal. Som, som z nej sklamaný." vysvetlil zadumane a trocha trpko. Málokedy komentoval svoje pocity a tento to dokonalo vystihoval. Bol z nej mimoriadne sklamaný. Čo keď však nebolo v Hatiho moci, aby to ovplyvnil a čo keď mu práve iná sila zabránila konať, formou, akou ho uvrhla v tom istom čase do zabudnutia a bezmocnosti? Keď mal plášť, ktorý ho oddelil od pozemského života, nemohol ju nájsť skôr, nemohol jednať, čo ak to vôbec nebolo jej vinou?
" Niečo sa stalo, zvláštne. Súčasne s tým, ako sa udialo toto." povedal ustarane

Ustúpil o krok naspäť vo vchode do vraku auta avšak nijak sa nenechal rozhodiť, i keď po ňom mesiáš vybehol. Nemal by si dovoliť, tak prehnane reagovať, i keď ho jeho smrť možno zasiahla. Aspoň jeden z nich musel zostať nad vecou, hoci to bola smutná správa, isto, ale viniť za to Hatiho nebolo od Nirixa fér. Rozumel emóciám, ktoré prežíval, hoci ich ťažko vedel uchopiť, pretože nikoho nemiloval viac ako Hatiho.
Haníš nášho pána.. Povedal si v duchu avšak usúdil, že nebol vhodný priestor, vysloviť túto poznámku nahlas. Ako jednoducho možno druhých rozhodiť, aby potom hovorili a robili hlúposti, však? Ossianov pohľad pri pohľade na zdrveného mesiáša navonok zmäkol, čo mohlo značne uľaviť od napätej atmosféry.
"Neobracaj sa k Hatimu chrbtom. Vieš, že bdie nad našimi životmi a sprevádza ich. A pokiaľ usúdil, že je čas odísť..keby tak chcel, nebol by varoval i teba i mňa. Dejú sa zlé veci Nirix. Cítiš to poslednú dobu, rovnako ako ja, je tak?" povedal Ossian zadumane a potom pohliadol mesiášovi hlboko do očí, v ktorých mu teraz Nirix možno dokázal nájsť istú oporu, aj keď to bolo nečakané. Keď sa svet rúti, uchýliť sa k viere a držať ju pevnejšiu než kedykoľvek predtým, vedelo spasiť dušu. To bola v tejto chvíli Nirixova skúška. A Ossianovi napadlo, že možno to nebol nebohý popravca, koho boh trestal- pokiaľ to bol on, čo si ho vyžiadal po svojom boku.
Odpusť mu Hati, v hneve nevie čo hovorí. modlil sa zaň v duchu a zhlboka nadýchol. Napriek mesiášovmu varovnému postoju, prešiel okolo neho odhodlane tak, že snáď nešlo namietať a dorazil k telu nebohého popravcu. Nebol to pekný pohľad. Bodaj by niekedy bol pekný pohľad na smrť. Ossian labkou siahol do mokrej nanosenej hliny a pretrel ňou čelo mŕtveho, keď mu jemne zakryl oči, aby našiel pokoj. "Vyžiadal si si priskoro nášho brata, no pokiaľ tak malo byť daj nech vystúpi k tvojej pravici na poslednej púti, pretože verne slúžil tvojej vôli" povedal krátko a ohliadol sa opäť za mesiášom, pokojným avšak relatívne súcitným pohľadom, do takej miery akej dokázal

Ossian mlčky pozoroval tmavého vlka, ktorý sa priveľmi snažil aby pôsobil že vie o čom hovoriť. Neprišlo mu na tom dokonca ani nič vtipné, ani smiešne, bral to s vážnosťou, pretože ak vlk konal v presvedčení, že chce skúsiť nové veci a niekto mu povedal že jestvuje Hati. Iste, nových služobníkov možno nebolo nadarmo, no začínal možno troška rozumieť znepokojeniu z náhleho prívalu veriacich, ibaže v jeho a sestrinom a i v Salōminom prípade to bolo skutočné. Iné.
Bez štipku vydania emócií navonok pozoroval a počúval vlka so zaujatím a nechcel sa unáhliť. Bolo vidno že analyzuje každé jeho slovo a tak by si mal vlk- Tae'ha dobre premyslieť čo povie.
"Čo ti dáva mylnú mienku že som priateľský k cudzincom, pútnik?" Spytoval sa ho, pretože slušnosť bola jedna vec, avšak odstup ktorý z Ossiana sálal druhá. Možno ich skĺbiť a predsa by sa nenazval priatelským, hoc sa nad takou myšlienkou pobavil a podvihol kútiky.
"Myslíš že Hati o tvoje služby stojí?" Spýtal sa a nebolo g tom nič odrádzajúce, pochybné alebo posmešné. Dokonca by tvrdil že neexistovala správna odpoveď na túto otázku, bol však zvedavý čo Tae'ha odpovie. Ossian si ho premeral a trocha váhavo ustúpil bokom, kráčajúc pomaličky v kruhoch okolo cudzinca.
"Nemám rád pojem svorka, I keď je i tu zaujížívaný, nemám rád tiež pojem alfa, pretože i keď má mesiáš na starosti nás všetkých, je hlavne Hatiho sprostredkovateľ, jeho služobník, ostatne ako my všetci. Slúžiť Hatimu Tae'ha nejde preto že to chceš skúsiť. Slúžiť Hatimu môže ten, kto jeho moc berie vážne a kto je ochotný venovať svoju dušu, svoj život i smrť nášmu pánovi." Blysol oranžovými očami a zastavil, na otázku aby ho zaviedol k mesiášovi zatiaľ neodpovedal náročky.

Keď nenašiel Nirixa v jeho obydlí ani v jeho blízkosti, usúdil, že skôr než ho bude hľadať po celom meste sám môže overiť odkaz, ktorý mu Hati poslal. Preto sa vydal ihneď svetlými ulicami smerom do starého vrakoviska kde v húští prechádzal vrakmi a dúfal, že žiaden taký ako ten zo sna nejestvuje. Možno nešlo o varovanie, mohlo sa predsa stať ženu proste iba hrabe nie? Avšak Ossian túto komunikáciu poznal. Rovnako ako vydal železnicu na svojich cestách, tak ani toto nebolo iné a nemožno to brat na ľahkú váhu. Čo ak práve go bude jeho posledná púť po zemi? To by však Hati nedovolil. Ossian prijímal pokorne jeho úlohu na tomto svete ale spoliehal sa však na to, že bol dobrým služobníkom a Hati jasne naznačil že ho na tomto mieste chcel a potreboval. Veril že tento sen nenaznačoval že prišiel zrovna jeho čas.
Sú sny a sú sny. A keď Mesiáša zbadal na rovnakej ceste k rovnakému vraku, vedel, že nebol jediný. Ak doposiaľ pochyboval o tom či si Hati skutočne vybral Nirixa za svojho služobníka a či vlk skutočne rozumel hlasu božiemu, ubezpečil sa teraz, že sa Ossian možno mýlil. Či rozumel či nie, i k nemu ich pán rozprával a zdalo sa tak že majú toho viac spoločného než by sa zdalo alebo, než by sám Ossian chcel.
"Aj ty si to videl." Povedal vážne keď dorazil k čiernobielemu a pokiaľ to bola pravda, nemusel nič vysvetľovať. Znepokojené výrazy možno oboch vlkov hovorili za všetko.

Prudko otvoril oči. Ležal schovaný v akýchsi zákutiach starého domu, kde sa teplota pohybovala s prichádzajúcou zimou aspoň pocitovo o čosi vyššie. I tak toto ráno pocítil mrazivý chlad, možno zo sna ktorý sa mu prisnil. Obával sa sna zo slnečnej púšte, preto bol znepokojený keď videl, že po prebudení svitalo. Musel spať len veľmi málo, možno hodinu, ani nie, no mal počuť akoby bol ponorený do inej ríše večnosť. Nestavalo sa mu to tak často ale vedel že boli sny a potom boli sny.
Dnes sa mu neprisnil ten istý sen, ktorý sa mu prisnil dva razy za sebou.
Videl vraky, autá, od ktorých sa prekliate slnko odrážalo ako zo skla a hádzalo na zem. Vždy keď mal mat dobod k obavám, bolo to práve svetlo čo vládlo jeho snom. Pocítil na chrbte zimomriavky. Pach smrti. Berie aj dáva. Počul v hlas v hlave. V mene Hatiho dokončuješ svoju púť. Odpovedal vo sne Ossian, akoby bol snáď sám zodpovedný. Videl modrý vrak auta, len ten jeden, a ostatné navôkol zmizlo. Potom sa zobudil.
Pohliadol k trámov starého domu kadiaľ presvitalo slnko. Hati o tomto čase nehovoril nič, I tak sa však Ossian modlil. " Pane ty si vždy so mnou aj keď mesiac zapadá nad našim životom. Počúvam tvoje hlasy a dnes ku mne sám hovoríš. Preto vedz, spravím podľa tvojej vôli. "
Postavil sa a pomaly prehadzujúc cez seba staré pončo aby ho krylo pred lúčmi Skölla, išiel a vyhľadal mesiáša. Boli sny a boli sny. A takéto sny boli odkazom Hatiho a tie nemožno brat na ľahkú váhu. Mesiáš možno ešte ani nespal.

Ossian vedel byť mimoriadne odhodlaný keď chcel a mohol byť svojim správaním pravda aj znepokojivý. Tomu nasvedčoval i jeho rázny lovecký pochod tunelom, keď zacítil a hlavne zbadal tie modré svetielka, ktoré prezrádzali Omaru v akejkoľvek tme. Ráznym krokom sa vydal rovno bez rečí priamo, na kraj tunela cez tmu, takže prv mohla zazrieť iba jeho ohnivé oči ktoré teraz vôbec nemali bohvieako prívetivý výraz. Och ano, Ossian počul čoho sa tá žaba dopustila a len to pridal na zoznam hlúpostí, ktoré tu stihla napáchať, za čas čo sem prišiel. Avšak chcel si overiť ako to bolo, chcel vidieť to prehrešenie na vlastné oči a chcel vidieť či je to výsmech ich pánovi, alebo konala za účelom nehriešnym, hoc hlúpym.
" Pozdrav vás Hati..sestra." vyslovil s neurčitým tónom, ktorý si ťažko vyložiť. Milovala toho bezbožníka, s ktorým sa rozhodla splodiť deti?

Nebol si istý čo sa vlastne stalo a hlavne si nebol istý, čo si o tom myslel. Vedel len, že to nebolo dobré a že chce svoje pocity patrične s niekým prebrať. Kupodivu nešiel ani za sestrou, ani za Salome, s ktorou by si za normálnych okolností o tomto rád podiskutoval ( hoci sa za ňou s jeho myšlienkami rozhodne chystal), mieril za Nirixovými stopami, a rozhodol sa dúfať, že si dokážu rozumne pohovoriť o viere ako rovnocenní. Dával tmu šancu, chcel veriť v to, že je mesiáš kometentný, pretože to bolo potrebné a uvedomoval si to viac než inokedy. " Pozdrav Hati, bratu." pozdravil, keď kráčal po chodbe smerujúcej k átriu, kde sa údajne udiala, tá udalosť. Nešiel priamo od toho ako strážil Bellannu, nechal si pár nocí načas, aj keď po správnosti mal možno spraviť vyjadrenie a hlásenie okamžite. Potreboval však chvíľu premýšľať. Potreboval sa poradiť s Hatim, potreboval najprv jemu predniesť svoje úvahy. A keď ju tam videl.. Nechcel uberať na vážnosti situácie a rozhodne nehodlal spochybňovať Salomine slová, pretože im veril. No i tak mu to nedalo spať. " Neruším Nirix?"

Sedel zamyslene premýšľajúc nad udalosťami, čo ich posledné obdobie stíhali. Nemal dobrý pocit a hodlal robiť všetko preto, aby jasne vyčítal, čo mu Hati naznačuje. Dialo sa niečo zlé a on to vedel, hoci ešte nevedel o všetkom čo sa dialo. No Hati mu dal jasne najavo, že skôr či neskôr sa udejú veľké veci a tak nepochyboval o tom, že trest stihne tých, ktorí hrešia, len v modlitbách dúfal, že sa neodrazia i na ňom. Čo mu chcel naznačiť tým, že ho spravil neviditeľným. A možno to nebol trest ako si Ossian vyložil, ale podklad preto, aby Bellanne uľavili od trestu. Či naopak, podklad preto, aby mohol s istotou povedať že bola tak vinná ako mohla byť. Nad Bellannou premýšľal dlho, lebo mu to nedalo spať, no odvtedy sa pohli ďalej. Mal však oči na stopkách a bol pri bledej vlčici ostražitejší než doposiaľ.
"Hati, najvyšší na nebesiach, vyslyš moje modlitby." prijmi moje služby, pretože ja robím ako mi kážeš a s láskou prijímam tvoju vôľu. Mával sen. Plný slnka. Nič vôkol len púštne duny a žiarivý slnečný deň. Bez iných duší. Tak ako keď bol neviditeľný, len prevrátene, akoby neexistoval nik na svete. Len slnko. A krv.
Možno by sa mal pre odpovede vrátiť na púšť, na ktorú vkročil prvý krát a tam prebdieť dni v modlitbách, trebárs bude múdrejší. " Hovoríš v hádankách." skonštatoval a v duchu sa pousmial. Hati vždy hovoril v hádankách. Nepotreboval vôkol seba prehlbovať ticho, no i tak to robil. Rád vycentroval svoje sústredenie. Po modlitbe ho prerušil a ani doteraz nevedel, že tu nebol sám.

" Má tvoje hrabanie sa v špine nejaký špeciálny význam?" riekol sivý vlk pozorujúc ako sa hrabal odrastenec v odpadkoch. Pozoroval ho bez náznaku zdielanej radosti či zabavenia, ktorým ho mládenec obdaroval. Nemienil sa veru smiať. Ossian sa smiať nebude a nikto sa nebude smiať na ňom. Pri tom tóne a drzej poznámke mu myklo kútikom. " Len aby o teba nakoniec nezakopla." skonštatoval napol vystríhajúc Lailinho syna, aby sa prestal snažiť nasrať ho. Snažiť sa ostatne ani moc nemusel, pretože Ossian mal hneď zoznam vec, ktoré by mu vytkol. Hodlal s nimi vlastne i začať. Perfektná noc na výchovu smradov. Aj keď si spomenul na Rue a toho ako zo začiatku ľutoval, že sa vôbec začali rozprávať. No i to prinieslo ovocie. Snažila sa a to si cenil.
"Abraxas však?" Iste ZISTIL si mená súrodencov čo s disrepšektom vyrušovali Ossianovu kázeň. A tým vyrušovali a urážali aj Hatiho. " Ty samozrejme vieš kto som ja. Alebo si možno nie si istý."

Sivý vlk nechal aby si svoj úlovok niesla Marion a aby ona rozhodla kde a ako jeho časť patrične obetujú Hatimu na znak vďaky za prežité noci i temné dni. Sestra nahodila zaujímavú myšlienku, na ktorú nevedel odpovedať, preto sa rozhodol mlčať. Ossian vyslovil námietku až po tom, čo ho zľahka nenápadne varovala aby do nej nerýpal. Síce podávala informáciu ako žart, nebola vtipná. Zobral však všetko s nadhľadom a pokojne riekol. "Och Marion, si na omyle. Kárania NIKDY nie je dosť". Od toho tu ostatne aj bol.
Vydal sa potom potichu za ňou do ulíc mesta, zdanlivo prázdnych v túto hodinu, no iní sa vždy zdali byť prázdne než boli.