Príspevky užívateľa

"Hovoríte nepochybne pravdu." súhlasil Ossian a prikývol, bol rád, že mu vlčica tienila, lebo piesok z jeho tváre sa pomaly zhŕňal. On naozaj nechcel pôsobiť žalostne a hlavne zúfalo, nechcel byť na niekoho odkázaný, ale pochyboval o tom, že tu bude vlčica stáť celý deň, len čo je pravda.
" Hoci," načal uvoľneným tónom, akoby o nič nešlo. " Je pravda, že aj keď sa takejto skúšky nebojím, iné okolnosti by boli predsalen prívetivejšie." skonštatoval a nesmierne zamysleným pohľadom skenoval okolie. Sťažka si povzdychol. " Ja sa nebojím, ale dúfam, že podobnú skúšku nepripravil Hati aj sestre. Len ťažko na ňu teraz dohliadať a hoc sa snaží, ver či nie, nie je pripravená."

Cudzinka zdá sa nemala problém vyčkať až sa situácia upokojí a Ossian opäť nadobudne schopnosť dýchať. Postrehol, že nevyzerala, že by s ňou nejak pohlo, hoci jej pozornosť zdalo sa nepatrne ten cirkus pritiahol. Rozprávalo sa mu zle, preto keď otvoril ústa, znel omnoho viac zachrípnuto než by sa pri normálnom rozhovore patrilo. "Špecifický účel vravíte. V tom prípade-" zachripel a musel si odkašlať. " Prepáčte. V tom prípade budem dúfať že Vám aj naďalej bude priať. Žiadna púť, nech má význam aký chce aj keby nemala, nie je zanedbateľná." Zastrihal ušami, alebo teda aspoň tými koncami a pri pohľade na slnko kdesi za vlčiciným chrbtom bol rád, že ho zakrývala svojim tieňom. Všímavosť považoval za veľkú cnosť a postrehol aj malé detaily, ktorými mu zjednodušila túto situáciu. Jeden nemusel robiť veľké gestá, aby sa poznal jeho charakter.
"Hati na do mnou bdie nejaký čas vskutku. Ešte neviem aký cieľ má moja púť, pokiaľ tak mám zistiť, stane sa tak." Mal v hlave plán a tušil že sa čosi črtá, jeho pointa však spočívala v ceste za poznaním, nie ceste za konkrétnym cielom. Čo má byť sa stane, ale jeden tomu musel aj pomôcť. Nič nebolo zadarmo.
"Takisto ako vaša púť, je však prepletená rôznymi skúškami, nemám pravdu? Aj nečakanými. Ale kým to mám byť ja, kto má byť skúšaný, je to v poriadku. Som na to pripravený." Marion nebola vedel to, hoci sa snažil a dobre videl že i ona sa snaží ako môže. Bol by ale naivný, keby si myslel, že sa len odrazu v takom mladom veku nechala Hatim viesť z čistých dôvodov. To on mal na ňu vplyv a robila to kvôli nemu a to sa muselo zmeniť. A zmení, daj tomu čas.

Nebolo prekvapivé, že si ho premeriavala pohľadom, avšak z jej výrazu bolo len ťažko usúdiť, čo jej chodilo hlavou, z čoho by normálne nebol nadšený, no súdiac podľa tohto stretnutia, vedel, že keby sa zhodou okolností videli hocikedy inokedy, už horšie ako toto to nebude.
" Prirodzene" súhlasil, hoci jeho zúfalý akt, za čin premyslený veľmi nepovažoval a pochyboval tiež, že v tom čo neznáma nasledovníčka Hatiho poznamenala, nebolo nič myslené seriózne. Svoju poznámku však uhrala dobre, so všetkou vážnosťou a on sa nehodlal nechať zmiasť. Pokračoval v komunikácii, ako za všedného dňa. "Pochádzate teda zďaleka. Musí na tom niečo byť, keď ste sa po stopách Mesiaca vybrali na tak dlhú púť." Chcel znieť pokojne a neutrálne, sotva však stihol dopovedať, pri rozprávaní mu piesok zabehol do dýchacích ciest. Ossian v hlbinách piesku, vydával teraz zvuky, ktoré len ťažko prirovnať k doposiaľ objaveným. Dusiac sa, pokúsil sa vykašlať čo sa dalo, pričom sa kus piesku ktorým bol pokrytý odhrnul. Sivý poriadne nevedel, čoho sa má obávať skôr, či životných funkcií či slnečných lúčov a skutočne bolo možné v jeho tvári zbadať istý výrazný náznak znepokojenia.

Situácia neprišla trápna iba neznámej vlčici, rozhodne sa necítil teraz najdôstojnejšie, tobôž nie keď na jeho pozdrav reagovala prekvapivejšie než čakal. Zdravil takto zvyčajne každého, hoc nepredpokladal ani v najmenšom, žeby sa na to druhí chytili. Vždy to bola lotéria a nestávalo sa to často. Veď Hatiho cesty predsalen nesledovalo toľko duší čo by mohlo. O to oddanejšie však potom mohli byť. Jantárovými tmavými očami mu preblyslo čosi neurčité, emócia či hádam myšlienka, ktorú len ťažko zachytiť. No nijak inak svoje prekvapenie najavo dať nedal. " Máte asi pred sebou dlhú cestu však? Tunajšia krajina je nepredvídateľná." skonštatoval, narážajúc na jeho situáciu v kope piesku, avšak inak sa snažil nedať na sebe túto nepohodu poznať. Isteže, plášť by vyriešil teraz mnoho vecí, no nie všetci mali také vymoženosti. I tak bolo ale pozoruhodné, že cestovala za bieleho dňa už tak zavčasu. Možno mala naponáhlo.

Sivý vlk ukrytý v tieni piesku a to doslovne rozhodne pojem o čase strácal. Mal pocit že tu bol hádam celú večnosť a pritom bolo iba dopoludnie ako mohol predpokladať, ale z tohto uhlu ťažko usúdiť. Nesťažoval sa ale. Ani raz si v duchu nepovedal, že je to sakra práca, že už chce aby bola zase tma. Nereptal. Veď dobre vedel, že ho Hati skúša a on hodlal svoju vieru upevniť. So všetkou pokorou čakal na rozsudok v podobe trvácnosti pálivého slnka. Iste, kebyže má možnosť razom z tejto situácie odíde. Aj keby sa ale zázračné zatiahlo, nikdy by nestihol prejsť do skutočného tieňa včas. Tak čakal, osamelo, ako mnohé trpiace duše predtým a prijímal svoj osud. Ani on už nebol Ossian. Len osamelý kmet.
No bolo pravdou že mal aspoň kopu času na premýšlanie. Rozjímal nad ich výpravou, nad svojimi poznatkami. A keď nerozjímal, všímal si okolie, pokiaľ mu to teda zorný uhol dovoloval. Nebolo náhodou alebo možno aj bolo, že cudzia vlčica- ktorej pach sa pokúsil zachytiť lepšie a skoro sa zadusil, rozvážne nenáhlivo ako sa zdalo, kráčala priamo jeho smerom. Nevedel čo presne jej matka prikazala spraviť aby ju tak urputne nechcela sklamať, ale prišlo mu vhodné ju podporiť.
"Nech ťa Hati sprevádza." Mohla počuť spopod svojich nôh, s nepatrnou radosťou v hlase.

Bola to doba kým sa s Marion konečne priblížili k ich cieľu. A hoci cieľom bola ich spoločná cesta, cesta naprieč noci, za poznaním, ktoré tak vštepoval sestre do hlavy, nemohol sa tváriť, že tá diaľka nestojí za to. Trebalo veriť v správnosť ich krokov, správnosť ich rozhodnutí a nechať sa viesť, bolo jedno kam dôjdú. I tak ho vidina domova obklopeného s vlkmi s rovnakými záujmami a presvedčením poháňala vpred. Napĺňala ho. Je treba podotknúť že si mladý sivý vlk na svojej ceste a vlastne aj za celý svoj zatiaľ krátky život prešiel mnohými skúškami a vieru nestrácal. Jednou z tých skúšok bola práve trpezlivosť a uznanie vlastnej chyby, čo sa odohrávalo práve v tejto chvíli. Ossian ani zamak nevedel ká dlhá je púšť, ktorú šiel preskúmať. Netušil ako blízko mali mesto, že bolo takmer na dosah labky. Jeho sestra mala za úlohu zohnať niečo na jedenie, keď sa rozdelili a mali sa nad ránom opäť v nejakom úkryte stretnúť. Mohol len dúfať, že sa Marion dobre schovala a že mala po ruke plášť, aspoň dopadne lepšie ako on. Pred odchodom usúdil, že to potrebuje viac. Bola na tejto ceste nová, novšia ako on a tak každá skúška bola náročnejšou. On bol ochotný prijať dôsledky. Ako teraz. Zdanie klame hlavne v takomto chladnom počasí a hoci púšť nebola zaliata toľkým snehom ako zvyšok Norestu, bolo cítiť vo vzduchu chlad. Zdala sa menšia. Lenže ako šiel, púšť nekončila a čo nevidieť sa začalo rozvidnievať. Bolo neskoro sa vrátiť, nemal sa pod čo skryť. A Ossian sa predsa zaprisahal, že bude nasledovať to v čo verí. Nie. Slnko sa nemohlo dotknúť jeho srsti.
Bolo dopoludnie, slnečné lúče sa odrážali na piesku miestami pokrytým vrstvičkami snehu. A hockto kto by išiel okolo by s sivého vlka len sotva všimol.

<!--Iné postavy(a href)--> <strong>Štvrtá postava</strong> <a href=https://vlci-brloh.eu/index.php?m=profile&id=Hel-Or-Kolgrafiir>Hel</a>
<!--Meno účtu-->Ossian
<!--Meno-->Ossian
<!--Meno-->Ossian
<!--Prezyvka-->Ossi, Obsidián
<!--Pohl-->Samec
<!--Vek-->dospelý (4 roky)
<!--Surodenci-->Jimmy, Heidi, Peggy
<!--Matka-->Kristy
<!--Otec-->Ishisah
<!--Postavenie-->-
<!--Partner-->-
<!--Potomstvo-->-

Ďalšia rodina: Marion - mladšia sestra

Charakteristika:
Už na prvý pohľad z tohto vysokého tmavého vlka srší charizma . Hoc nie je nasvalený najlepšie, má strapatú hrubú srsť, ktorá nie je tak pekne hebká a jemná. Nohám by bodlo lepšie uhlenie a neuškodilo by mu kilo navyše. Napriek tomu z neho srší istým spôsobom majestátnosť a to v spôsobe akým sa chová, ako verí vo vlastné presvedčenie. Zvyčajne najmä prísny ale aj pokojný pohľad hlboko oranžových očí z neho vyjadruje všetku pokoru, ktorá z neho navonok pôsobí. Či je to tak ťažko povedať. Ossian odovzdáva život svojim presvedčeniam a veciam za ktoré bojuje. V jeho prípade to je viera v boha mesiaca, ktorá dáva jeho životu smer. Nesnaží sa byť stredobodom pozornosti dobre si uvedomuje že je len figúrkou vo veľkej hre. No neznamená to nevyhnutne že poslušne robí čo mu každý prikáže, ani že je nevyraznej osobnosti, práve naopak. Je preň dôležité aby veci išli ako majú, no pokiaľ ma pocit, že docieli niečo v konečnom dôsledku výhodné alebo prospešné nátlakom či lsťou, rád v danej chvíli niekomu zaklame, ukáže mu svoje miesto či naopak pomôže a usmerní. Ossian sa z dlhodobého hľadiska snaží konať racionálne a výhodne pre celok, čo sa v jednotlivých situáciách môže zdať opakom. Necháva sa ale predovšetkým riadiť Hatim a jeho voľbami. Nie je nikdy priveľmi milý, nebýva ale vyložene ani zlý, hoc môže byť často odmeraný a pôsobiť nepríjemne. Čo ho vie napáliť je úmyselne a opakovane nerešpektovanie hocijakej dohody, vyššej alebo aj rovnocennej osoby a vie byt mimoriadne protivný, keď oboznamuje druhých so svojou nespokojnosťou. Rád trávi čas sám zhováraním sa s mesiacom, ktorý je preň momentálne jedinou skutočne dôležitou vecou. Ostatnými vlkmi, najmä tými neveriacimi však navonok nepohŕda. Má za to že nemožno niekoho viniť za niečo, čo mu nikdy nebolo predostrené či správne vysvetlené.
<br>Čo sa však týka vlkov už zasvätených viere, po druhej šanci už nenachádza žiadne ospravedlnenie, nech sa jedná aj o rodinu či priateľov. Svoju rodinu má rád, pokiaľ by sa ale záujmy ich a Hatiho križovali, nedá im prednosť.

<br><br>Čo sa týka fyzickej stránky, mimo tej, ktorá už bola spomenutá, nie je všeobecne veľmi silný a nie je tak dobrým bojovníkom. Pokiaľ to ide súbojom sa snaží vyhnúť. Rozhodne však nie je nijaká neschopná padavka. Nos mu zdobí dlhšia avšak nie tak výrazná jazva z bitky z mladosti. Druhá o čosi podstatnejšia je na vnútri pravej hrudníkovej končatiny. Tá okrúhlejšieho tvaru môže nepatrne pripomínať mesiac.

Minulosť:

Ossian sa spolu so svojimi súrodencami (Peggy, Jimmy, Heidi a Marion) sa narodil kdesi ďalej od Norestu v pochmúrnom melancholickom údolí. Strávil tu celé detstvo no nebolo priveľmi šťastné. Ossian mal vždy pocit že je tak nejak iný ako zvyšok svorky a i keď to znie honosne, nejednalo sa o nijakú špeciálnu vlastnosť. Narozdiel od členov ich neveľkej svorky, však on dával prednosť spoločnosti o samote. Spoločnosti jeho a niečím iným čo nemohol popísať. Mesiac akoby ho k sebe volal, Ossian mal aj pocit že má preňho čosi nachystané, no nikdy to nedokázal správne pomenovať, nikdy nedokázal dať tomuto "spoločnikovi" tvár. Jeho takmer podpriemerné fyzické zručnosti a závislosť na mesiaci mu zapríčinili nepekne narážky a výsmech od prevažnej väčšiny svorkových súdruhov. Vedeli mu aj veľmi ublížiť, až tak že sa odhodlal dokázať sám seba že má toto nejaký väčší zmysel. Začal sa pýtať, prv len do tmy, len sám seba. Potom ho to ťahalo i k druhým, skúsenejším osobám. Na dlhších prerušovaných cestách sa napokon po dlhom očakávaní konečne dostal k tomu čo chcel. Dozvedel sa o Hatim. Ossian vedel alebo skôr tušil, že mesiac ako taký bol silný , že to bolo niečo vážne, úctihodné priam duchovné, no keď sa konečne dopátral ku skutočnej podstate, jeho objekt záujmu dostal tvár. Zisťoval preto viac. To čo začalo ako záľuba sa stalo v podstate až chorobnou obsesiou. Až napokon dostal dosť informácií aby si aj sám vedel spraviť ako taký obrázok o viere v Hatiho, nezdržal sa a začal toto prenášať medzi svojich druhov. No, pokiaľ niekto pôsobí ako šialenec aj keď bojuje za svoju pravdu, považujete ho za šialenca. Ani omylom sa tieto hlúpe reči a zanovitosť nepáčili väčšine členov svorky, vo svojich 3 rokoch bol odtiaľ vykázaný. Ossian toto kupodivu nebral osobne. S čistým svedomím sa pokorne vydal na svoju cestu a zasvätil život Hatimu.
<br>Jeho takmer o dva roky mladšia sestra Marion ho nenechala ísť samého, dokonca mal pocit že ju svojimi rečami zaujal. Putovali preto tmou spolu, hľadajúc miesto, kde by mohol svoje poslanie a služby naplniť.

Zaujímavosti:

- do Norestu prišiel so svojou sestrou <a href=>Marion</a>
<br>- Zo svojej domoviny si nesie kožený náramok s fázami mesiaca, prepletaný Ďalšími koženými šnúrkami a pierkom z havrana. Podobné doplnky nosí celá ich rodina.

Magia:
<h4>Ticho</h4><br>Pri vyčistení mysle dokáže absolútne utíšiť hlasy okolo seba. Len málokedy môže so sebou stiahnuť aj druhú osobu a stoji ho to veľa síl a v sústredení nevydržia dlho. Podstata mágie je taká, že pri sústredení dokáže v svojej hlave nechať zaniknúť každý zvuk navôkol. Čím intenživnejšie zvuky a hlasy sú, tým viac úsilia ho to stojí. No pri praxi dokáže utíšit hlasy navôkol aj na niekoľko minút. Pokiaľ sa mu nepodarí stiahnuť niekoho so sebou, toto platí iba preňho a všetci ostatní počujú všetko úplne normálne.

Mesiac narodenia dajme na január idk

Využívam SLOT Z ADVENTU



- na profilovku