Príspevky užívateľa

Upútalo ho, ako vlčica vravela, že sa ich kňažka starala aj o fyzické zdravie veriacich. Nenapadlo mu, že možno majú o niekoho, kto sa vyzná do umenia liečiteľstva pre málo. Bol tu teraz niekto, kto dokázal liečiť, alebo boli veriaci odkázaní sami na seba, pokiaľ sa ich zdravie zhoršilo. Iste, Hati si niekedy povolal k sebe veriacich, ktorých čas nadišiel, no nechávať ich napospas zraneniu či chorobe, nebolo bohviečo a to hovoril Ossian, ktorý v Hatiho rozhodnutia veril."Ste však napriek tomu jedna z mála, ktorú tu vidím so záujmom vedieť viac. A to sa ráta. Keď budem môcť, oboznámim mesiáša s týmto problémom, nemyslím, že si t však zatiaľ môžem dovoliť." Najťažšou úlohou na jeho púti pod mesiacom bolo teraz držať sa pri zemi a potlačiť svoju pýchu a myslel si, že to vedel aj Nirix.

"No, na tom možno aj niečo bude." odpovedal zamyslene. Mladá vlčica mala pravdu. Nikdy by nenechal vlastné dieťa aby sa z neho stal taký pohan. Hoci, Hati vedel mať zmysel pre humor a možno by sa mu to v živote práve z tohto odhodlania vrátilo ako najväčšie zlyhanie. Dúfal, že sa to nikdy nestane.
Z jej náhleho návrhu respektíve prosbe, ktorú mu položila viac menej ako oznam. Pootočil hlavou a kútikom oka na ňu pohliadol.
"Dobre." odpovedal súhlasne po krátkej odmlke, keď pozrel opäť pred seba. Chvíľu tak sedel, potom sa postavil a pristavil pri vlčici.
" Dokonči tú modlitbu. Ako uznáš za vhodné."

Možno bola Lesley skutočne očarujúcou partiou, pri ktorej sa jeden skrátka cítil mimoriadne príjemne, avšak aktuálne sa Ossian príjemne naozaj necítil. Už vôbec nie, keď odignorovala jeho prítomnosť, hoci to z pochopiteľných dôvodov tak nejak čakal. " Haló!" zaúpel nešťastne a pobehol k vlčici, skoro až po jej boku. " Prosím." dohováral jej, jediné čo sa však mohlo zdať vlčici podozrivé bolo náhle šušťanie rastlín v botanickej záhrade, ktoré sa mihlo z ničoho nič. Sivý vlk zastavil a zhlboka povzdychol, keď mu nad hlavou zasvietila žiarovka. Pobehol opäť a skočil do jednej z vyvýšených miest s nasadeným pralesom, odkiaľ zhodil akýsi hlinený kochlík, v ktorom kedysi mohlo byť čosi zelené.,

"Drahí bratia a sestry, stojíme tu pred hrobami našich zosnulých predkov"

Či bol Ossian nervózny? I tak by sa dal jeho stav nazvať, hoci ho celkom viditeľne nedal najavo. Cítil sa byť poctený že môže dnes spraviť omšu k príležitosti nielen oslavy Hatiho slávy ale i pamiatky mŕtvym a svoju úlohu bral veľmi vážne. Vedel však tiež, že síce tu už bol nejakú dobu, trvá než si naň veriaci zvyknú. Boli tu takí, ktorých nepoznal po mene, pretože s nimi nemal zatiaľ česť hovoriť, boli tu takí ktorých naopak poznal už veľmi dobre. Prebehol pokojným pohľadom okolie a pohľad mu prv spočinul ako na Marion ako na Bellanne. Stihol sa tiež krátko pozastaviť nad plavou vlčicou Salome. Ossian vedel čo robí, nepochyboval o sebe že je schopný pre túto úlohu. Vedel však, že i ona patrí k tým, ktorí sa vyznajú a berú celú vec vážne. Bolo to dobré, bol rád že niekoho takého spoznal, bol však aj trocha nervózny, pretože teraz jeho kázeň musela byt perfektná. Neperemýšlaj tak sebecky. Vyčítal si a pokračoval.

"Nepoznal som našich zosnulých bratov a sestry, ktorí tu žili. No i oni slúžili Hatimu a kráčali pod jeho mesiacom a i oni žili preto aby v posmrtnom živote stáli po jeho pravici. Pretože ako On pravil, pochválení budú tí, ktorí budú verne slúžiť a odmenení majú byť za svoje služby.
A v ten deň pútnici, Hatiho zvestovatelia trúchlili nad padlými synmi, ktorí sa dostali do roztržky s bezbožníkmi. Pretože však položili život za hájenie Hatiho mena, on povedal. 'Netrúchlite pretože vasi synovia slúžili verne v mene božiom, odmenení budú a ich miesto náleží večne pri mojej pravici. Potrestaní budú tí, ktorí pošpinili moje meno a dopustili sa zločinu proti mne. V krutosti musia trpieť.' A tí čo kráčali pod slnkom a hanili meno Hatiho museli zaplatiť za chladný čin.
Prosme preto za našich bratov a sestry a modlime sa spolu, aby aj oni vystúpili k nášmu pánovi."
Odmlčal sa a povzbudivo avšak decentne kývol na Bellu so synom a na Rue, mladú vlčicu narodenú v kulte, ktorá ho požiadala pred nedávnom o pomoc. Veril, že spraví pokroky ktoré boli treba.

Pociťoval spokojnosť, keď sa mohol rozprávať s niekým pre koho bol Hati rovnako dôležitý ako preňho. Nevídal takých vlkov v kulte zatiaľ vôbec a bol z toho viditeľne sklamaný. Keby vedel, že Salome si taktiež povšimla tohto správania údajných veriacich, bol by s ňou rozhovor o svojom sklamaní s radosťou započal. " Isteže, prioritou by to malo byť však za každých okolností, myslím, že sa na tom zhodneme."
Nepatrne sa pousmial, keď ho vlčica chytila za slovo, ale nehneval sa tomu. " To samozrejme nie je na škodu." poznamenal, ako svoju odpoveď na jej poznámku avšak ďalej ju nechal rozprávať, pretože sa rozhodla predsa zodpovedať jeho otázku, ktorú položil kupodivu z celkom prachobyčajného dôvodu a to to, že bol zvedavý. Zastrihal sivými ušami a zostal potichu, len zľahka prikývol keď dohovorila.
"Nevadilo by vám keď-" pokúsil sa spýtať, ale potriasol hlavou a odmlčal sa. Mal by sa vyjadrovať slušne a s nadhľadom, nie ako puberťák, ktorý nevedel čo hovoril. " Nie je toľkých, kto by sa takto obetoval na dlhej ceste, je špeciálny dôvod a musí byť veľmi dôležitý, prečo ste pozostatky prenášali tak dlhú cestu. Komu patrili, Salome? Pokiaľ vám neprekáža táto otázka."

S niečím medzi depkou a pobúrením pobehoval po meste ako splašený. Koho stretol, ten odignoroval jeho prítomnosť a Ossian nechcel ani za svet priznať, že ho skrátka nikto nevidí, i keď to vedel. Možno zomrel. Možno zomrel. A navždy bude brázdiť mestom. " Za čo ma trestáš?" povedal tentoraz nahlas a pohliadol na oblohu. Zavrčal, bol rozčúlený. Bol rozčúlený a čo bolo horšie, začínal byť tak frustrovaný, že nechýbalo vela a hneval by sa i na Hatiho. Neuvedomoval si to, ale bol nepríjemný už teraz. " Za čo, ma trestáš." zvýraznil ešte raz nasrdene, keď ho vyrušil zvuk krokov, kedy okamžite spozornel. Bez rozmýšlania sa rozbehol tadial kde to počul a takmer prešiel cez belavú pôvabnú vlčicu s najchlpatejšími ušami na svete.
" Haló!" skríkol v nervoch a už znel nešťastne. Už vedel, že ani ona si ho nebude všímať.

Pre Ossiana bola pocta podieľať sa na takejto slávnosti sviatosti božej. Jednak preto, lebo to bol veľmi dôležitý deň a nebolo dňa kedy by netúžil s ostatnými Hatiho služobníkmi stáť v spoločnej modlitbe, nie to ju ešte sám konať. Znamenalo to tiež, že Nirix konečne pochopil Ossiho vedomosti a nielen sa s nimi zmieril, dokonca mu začínal veriť. A to sa rátalo.
Prikývol. " Tak ako si želáš mesiáš." povedal pomerne úctivo, podišiel taktiež kus preč, keď sa Nirix rozišiel. Bol rád, že mu povedal, že v neho verí a preukázal mu túto dôveru. Hoci sivý vlk na to už neodpovedal nič. Musí ísť premýšlať, ale až po tom čo sa trocha vyspí.

Vzhľadom na to, aká protivná pred chvíľou vlčica bola, bol vlastne veľký pokrok, že dobrovoľne začala a opakovala to čo on. Rozhodol sa byť zhovievavý a to veľmi, čo nezvykol, aspoň nemal pocit, že by zvykol. Nebolo to vlastne vôbec také strašné, snažila sa zapamätať si čo najviac.
"Nemaj obavy, mohlo to byť aj horšie." zažartoval aby to odľahčil avšak potom pokýval hlavou. " Nie si márna. Vieš, keby si bola moja dcéra, trval by som na tom, aby si všetko vedela zarecitovať ako sa má. Ale pre tvoje šťastie nie si. Zatiaľ nie je potrebné, aby si poznala modlitby naspamäť." ubezpečil ju, pokojne sediac.
" Začala si dobre, postačí keď sa zamyslíš a dopovieš čo sama chceš."

Ossian si nebol istý ako sa cítil, keď vôkol neho Nirix začal krúžit ako sup okolo mŕtvoly. Zostal však stáť nehybne len jeho bystré oči kopírovali Mesiášove kroky. Počúval ho po celý čas, ako hovoril o pamiatke mŕtvych ktorí dnes mohli stáť po boku Hatiho. Či tak bolo vedel iba najvyšší, každý kto však svoj život Hatimu odovzdal túžil po smrti byť hoden stáť po jeho pravici.
Keby bol Ossian býval vedel, že Nirixa nezaujímalo toľko čo rozprával, možno by sa cítil i sklamane. Avšak len do momentu, kedy by sa čierno-biely vlk dostal k tomu o čo mu šlo. Ossianovi sa na moment zdvihla energia vo výraze a mal čo robiť aby neodpovedal neuvážene. "Chceš aby som vykonal kázeň pri príležitosti spomienky na zosnulých?" Uistil sa a čakal hoc aj na hocaké pokývnutie " Bude mi cťou"

"Iste, ako uznáš za vhodné" odpovedal, avšak kdesi vo svojom vnútri vedel, že tak úplne sestre na výber nedával. Teoreticky ju do ničoho nenútil, avšak si bol takmer istý že dá na jeho slovo. Takmer. Možno nemal byť toľko presvedčený o veciach čo nemuseli byť samozrejmosťou.
V jej otázke o Bellanne vyčítal podtext, ktorý musel okamžite napraviť, či bol alebo nebol pravdivý. "Sme priatelia áno" uviedol na správnu tému aby si snáď sestra nevysvetlila jeho záujem ako čosi iné.
Sám sa plížil za zvieraťom v hùští pod kanálom pri moste, až spoza kadejakej neidentifikovatelnej kombinácie trávy a odpadu vybehol zatúlaný zajac. Vytrielil po ňom skoro okamžite hoci chvíľu zaváhal, veril však aj v Marionine schopnosti.

Ako zvláštne zmenil svoj postoj vo chvíli kedy cítil, že vlcici nie je úplne jedno čo hovorí. Nepriznal by to ale pripomínala mu v niečom jeho sestru, čo sa mu veľmi rátalo a zároveň mu dodávalo istý pocit zodpovednosti, ktorý však vôbec nemusel mať. Uvedomoval si však, ako málo vzdelania sa jej tu v kulte dostalo a nemohol niekoho takého nechať v štichu, najmä pokiaľ ako hovorila, za to sama nemohla. Keby zostala naďalej drzá, možno by sa otočil a odišiel vovnútri pobúrený, ale takto nemožno nájsť dôvod prečo by nezostal.
"Iste, pokiaľ si myslíš, že to zvládnem" odpovedal s menšou odmlkou aby jej dal keď tak priestor vyjadriť sa, potom sa otočil opäť ku kraju strechy a podvihol hlavu. "Pre začiatok modlitba nemusí byť nijak dlhá. Ráta sa aj to, že si každý krát pred spaním alebo pred jedlom, venuješ pár minút Hatimu. Povieš mu v duchu či nahlas pokiaľ ťa niečo trápi, môžeš mu slúbit svoju vieru, prosiť o odpustenie či poďakovať za život. Môžeš nerobiť aj nič z toho, môžeš nechať myšlienky aj voľné plynúť a on bude vedieť, že vytváraš duchovné spojenie. Pokiaľ ich poznáš, môžeš uvažovať nad posolstvami, ktoré sú známe." Uprel na Rue oranžové oči a zastrihal ušami, pokojne pokračoval, tentoraz v modlitbe a chvíľou ticha preťal okolitý svet.
"Daj nech moje kroky vždy stoja v tvojej sláve. Pretože ty si povedal, pochválení budú tí, ktorí budú slúžiť v mene božiom a v nebeskej noci večný život žiť budú. Daj mi svoju silu a očisti od mojich hriechov, aby som i v poslednom súde mohol stáť po tvojom boku. Pretože to ty pane žiješ a kraľuješ, preto jedine tebe náleží súdiť moje činy."
Odmlčal sa, akoby snáď celkom zabudol na prítomnosť mladej vlčice, ako sa mohlo zdať. Nebolo to tak, Ossian sa obzrel, prv jedným okom, potom hlavu otočil a krátkym kyvnutím ju vyzval aby to skúsila sama

"Aj ja teba rád vidím Marion" Povedal úprimne po tom čo uznala svoju chybu s neskorom dostavením sa na ceremoniál. Obyčajne by možno ešte sestre pripomenul, prečo bolo nepripustné aby chodila na takéto záležitosti neskoro, avšak mal pocit že si je vedomá svojej chyby a nemal dnes chuť kázať. "Pevné dúfam, že nie" odpovedal zamračene, pretože to čo sa dialo na ceremoniály bolo smiešne a bez úrovne.
"Aiduin, syn Bellanin, ten mladý vlk, do ktorého jedna z Hatiho služobníčok potom rýpala. Poznáš ho? Myslím, že by ste sa mohli spriateliť. Hati je pre nich dvoch nový a verím že by ocenil prítomnosť niekoho vekovo blízkeho, komu môže v učení dôverovať" toto bola veľká vec, pretože podtext toho čo jej Ossian vravel bol, že si myslel, že bola pripravená na to, odovzdať niekomu to čo sa doposiaľ o Hatim naučila. A to bolo od Ossiana veľké uznanie.
"Pozri, počuješ to?" Spýtal sa preúšajúc ich rozhovor. Čosi možno dáka zver zašušťala v kríkoch pod mostom. Kývol na sestru aby sa rozdelili.

Mal pocit, že prístup mladej vlčice sa istým spôsobom zmenil a preto sa mohol zmeniť aj ten jeho. Vypočul si čo vravela a ako súhlasila a bol rád že s ním súhlasila, hoci bolo pravdou že predsudky a povery niekedy neoprávnené mohli prevládať u iných viac ako viera v Hatiho úsudok. Keď si Hati ako obeť za zradu vyžiadal Ruinho brata, dlh bol splatený a nemožno považovať teda Rue sa zradcu, len preto, do akej rodiny sa narodila.
"Tak som to nemienil. Je rozdiel medzi vĺčaťom narodenom v 'zlom znamení' ako to môžu vnímať hoci kým tak nepovie Hati, nie je preto dôvod. Je rozdiel medzi tým a vlčicou drzou ako ploštica" zašklabil sa tiež rovnako ako ona, možno menej znepokojivo a dovolil si zažartovať. "Nerob si z nich ťažkú hlavu a nesnaž sa naplniť to za čo ťa majú. Byť tebou dokážem im ako sa mýlia a dokážem im, že o Hatim vieš viac než pokrytci dohromady. Keby totiž skutočne toľko vedeli ako vravia, nepoddali by sa zbytočným poverám" odpovedal svoj názor a ako malú radu, polovične zo žartu polovične seriózne sa uškrnul a podpichol ju. "Môžeš začať tým, že sa budeš modlit"

Už sa akosi zmieril s tým, že Nirixove použité frázy, ktoré pripomínali skôr rozhovor v škôlke neboli cielené ani sa nesnažili znevažovať Hatiho, ako prv Ossianovi napadlo. Pochopil, že mesiáš jednoducho nemal ten dar reči, ktorý by robil jeho rozpravu trocha serióznejšiu. Rozhodol sa to teda rešpektovať a v rozhovore pokračoval akoby nič. Prikývol vďačne, "Som rád, že som si vyslúžil tvoju dôveru brat môj. I keď to nebolo v mojich ale v Hatiho zasluhách pretože to on má súdil." Odpovedal a zatiaľ stále sedel. "Bavilo? Nepovažujem modlitby za niečo z čoho musí mať jeden pôžitok, hoci som šťastný keď sa môžem priblížiť k nemu. Považujem ich však za uctenie boha, zamyslenie sa nad hriechami i slovami ktoré kedysi povedal svetu a nerobím tak preto, aby som sa bavil, ale aby som mu ukázal svoju vieru." Po chvíľke sa odmlčal a vrátil sa naspäť do jednoduchšieho rozhovoru. "Avšak áno, bavilo. Dá sa to tak povedat" súhlasil napokon. Zastrihal ušami, keď sa ho mesias spýtal na modlenie a nebol si celkom istý čo tým sleduje, avšak s radosťou sa do takejto debaty pustí. Záujem bolo niečo čo Ossian rád vídal a niekedy to vnímal ako ešte dôležitejšie než samotné vedomosti.
Postavil sa a vykročil k Nirixovi.
"Každým dňom predsa. Mam za to, že Hati si zaslúži každodenné modlitby, i keby len krátke. Vídal som vlky, ktoré sa modlievali spolu a kázali a na takýchto modlitbách som sa tiež účastnil. I s Marion sme sa pravidelne modlievali spoločne, prv preto lebo to bolo pre ňu ľahšie potom preto aby sme spolu oslavovali Hatiho meno. Každý tiež vie, že najintenzívnejšie modlitby má vlk mať v čase Novu. Pretože to skoll schádza na územie Hatiho vlády a je na nás aby naša viera zostávala pevná."

Keď opäť nastala tma a nejakých pár hodín tomu tak ešte bolo, Ossian podvedome vedel že je čas na ukončenie svojich modlitieb. V tvojich službách, najvyšší.
Rozlúčil sa so sľubom, pretože sa nepatrilo tak hlbokú a dlhú pôstnu modlitbu prerušiť znenazdajky. Letmo, prv kútikom oka pozrel na Nirixa, potom pokojne otočil za mesiášom celú hlavu a pokorne prikývol. Chcel ho nechať hovoriť prvého. Nirix si možno predstavoval zakončenie ceremoniálu a Ossian nevedel qká ta predstava bola. A možno sa naopak bude chcieť len rozprávať alebo sa rozídu bez slov, pretože ani tie nebolo vo viere vždy treba. Preto pokojne čakal, so zmierlivým pohľadom a prehodil zodvakrát pomaly chvost zo strany na stranu.