Príspevky užívateľa

Nikto, vôbec nikto si ho nevšímal ako to bolo možné? Ossian nebol hlúpy a rozhodne mu už niekoľkokrát zišlo na um ako to bolo možné, ale chcel radšej počuť niečo iné. Nech by odpoveď bola i taká, že ho skrátka každý vedome ignoroval, bolo by to stále lepšie ako fakt, že ho zrejme Nikto ani len nevidel. Je toto nejaký trest? Urobil som snád niečom cím som si vyslúžil tvoj hnev? Polemizoval sám pre seba. Hati vedel mať zmysel pre humor čo? Rozhodne to však sivému nebolo vtipné a dokonca sa začal obávať. Čo ak je to zlé znamenie? Veľmi zlé znamenie, niečo sa stane alebo sa to už deje. Alebo je mŕtvy. Čo ak to takto vyzerá po smrti, pretože si nezaslúžil stát po Hatiho boku a miesto toho zotrvá na pozemkom svete nepovšimnutý naveky? Striaslo ho A náhlivo sa rozbehol hľadať ďalšiu živú dušu. Toto nesmie dopustiť! Marion, možno Marion mu pomôže

Nevidel dôvod prečo by sa mal mladej vlčici vysmiať, ba naopak, počúval v tichosti bez toho aby ju prerušil. Pssian vedel pozorne počúvať a druhí ho za to zvykli mať radi, pretože nadobudli pocit, že to čo ich zožiera nebolo jedno.
Nebol odborník a nemohol sa tak ani nazývať, avšak myslel si svoje. Tak napríklad vedel porozumieť, prečo mali tendenciu veriaci veriť v "zlú krv". On sám bol však skeptický k tomuto pojmu, pokiaľ označenie nasmerovalo priamo od Hatiho. "Nikoho nedefinuje krv ktorá mu koluje v žilách. Druhí to len využívajú pretože je ľahšie mať veci usporiadané v jednom celku, to neznamená že je to tak.
Hriechy tvojho otca sú jeho hriechmi a nie tvojimi. A to by mal vedieť každý kto nasleduje Hatiho"

Nechal vlčicu sa obhájiť, avšak jeho výraz v tvári nenapovedal ničomu potešenému. Prehltol niekoľko uštipačných poznámok, ktoré mu napadli. Správaj sa ako dospelý rozumný chlap Ossian. Napomenul sám seba a váhavo sa nadýchol. " Nepopieram, že môžu veriaci vyznávať vieru aj po svojom, avšak sú tradície a praktiky, ktoré boli, sú a musia zostať zaužívané, lebo tak si to vyžiadal pán. Hovoria tak proroctvá, legendy i posolstvá, o ktorých rozprávajú tí čo tu boli pred nami." vysvetlil pokojnejšie, aby nerozprúdil ďalší nepokoj, lebo aj on začínal byť nervózny a mal chuť mladej vyťať. " Ako myslíš, nie som sám?" zastrihal ušami len s letným záujmom, akoby snáď na odpovedi ani nezáležalo, hoci chcel počuť, ako to vysvetlí.
"Smeješ. Vynikajúco." zašomral popod nos

Ako Mesiáš by mal byť autoritou v súvislosti s Hatiho zákonom nebolo to tak? Jasne že mládež nebude brat veci vážne keď z nich nebudú dôsledky od samotnej pravej ruky Hatiho. Ossian jemne zvraštil obočie. "Iste," odpovedal pomerne stroho. Na spomínanú Noctru si týmto urobil dopredu predsudok. Z akého dôvodu, môže nechať prejsť nevhodné chovanie jej potomkom formou smiešne ho trestu, ktorý je len pro forma, ak nie z dôvodu, že nedá na svoju ratolesť dopustiť a odpúšťa jej všetky prehrešky, alebo i že samotné zákony a sám Hati nie sú pre nu dostatočne dôležitými.
"Smiem vám dať radu Nirix?"oslovil ho s otázkou avšak dal svojim postojom a výrazom jasne najavo že nebude pokračovať pokiaľ o to mesiáš nestojí.

Tvojou je moja duša, túžim žiť pre tvoju vieru a napĺňať poslanie, ktoré si mi dal...prosím vyslyš ma.
Tvoje sú moje kroky, preto daj aby nezišli z cesty, na ktorú ms vedieš...prosím vyslyš ma. Tvoje sú môj zrak i myseľ..preto prosím dovoľ mi byť tvojimi očami a ústami, hlásať slovo božie a vidieť neprávosti, ktorých sa voči tebe dopúšťajú. Nedovoľ, aby ich moje oči prehliadali...prosím vyslyš ma.
Neprestával mať oči otvorené a vytrvalo sa modlil. Počas času, ktorý tu prebdel modlitby striedal len s krátkym zamyslením i chvíľami ticha v jeho mysli, upierajuc pohľad k oblohe. Ani raz si však nedovolil myslieť na niečo iné. Hati bol dôležitý. Pri intenzívnej modlitbe akoby neexistoval čas. Nemal poňatia koľko tu už sedel, koľko času jej venoval a nebolo to preň dôležité. Ossian bol tak zaujatý rozhovorom s Bohom, že bol čas len relatívny pojem.
Pred tebou stojím v tieni Sköllovom. Modlil sa vždy, keď okolie zaplavil i deň a on sedel skrytý v tuneli, neprestávajúc v činnosti. Nedovolím však aby ma pokúšal, moja duša patrí tebe.
Ty si povedal, raz potrestaní budú tí, ktorí oslavujú tvojho soka, v dní súdnom keď slnko zmizne z oblohy..Preto keď nadíde ten deň budem pred tebou stáť a v tvojom mene konať, tak ako teraz, tak nech je i ďalej.
Nevnímal či je vôkol ktosi, či sa Mesiáš neotočil a neodišiel po svojom, hoci tak nesmel robiť. I on musel dodržiavať Hatiho zákon a sivý vlk nemal dôvod pochybovať v to. Keď opäť priestor zahalila tma a padlo na nich rúško noci, mraky sa odhalili. Hypoticky, odozvdane upieral na jasný mesiac svoje oči, až sa mu v ňom odrážal. Sústredene avšak nebadane sa ponoril do hĺbky ticha, ktoré si vo svojej mysli vytvoril. Šepkal mu. Oh áno šepkal mu a hoci Ossian nevedel presne čo, vedel, že jeho modlitby budú vyslyšané. Veril v to.

"Och ďakujem, myslím že sa viem celkom dobre koncentrovať. Koniec koncov, myslím že každý s úprimnou modlitbou si vie zachovať v mysli pokoj, pretože je to preň dôležité " odpovedal čo najviac aby nevyznel že si o sebe veľa myslí ale v skutočnosti musel pripustiť, že vlcica znalá Hatiho označila jeho sústredenie za obdivuhodné.
Nebolo sa zrejme treba už na nič hrať, bolo mu tak nejak jasné, že musela vedieť s kým mala do činenia a začínal sa pomaly zmierovať s tým že to inak nebude. Pokýval hlavou.
"Áno myslel som si. Tak sme sa predsalen stretli zdá sa." odpovedal zmierlivo a pohľad smeroval vlčici do očí. "Je mi cťou, Salōmē Irae Dei," tak ako sa predstavila tak jej povedal, nepovedala mu celé meno bez nejakého dôvodu hádam, preto ho hodlal brať vážne. "Dopravili ste vaše kosti so sebou v poriadku?" Rátal s tým, že boli dôležité na to, aby ich vzala až sem a nemohol tak celkom skrývať svoj záujem. Koniec koncov bolo viac ako očividné že sa jednalo o niečo vlcici veľmi dôležité ak nie posvätné, nečudoval by sa tomu. Keď ich prenášali púšťou, sľúbil si že sa nebude pýtať ale nemyslel že sa niekedy ich cesty ešte spoja.

Kade chodil tade hľadal živú osobu, ktorej by mohol dôverovať a ktorá by mu pomohla zbaviť sa tej ohavnosti čo mal na sebe skôr než ho niekto propraví. Po chvíli sa prestal obávať trestu a skrývať, pretože sa zdalo ze každý, každý ho mal úplne v paži. Akoby neexistoval! Ossian bol rozčúlený a smeroval k lunaparku kde cítil pach mnohonohej vlčici Erory, ktorú už zahliadol, hoc sa ešte nedali do rozhovoru. Tmavú vlčicu dohnal na ceste a šiel kus za ňou, absolutne si ho nevšímala. "Mohli by ste mi láskavo pomôcť?" Vydal zo seba s nepotešeným pobúreným tónom a už celkom vynechal dôstojné oslovenie a požehnanie, ktorým vítal každého koho stretol. Nezdalo sa, že by mala z neho ťažkú hlavu a Ossian pobehol a jej boku a rozhorčene vyprskol. "Haló!" Nič. Nikto sa s ním nechce rozprávať!

"Nemyslím že som mal tú česť zhovárať sa so Suteki-sin či s Miriam, ale verím že nás rozhovor neminie" Povedal tak trocha z časti ako sľub lebo bol odhodlaný naprávať tých výrastkov. Nevedel akého sú tu postavenia, rozhodne však vedel že si nezaslúžia nazývať sa veriacimi keď sú to skoro až pohania.
Veľmi sa snažil nekomentovať okolnosti ktorým ich mesiáš ospravedlňoval. Hlavne preto že nie sú jediní s nedostatkom duchovného života, ako sa dozvedel, napríklad i od slečny Lesley. Bola to mesiášova vizitka i hanba dalo by sa povedať. Dbať na vzdelanie veriacich malo byt na prvom mieste vrátane toho tiež zabezpečiť aby sa im výchovy duchovnej dostalo i inak než cez rodinu. Veril, že ako mesias nemôže byť na všetkých miestach naraz, ibaže podľa toho čo zatiaľ Ossian videl a počul, nebol ani na jednom. V prvom rade by si to mal zariadiť tak aby to šlo. Bolo to preň nepochopiteľné, ale neodvážil sa vyjadriť nesúhlas.
Pri čom vyjadril nesúhlas bolo, keď spomenul aké "tresty" dostali vlčice.
"A upratanie mesta a vynadanie sú vhodným trestom pre nerešpektovanie a výsmech z Hatiho, nášho pána?" Povedal to s údivom, ozajstným, bol tak prekvapený touto reakciou že ani nevedel znieť vyčítavo.

Hatiho skúška. Hatiho skúškam sa podroboval odkedy sa vydal na jeho cestu a ani teraz nehodlám sklamať. Už len to, že ceremónie v Hatiho mene boli preň dôležité a posvätné, spojenie s pánom bol zmysel Ossianovho bytia. Pokiaľ by tak predsa nebolo, dostatočná motivacia bola aj to, že jeden musí prekonať túto skúšku aby si tu zaslúžil žiť. Teda aby mohol žiť. Vedel si predstaviť, že to pre mnohých mohlo byt stresujúce a preto sa rozhodol, že keď sa bude zhovárať s Bellannou, priblíži jej iné aspekty a dôležitosti tejto veci. Mlčky prikývol a zašiel o kus hlbšie, tak aby videl na oblohu, ale tak, aby naň nedosiahlo svetlo slnka. "Nech ma teda Hati súdi. Bude mi cťou." Povedal, aby vedel, že mohli začať.
Ossian ďalej zostával ticho. Mesiac na oblohe prekrývali občasné mraky a halili ho ako závoj, ktorý vietor sem tam odvial a odhalil jeho krásu. Sedel v tichosti uvolnene, čelo jemne zvraštené ako s vážnym odovzdaným výrazom hľadel v Hatiho svit. Odovzdal sa Hatimu naplno už keď sa rozhodol nasledovať ho A rovnako chcel aby sa mu odovzdala jeho sestra. Myslel že to chápe, ale isto sa do toho nedokázala vžiť tak ako on. Možno dokonca málokto. Ossian veril, že jeden z takých mohla byť práve Salome, s ktorou cesty sa mu pretli na jeho púti. Cítil že jej vzťah s Hatim je iný, dokonca aj iný než ten jeho,možno i hlbší. Vo chvíli ako si to uvedomil jej musel závidieť že sa k Hatimu narodila a že sa jej tejto výchovy náležito dostalo. Nebol však dôvod aby o sebe pochyboval.
Sivý vlk vedel, že on si svoju cestu k Hatimu vydobil, našiel, jeho spojenie cítil dokonca ešte vtedy keď sám nevedel o čo sa jedná. Hati si ho vybral a len sám vedel z akého dôvodu a Ossian mu venoval svoju dušu. Bol pripravený slúžiť najlepšie ako vedel, ale nemohol tvrdiť, že ho netrápili otázky, čo si asi preň nachystal. Ako jeden z mála mal to šťastie, že dokázali komunikovať, každý veriaci to tvrdiť nemohol, nebolo na tom však nič menej hodnotné alebo zlé.
Stojím pred tebou Hati, započal v duchu rozhovor a takmer mimovoľne prehĺbil ticho vôkol seba. Bolo to len a len medzi ním a Bohom a také posvätné puto nemohlo narušiť nič.
Priviedol si ma sem z nejakého dôvodu a ja si nie som istý aká je moja úloha. Kadiaľ mam ísť? Kládol otázky bez odpovedí a bez mihnutia oka. Na tom nezíde, verím ti. Patrím ti a ty to vieš.
Trpezlivo znášal ticho, ktoré mu nebolo cudzie, hlad i nehybnosť, prichádzajúcu únavu, ktorá sa chcela dostavovať, nesmel jej však dovoliť preniknúť doň. Nebol to problém, bol odhodlaný a rozhodnutý. V duchu si opakoval kázania a posolstvá, modlil sa. On vstal a povedal. 'Blahoslavení budú tí, ktorí velebia Pána.' A oni velebili a oslavovali ho, ale priveľmi zaspali. I nebola Hatiho vôľa ale ich pýcha. Potrestaní nech sú tí, ktorí sa povyšujú nad boha. Lebo iba on je všemohúci a svätý.
Mohlo sa to stať nie tak? Hovoril si že sa tak nestane pretože si dával pozor aby jeho ambície a činy, jeho vedomosti nepresahovali vôľu Hatiho, ktorý videl jeho kroky

V podstate iba zdvorilo prikývol, isteže nebol každý rád ako on na začiatku cesty poznaním. Iste, boli zmätení a všetko bolo nové ale Ossian predsa bol trocha iný. Nové nebolo takmer nič okrem neustavičného prekvapenia z tunajšej spoločnosti. Z tunajších bratov a sestier, ktorí niektorí až dobrovoľne snáď zanedbávali ich vieru. Nechcel menovať priamo, že by to mal mat na starosti v prvom rade mesias a bola to jeho vizitka. Nechcel si ho pohnevať a nebolo by to úctivé, preto sa rozhodol ho iba informovať o probléme. Obviňovať ho nebude, možno inokedy. Konám koniec koncov v Hatiho záujme teda i záujme mesiáša, tak by to malo byť.
"Musím priznať že ma prekvapilo na akú ľahkú váhu nášho Pána berú niektorí bratia a sestry. Obzvlášť mládež ak mám byť konkrétny." Vyslovil svoje znepokojenie a nahol sa bližšie aby ich snáď nik nepočul. Skutočne znepokojenie šepol. "Oni sa ani vôbec nemodlia" vyslovil so skutočnou starosťou najväčší problém večera, prehravajuc si v hlave stretnutie so sivou vlčicou Rue. Čakal u Nirixa pochopenie možno zhrozená rovnako ako tak bolo uňho." Nemôžem spávať" uvedomil si vážnosť situácie, pretože nad touto vecou ozaj dumal pridlho a išlo ho z toho poraziť. Tak nasvedčoval aj jeho pohľad, ktorý však trval krátko. Sivý vlk sa zhlboka nadýchol a opäť neutrálne pohliadol na Nirixa, už s pokojom a nadhľadom vrámci možností

Lesley sa na Ossiana doširoka usmiala. Posielam nezvykol byť v rozpakoch ale čo s ním tento úsmev robil bolo preň nepochopitelné, až sa sám seba preľakol. Nestávalo sa mu bežne že by snáď nemal čo povedať a nevedel nájsť spôsob akým v rozhovore pokračovať. Nielenže teraz nevedel čo, nevedel ani ako zostať nad vecou. Keď sa mu dotkla labky a uprela naň krásne modré oči, zostal ako obarený. Prisahal by že by sa mu zastavil tep a pohľad už tak zľahka neistý zmäkol. "Ja...iste" odpovedal a sotva mu snáď bolo rozumieť. Keď jej dotyk povolil, labu nech stále zdvihnutú akoby snáď zabudol že ju má. Jedinou pripomienkou bolo homplájúce sa pierko, ktoré ho šteklilo na vankúšoch, kým opatrne nohu opäť nepoložil.
"Hm nuž," potriasol hlavou a prekvapene zažmurkal. "Nuž to je ale smutné. Čakal by som, že Hatiho služobníci budú klásť väčší dôraz na vzdelanie nových sestier a bratov. Akoby si snáď ani neuvedomovali aké je to dôležité však?" Odpovedal a trocha si dokonca odfrkol, I keď ho momentálne zaplavovali najpríjemnejšie pocity ako kedy vôbec, zostal z danej informácie popudený. "Je veľmi milé že napriek tomu chcete vedieť viac. Apoštol má koniec koncov vedieť čo káže. Niežeby to ostatné dôležité i tie menej dôležité poslania ospravedlňovalo od nedostatku duchovných vedomostí"

Trať. Pamätala si snáď ich príchod na svet. Kolaje ako zanikajú v hustom poraste tak aj smerujúce kamsi do neznáma. Začalo to traťou a traťou to bude i pokračovať. Prechádzal popri železničných elektrických stĺpoch a s istým obdivom im venoval krátku pozornosť. Potom sa odpratal pomaly kamsi do tunela, tak aby aj keď príde deň, nedotkli sa ho hriechy Skölla.
Trpezlivo čakal kým dorazí osoba, ktorá ho dnes mala strážiť. Byť spojený duchovne také čosi trebalo rešpektovať. O podobných zvykoch počul už predtým a bral ich so všetkou vážnosťou, hoci sa s dajme rituálom nestretol zoči voči. Ossian musel uznať, že sa mu takáto forma skúšky, ako mesiášom tak samotným pánom páčila. Bdieť a modliť sa, otvoriť myseľ Hatimu, postiť sa a zotrvať i únavu i hlad, zostať mĺkvo stáť.. Po prvý raz čo bol v meste bol milo prekvapený, ako sa zachoval takýto zvyk. Rovnako tak, nech mal predsudky či podozrievavosť voči Nirixovi aké chcel, vedel že i on ich mal voči, nemohol to skryť, hoci Ossian celkom nepochopil prečo. Nie, vlastne pochopil ale nechcel to rozoberať. Nirix mu totiž i napriek tomu umožnil dnes podstúpiť tento rituál čo znamenalo ze sa mu rozhodol veriť.
S namalovanými pásmi pod očami vyčkával až kým nezapočul blížiace sa kroky. Deviant, ako nedôstojne to pre Ossiho znelo, škrelo to jeho hrdosť ale rozhodol sa už keď sem vkročil, že i to boli skúšky jeho viery a on ich prekusne a zotrvá. Veril v Hatiho rozhodnutia a jeho cesty. Oddal sa mu a nebol dôvod pochybovať.
"Pozdrav vás Hati bratu" pozdravil prichádzajúceho Mesiáša. Nevedel, že podstúpi ritual s ním a rozmýšľal prečo tomu tak bolo.

Snažil sa počúvať drobnú vlčicu pozorne ale popravde pri prvej vete tomu veľa nedal. Bol akosi rozptýlený, bolo mu príjemne a navyše pozoroval tie veľké chlpaté uši, že na moment zabudol, že sa rozprávali. Určite by bol inak niečo povedal, pretože jeho poznámku nemienil vysloviť akoby jej spoločnosť nebola dostatočne dobrá. Bol by sa možno aj zahriakol že sa tak nehovorí, keďže si to však neuvedomil, nezbadal problém žiadny.
"Vynikajúca ambícia" odpovedal uznanlivo, keď začal opäť dávať pozor. Upútalo ho, že bola tu, nedostalo sa jej poriadnej výuky, pretože to tu tak očividne chodilo, čo keby mal na svedomí, od hanby by sa prepadol. Divil sa, že tu Hati doposiaľ nespustil nijakú katastrofu, hoci o takych prípadoch trestov neslýchal často.
Upútalo ho však to, že i napriek tomu chcela vieru šíriť ďalej. Nuž, ako sa to vezme, chcela. Chcela naozaj? Hovoriť sa hovorí, ale keď k tomu dôjde, čo bola pre to aby vedela viac ochotná robiť? To boli otázky, ktoré sa spytoval každého s podobným záujmom a popravde spytoval sa to i seba sám. Prešliapol trocha prudšie keďže bol rozhovorom zaujatý a nepekne stúpil na porezanú labu. Šklbol sebou a podvihol ju.
"Je to len na vašej snahe. Nemyslite si že som sa ja so skúsenosťami narodil. Niekde ich koniec koncov nabrať musíte, závisí čo preto urobíte. Obdivujem podobné ciele, lebo ich zdá sa, toľko nevídať" doplnil a jemne pokýval hlavou. Preňho bolo hlásanie božieho slová zmyslom existencie. I tak, keby si mal vybrať by zvolil pôsobenie hlavne tu, lebo i medzi veriacimi to bolo za potreby.

Po ceremoniály v bazénoch sa v tichosti rozišli. Bol rád že Nirix vyhrešil Omaru za jej správanie, hoci možno vybuchol rovnako ako ona, dôležité však bolo že si mladá vlcica uvedomí ako sa nemôže spravat. Také správanie sa nemôže tolerovať. Nemohlo sa tolerovať ani Bellanne, hoci jej bol v tejto chvíli schopný odpustiť mnoho vecí. Zatiaľ.
Preto ju koniec koncov na správanie aj upozornil. Z bazénov gyrazili rovno spolu a po celý po celý čas až k železničnej trati neprehovoril ani slovo. Nemal pocit, že by mal, mala v hlave určite mnoho myšlienok, zmätok, bola podráždená a možno i nešťastná. Možno sa naň aj hnevala no predsa sa rozhodla ísť svojvoľne s ním čo pokladal za svoj osobný úspech. Ak ku dôverovala, znamenalo to, že sa ľahšie priučí aj viere, vedel to už predtým. Bola ochotná sa učiť a prehrýzť kvôli tomu veci ktoré jej doposiaľ prišli normálne. A Ossian na oplátku za jej prístup toleroval to, že si musela zvykať.

Veriť v Hatiho vlastným spôsobom. Iste, ešte to tak. Ano, vieru možno vykladať rôzne a možno sa podľa nej rôzne riadiť ale boli dôležité, dôležité pravidlá a zaužívanie, ktoré nemohol nik skrátka ignorovať. " Keď sa niekto rozhodne, že verí v Hatiho ale rád sa vyvaľuje na slniečku, je to v poriadku, lebo si povie že verí v Hatiho? Nemyslím si." povedal zamračene a pohoršene si odfrkol. " Ešte to tak, také decko by som zabudol, niekde veľmi ďaleko." nebola to pravda jasne a aj on si možno trocha uvedomil, že vychováva príliš okato a možno až moc než by sa patrilo. " Ale vlastne áno vskutku, máš pravdu, Toto nie je tvoja vina, ale vina tvojich rodičov a, a kohokolvek zodpovedného za výchovu tunajšej mládeže. Hanba" precedil cez zuby, keď si uvedomil, že sa vlčica zasmiala. " Ty sa mi smeješ?"