Príspevky užívateľa

Zvažoval ako najlepšie mladú vlčicu poučiť o tom čo je správne dostatočné modlenie sa k Hatimu. On k Hatimu prehováral vždy pred spaním, vždy keď mal voľnú chvíľu obyčajne keď bol sám a aj to holi modlitby. Udržiaval s ním kontakt, kajal sa a ďakoval. Vzťah s bohom bol jeho najdôležitejším vzťahom, ktorý mal a bude mať k tom nemal pochýb. Považoval za dôležité, patrične tento vzťah udržiavať. A byť to na ňom, nariadil by povinné modlitby maximálne s odstupom piatich dní. Také tie poriadne, kedy by sa zišli a kázali by o Hatim. Určite to navrhne Mesiášovi, rád sa na podobné kázne ujme. Trvalo predsa dbať na správny duchovný život dôraz a tu zdalo sa, sa nekládol. Sivý vlk bol z toho pohoršený.
"Myslím že každú noc by sa mal nájsť priestor na krátku modlitbu, aj mimo Hatiho pôsobenia, nie to na jeho pôde." Prehovoril. "Vy si to nemyslíte? Poučte ma, trebárs tu funguje vyznávanie našej viery inak ako vo svete, ale nemyslím si že je to v poriadku. Povedzte mi, ste mladá, ste odtiaľto? A kladie niekto zodpovedný na vašu cestu vierou dôraz?" Skutočne ho to zaujímalo, hoci bol v štádiu, kedy robil v podstate inšpektora. "Môžem?"spýtal sa keď podišiel bližšie a kývol ma zem, či si koze prisadnúť

Cez farebnú vitráž prenikal mesačný svit a tlmené svetlo rozliehalo po sále kostola. Osamelý kmet tu bol celkom sám, už pomerne dlhú chvíľu, so zrakom pevne upretým na vitrážové okno hore nad oltárom. Pod oknom sa v tieni črtal jednoduchý kríž, steny kostola neboli ničom zvláštne, klenby jednoduché a zaprášené. Drevené lavice chytali hnilobu a v streche sa určite našla menšia diera, hoci kupodivu bol kostol mimoriadne zachovalý. Ossian sedel na presnej lavici v tieni, celkom ticho. Čo pre teba môžem urobiť, Hati? Spytoval sa. Od ceremoniálu vĺčat prebehlo len málo času, šedý vlk ho ale poctivo využíval pre svoje modlitby. Neprerušujúc jeho duchovné spojenie, presedel hodiny v tichosti, absolútnej tichosti, ktorú si sám vyvolal. Nebolo teraz počuť nič okolo neho, žiadnu vravu, ani vietor, jediným spoločníkom bol šelest, z ktorého sa sem tam vytvorilo, ktoré ale nevedel identifikovať. Už to bola chvíľa kedy naposledy Hatiho hlas počul zretelne, ale tak to bývalo. Pokiaľ sa malo stať niečo dôležité, bude to vedieť. No i pridlho ticho mohlo byt zlým znamením. Hneval sa snáď? Nie to nie. A spytoval si svedomie a kajal zo svojich hriechov, pretože každý smrteľník nejaké mal.
"Odpusť mi" povedal nahlas, a prerušil tým to posvätné ticho ktoré ho obklopovalo. I tak sa veľa nezmenilo, len spoza okien sa ozýval šum lístia vo vánku.

"Pre mňa?" Zastrihal ušami, kráčajúc blízko belavej vlčice. Bol rád, že sa rozhodla prijať jeho ponuku. Už dlho mu nik nepolokladal takéto otázky, možno dokonca nikdy a bral to so všetkou vážnosťou. "Životným poslaním Bellanna." Nebolí si istý či tomu vlčiča rozumela alebo nie, ale nechal jej chvíľu priestor na reakciu, aj keď vedel, že ešte neskončil. " Hati si vyberá služobníkov, s ktorými naviaže pevné spojenie. Keď si toto spojenie uvedomíš, je to nespochybnitelné. Zhmotnil moje pocity, udal mi smer, poslanie.
Vyberá si on Bellanna, kto mu bude slúžiť a akým spôsobom a je len na nás či túto úlohu prijmeme alebo pochybíme. Skôr či neskôr sa však všetko zráta."
Spomenul si, na posolstvá, s ktorými sa stretol pri návšteve služobníkov z hôr, ešte keď bol neskúsený veriaci, ani by sa nebol nazval toho času veriacim.
"Tu stretol pútnika, zvrhnutého vládcu, ktorý túžil naspäť po svojej moci. 'Daj mi silu zničiť tých čo mi ukrivdili' pravil. A prisľúbil svoju vernosť a večné služby. Prisahal kráčať v rúšku noci a hlásať.
Keď mu boh mesiaca napomohol získať trón, vládca rýchlo zabudol na svoje sľuby. 'Čo teraz zmôže veľký Hati' hanil jeho meno a tancoval pod slávou Skolla. Keď sa potom dotkol Slnka, zhorel na popol." Blysol na vlčicu oranžovými očami, opäť jej nechávajú priestor. "Vieš čo toto posolstvo nesie Bellanna?"
Zastavil prehlbujuc ich očný kontakt. Bola bystrá vedel že na to príde.
"Počúvaj kázne a spytuj sa Hatiho v tichu či nastal čas. Spytuj sa čo môžeš urobiť, rozprávaj sa. Modli sa." Poradil vlčici na jej poslednú otazku

Na odpoveď drobnej vlčiče mu nezostávalo nič iné iba prikývnuť. Zlú radu by sestre ani zamak nedal, keď niečo podcení je to aj jeho vlastná vizitka a na pochybení Marion by cítil istý podiel viny, a to sa nesmelo stať. Nebolo to tak, že by mu sestra dala dôvod k obavám. Bola vzorná, s hlbokým pochopením praktikovala vieru už takmer bez jeho pomoci, hoci nebude dňa kedy by na ňu prestal dozerať.
Aj po tom ako mu vlčica položila otázku, zostal dlhšiu chvíľu ticho, zahladený to húštia. Automaticky danú otazku bral ako formu údivu, pretože by to nebolo prvý raz čo bol miestny veriaci prekvapený tomu, že Hati sprevádza vlky zo šírich kútov sveta. Ossian musel uvažovať prečo to tak bolo a čím viac takých tu stretol, tým viac prikladal tejto otázke dôležitosť. Ako to bolo a koľko toho vôbec vedeli? Nekládli snáď na rozvoj viery dostatočný dôraz? V takom prípade sa mohli hanbiť. " povedzte, myslíte si, že Hatiho moc nesiaha nikde inde, než sem? Myslím, že tu sú veriaci, ktorí si to myslia" Odpovedal relatívne uvoľnene. "Prečo by to bolo potom práve tu? Čím by bolo toto mesto výnimočné, aby by si ho boh vybral?" Pousmial sa, dávajúc jej zakernú otázku, nebol si istý či očakáva odpoveď ale bol zvedavý či zareaguje.
"Šírim Hatiho slovo už nejakú chvíľu. Chcel, aby som svoju cestu dokončil tu. Alebo snáď začal. Ešte neviem prečo ma tu chcel." Tónom akoby ju podvedome vyzýval aby mu pomohla odpovedať.

Taký prejav záujmu si snáď ani nezaslúžil. Už tušil, že skrížil cestu ťažkej puberťáčke. Ostaval stáť, bez odpovede len si ju premeriaval. Tušil, že nemala záujem sa na túto tému baviť, možno na inú. Takéto veci trebalo z mladých vystrnadiť. Keby to chcel povedať veľmi jednoducho, čo nezvykol, mohol by tvrdiť toto. K Hatimu, o Hatim a duchovnej ceste musíš CHCIEŤ hovoriť k každom čase, na každom mieste i nálade. Hati mal byť na prvom mieste za každých okolností.
"Modlievate sa dostatočne?" Oči mu blysli, bola šanca, že týmto mladú vlčicu ešte viac znechutí možno aj rozčúli, ale bolo to snáď prípustné? No to by sa stavil, že nebolo.

" Nemaj strach. Sú sil-" Vedel že urobil dobre keď dal priestor vlčici k rozhodnutiu. Veril že sa rozhodne správne a tak by sa aj stalo, keby sa tmavá vlčica s modrými reflektormi nerozhodla všetko pokaziť. Malá žaba. Ossian ju preťal oranžovými očami, absolútne pohoršenie správaním mládeže. Mohla byť tak stará ako Marion, určite nebola na mieste že by mala vyskakovať do starších, zvlášť pokial sa neudialo nič tragické. Ossian nevedel aké rodinné väzby alebo postavenie tu Omara má, no vo svojej podstate mu to bolo jedno. Slúžil Hatimu. Nejaká prchká časovaná bomba nemohla mať v tomto smere napred a on veľmi dúfal, že jej neadekvátne správanie mesiáš zaevidoval. Mal pochopenie pre prchkosť mladých a bral ho z rezervou, nemenilo to však nič na tom, že šedý vlk by sa od hanby prepadol keby sa takto správala Marion. Obzvlášť počas obradu.
Videl, že sa vlčica pastelových farieb, s ktorou sa už stihol zoznámiť, do rozhovoru votrela zachraňujúc situáciu. Možno sa ju snažila hoc len ukludnit a nezastala sa Bellanny, na ktorú bol tento útok mierený, ale on tomu rozumel. Pohliadol na bledú vlčicu stále stojac tesne po jej boku. Jeho výraz v tvári hovoril, nič si z toho nerob.

Za predpokladu, že tu všetci považovali oddanosť Hatimu za posvätnú záležitosť by sa to nemalo stať. Prihliadajúc však k tomu, že úroveň ich viery a jej vážnosť mohla byt medzi ostatnými odlišná, hoci by nemala, vytvorilo u Ossiana domnienku, že nie je u každom na prvom mieste a priveľmi sa tu rozmáhala postavenie vo svorke, ktoré i keď hralo veľkú rolu, by za žiadnych okolností nemalo dosahovať vyššej hodnoty ako viera samotná. Všetko je to na Hatim koniec koncov. Iba on má právo súdiť nás.
Možno práve toto bol bod, kedy si zvolí strany, ktoré ho ovplyvnia na celý život. Pokiaľ pre ostatných znamenal Hati to čo preňho, akoby malo byt samozrejmosťou, nebude to skutočný problém.

"Rád by som vám pripomenul, že ten zprepadaný spratok je teraz vašim bratom a Hatiho dieťaťom a nie je náhodou, že ho sem zaviedol. Zaslúži si preto, aby ste sa k nemu patrične zachovali. Miesto výhražok sa snažiť pomôcť mu porozumieť hĺbke tunajších zvykov." Povedal potichu adresujúc Omare, stál si však za tým a pokiaľ by sa chcel niekto hádať, veril, že sa nájdu takí, ktorí s jeho presvedčením súhlasia. Odvrátil pohľad naspäť k bazénom na prebiehajúci ceremoniál a šepol.
"Mimo toho, ste to teraz vy kto narúša priebeh rituálu." Po krátkej odmlke venoval obom ešte jeden veľa významný pohľad, len tak preventívne. Kývol na Bellanu aby podišla bližšie pokiaľ sa situácia upokojila a potichu jej šepol, neodkláňajúc pohľad od prebiehajúceho rituálu.
"Svojho syna miluješ, musíš sa ale naučiť kde sú hranice. Neznižuj sa na úroveň mladej neskúsenej vlčice. Po obrade si o tom môžme pohovoriť" odpovedal navrhujúc jej konzultáciu, jeho tón však nenasvadčoval že by dostala úplne na výber. Slovom neskúsená označil Omaru výstižne, mal ale čo robiť aby nepoužil spojenie, mladá a hlúpa. Snáď z toho vyrastie a snáď do podobného správania nestiahne jeho sestru.

Plynulo dýchal pohľadom upretým na vodu a nehybne pozoroval ako sa vĺčatá snažia dostať von, respektíve k sebe navzájom. Hlúpe. Ale pevné rodinné puto nemuselo byť na škodu. No, podľa toho kde malo svoje hranice. Pokiaľ by malo ohroziť ich rozhodovanie pod vedením Hatiho, alebo snáď spochybniť ich vieru, mohlo to byť nebezpečné. Matka tých vĺčat by si mala dať pozor na to, aby ich dobré vzťahy neboli dôvodom pre ich záhubu. Bývalo to tak. Len niekto s úprimným presvedčením, oddanosťou voči Hatimu a najmä pevnou vôľou uvedomujúc si že neexistuje nič dôležitejšie, sa môže potom v situáciách kedy ide do tuhého podrobiť tej najťažšej skúške a zachovať správne.
Správne. Pre Ossiana bolo slovo správne bezprostredne tak ako to Hati chcel. Ani on nebol neomylný a vedel že mohla nastať situácia, kedy mohol zaváhať a konať vo svoj prospech, v konečnom dôsledku ale jednal vždy v súlade s vôľou ich boha. Vedela to Marion, ktorá mu bola sestrou, ktorú nadovšetko miloval, ale nikdy jej nemohol byť viac oddaný jemu. Dúfal že je niekde na kraji a pozoruje čo sa tu deje, pozoruje reakciu ostatných tak ako on. Pozorovaním druhých v bežnom rozhovore ale aj počas takýchto udalostí sa dalo zistiť veľa. I to kto mal upevnenú vieru, kto tomu nerozumel, kto sa tomu snažil porozumieť, kto s tým nesúhlasil.
Správne. Prehrýzť svoju pýchu a svoj inštinkt a dôverovať Hatimu že to čo sa deje tak má byť a je to len v jeho rukách. Bellanna sa ešte nedokázala zachovať správne a to aj napriek tomu, že nešlo o jej vlastnú rodinu. Kútikom oka si všimol ako sa znepokojená vlčica rozhodla inštinktívne podniknúť záchranný krok, alebo ako samú seba vydáva napospas problémom, ak nie horšie. Pochyboval, že niekoho bude zaujímať, že je v tomto ohľade nová a odpustiť jej pochybnosť voči Hatimu. Ossian jej to hodlal odpustiť, lebo vedel, že sa snažila a chcela snažiť naďalej. Keď Bellanna prudko vyrazila dopredu, predná noha sivého vlka jej razantne skrížila cestu. Stúpil pred ňu, mohla mu naraziť do ramena.
Uprel na ňu oranžové oči a celkom vážne jej pozeral až do duše.
„ Nerob to.“ šepol, aby to nepočul nik okrem nich a trocha sa narovnal, tak aby nebolo ostatným tak okaté, že jej bráni v ceste, ale i tak, aby vedela, že na tom trvá. „ Máš srdce zo zlata Bellanna, ale musíš pochopiť, že toto je len medzi Hatim a nimi. Pokiaľ to tak má byť, zvládnu to.“ Šepol a kývol na plávajúce vĺčatá. Očami prebehol okolie, či niekto nezazeral a vrátil sa pohľadom k Belle, keď zľahka uvoľnil pravú nohu spred jej cesty, aby vedela, že verí, v jej dobré rozhodnutie. Veľavýznamný pohľad z vlčice ale nespúšťal.

Nachádzal sa kdesi uprostred vysokej budovy, skúmajúc vnútro izby, ktorá sa zdala byť tak zničená, že to malo dokonca aj svoje čaro. I keď sa mnoho krát predtým v okolí ľudských stavieb nezdržiaval, musel uznať, že tu napriek nezvyku bolo čo objavovať.
Hľadel na svoj odraz v rozbitom zrkadle. Prišiel si akoby sa tu mal sám seba spytovať na svoju lojalitu, hriechy, ktoré mohli sprevádzať jeho myšlienky, i keby len nepatrné, ako pochybnosť o správnom kroku, ktorý učinili keď sem vstúpili. Iste, Ossian bol presvedčený, že Hati vedie jeho kroky správne. Bolo však otázkou, či toto zostáva ďalšou skúškou, azda ťažšou než sa zdalo. Rozhodol sa všetky svoje pochybnosti zobrať vážne a snažiť sa angažovať najviac ako mohol. Možno sem mal prísť z toho dôvodu aby im troška pomohol.
Zrkadlo bolo ako jeho duša. Sám veľký Hati do nej videl, videl jeho najhlbšie myšlienky a keď sivý vlk pozoroval svoj odraz roztrieštený na mnoho kúskov, akoby do hĺbky seba videl aj on.

Vyrušil ho nepatrný zvuk kdesi za ním, ktorý sa však stupňoval, až teraz rozoznateľné kroky opäť viedli kamsi hore. Rozhodol sa chvíľu počkať a potom vydať za osobou, ktorej patrili. Mladú vlčicu našiel až hore na streche. Bola tmavých sivých farieb, lemovali ju však všelijaké farebnosti, ktoré ju odlišovali od bežných vlčíc. Tu to však nezvykom nebolo, zdalo sa.

Nepovedal prv nič, na koniec sa však predsa vybral bližšie a zastvail kus obďaleč, na druhom rohu budovy. Miesto toho aby pozrel na mesto, uprel pohlaď k tmavej oblohe, ktorou prechádzalo pár sivých mrakov, ktoré prekrývali svit mesiaca. " Dnes je veľmi zahalený však. Ale predsa cítiť jeho prítomnosť, vždy vieme, že je tu." Jedinou nocou v mesiaci, kedy akoby sa Hati zo sveta vyparil, bola noc tmavá a bezmesačná a táto udalosť mohla byť vždy predpoveďou niečoho zlého. Počas novu na nich Hati nedohliadal a hoci možno nevidel krivdy a hrozby, bolo vtedy na nich upevniť svoju vieru a vytrvať, byť jeho zmyslami v temnej noci. Ossian toto znášal so všetkou vážnosťou, nevedel však, či by nebol znepokojený, keby nov trval dlhšie než by mal. Nebol by to vôbec dobrý signál a tak ako skúša vieru svojich nasledovníkov, tak ľahko by mohla nádej a viera opadnúť. Strach robil obyčajne najhoršie divy.

Plánoval stáť obďaleč a prizerať sa, keď však zazrel modrastú vlčicu, ktorej sa rozhodol byť sprievodcom, usúdil, že azda nebude proti, keď sa pristaví pri jej boku. Ossian toho videl veľa. Aj toho poznal veľa a bol oboznámený s mnohými zásadami i rituálmi. S týmto oboznámený nebol. A tak keď mesiáš priam zošuchol odrastenca do zakrvavenej vody, zostal istú chvíľu v pomykove. Veľmi chcel Bellanne odpovedať na jej otázku, nenachádzal však slov. " Nie som si celkom istý." priznal avšak nezostal zarazený dlho. Pre Ossianove šťastie sa dokázal tváriť suverénne aj keď nevedel, čo sa zrovna dialo a tak nepôsobil ani v najmenšom vyorane, priam naopak, pokojne hodnotil celú situáciu. Keď prehovorila mladá vlčica obďaleč, ihneď zaregistroval, čo Bellanne vysvetlila začalo mu to dávať zmysel. Neznalí by to mohli nazvať osudom a bolo vo svojej podstate jedno aký výraz sa použije. Hati rozhodne o živote týchto vĺčat, je tak. Či sú dostatočne silné a spôsobilé, a čo viac, hodné nasledovať Hatiho stopy.
Chcel si zapamätať, aby sa neskôr s tmavou vlčicou, ktorá do vody šmarila druhé vĺča, porozprával. Musel žiaľ podotknúť, že Nirix nemal dar reči a rozhodne teraz neposkytol nikomu úvod hodný obradu. Dúfal že pri rozprávaní o iných tradíciách a pri rozoberaní viery to tak nebolo.
Sledoval ďalej v tichosti, sem tam sa obzrel po sestre, či ju uvidí, bol by veľmi rád, keby nezanedbávala takéto povinnsti. Síce podľa mesiášových slov nebola účasť povinná, avšak pociťoval to ako nepísané pravidlo, ako svoj záväzok voči Hatimu, aby sa zúčastnil na každej sviatosti jemu dôležitej. Či sa ho aktuálne týkala a či nie. Od Marion očakával to isté.
Okrem nej si všímal ešte naďalej Bellanninu reakciu, skôr zo záujmu. Všimol si tiež známe tváre, ale nevenoval im tentoraz zvýšenú pozornosť.

Neprekvapovala ho jej odpoveď. Keby bol paranoidný a trocha ješitnejší, bolo by mu napadlo, že tak Mesiáš urobil naschvál, aby sa necítil Ossianom ohrozený, čakal na chvíľu kedy spraví nedopatrením krok vedľa. Ossian sem prišiel slúžiť Hatimu, nebol dôvod, aby sa Nirix cítil ohrozene, túto myšlienku preto zavrhol. Musel si pripomenúť, aby potom s mesiášom opäť prehovoril. Pokiaľ bolo niečo dôležité, mimo duchovnej cesty, boli to dobré vzťahy, špeciálne na novom mieste, je tak?
"Iste," odpovedal súhlasne, aj keď by si teda veľmi rád pozrel ako sa doňho skúsi niekto navážať, že chce snáď odísť. V duchu si odfrkol, opäť sa ale zahriakol. Buď tu opatrný. Pripomenul si, že je toto súčasť jeho cesty a pokiaľ bolo ďalšou skúškou zostať istú dobu považovaný a zaobchádzaný ako s neveriacim, bude to chvíľu tolerovať. Nech ho ale skúsia považovať za neznalca viery.
" To budete veľmi milá. Budem musieť sestre pripomenúť, aby si dávala pozor na to čo robí, nech má skúsenosti aké chce." Pripomenúť to mal jej alebo skôr sebe?

Nestávalo sa tak často, že by bol tak presvedčený a v podstate milo prekvapený z niečieho zanietenia a musela to byť Hatiho voľba že sem zamierila rovnako aj to, že sa tu stretli, ešte predtým, než ju stihol do hĺbky viery zasvätiť niekto iný, kto by ju snáď mohol možno i pokaziť? Bolo to istým spôsobom ako s Marion a Ossian hodlal túto úlohu brať vážne. Čo si mi to prichystal? Spytoval sa v duchu jeho boha a pozorne počúval Bellannu, v tichosti prikyvoval. Neodpovedal na nič čo sa pýtala, nechal ju rozprávať celý čas, do konca.
Tešil sa z jej sebavedomej odpovede na jeho otázku. Ano. Dobre, na tom sa dalo stavať a pokiaľ im Hati týmto spôsobom skrížil cestu zámerne, dá si záležať na tom, aby jej bol sprievodcom, pokiaľ bude chcieť.
"Hati nás stavia mnohým skúškam, hoci sa môžu zdať ťažké a kruté, majú opodstatnenie. Skúšajú tvoju zotrvačnosť vo viere, tvoje odhodlanie. Tak ako som si mnohými prešiel ja, i ty si si možno prešla svojimi, ani si len nevedela, že je to tak. Naučiť sa ich s pokorou znášať chcelo čas. Naučiť sa Hatimu načúvať a nechať ho viesť svoje kroky. Máš pred sebou veľa práce milá Bellanna, ale pokiaľ o to stojíš, môžem ti byť sprievodcom." navrhol, musela ale pochopiť, že i keby to náhodou v tomto meste nebralo okolie tak vážne, on bude a to mimoriadne vážne. Pozrel jej do očí hlboko vážnym pohľadom po chvílke zrak však odvrátil a zašvihal chvostom. " Poď sa prejsť," navrhol a vydal sa von z továrne, kráčajúc popri jej kraji.
" Aby som ti zodpovedal predošlú otázku. Myslím, že u mňa to bolo čosi iné. Od začiatku sa so mnou Hati pokúšal spojiť, cítil som ho. Spojenie s mesiacom, šumy v hlave, nevedel som to však ničomu pripísať. Keď som odišiel a začal putovať za vlkmi, ktoré podobné veci popisovali, zistil som viac a nabralo mi to zmysel. To bolo momentom, kedy sa moje spojenie s bohom zjasnilo, prehĺbilo."

Videl, ako zacúvala a s rešpektom prikývol, tiež urobil krôčik dozadu, pokiaľ mu to kapota dovoľovala. Neuvedomoval si, že ju možno znepokojuje, on sa pri pohľade do vlčiciných očí cítil naopak mimoriadne dobre, až by takmer zabudol prečo tu je. Už ho nejak prestala srať porezaná noha, hoci ju sem ta mimovoľne pri pevnejšom dotyku dvihol, ale vlastne sa vôbec necítil zle, čo sa mu nestávalo až tak často v prítomnosti cudzích- vlastne snáď ani väčšiny známych. Slová ktoré volila naznačovali, že možno bude azda v kulte na vyššom postavení, pokiaľ bola pobúrená, že ju obchádzali informácie.
"Mne sa zas naopak doposiaľ nikto neunúval jasne vymedziť kde sa na tejto strane nachádzajú hranice." odpovedal rovnakou formuláciou, inak by snáď volil lepšie slová. Mal by si dávať pozor na to čo hovorí, preto bol pripravený dodať, že mal Mesiáš zrejme veľa práce, aj keď to bola samozrejme hlúposť.
"Lesley," zopakoval. Vlčici také meno sedelo, dodávalo jej ešte na jemnosti. To už nepovedal, všímal si však pozorne aj takéto drobnosti.
"Nemáte sa za čo ospravedlňovať, robíte poctivo svoju prácu. Ja tu hľadám sestru. Nerád by som, aby sa dostala do zbytočných problémov." spomenul si razom aj na Marion a opäť pozrel po lese.

Úsmev sa rozhodol vlčici opätovať, hoci tak nemal vždy vo zvyku. " Ossian," predstavil sa taktiež a chápavo prikývol. Bol proste dobrý, odhadol ju mimoriadne správne a bol rád, že doložila, že je to pre ňu nové a že sa nejedná o niekoho, kto si hovorí Hatiho služobníkom a neslúži mu.
"Aj ja som na toto miesto zavítal nedávno. Líšime sa tak len v tom, že kráčam pod svitom veľkého už dávno predtým." Vysvetlil veľmi krátko ako sa veci majú. Zdala sa byť kludná, napriek zrejmej neistote, ktorú snáď musela pociťovať.
Všímal si malých vecí a všímal si ich pozorne a v akomsi pomyslenom rebríčku usporadúval informácie, zaraďujúc vlky do jednotlivých políc. Veľmi sa mu rátalo, že napriek tomu, že bola nová, sa zdala byť veľmi otvorená, ochotná k tomu aby poznala viac, podľa toho čo hovorila. Toho sa trebalo chytiť kým sa dalo, Ossian oceňoval snahu. "Nemaj obavy Bellanna, pred pár rokmi som bol na tom podobne, trvá kým pochopíš skutočnú podstatu tejto viery ." Zahľadel sa na strop, akoby tam hľadal niekde dieru medzi plechmi, strechou, či náhodou nezazrie biely mesiac, avšak bez úspešne. " Vravievam, že Najvyšší chcel aby som k nemu našiel cestu. Čo myslíš? Myslíš že to tak chcel i pri tebe Bellanna?" upierajúc na ňu tekvicový pohľad, zľahka oči prižmúril, bol však stále uvoľnený. Kútik mal zľahka podvihnutý, neusmieval sa ale, akoby čakal čo mu bledá vlčica odpovie. Keď sa jej raz rovnakú otázku spýta opäť a odpovie mu že je to tak, bude na dobrej ceste. Na ceste boli koniec koncov všetci. Pútnici. Vždy sa dalo vedieť viac. Vždy sa dalo urobiť viac, preto počas ich pozemského života nikdy skutočne nekončila.

Otázka od veriacej mu prv prišla pomerne zbytočná. Už sa tu pohyboval nejakú chvíľu a musel aspoň trochu nabrať pach z okolia. Možno si to neuvedomovala. " Aj vás sestra." odzdravil a vytrvalý očný kontakt prerušil. Pozdravila ho ako sa patrí a on si zaumienil, že kým nestretne každého veriaceho na tomto mieste, pravdepodobne nebude zdraviť prvý, aby si ich týmto spôsobom rýchlo preskúšal. Predsalen po zvláštnom prvom rozhovore s mesiášom mal k tomu dôvod, už len čisto zo zvedavosti. Pamätal si ten rozhovor veľmi dobre a bude ho mať najskôr na pamäti večne. Nebol to dobrý prvý dojem, ale predsa sa tomu rozhodol dať šancu, keď už ušli takú diaľku. A boli tak odhodlaní. A kvôli Marion. Marion... krátko sa zamračil pozerajúc kamsi do kríkov, keď s peknou vlčicou opäť nadviazal očný kontakt.
" Zdá sa, že som. Teda nie som cudzinec." odpovedal jej, rozhodujúc sa vkročiť za ňou na kapotu auta, aby nemusel dvíhať zrak. "Moje meno je Ossian. Prezradíte mi to vaše?"

So zvraštenou tvárou si labku krátko prehliadol a mrzuto ustúpil bližšie. Bola porezaná, ale vedel, že to nebude nič vážne. Zaregistroval až po chvíli, že má pozorovateľa, o ktorom prv nemal ani poňatia a uvedomil si to, až keď útla vlčica doskočila na kapotu auta. Pozornosť jej venoval ale až vtedy, keď sa posunul z miesta kde bol " napadnutý". Uprel na slečnu oči, zostal ale ticho, bol zvedavý či a ako ho pozdraví, už keď sa prišiel pozrieť.
Medzitým ju rýchlo preskenoval. Bola nezvyčajná a to aj na to všetko čo už videl. Jakživ nevidel ta strapaté uši. Srsť jej pôsobila až hodvábne k jej jemnej postave, jeden by si až pomyslel, že do nej fúkne a rozpadne sa. I keď však pôsobila veľmi zraniteľne, niečo na nej bolo. Nevedel tomu pripísať dôvod ani správne pomenovanie, ale čosi ho zaujalo.