Príspevky užívateľa

Trebalo podotknúť že jeho srdce zajasalo keď zistil že správne odhadol situáciu a všetko bolo ako malo. Rovnako aj jeho ego získalo dobrý pocit nad svojimi intuitívnymi schopnosťami, avšak kto bol príliš hrdý sa vedel aj dobre spáliť. Teraz mal premýšľať a venovať čas v prvom rade Hatimu lebo on pocuval ich modtlitby. Ossian nešiel veľmi ďaleko, nezostal ale štát priamo pri kraji, predsa sa posunul k ostatným aby dal vlčici ozajstný priestor aby kázala. Stúpol si k sestre, ktorá tu tentoraz bola poctivo načas, nebol si istý či nie dokonca aj skôr ako on.
Sālomē kázala. Rozprávala tak akoby to mala vopred nacvičené a Hati vedel že je to tak preto lebo rozumela tomu čo vraví, chcela tomu rozumieť a vo viere žila. Počúval ju a zamýšlal sa nad jej slovami a ku koncu úctivo kývol.
Aj jej príhovor bol pre neho rovnako dôležitý ako ten jeho, pretože vedel že boli na rovnakej vlne a mohli si vymieňať vedomosti, múdrosti a spoločne nad nimi uvažovať čo znelo ako sympatický nápad, vzhľadom na to že bola takmer jedinou duchaprítomnou osobou v kulte ktorá vedela niečo viac, dokonca by si dovolil povedať že o mnoho viac než on sám.

Zatváril sa prv kyslo, pri sestre si to mohol dovoliť, hoci to robil len veľmi sporadicky a obyčajne bol vyrovnaný. "Že ťa papula nebolí" odpovedal dúfajúc že túto debatu ukončili a sústredil sa na lov. Marion bola rýchla a bola dobrý intuitívny lovec, s rýchlymi reflexami a akýmsi zmyslom komunikovať pohotovo aj s druhou stranou. Hocikto by s ňou lovil v tíme, vytvorila by mu optimálne podmienky. Toto bola jedna z predností o ktorých bol Ossian presvedčený že ich sestra má. Videl viac jej kladných a silných stránok hoci na ne často neupozorňoval, miesto toho sa zvykol zamerať na nedostatky. Musela ale vedieť, že mala dokonca aj ona v istých smeroch jeho obdiv.
Ušiaka vďaka Marion lapil rýchlo a bez okolkov mu prehryzol jugulárnu žilu. Keď zovretie povolil a olizol si z papule pachuť krvi, kývol. "Dnes ušiak nemá dobrý deň. Ale môže byť rád, hude vznešene použitý ako vyjadrenie vďaky nášmu pánovi že nás priviedol medzi svojich." Svojich? Boli naozaj vďační medzi akými pohanmi sa to ocitli? Tak to však malo byt. Boli tu z nejakého dôvodu a on už začínal rozumieť z akého.

Ossian sa vzpriamil a chvíľu zaváhal, akoby čakal, či si to mesiáš nerozmyslí a nechá ho povedať svoj názor, hoci sa mu nemusel páčiť. Napokon, keď Nirix nepreukázal neochotu počúvať, práve naopak, sivý vlk zastrihal ušami a bez ďalšieho zaváhania vyslovil čo ho omielalo pri tejto konverzácii. " To vy sprostredkovávate božiu vôľu a keď si Hati niečo praje inak, nie je múdre robiť ústupky. Hati nikdy nežiada dvakrát a možno to je i dôvod, prečo ste ho dlhšie nepočuli." to nebolo to o čom chcel hovoriť, avšak neunikla mu posledná časť trápenia, ktorú Nirix prehovoril. Kto vie, možno sa Hati odmlčal pretože ho mesiáš sklamal. AK ho skutočne počul. Ossian tomu nechcel veriť, ale všetko bolo možné. Systém sa dal oklamať, ale všetko sa raz zráta. Túto myšlienku však nateraz zavrhol. Možno si Nirix naopak iba myslel, že sa Hati odmlčal. AJ sivý vlk zažil momenty ticha, ktoré sa navonok zdali ako zatratené a bohapusté. Akoby ho opustil navždy a bolo to frustrujúce, kým sa naučil, že komunikácia s Hatim sa skrýva aj v nepatrných znakoch, trebalo ich len vedieť vnímať.
Opäť sa narovnal. "Moja rada však znie. Pokiaľ máte byť rešpektovaný ako mesiáš, musíte si za svojimi rozhodnutiami stáť. Pokiaľ sa musíte po treste hájiť a tvrdiť že to nie je vaše rozhodnutie, nesúhlasíte s ním teda." podrýval svoju vlastnú autoritu, bolo to tak. Sivý vlk sa tentoraz zodvihol a vydal pomaly na odchod. Zmierlivo kývol, toto bol priateľský rozhovor. A myslel, že dal mesiášovi priestor na premýšlanie. " Hati s vami, Nirix." pozdravil sa.

Mágiu doplniť trocha prepísať ( dohodnuté sme v dms), inak ok<3

(tvárme sa že som na profile hel)

Pozoroval ostatných ako v tichosti dokončujú svoje modlitby a prosia Hatiho o odpustenia, milosť a podobne. Bol spokojný, chystal sa kývnuť, rozpustiť ich, prv než tak spraví chcel však nechať ešte chvíľu ticha a sledovať ako sa kto správa. Zachrápanie toho Lailinho smrada bolo počuť na celý cintorín, a smiech jej dcéry rovnako. Preťal ich veľmi nespokojným pohľadom a zamračil sa, skôr než sa stihol rozčúliť, započul šepot a pobúrene sa otočil do strany, aby zistil koho tak veľmi nebaví jeho kázeň. Na jeho počudovanie, zazrel Mesiáša hovoriť so Salōmē a prv sa ho až dotklo, že zo všetkých veriacich, zrovna ona vyrušuje. Ak nebola spokojná s jeho kázňou, mohla mu to povedať neskôr, nie ho bojkotovať počas toho. Tieto myšlienky ho prv ovládli, jeho pohľad ale prekvapene zmäkol a keď náhodou nastal očný kontakt s vlčicou uhol bokom.
Keď sa však presunula nenápadne bližšie, bokom k nemu, pochopil že sa niečo dialo a prišiel si hlúpo za svoju ješitnosť.
Pozrel na plavú vlčicu, spýtavo a krátko si s ňou vymenil pohľad, ktorý v danú chvíľu snáď vysvetlil všetko čo potreboval. Povedala mu raz, že sa starala o mŕtvych vo svojej rodine. Pozerala dnes naňho tak prísne, že sa bál urobiť chybu, chcela byť na jeho mieste ona, určite. S Nirixom o tom hovorila a presunula sa sem. Nirix jej na to kývol a preto bolo na Ossianovi aby jej dal slovo.
"Drahí bratia a sestry, vypočujme si teraz slová sestry Salōmē."
Hovoril sebavedomo, akoby mal všetko vopred dohodnuté. Bolo to jeho praktickou stránkou v podobných situáciách. Všetko sa zdalo byť tak ako malo.

Meno postavy: Ossian
Akú rolu hral: zakliata
S kým a kde hral: Lesley, botanická záhrada
Koľko postov cca : 10
Krátke zhrnutie : Ossian našiel plášť ktorý ho spravil neviditeľným. Par postov bol nešťastný z toho, že ho nikto nevidí a myslel si že je asi mŕtvy, mysli si tiez že ho Hati potrestal a že sa hnevá.V botanickej našiel Lesley a rozhodol sa že jej dá o sebe vedieť. Vydesil ju na smrť lebo nevedel ako inak, vyslovila jeho meno až keď si sňal svoj náramok ktorý sa jej tak zjavil a ona ho identifikovala.
Dopad na postavu: Ossian sa teraz ide modliť lebo sa Hati vraj hnevá. Preňho to bolo varovanie, možno zlé znamenie, ktoré nebude brat na ľahkú váhu

V tichosti sklonil hlavu jemne k zemi a priveľmi oči, modlil sa v duchu a očakával že tak urobia všetci prítomní. Možno chcel veľa a musí sa zmieriť aspoň s tým aby zostali v tichosti a nevyrušovali priebeh tichých modlitieb. Ako aj niektorí z ďalších kulťanov, on tiež nemal rodinu, ktorej by mohol venovať svoje modlitby, no nebolo to dôležité. Bolo to pre druhých zosnulých, pre pochválenie hodných Hatiho mena a v prvom rade to boli modlitby pre Hatiho a jeho slávu. Pretože jeho moc bola nepopieratelne veľká a on ju obdivoval. Jeden by sa mohol modliť i za tých, ktorí boli naveky vyhnaní a potrestaní k večného utrpeniu v samote. Ossian sa za spásu takýchto hriešnikov nemodlil. Pretože bol dôvod, prečo zhrešili natoľko aby urazili boha a neboli hodní jeho kráľovstva.
"Pane, ty si najvyšší z najvyšších a tvoja sláva je večná. Ty rozhoduješ medzi životom a smrťou a ty vedieš kroky, ktorými vstupujeme na tvoju púť. Veríme v tvoje rozhodnutia a v tvojom mene strestáme tých, ktorí nie sú hodní zazrieť tvoju slávu. Prosíme ťa daj, aby sme aj my raz vystúpili k tvojej pravici, pretože ty si zmyslom našej púte." Ossian o sebe dávno vedel, že splní aj to prvé aj posledné pokiaľ to bude len Hati chcieť. Aj keby mal položiť v tejto chvíli vlastný život, nespochybňoval ho.
Očami preletel prítomných. Videl dobre kto čo robil a ako sa správal, slečna Pierrot, ako mu sama povedala sa s ochotou prišla vzdelávať a to ho tešilo. Očami zabehol naspäť k Sālomē, aby z nej vyčítal čo si myslí o jeho kázni a keď videl jej skutočne prísny pohľad na moment spýtavo zastrihal ušami. Bolo to v poriadku? Za normálnych okolností by mu ani nenapadlo položit si tuto otazku a pochybovat o tom, ale vlčica bola pomerne znepokojivá. Pohľadom však presedlal na Rue. Nevedel čo sa honí hlavou mladej vlčice ale povzbudivým pohľadom hoci bez úsmevu na ňu kývol.
" Prosíme ťa, vyslyš nás" doplnil a kývol v prvom rade na ňu, aby to zopakovala, vzťahovalo sa to však na všetkých prítomných.

Odpovedi, ktorú chcel sa mu nedostalo, aj keď vytušil, že mohla a možno aj chcela povedať viac. Nespravila tak a on ju nemohol nútiť, I keď jej povedal, že mu môže dôverovať. Dôverovať ako dôverovať teda. Mohla ňu veriť v to, že sa pokúsi nájsť pochopenie pre jej myšlienky sprevádzané minulosťou a pokúsi sa jej vyjsť v ústrety aby jej pomohol. Priateľstvo s Ossianom však bolo vratké, na čo však vlcica možno stihla prísť aj sama.
"Celá naša cesta je skúškou. Nikdy v skutočnosti nepolaví, tak ako nesmie poľaviť naša viera. Je len na nás ako sa cez ne prenesieme a ako ich vnímame. Čo sa mesiášovej nedôvery týka, ostatne, má viesť kult k tomu aby v ňom boli silní duchovní služobníci Hatiho, jeho úlohou je aby ho nesklamal." Plnil si mesiáš túto úlohu tak ako mal? Ossian by možno aj trocha pochyboval.
"Hati je tvojim domovom a záchranou, musíš ho však nechať a prijať to. S ním prijať tradície a pravidlá a podla nich žiť. Rozumiem však Bellanna, že je ťažké im porozumieť. Ale nebojím sa" odpovedal sivý vlk trocha povzdbudivejšie než doteraz. Hati by mohol mat oddaný služobníčku, ktorá ňu je schopná dať svoju lásku a dušu. Pretože Ossian videl koľkej lásky bola predsa belavá vlčica schopná.

Nechal mladú vlčicu aby dokončila modlitbu vlastnými slovami a kupodivu ani nenamietala, možno trocha váhala, ale v konečnom dôsledku povedala skoro to čo on. Znamenalo to, že je celkom bystrá a isto jej to aj dávalo zmysel, iba bola zozačiatku v privelkom strese a pociťovala veľký tlak. Rád by povedal, že to bude mať teraz pri nom jednoduchšie a on sa pokúsi na ňu tlak nevyvíjať, keď ho však poprosila aby ju učil, vedel, že jej to povedať nemôže. On hude dbať na to, by to čo robila robí poriadne.
Prikývol, spokojne. "Veľmi dobre." Odpovedal bez štipky irónie. Pomaly sa vybral na odchod. Naposledy na vlcicu pohliadol ohnivými očami. " Keď bude na oblohe svietiť polmesiac, príď hneď večer ku kostolu. Započneme noc spoločnou modlitbou aj s mojou sestrou. Medzitým premýšľaj. Spytuj si svedomie a pýtaj sa ako môžeš Hatimu poslúžiť. Môžeš ma vyhľadať hocikedy keď si nebudeš istá"

Necítil nijakú ujmu na zdraví, avšak keď to Lesley spomenula, aj sa preľakol, či je naozaj pri zmysloch. Takto on sa predsa nesprával. Pokrútil hlavou a nemo posunul jej náramok. " Niekto," zopakoval ako polo otázku, no ťažko povedať, či sa tak dala brať. " Je to len hlúpy kus kože" odpovedal, aby si nerobila starosti, ale v skutočnosti bol rád, že sa ponúkla aby to spravila. Jeho pohľad tomu nasvedčoval, aj keď ústa hovorili niečo iné. Keď sa takto na Lesley pozrel, začala ho opúšťať úzkosť, ktorú pociťoval a opäť ho zľahka zaplavoval pokoj, ktorý si akosi s touto vlčicou už tak nejak spájal.
"Myslím, že ma tým Hati trestal." odpovedal a už nehovoril o náramku, a keď sa tak mohlo na prvý pohľad zdať. Hovoril sklamane, ešte aby nie. On vždy robil všetko preto, aby kráčal v stopách Hatiho, aby bol jeho služobníkom, na ktorého je spoľah a nerozumel tomu, čo sa stalo, že mal dôvod ho potrestať. " Neviem prečo vám to hovorím."

Počúval a pohlaď mu na moment klesol. Nevedel sa do Bellanny vžiť, pretože vlastnú rodinu mimo Marion už dávno nemal a nebol ani rovnaká povaha ako ona. Nepovažoval ju za nevyhnutne mäkkú, ale bolo vidno, že jej emócie a jej srdce mohli byť občas jej slabosť. Vnímal každé slovo a ich podtext a rozumel čo mu vravela.
"Mesiášove rozhodnutie nevykonať tak, je forma skúšky tvojej osoby. Ako veľmi dokážeš zostať silná keď si zraniteľná." odmlčal sa. Mala by sa upnúť na vieru a dôverovať Hatimu ale muselo to byť ťažké. On sám sa potýkal z mnohými skúškami, ale vedel si predstaviť, že táto mohla byť mimoriadne ťažká, hneď zo začiatku. Každý si nesieme svojich démonov, ktorí nás prenasledujú. Zamyslel sa.
Opatrne volil slová, akoby konal s čímsi krehkým, pretože tušil, ako mohla neuváženosť situáciu zhoršiť. V jeho hlase bol zujem a istá dávka starosti, hoci celkom súcitným sa nazvať nedal. Muselo jej to ale stačiť, kto ho poznal, mohol vedieť, že je to viac než dosť.
" Bellanna," začal vážiac svoje slová. " Čo sa stalo?" Vedel, že musela vedieť presne na čo sa pýta, no i tak otázku upresnil. " Viem dobre, možno viac ako ty, že to že si sem prišla je Hatiho voľba a volal ťa na svoju cestu. A má to tak byť. Tvoja láska k rodine by ti však nedovolila opustiť ju, nie tak? Prečo si Hatimu rozhodla načúvať teda zrovna v takej chvíli?"

Trhol sebou, keď dostal papekom po hlave a uhol inštinktívne hlavou, hoci mu to veľmi nepomohlo. Zaslúžil si to, samozrejme, preto sa rozhodol nevenovať tomu pozornosť, hoci ho líce riadne štípalo. Nepovedal však na to nič, iba nemo pozrel očami na moment do zeme.
"Ja- celú noc chodím po meste a nikto ma nevidí a- to ten prekliaty plášť, uväznil ma. Som zúfalý, Slečna Pierrot som zúfalý, potreboval som, aby ma niekto konečne videl a neviem prečo sa to- Musím sa ísť pomodliť. Hneď." Ak urobil niečo čo Hatiho nahnevalo, musel sa kajať a prosiť o odpustenie, celkom na to zabudol. Bol vykoľajený a bolo to vidieť. Zhlboka sa nadýchol, dal sa na odchod, no vrátil sa, lebo si uvedomil, že to nie je vhodné. " prepáčte." zopakoval a uchopil svoj náramok, neisto ho položil na svoju labu- " Asi je pokazený.." zamumlal. Bolela ho hlava. Cítil sa zvláštne

So zatajeným dychom sa ani len nepohol, keď si vlčica všimla jeho náramku. Bola vyplašená, no i tak dokázala rozpoznať čí bol. Bol by si v duchu vydýchol, avšak bol zaskočený a tak mlčky stál, keď periférne videl, ako sa plášť ktorí mu nešiel sňať, pomaly objavil a rozplynul akoby tu nikdy predtým nebol. " Slečna Pierrot," odpovedal zaskočene a úprimne zahanbene stiahol uši až skoro splývali s krkom. Čo to narobil, cítil sa sa otrasne a to nepredpokladal, že by niekedy mohol urobiť niečo vďaka čomu bude mať toľké výčitky svedomia. Nevedel čo povedať, tak chvíľu iba pozeral, dúfajúc v akýkoľvek náznak, že ho vlčica tentoraz už aj počula aj videla. Srdce mu bilo ako divé, ani si to neuvedomil ale aj on bol vyplašený z toho čo sa s ním stalo. Adrenalín z potreby prekonať dané prekliatie alebo čo to chcelo byť pomaly pominul a on pocítil ako mu z návalu nervov došlo skoro až zle.
"Slečna Pierrot, prepáčte mi to. Nechcel som, ne-neviem čo sa stalo,"

Napäto čakal a keď zastavila, snažil sa opäť zaujať jej pozornosť. Dokonca sa chvíľu preľakol keď videl, že jej pohľad spočinul opäť na dverách. Myklo ním, že sa tam rozbehne skôr než ona, avšak vlčica sa tentoraz nepohla ku dverám. Keď sa schúlila popod listy, uvedomil si, že od neho nebolo vôbec fér, že jej spôsobil takúto pravdepodobne životnú traumu a napriek jeho neoptimálnej situácii ho to úprimne zamrzelo. Chvíľu na triasiacu sa vlčku zarazene hľadel s výčitkami svedomia a nebol si tak celkom istý, čo robiť. Prehnal si to. povedal si a bezradne poobzeral. Nevedel čo robiť, toto nebola cesta. Trocha zahanbene a trocha rezignovane pozrel na zem pod nohy. Chvíľu ta zízal, keď mu ako balvan do hlavy vrazila prvá rozumná myšlienka tohto večera. Vyčítal si, že tak nespravil skôr. Pokúsil sa uvoľniť si kožený náramok s havraními pierkami na nohe a bol trocha prchký. Nerád by ho roztrhol, ale bolo mu to v tejto chvíli takmer jedno. Hneď ako ho uchopil do papule, hodil ho kamsi pred vlčicu a dúfal, že nezostane neviditeľný ako on sám. Nevedel či to zaberie, ale modlil sa aby sa ta stalo.

Lesley zmenila smer a bežala do opačnej strany, z čoho si Ossi vydýchol. Keby sa dostala von, pravdepodobne by ju už nedostihol. Kým sa pokúšal dostať zase naspäť dnu, nevšimol si čo sa dialo v skleníkoch, avšak keď konečne pootvoril dvere a vkĺzol naspäť, zostal stáť zarazene. Pohľad na vyplašenú vlčicu, ktorá behala a za ňou sa posúval akýsi drobný kus dreva ho donútil zostať zarazene stáť. Nebol si tak celkom istý čo sa práve dialo ale bol si tak na percent istý, že s týmto už on nemá čo do činenia. No jeden nikdy nevie a labku na slnko by za to teda nedal. Chvíľu nevedel čo má robiť, potom pobehol a skúsil palicu uchopiť, čím ju nachvíľu zastavil, úchop však netrval veľmi dlho. Bolo by dobré, keby sa Lesley pokúsila trocha upokojiť. Bolo by to veľmi dobré, hoci tomu nepomáhal ani on ani podivný papek.