Príspevky užívateľa

Jeho pohľad preskenoval miestnosť súčasne, ako mu vlčica vysvetlila, kde sa nachádzali. "Isteže," odpovedal s prikývnutím na čo sa zamyslene pozrel do zeme. Spomenul si, ako tomu bolo len minulej zimy, čo pomáhal niesť pozostatky Salominej rodiny do bezpečia. V tejto chvíli mu to už dávalo zmysel, hoci v tom čase nepoznal príčinu toho, prečo neznáma vlčica ťahala vlčie kosti sebou, no nepýtal sa. Jej požiadavku aby sa držal stranou by si však nedovolil nerešpektovať. Pokiaľ si niekto v kulte zaslúžil aby nijak nespochybňoval dôvody pre ich konania bola to možno jedine ona. Rozhodnutia a myšlienky Marion spochybňovať musel, bola to jeho práca, nech to vyznelo chladne ako chcelo. Mesiášovo správanie ho neraz presvedčilo o tom, že k nemu choval rešpekt jedine z dôvodu, že to tak rozhodol Hati a jeho slovo bolo sväté. A ostatní členovia kultu? Na polovicu by sa niečo našlo aj keď mal pocit že sa úroveň pomaly zlepšovala alebo bola minimálne na lepšej ceste.
Dnes by však spochybňoval aj svoje rozhodnutia a svoje slová a tým sa nijak nelíšil od duší, ktorých správaním pohádal a ktoré sa snažil napraviť. Prosím hovor so mnou pane. "Povedz iba slovo a duša mi uzdravie." Neuvedomoval si, že zamrmlal v duchu svoju modlitbu nahlas. Možno to nebola modlitba ale iba prostá prosba, pretože ticho, ktoré ho v mysli obklopovalo sa zdalo byť dlhšie hlbšie a desivejšie než skutočne bolo. Na krátko zmĺkol, pohliadnuc na vlčicu, ktorá sa pustila do ošetrovania - spevnenia poranenia nohy. "Pomôžem vám," navrhol potichu.

--->>púšť Hasa
Prebdel na púšti nejaký čas možno i pár hodín a uvažoval nad znameniami, ktoré mu boh zosielal. Zalievaš moje sny slnkom, krvavým slnkom a vedieš ma sem. Hovoril s Hatim v hlave a keď zamyslene prestal hľadieť na jasný mesiac, ktorý púšť osvetľoval, sklonil hlavu k piesku. Stane sa snáď niečo zlé? Pripravuješ ma na to? Ossian sa potom zodvihol a svoje kroky, ešte za tmy smeroval smerom k mestu, avšak okľukou, cez vyprahlé jazero. Premýšľal. Bolo to dlho čo neopustil mesto a tak navštíviť púšť bolo jeho úlohou. Tam viedol jeho kroky.
Počúvam ťa. A porozumiem ti. Sľúbil v duchu pánovi, pretože i keď nemusel rozumieť všetkým znameniam, robil všetko preto, aby im načúval. Pretože Hatiho slovo bolo sväté. A pretože nebol každý tak šťastným, aby k nemu sám pán rozprával. A túto úlohu, i keď zaručene na jeho ceste nebola jediná, musel Ossian považovať za veľmi vážnu a oddať sa jej.
Kráčal pri niečom čo vyzeralo snáď ako duny, no zem tu bola popukaná. Neboli to piesočné duny, ale breh dávno pustého jazera, z ktorého napokon po chvíli vyšiel a dostal sa až na vrch, snehom i trávou pokrytou suchou pôdou, z ktorej mohol postpovať naspäť domov. Zacítil to však znova a bol by prisahal, že niekto šepol jeho meno. A možno to bola ona a možno chcel Hati na prtomnosť sestry upozorniť.
Jej existenciu sa snažil od plesu posunúť stranou, pretože nemal čas trápiť sa i tým, čo jej príchod prinesie. I keď nemal na Heidi ťažké srdce, skutočne sa obával. A Ossian sa nezvykol obávať mnohých vecí.
"Sestra," riekol do priestoru, trocha prísne a čakal, odkiaľ vyjde. A či.

--->>centrum

Keď sedel s hlavou spustenou, vyčítajúc si sklamanie, ktorého sa dopustil, skoro až zabudol, že bola Salome stále prítomná a keď ho zmierlivým tónom zavolala aby ju nasledoval, otočil k nej hlavu, s ušami nastraženými, no pohľad nemal tak živý ako by mal, keby stretol inú osobu, pretože ona dobre vedela čo sa stalo, bola tam, boli v tom spolu. On sa rozhodol pre jej bezpečie, než ďalej postupovať za cieľom a vedel, že to tak bolo správne. I tak si následky rozhodnutí uvedomoval pomaly viac a viac. Nevedel, či by sa vedel pozrieť beztrestne na Omaru, či bola hriešnik alebo nie, dali jej sľub.
Zdvihol sa bez slova a vlčicu potichu nasledoval, keď ho zaviedla do krypty, kde doposiaľ nebol. Chodba bola tmavá, ale Ossian neváhal, keď tam vchádzal, vlčici dôveroval, i keď nemal tušenia, kam ho to zaviedla.
"Kde to sme?" spýtal sa potichu, no hlas mal už pevný, i keď neznel šťastne sám zo seba, nesmel sa opúšťať aj navonok.

Sivý vlk trocha možno nespokojne prižmúril ohnivé oči, ktoré si Bellannu premerali. Možno sa naň hnevala ešte odkedy ju strážil v bazénoch ale prečo by? I keď bol chladný pretože taký bol a tak mu kázal Hati, povedal jej však že jej verí, viedol ju duchovným životom a ani ich stretnutie na železnici, keď zasiahli obaja do únosu Omarinho vĺčaťa nenasvedčovalo, že by naň mala ťažké srdce. Možno sa udialo niečo o čom nevedel, ale udrelo mu do jeho bystrého oka hneď pár vecí. Jednak ju už dávno naučil a vlastne ani nemusel učiť, ako sa vyjadrovať ohladom viery. Vedela, že je to jedine Hati, kde Ossianovi záležalo na tom, aby ho nesklamala. A možno trocha aj jeho samého, lebo to teda poslednú dobu sakra sklamaný bol. Z jej úst však veta o tom ako nesklame mesiáša bola zvláštna, koniec koncov, pokúsila sa ho zabiť, no zdalo sa, že sa cez to preniesol, Bellanna však nikdy nevyzerala, že by jej zrovna konkrétne záležalo na tom, či labilný Nirix bude alebo nebude sklamaný. Hlavne nech nie je sklamaný Hati. A Ossian samozrejme, pretože ona bola jeho vizitka a neraz mu napadlo, že si vzal na seba priveľmi ťažkú úlohu, ktorá sa mu občas rúcala pod nohami.
Bellanna zvykla pokladať otázky o Hatim a jej ceste, jej viere, ktoré boli náročné a dávali zmysel. No možno bola dnes iba v strese. Prečo mu vykala? Boli priatelia, dávno mu nevykala. Sivý vlk to však nechal tak.
"Tvoja cesta začala dávno, než si vošla pod Hatiho svetlo, aj keď si to dlho nevedela. Skúša ťa v prekážkach, ktoré sú ti stavané do cesty, skúša tvoju vieru." odpovedal ticho, uvažujúc, či ju obšťastní niektorým z ponaučení, ktoré jej vedel poskytnúť, dnes sa však rozhodol nekázať.
"Tvoja cesta je cesta poznaním a nikdy nekončí, pretože je zmyslom tvojho života, tvojim osudom. Pán dal každému úlohu osobitnú a je na tebe ako ju prijmeš a kedy ju poznáš. Hati je všemocný, nesmrteľný a bdie nad hlavami svojich služobníkov. Preukáž mu teda dnes aj ty svoju oddanosť a modli sa, prebdi dva dni a dve noci, posti sa od jedla, vody i slov a modli sa k pánovi."
Isto, ceremoniál veriacich bo v skutočnosti niečím, čo by podla jeho názoru mal vlk bežne dobrovoľne podstupovať, pretože to bola čistá modlitba k Hatimu, odprostená od slov a pôst bol obetou k nemu. To však Bellanne neraz rozprával, teda vedel, že si toho bola vedomá. On bol jej dozorom, jej bratom, takým skutočným, duchovným, ako bol pre Marion i keď ich spájalo pokrvné puto a ako bol jemu Nirix, nech bol občas patetický ako bol.

Ignorácia ktorej sa mu dostalo od tmavého vlka dvíhala veštcovi tlak. Och áno. Keďže vychádzal z faktu že rozprával nahlas a bolo nepravdepodobné že narazí zrovna v tejto chvíli na niekoho, kto oplýva rovnakou schopnosťou sústrediť sa na Hatiho bez okolitého ruchu ako to vedel Ossian, usúdil že ho Alexei Lazarow, v tejto chvíli deviant, ignoroval. K nesympatiám sa pridal zároveň fakt že popravca kultu a otec detí pre ktoré mal ísť vzorom dopustil aby ho degradovali vo viere na najhoršie políčko. Tak poľavila jeho oddanosť Hatimu. "Nebolo mi známe, že s postavením tiež klesá schopnosť počuť." Ossian sa často neodvolával na postavenia no v tejto chvíli tak robil odôvodnene. Nechcel priamo vlkovi povedať že by sa mal hanbiť a kajať pred Bohom, ešte nie. "Prosíte Hatiho o odpustenie?"

Hati mu bol svedkom, že sa doposiaľ snažil neponechat udalosti z jesene, kvôli ktorým belavá vlčica trpela len tak a hodlal ich prešetrovať, aj tak robil,hoc sa nezdalo že by moc so situáciou hýbal. Keď si sam nemohol byt istý a nechcel sa prikláňať k niečej strane než k faktom z ktorých vychádzal a ktoré mu kázala viera.
Čo nevedel, že to nebola jediná podivná udalosť , ktorá sa udiala a udeje a na toto ho neupozornil ani Hati.
Preto mal ryšavý votrelec v tele deviantky šťastie, že Ossian dnes neprišiel rozoberať jej zločiny, ale viesť ju ceremoniálom, ktorý prebiehal v tichosti. Na belavú vlčicu čakal v železničnom tuneli, na kraji. Keď sa objavila, pozdravil prikývnutím. "Pozdrav ťa Hati sestra."počkal až k nemu príde , chvíľu zostal ticho. "Mesiáš urobil dobre, že ti dal opäť možnosť preukázať sa pred Hatim. Nemusím sa pýtať či si pripravená naplno odovzdať Hatimu svoj život" učil ju predsa, vedel to. A Ossian sa nerád mýlil

To čo radil Nirixovi ohľadom Lesley bolo odôvodnené a stal si za tým. Sivý vlk zaujal pred mesiášom stanovisko racionálne, hrdé i keď nezakrýval fakt, že si uvedomoval že zlyhali. Bol však nad vecou, ostatne ako vždy musel byť a snažil sa pri rozčúlení Nirixovom aspoň on zachovať chladnú hlavu. I Salome sa o to snažila pokiaľ si to všimol. Nepripustí aby po ňom Nirix hulákal ako po vĺčati. Keď však mesiáš odišiel a oni ostali sami, dovolil si popustiť emócie, ani len netušiac aký reťazec pocitu sebaľútosti to spustí. Chvíľu civel kamsi do zeme, potom sa akosi spustil na zem, sediac a hlava mu ovisla ako na poprave. Mohol mať osamelý kmet ktorý mal ku všetkému čo povedať depku? Doposiaľ myslel že nie. Všetko mu však pomaly dochádzalo a za jeho púť sa mu nikdy nestalo že by o sebe a svojich schopnostiach tak zapochyboval. Mohol urobiť niečo inak?

Púšť. V snoch ho sprevádzala, v snoch sa mu všetky, všetky tie dobré aj zlé vracali sem, vždy to bolo rovnako. Púšť, krv a v prípade nejakej katastrofy- zaliata slnkom. Prisnil sa mu niekoľko nocí ten istý sen a nemohol to nechať na náhodu. Nemohol to nechať na náhodu a nepripisovať mu význam, pretože sny mali svoje opodstatnenie. Bol to Hati, kto s ním skrz sny komunikoval, obzvlášť tie, ktoré sa opakovali, neboli náhoda. Nemohol ich ignorovať ako spojenec s Hatim v myšlienkach, ako hlásateľ a veštec ešte predtým, než do mesta vkročil. Nemohol ho ďalej ignorovať zvlášť po tom, čo bol ako veštec mesiášom menovaný.
Duša sa vrátila do púšte, k miestu kde obyčajný pastier stretol alchymistu.
Púšť sa vyskytovala v mnohých legendách a starých proroctvách, s ktorých s brali duchovní príklad. Vyskytovala sa tiež v kázaniach, pretože i keď pôvod hatiho siahal na sever, jeho moc vládla všade. Púšť sa vyskytovala v životoch veriacich, Salome bola z púšte, a Salome tu na púšti stretol, keď hati zaviedol jeho kroky k mestu, plniť si svoje poslanie a určujúc mu teraz už jasnejší cieľ. V púšti sa nachádzali zamenia.
Pozoroval jej ticho, tmavú noc a mesiac odrážajúci sa na hladkom tmavom piesku, ktorý bol pokojný, a sem ta sa zaligotal napriek jeho čiastočnému pokrytiu snehom. Púšť.Rozprávala osobný príbeh osamelého kmeta, ktorý tu bol, takmer rok po tom čo ho sem hati zaviedol. Nepoznal vtedy svoju úlohu, no náprava veriacich v meste mu začínala byť jasná. No hati ho neposlal do mesta iba za tým účelom. A prečo ho volal sem? prečo sa mu v sne zjavovala ako miesto skazy a krvi preliatia? Príde čas, kedy pochopím, čo mi vravíš. Povedal v duchu, sadol si i začal sa modliť.

Sivý vlk sa prechádzal územím s problémami víriacimi v jeho hlave, čo sa mu bežne nestávalo. Dialo sa toho dosť a ešte sa i diať bude, bolo to nad mieru jasné. Tak ako p boli znepokojení v kulte, tak boli znepokojivé aj jeho znamenia hovoriace za Hatiho. muselo sa niečo udiať a rýchlo a neprítomnosť Omarinho vĺčaťa bola jednou z podstát týchto problémov. Čo si pre nich ešte nachystal Hati ako trest? Pochyboval o tom, že toto bol trest Hatiho, pretože,nech zhrešila akokoľvek, priniesla mu nové deti, nových služobníkov a to či sú viery hodný by sa ukázalo až pri ceremoniály pri bazénoch. Toto nebola jeho robota, alebo za tým bolo omnoho viac a Ossian sa celé noci snažil v rozhovoroch, na pohľad tichých ale veľavravných, nájsť odpovede. Zhlboka sa nadýchol. vracal sa po uličkách z miesta kde ako pri jeho skúške, tak dnes prebdel deň i noc aby Hati dovolil jeho vedomiu s ním naviazať kontakt.
vracal sa a po ceste spozroval, že sa tu nenachádzal sám. Kroky vysokého čierneho vlka, devianta, ktorý na hatiho zanevrel? Možno sa aj on prišiel konečne modliť a prosiť za odpustenie. " Alexei, pozdrav vás Hati." pozdravil sa mladší vlk.

Nirix bol možno v stresových situáciach schopný konať aj hlúpe rozhodnutia, no kto nebol? Aspoň si teraz nechal povedať a sám určil za správne jednať. Ossianovi sa viditeľne uľavilo a mesiášovi prikývol. Nebolo treba viac, išlo im o jedno, Skoll ani prízrační sa nesmeli zmocniť Saphirinej duše, ktorá náležala Hatimu.
Súhlasil aj s tým, aby tu zostali, hoci až po tom čo mu z hlavy vyprchala väčšina náhleho rozčúlenia. Avšak tu zasiahla Salome. A i keď ho práve pred mesiášom už druhý raz vyzdvihla s neskrývanou úprimnosťou, akou by ju vyzdvihol i on sám, pretože to bola pravda, tentoraz nemala pravdu.
"Nerád to hovorím Salome pretože návrat Hatiho dieťaťa je pre mňa dôležitý, ale Nirix má v tejto chvíli pravdu. Som ochotný vyjednávať s prízračnými, no v tejto chvíli ho budem zdržiavať. Nedostal by sa tam včas." Aj on cítil únavu, a menšie odreniny a - nie únavu, priam vyčerpanie. " Mohlo by sa stať, že sa nevrátime ani jeden. Nirix, zober Lesley. Je schopná komunikácie a vie, že sa chce oddať na cestu apoštola. Uvidíš, či ju na tejto ceste chce taktiež Hati."

Keď sa naň znenazdajky odrastenec nalepil ako lepidlo, sivý vlk mal chuť zakričať, túto však v sebe potlačil, Bellanna však mohla vidieť jeho na moment vytreštené oranžové oči, ktoré jasne dávali najavo, že mu nebolo komfortne. Neodtiahol sa však, pretože jednak takéto situácie zdalo sa veľmi nezvládal a jednak, nuž keď mohol slúžiť ako vreckovka Mesiášovi, keď našli zosnulého sudcu, to ho hádam nezabije. Znepokojne prižmúril oči, keď mu však situácia bude azda hodná Hatiho priazne, no pri pomyslení na ich posledný rozhovor práve na podobnú tému, si uvedomil, že trebalo zvoliť inú praktiku, respektíve sa k tomuto nevracať.
"Videl si čo sa stalo Abraxas?" spýtal sa napokon, celkom dôležitú otázku. vedel, že bol v šoku, ale trebalo sa o tom porozprávať teraz. " Keď príde mesiáš, bude v strese, i on, za Hatiho deti pociťuje oprávnene zodpovednosť. Bude prospešné, keď mi to skúsiš povedať teraz." Bola to tak trocha hlúposť, Nirix bude v strese lebo je v takýchto situáciách labilný a začne kričať a pýtať sa hatiho prečo to urobil, čo nijak situácii nepomôže, preto by aspoň jednu vec mohli mať z krku a to vysvetlenie. Toto však nahlas povedať nemohol. Boli v tieni, preto sa po chvíli Ossian pokúsil ustúpiť a nahol sa k vlčici, pretierajúc jej labkou čelo. " Hati s tebou sestra," zamrmlal zatiaľ potichu. Riadnu reč prenesú pri riadnom pohrebe.

I keď bol aj Ossian sklamaný z neúspechu, Nirixov hnev ho vytočil rovnako ako bol sám mesiáš. Iste, rozumel tomu, že bol pod tlakom, ale zároveň do tohto vôbec nemal ťahať sklamanie Hatiho, nakoľko to pri logike, podla ktorej chcel mesiáš jednať, nemalo žiaden význam. Už len nedovolené prekročenie hraníc od niekoho, kto Hatimu zasvätil život dávno predtým než prišiel sem, sa mu zdalo byť hlúpe, odvolávať to na vôľu božiu. Vedel vôbec, čo je to vôľa božia? Možno mu Ossian krivdil, no ani on sa nedokázal dokonalo odbúrať od stresu, adrenalínu ani strachu. Nikto mu nemohol hovoriť, že sklamal boha pretože, pretože vedel, že to neboal pravda a keby bola, čo by robil? Hati bol preňho všetkým.
"Hatimu aj tebe sme užitočnejší živí. LAvínu nemohol nitko predvídať. Nevraveli sme, že to bude jednoduché, no za pokus to stálo, lepšie ako čakať a nerobiť nič." pripomenul mu no keď sa Nirix zdanlivo upokojil, aj sivý vlk poľavil v strnulom postoji a uvoľnil sa, hoci rozprával znepokojene. " Ani jedného z nás neteší neúspech, pretože božia vôľa musí byť vykonaná. Toto vĺča sa narodila do kultu, narodilo sa preto aby slúžilo Hatiomu a tak to aj musí zostať" priznal ich lyhanie napokon, i keď si stále myslel, že zásah prírody nemožno ovplyvniť.
"Spýtam sa ťa preto Nirix. Si si istý, že je správne nekonať a nechať Hatiho dieťa v rukách nepriatela? Nestabilného k tomu. Nie je to len Hatiho dieťa, je to dieťa tvojej sestry." pripomenul mu. Oni sa aspoň pokúsili niečo robiť. Áno. Čakal aspoň poďakovanie za snahu? Možno.

Zvyšok cesty prebehol v tichosti a dal Ossianovi priestor premýšlať. Keď videl z diaľky Nirixa, ktorý chodil v kruhoch, pozastavil asi na sekundu či dve, než sa opäť podobne ako Salome o čosi pokornejšie vybral hlásiť neúspech. Tušil, že pri takejto situácii, ktorá bola stresujúca ako pre matku dieťaťa, tak pre mesiáša, ktorý jej bol rodinou, že v takejto situácii mohol byť nervóznejší než obyčajne. Keď však zastavil pred čierno-bielym vlkom, podvihol hlavu, nasadzujúc pevný postoj. Nemohol mu dať priestor na to ponížiť sa, i keď si neúspech vyčítal taktiež a v duchu sa zaň kajal.
"Nedalo sa už nič robiť." Precenili sme svoje schopnosti? Nebolo to tak, proti silám prírody možno zoslaných zásahom nepriateľa- alebo Hatim ako trest Omare, sa nedalo nič robiť. " Myslím, že je šanca, že sa bezpečne dostali k príznačným, prehodnocujem svoje tvrdenie. Ak sa tam niekto vyšle, bude možnosť ešte vĺča získať." tvrdil ihneď podávajúc mesiášovi na oplátku riešenia. Niekto so schopnosťou vyjednávať? Budú naozaj vyjednávať s bezbožníkmi? Ten samotný pojem vyjednávanie sa vlkovi vôbec nepáčilo. Bolo to pod úroveň. To vĺča kultu náležalo.

Nemusela sa ospravedlňovať, stačilo keď zavrie ústa a začne sa modliť, skrytá v tieni po celý deň a noc a potom po celý deň a noc. Chcel byť na ňu hrdý, no ak prehovorí slovo, ceremoniál nebude považovaný za úspešný a to by bol mimoriadne sklamaný. Pri vlčici ktorú viedol vierou on a na ktorú sa spoliehal. Ktorá by mala vedieť odolať akémukoľvek pokušeniu, postiť sa a oddať mlčanlivosti bez toho, že by jej to niekto nariadil. Mala by tiež vedieť kedy sa kajať a spovedať z hriechov, bez toho aby jej tak niekto povedal. A sivý vlk bol presvedčený, že to vedela. Že na to bola pripravená. Či jej prestane kecať do života po tom čo sa právoplatne stane Hatiho služobníčkou, ťažko povedať. Bola to stále jeho sestra, jeho malá sestra, ktorú trebalo viesť, bola to jeho povinnosť. A nechať ju by mohlo byť ťažšie než sa zdalo, preto to nehodlal skúšať. Ossian si sadol, pozorujúc sestru ako sa modlila a v duchu sa modlil k Hatimu smerujúc svoje modlitby za Marionin úspech.

Museli sa ponáhľať ak chceli byť v meste pred svitaním, určite si toho všimla aj vlčica, pretože venovala oblohe nie príliš nadšený výraz, bol by tvrdil že aj znepokojený. Ani jeho tvár na tom nebola o nič lepšie, hoci bol skôr zmierený, než vytočený či sklamaný sám zo seba. Kajal sa však v duchu. Pootočil uchom na vlčicu, keď odpovedala a upresnila svoju otázku. Bol empatický? To bolo nové pomenovanie, hoci by sa nikdy nepovažoval za bezcitného, iba niekoho s nadhľadom, kto neprikladal prostým záležitostiam váhu a dôvod pre zrútenie sa. Bolo to tak? Mohol to o sebe tvrdiť a preto sa zdal pred druhými ako kus kameňa, ktorého sa sem tam dalo vytočiť? Ossian si to nemyslel. Dokázal síce niekoho jednoduchom odbiť s nedôležitosťou starostí, ale zároveň sa dokázal aj dostať pod kožu komu potreboval- väčšinou, ani nevedel ako.
Tento prípad bol ale iný a aj keby sa jednalo o domnienku druhých, tieto starosti boli opodstatnené a zaslúžili si empatiu ako im povedala. " Neúspech je rovnako na mojich bedrách ako na vašich." odpovedal a uši stiahol dozadu, s pohľadom mierne zamračeným, niekto by si mohol myslieť že bol protivný. " Poďme."