Príspevky užívateľa

Ako zvláštne zmenil svoj postoj vo chvíli kedy cítil, že vlcici nie je úplne jedno čo hovorí. Nepriznal by to ale pripomínala mu v niečom jeho sestru, čo sa mu veľmi rátalo a zároveň mu dodávalo istý pocit zodpovednosti, ktorý však vôbec nemusel mať. Uvedomoval si však, ako málo vzdelania sa jej tu v kulte dostalo a nemohol niekoho takého nechať v štichu, najmä pokiaľ ako hovorila, za to sama nemohla. Keby zostala naďalej drzá, možno by sa otočil a odišiel vovnútri pobúrený, ale takto nemožno nájsť dôvod prečo by nezostal.
"Iste, pokiaľ si myslíš, že to zvládnem" odpovedal s menšou odmlkou aby jej dal keď tak priestor vyjadriť sa, potom sa otočil opäť ku kraju strechy a podvihol hlavu. "Pre začiatok modlitba nemusí byť nijak dlhá. Ráta sa aj to, že si každý krát pred spaním alebo pred jedlom, venuješ pár minút Hatimu. Povieš mu v duchu či nahlas pokiaľ ťa niečo trápi, môžeš mu slúbit svoju vieru, prosiť o odpustenie či poďakovať za život. Môžeš nerobiť aj nič z toho, môžeš nechať myšlienky aj voľné plynúť a on bude vedieť, že vytváraš duchovné spojenie. Pokiaľ ich poznáš, môžeš uvažovať nad posolstvami, ktoré sú známe." Uprel na Rue oranžové oči a zastrihal ušami, pokojne pokračoval, tentoraz v modlitbe a chvíľou ticha preťal okolitý svet.
"Daj nech moje kroky vždy stoja v tvojej sláve. Pretože ty si povedal, pochválení budú tí, ktorí budú slúžiť v mene božiom a v nebeskej noci večný život žiť budú. Daj mi svoju silu a očisti od mojich hriechov, aby som i v poslednom súde mohol stáť po tvojom boku. Pretože to ty pane žiješ a kraľuješ, preto jedine tebe náleží súdiť moje činy."
Odmlčal sa, akoby snáď celkom zabudol na prítomnosť mladej vlčice, ako sa mohlo zdať. Nebolo to tak, Ossian sa obzrel, prv jedným okom, potom hlavu otočil a krátkym kyvnutím ju vyzval aby to skúsila sama

"Aj ja teba rád vidím Marion" Povedal úprimne po tom čo uznala svoju chybu s neskorom dostavením sa na ceremoniál. Obyčajne by možno ešte sestre pripomenul, prečo bolo nepripustné aby chodila na takéto záležitosti neskoro, avšak mal pocit že si je vedomá svojej chyby a nemal dnes chuť kázať. "Pevné dúfam, že nie" odpovedal zamračene, pretože to čo sa dialo na ceremoniály bolo smiešne a bez úrovne.
"Aiduin, syn Bellanin, ten mladý vlk, do ktorého jedna z Hatiho služobníčok potom rýpala. Poznáš ho? Myslím, že by ste sa mohli spriateliť. Hati je pre nich dvoch nový a verím že by ocenil prítomnosť niekoho vekovo blízkeho, komu môže v učení dôverovať" toto bola veľká vec, pretože podtext toho čo jej Ossian vravel bol, že si myslel, že bola pripravená na to, odovzdať niekomu to čo sa doposiaľ o Hatim naučila. A to bolo od Ossiana veľké uznanie.
"Pozri, počuješ to?" Spýtal sa preúšajúc ich rozhovor. Čosi možno dáka zver zašušťala v kríkoch pod mostom. Kývol na sestru aby sa rozdelili.

Mal pocit, že prístup mladej vlčice sa istým spôsobom zmenil a preto sa mohol zmeniť aj ten jeho. Vypočul si čo vravela a ako súhlasila a bol rád že s ním súhlasila, hoci bolo pravdou že predsudky a povery niekedy neoprávnené mohli prevládať u iných viac ako viera v Hatiho úsudok. Keď si Hati ako obeť za zradu vyžiadal Ruinho brata, dlh bol splatený a nemožno považovať teda Rue sa zradcu, len preto, do akej rodiny sa narodila.
"Tak som to nemienil. Je rozdiel medzi vĺčaťom narodenom v 'zlom znamení' ako to môžu vnímať hoci kým tak nepovie Hati, nie je preto dôvod. Je rozdiel medzi tým a vlčicou drzou ako ploštica" zašklabil sa tiež rovnako ako ona, možno menej znepokojivo a dovolil si zažartovať. "Nerob si z nich ťažkú hlavu a nesnaž sa naplniť to za čo ťa majú. Byť tebou dokážem im ako sa mýlia a dokážem im, že o Hatim vieš viac než pokrytci dohromady. Keby totiž skutočne toľko vedeli ako vravia, nepoddali by sa zbytočným poverám" odpovedal svoj názor a ako malú radu, polovične zo žartu polovične seriózne sa uškrnul a podpichol ju. "Môžeš začať tým, že sa budeš modlit"

Už sa akosi zmieril s tým, že Nirixove použité frázy, ktoré pripomínali skôr rozhovor v škôlke neboli cielené ani sa nesnažili znevažovať Hatiho, ako prv Ossianovi napadlo. Pochopil, že mesiáš jednoducho nemal ten dar reči, ktorý by robil jeho rozpravu trocha serióznejšiu. Rozhodol sa to teda rešpektovať a v rozhovore pokračoval akoby nič. Prikývol vďačne, "Som rád, že som si vyslúžil tvoju dôveru brat môj. I keď to nebolo v mojich ale v Hatiho zasluhách pretože to on má súdil." Odpovedal a zatiaľ stále sedel. "Bavilo? Nepovažujem modlitby za niečo z čoho musí mať jeden pôžitok, hoci som šťastný keď sa môžem priblížiť k nemu. Považujem ich však za uctenie boha, zamyslenie sa nad hriechami i slovami ktoré kedysi povedal svetu a nerobím tak preto, aby som sa bavil, ale aby som mu ukázal svoju vieru." Po chvíľke sa odmlčal a vrátil sa naspäť do jednoduchšieho rozhovoru. "Avšak áno, bavilo. Dá sa to tak povedat" súhlasil napokon. Zastrihal ušami, keď sa ho mesias spýtal na modlenie a nebol si celkom istý čo tým sleduje, avšak s radosťou sa do takejto debaty pustí. Záujem bolo niečo čo Ossian rád vídal a niekedy to vnímal ako ešte dôležitejšie než samotné vedomosti.
Postavil sa a vykročil k Nirixovi.
"Každým dňom predsa. Mam za to, že Hati si zaslúži každodenné modlitby, i keby len krátke. Vídal som vlky, ktoré sa modlievali spolu a kázali a na takýchto modlitbách som sa tiež účastnil. I s Marion sme sa pravidelne modlievali spoločne, prv preto lebo to bolo pre ňu ľahšie potom preto aby sme spolu oslavovali Hatiho meno. Každý tiež vie, že najintenzívnejšie modlitby má vlk mať v čase Novu. Pretože to skoll schádza na územie Hatiho vlády a je na nás aby naša viera zostávala pevná."

Keď opäť nastala tma a nejakých pár hodín tomu tak ešte bolo, Ossian podvedome vedel že je čas na ukončenie svojich modlitieb. V tvojich službách, najvyšší.
Rozlúčil sa so sľubom, pretože sa nepatrilo tak hlbokú a dlhú pôstnu modlitbu prerušiť znenazdajky. Letmo, prv kútikom oka pozrel na Nirixa, potom pokojne otočil za mesiášom celú hlavu a pokorne prikývol. Chcel ho nechať hovoriť prvého. Nirix si možno predstavoval zakončenie ceremoniálu a Ossian nevedel qká ta predstava bola. A možno sa naopak bude chcieť len rozprávať alebo sa rozídu bez slov, pretože ani tie nebolo vo viere vždy treba. Preto pokojne čakal, so zmierlivým pohľadom a prehodil zodvakrát pomaly chvost zo strany na stranu.

Nikto, vôbec nikto si ho nevšímal ako to bolo možné? Ossian nebol hlúpy a rozhodne mu už niekoľkokrát zišlo na um ako to bolo možné, ale chcel radšej počuť niečo iné. Nech by odpoveď bola i taká, že ho skrátka každý vedome ignoroval, bolo by to stále lepšie ako fakt, že ho zrejme Nikto ani len nevidel. Je toto nejaký trest? Urobil som snád niečom cím som si vyslúžil tvoj hnev? Polemizoval sám pre seba. Hati vedel mať zmysel pre humor čo? Rozhodne to však sivému nebolo vtipné a dokonca sa začal obávať. Čo ak je to zlé znamenie? Veľmi zlé znamenie, niečo sa stane alebo sa to už deje. Alebo je mŕtvy. Čo ak to takto vyzerá po smrti, pretože si nezaslúžil stát po Hatiho boku a miesto toho zotrvá na pozemkom svete nepovšimnutý naveky? Striaslo ho A náhlivo sa rozbehol hľadať ďalšiu živú dušu. Toto nesmie dopustiť! Marion, možno Marion mu pomôže

Nevidel dôvod prečo by sa mal mladej vlčici vysmiať, ba naopak, počúval v tichosti bez toho aby ju prerušil. Pssian vedel pozorne počúvať a druhí ho za to zvykli mať radi, pretože nadobudli pocit, že to čo ich zožiera nebolo jedno.
Nebol odborník a nemohol sa tak ani nazývať, avšak myslel si svoje. Tak napríklad vedel porozumieť, prečo mali tendenciu veriaci veriť v "zlú krv". On sám bol však skeptický k tomuto pojmu, pokiaľ označenie nasmerovalo priamo od Hatiho. "Nikoho nedefinuje krv ktorá mu koluje v žilách. Druhí to len využívajú pretože je ľahšie mať veci usporiadané v jednom celku, to neznamená že je to tak.
Hriechy tvojho otca sú jeho hriechmi a nie tvojimi. A to by mal vedieť každý kto nasleduje Hatiho"

Nechal vlčicu sa obhájiť, avšak jeho výraz v tvári nenapovedal ničomu potešenému. Prehltol niekoľko uštipačných poznámok, ktoré mu napadli. Správaj sa ako dospelý rozumný chlap Ossian. Napomenul sám seba a váhavo sa nadýchol. " Nepopieram, že môžu veriaci vyznávať vieru aj po svojom, avšak sú tradície a praktiky, ktoré boli, sú a musia zostať zaužívané, lebo tak si to vyžiadal pán. Hovoria tak proroctvá, legendy i posolstvá, o ktorých rozprávajú tí čo tu boli pred nami." vysvetlil pokojnejšie, aby nerozprúdil ďalší nepokoj, lebo aj on začínal byť nervózny a mal chuť mladej vyťať. " Ako myslíš, nie som sám?" zastrihal ušami len s letným záujmom, akoby snáď na odpovedi ani nezáležalo, hoci chcel počuť, ako to vysvetlí.
"Smeješ. Vynikajúco." zašomral popod nos

Ako Mesiáš by mal byť autoritou v súvislosti s Hatiho zákonom nebolo to tak? Jasne že mládež nebude brat veci vážne keď z nich nebudú dôsledky od samotnej pravej ruky Hatiho. Ossian jemne zvraštil obočie. "Iste," odpovedal pomerne stroho. Na spomínanú Noctru si týmto urobil dopredu predsudok. Z akého dôvodu, môže nechať prejsť nevhodné chovanie jej potomkom formou smiešne ho trestu, ktorý je len pro forma, ak nie z dôvodu, že nedá na svoju ratolesť dopustiť a odpúšťa jej všetky prehrešky, alebo i že samotné zákony a sám Hati nie sú pre nu dostatočne dôležitými.
"Smiem vám dať radu Nirix?"oslovil ho s otázkou avšak dal svojim postojom a výrazom jasne najavo že nebude pokračovať pokiaľ o to mesiáš nestojí.

Tvojou je moja duša, túžim žiť pre tvoju vieru a napĺňať poslanie, ktoré si mi dal...prosím vyslyš ma.
Tvoje sú moje kroky, preto daj aby nezišli z cesty, na ktorú ms vedieš...prosím vyslyš ma. Tvoje sú môj zrak i myseľ..preto prosím dovoľ mi byť tvojimi očami a ústami, hlásať slovo božie a vidieť neprávosti, ktorých sa voči tebe dopúšťajú. Nedovoľ, aby ich moje oči prehliadali...prosím vyslyš ma.
Neprestával mať oči otvorené a vytrvalo sa modlil. Počas času, ktorý tu prebdel modlitby striedal len s krátkym zamyslením i chvíľami ticha v jeho mysli, upierajuc pohľad k oblohe. Ani raz si však nedovolil myslieť na niečo iné. Hati bol dôležitý. Pri intenzívnej modlitbe akoby neexistoval čas. Nemal poňatia koľko tu už sedel, koľko času jej venoval a nebolo to preň dôležité. Ossian bol tak zaujatý rozhovorom s Bohom, že bol čas len relatívny pojem.
Pred tebou stojím v tieni Sköllovom. Modlil sa vždy, keď okolie zaplavil i deň a on sedel skrytý v tuneli, neprestávajúc v činnosti. Nedovolím však aby ma pokúšal, moja duša patrí tebe.
Ty si povedal, raz potrestaní budú tí, ktorí oslavujú tvojho soka, v dní súdnom keď slnko zmizne z oblohy..Preto keď nadíde ten deň budem pred tebou stáť a v tvojom mene konať, tak ako teraz, tak nech je i ďalej.
Nevnímal či je vôkol ktosi, či sa Mesiáš neotočil a neodišiel po svojom, hoci tak nesmel robiť. I on musel dodržiavať Hatiho zákon a sivý vlk nemal dôvod pochybovať v to. Keď opäť priestor zahalila tma a padlo na nich rúško noci, mraky sa odhalili. Hypoticky, odozvdane upieral na jasný mesiac svoje oči, až sa mu v ňom odrážal. Sústredene avšak nebadane sa ponoril do hĺbky ticha, ktoré si vo svojej mysli vytvoril. Šepkal mu. Oh áno šepkal mu a hoci Ossian nevedel presne čo, vedel, že jeho modlitby budú vyslyšané. Veril v to.

"Och ďakujem, myslím že sa viem celkom dobre koncentrovať. Koniec koncov, myslím že každý s úprimnou modlitbou si vie zachovať v mysli pokoj, pretože je to preň dôležité " odpovedal čo najviac aby nevyznel že si o sebe veľa myslí ale v skutočnosti musel pripustiť, že vlcica znalá Hatiho označila jeho sústredenie za obdivuhodné.
Nebolo sa zrejme treba už na nič hrať, bolo mu tak nejak jasné, že musela vedieť s kým mala do činenia a začínal sa pomaly zmierovať s tým že to inak nebude. Pokýval hlavou.
"Áno myslel som si. Tak sme sa predsalen stretli zdá sa." odpovedal zmierlivo a pohľad smeroval vlčici do očí. "Je mi cťou, Salōmē Irae Dei," tak ako sa predstavila tak jej povedal, nepovedala mu celé meno bez nejakého dôvodu hádam, preto ho hodlal brať vážne. "Dopravili ste vaše kosti so sebou v poriadku?" Rátal s tým, že boli dôležité na to, aby ich vzala až sem a nemohol tak celkom skrývať svoj záujem. Koniec koncov bolo viac ako očividné že sa jednalo o niečo vlcici veľmi dôležité ak nie posvätné, nečudoval by sa tomu. Keď ich prenášali púšťou, sľúbil si že sa nebude pýtať ale nemyslel že sa niekedy ich cesty ešte spoja.

Kade chodil tade hľadal živú osobu, ktorej by mohol dôverovať a ktorá by mu pomohla zbaviť sa tej ohavnosti čo mal na sebe skôr než ho niekto propraví. Po chvíli sa prestal obávať trestu a skrývať, pretože sa zdalo ze každý, každý ho mal úplne v paži. Akoby neexistoval! Ossian bol rozčúlený a smeroval k lunaparku kde cítil pach mnohonohej vlčici Erory, ktorú už zahliadol, hoc sa ešte nedali do rozhovoru. Tmavú vlčicu dohnal na ceste a šiel kus za ňou, absolutne si ho nevšímala. "Mohli by ste mi láskavo pomôcť?" Vydal zo seba s nepotešeným pobúreným tónom a už celkom vynechal dôstojné oslovenie a požehnanie, ktorým vítal každého koho stretol. Nezdalo sa, že by mala z neho ťažkú hlavu a Ossian pobehol a jej boku a rozhorčene vyprskol. "Haló!" Nič. Nikto sa s ním nechce rozprávať!

"Nemyslím že som mal tú česť zhovárať sa so Suteki-sin či s Miriam, ale verím že nás rozhovor neminie" Povedal tak trocha z časti ako sľub lebo bol odhodlaný naprávať tých výrastkov. Nevedel akého sú tu postavenia, rozhodne však vedel že si nezaslúžia nazývať sa veriacimi keď sú to skoro až pohania.
Veľmi sa snažil nekomentovať okolnosti ktorým ich mesiáš ospravedlňoval. Hlavne preto že nie sú jediní s nedostatkom duchovného života, ako sa dozvedel, napríklad i od slečny Lesley. Bola to mesiášova vizitka i hanba dalo by sa povedať. Dbať na vzdelanie veriacich malo byt na prvom mieste vrátane toho tiež zabezpečiť aby sa im výchovy duchovnej dostalo i inak než cez rodinu. Veril, že ako mesias nemôže byť na všetkých miestach naraz, ibaže podľa toho čo zatiaľ Ossian videl a počul, nebol ani na jednom. V prvom rade by si to mal zariadiť tak aby to šlo. Bolo to preň nepochopiteľné, ale neodvážil sa vyjadriť nesúhlas.
Pri čom vyjadril nesúhlas bolo, keď spomenul aké "tresty" dostali vlčice.
"A upratanie mesta a vynadanie sú vhodným trestom pre nerešpektovanie a výsmech z Hatiho, nášho pána?" Povedal to s údivom, ozajstným, bol tak prekvapený touto reakciou že ani nevedel znieť vyčítavo.

Hatiho skúška. Hatiho skúškam sa podroboval odkedy sa vydal na jeho cestu a ani teraz nehodlám sklamať. Už len to, že ceremónie v Hatiho mene boli preň dôležité a posvätné, spojenie s pánom bol zmysel Ossianovho bytia. Pokiaľ by tak predsa nebolo, dostatočná motivacia bola aj to, že jeden musí prekonať túto skúšku aby si tu zaslúžil žiť. Teda aby mohol žiť. Vedel si predstaviť, že to pre mnohých mohlo byt stresujúce a preto sa rozhodol, že keď sa bude zhovárať s Bellannou, priblíži jej iné aspekty a dôležitosti tejto veci. Mlčky prikývol a zašiel o kus hlbšie, tak aby videl na oblohu, ale tak, aby naň nedosiahlo svetlo slnka. "Nech ma teda Hati súdi. Bude mi cťou." Povedal, aby vedel, že mohli začať.
Ossian ďalej zostával ticho. Mesiac na oblohe prekrývali občasné mraky a halili ho ako závoj, ktorý vietor sem tam odvial a odhalil jeho krásu. Sedel v tichosti uvolnene, čelo jemne zvraštené ako s vážnym odovzdaným výrazom hľadel v Hatiho svit. Odovzdal sa Hatimu naplno už keď sa rozhodol nasledovať ho A rovnako chcel aby sa mu odovzdala jeho sestra. Myslel že to chápe, ale isto sa do toho nedokázala vžiť tak ako on. Možno dokonca málokto. Ossian veril, že jeden z takých mohla byť práve Salome, s ktorou cesty sa mu pretli na jeho púti. Cítil že jej vzťah s Hatim je iný, dokonca aj iný než ten jeho,možno i hlbší. Vo chvíli ako si to uvedomil jej musel závidieť že sa k Hatimu narodila a že sa jej tejto výchovy náležito dostalo. Nebol však dôvod aby o sebe pochyboval.
Sivý vlk vedel, že on si svoju cestu k Hatimu vydobil, našiel, jeho spojenie cítil dokonca ešte vtedy keď sám nevedel o čo sa jedná. Hati si ho vybral a len sám vedel z akého dôvodu a Ossian mu venoval svoju dušu. Bol pripravený slúžiť najlepšie ako vedel, ale nemohol tvrdiť, že ho netrápili otázky, čo si asi preň nachystal. Ako jeden z mála mal to šťastie, že dokázali komunikovať, každý veriaci to tvrdiť nemohol, nebolo na tom však nič menej hodnotné alebo zlé.
Stojím pred tebou Hati, započal v duchu rozhovor a takmer mimovoľne prehĺbil ticho vôkol seba. Bolo to len a len medzi ním a Bohom a také posvätné puto nemohlo narušiť nič.
Priviedol si ma sem z nejakého dôvodu a ja si nie som istý aká je moja úloha. Kadiaľ mam ísť? Kládol otázky bez odpovedí a bez mihnutia oka. Na tom nezíde, verím ti. Patrím ti a ty to vieš.
Trpezlivo znášal ticho, ktoré mu nebolo cudzie, hlad i nehybnosť, prichádzajúcu únavu, ktorá sa chcela dostavovať, nesmel jej však dovoliť preniknúť doň. Nebol to problém, bol odhodlaný a rozhodnutý. V duchu si opakoval kázania a posolstvá, modlil sa. On vstal a povedal. 'Blahoslavení budú tí, ktorí velebia Pána.' A oni velebili a oslavovali ho, ale priveľmi zaspali. I nebola Hatiho vôľa ale ich pýcha. Potrestaní nech sú tí, ktorí sa povyšujú nad boha. Lebo iba on je všemohúci a svätý.
Mohlo sa to stať nie tak? Hovoril si že sa tak nestane pretože si dával pozor aby jeho ambície a činy, jeho vedomosti nepresahovali vôľu Hatiho, ktorý videl jeho kroky

V podstate iba zdvorilo prikývol, isteže nebol každý rád ako on na začiatku cesty poznaním. Iste, boli zmätení a všetko bolo nové ale Ossian predsa bol trocha iný. Nové nebolo takmer nič okrem neustavičného prekvapenia z tunajšej spoločnosti. Z tunajších bratov a sestier, ktorí niektorí až dobrovoľne snáď zanedbávali ich vieru. Nechcel menovať priamo, že by to mal mat na starosti v prvom rade mesias a bola to jeho vizitka. Nechcel si ho pohnevať a nebolo by to úctivé, preto sa rozhodol ho iba informovať o probléme. Obviňovať ho nebude, možno inokedy. Konám koniec koncov v Hatiho záujme teda i záujme mesiáša, tak by to malo byť.
"Musím priznať že ma prekvapilo na akú ľahkú váhu nášho Pána berú niektorí bratia a sestry. Obzvlášť mládež ak mám byť konkrétny." Vyslovil svoje znepokojenie a nahol sa bližšie aby ich snáď nik nepočul. Skutočne znepokojenie šepol. "Oni sa ani vôbec nemodlia" vyslovil so skutočnou starosťou najväčší problém večera, prehravajuc si v hlave stretnutie so sivou vlčicou Rue. Čakal u Nirixa pochopenie možno zhrozená rovnako ako tak bolo uňho." Nemôžem spávať" uvedomil si vážnosť situácie, pretože nad touto vecou ozaj dumal pridlho a išlo ho z toho poraziť. Tak nasvedčoval aj jeho pohľad, ktorý však trval krátko. Sivý vlk sa zhlboka nadýchol a opäť neutrálne pohliadol na Nirixa, už s pokojom a nadhľadom vrámci možností