Príspevky užívateľa

Vydýchol si, keď plavá vlčica prehovorila a spomalila. Jednak preto, že ticho bolo neznesiteľné, aj keď sám zamýšľal ho neprerušovať a chvíľu mu vyhovovalo. Vyhovovalo mu teda, že bol ticho on, nie že bola ticho vlčica. Kto mal vedieť čo si myslela. Vydýchol si tiež preto, lebo nech akokoľvek stíhal a ani necekol, predsalen sa v snehu nebežalo zrovna jednoducho a chvíľa pre spomalenie bola prospešná, Hati im odpusť.
Spozornel však, keď ho upozornila na Ciela a ukázal dopredu. Smeroval svoj pohľad kde chcela a i on sa prikrčil, upierajúc oranžové oči na ich ciel. Tam bol. Celkom ďaleko, zločinec ktorý si zaslúžil poznať Hatiho hnev. Museli však konať opatrne.
"Čo urobíme?" odvetil do priestoru zamyslene.

"To by od teba tiež nik nemohol chcieť." súhlasil sivý veriaci a zhlboka sa nadýchol, opakujúc si slová, ktoré mu obvinená vlčica v bazénoch povedala. Nemal ich podchytené, nemal ich overené ale povedal jej že nie je vylúčené aby jej uveril.
"Povedz, poznal si vlka menom Vinquist? Čo o ňom vieš?" spýtal sa a zastrihal ušami. On sám len hádal, ale pokiaľ tu bol Nirix nejakú dobu, mohol mu niekto o bývalých mesiášoch povedať však. Ossian k tomu viac nepovedal, aby ho svojimi poznámkami neovplyvňoval. Chcel prv počuť všetko bez toho, že by sa do toho vložil s tým čo vedel, respektíve s tým čo nevedel. Och ako nerád on nevedel.

Sivý vlk meravo stál a i keď mal pohľad zatrpknutý, počúval čo vravela. On počúval vždy, aj keď si niekedy vravel, že by nemusel. Nič jej nebol dlžný a bola to v prvom rade ona, ktorá ho sklamala a ktorá sklamala taktiež kult. No v tejto noci sa diali zvláštne veci a preto sa rozhodol vlčicu vypočuť. Nikdy nepočul o žiadnom z mien, ktoré padli z jej úst. Akoby aj mohol. Jeho cesta vierou bola dlhá a znalosti veľké, mesiáši kultu, ktorí t boli pred nimi mu však boli cudzí.
Opis predmetu, ho ale donútil zamyslieť sa. Možno to znelo ako výmysel no nesmel zabúdať, že aj on v tento našiel plášť, ktorý ho preklial. Preklial? Či to bol HAtiho trest? Bola tenká hranica medzi tým, čo bolo v réžii Hatiho a jeho forma slova, a tým čo sa snažila vlka zviesť na zlú cestu. Na hriešnu cestu.
"Dávaj pozor na to čo hovoríš. Boží súd musí byť spravodlivý." Povedal keď označila smrti duší za "vinu" kultu. Hati nerobil chyby. Jeho tón bol však pokojnejší, bez emócií, no čo bolo dôležité možno pre ňu, nebol viac trpký.
Sivý vlk sa zhlboka nadýchol a prižmúril oči. Tvár mal neurčitú, akoby sám nevedel, či to chce vysloviť.
"Verím ti." ozval sa napokon. " Možno." Ossian si sadol a chvíľu ešte na vlčicu iba hľadel, keď nakoniec zopakoval vetu, ktorú vyslovil už predtým. " Modli sa Bellanna."

Cítil sa rozptýlene, čo vôbec nebolo dobré. Nečakal, že ho vlčica poverí aby išiel s ňou. I keď by mu to možno dávalo zmysel, ešte vždy sa od plesu cítil zvláštne. Mal pocit, že sa tam niečo zmenilo, niečo stalo a jeho to rozhodilo. A to nebolo v takejto situácii dobré. Hati, stoj pri nás. Prehovoril k nemu v duchu. Najlepšie preňho teraz bolo nehovoriť vôbec, aby sa i on dokázal sústrediť na stopu. Narozdiel od Salome nebral túto situáciu ako optimálnu, aj keď bolo treba uznať, že únosca s vĺčaťom na krku ďaleko nezájde. Nemohli ale brať únos na ľahkú váhu, mohlo sa stať všeličo. Opakoval si v duchu patetické prosby Omary. Nevedela sa rozhodnúť č chcela a čo si myslela. Pokiaľ si myslela, že je ich otec schopný vĺčaťu ublížiť, nemala sa s ním v prvom rade vôbec dávať dokopy, nie to zostať skrytá na hraniciach územia. Mohla byť len rada, že jej vôbec veriaci prišli na pomoc. Dobehol Salome, držiac sa tesne za ňou. Tvár mal zamračenú- sústredenú. Bolo kľúčové, aby dostihli únoscu včas. Opäť si opakoval výroky hriešnej matky. Prízrační nám ho vydajú. Dopustiť aby sa do tohto zatiahla celá ďalšia svorka nemohli. Čím skôr to vyriešia, tým menej sa budú musieť potýkať z prízračnými. Vari by vydali svojho člena na boží súd? Súd, bol v tomto prípade pro forma pre rozsudok smrti. Siahol na majetok kultu, pokiaľ by to chceli takto nazvať. A čo najdôležitejšie, siahol na Hatiho dieťa, či už splodené z hriechu alebo bez.

Po tom čo slávnostne predstavil svoj názor zostal ticho a počúval vyjadrenie Nirixa ohľadom toho čo vravel. Vstup mimo hranice bolo podstatné vrámci testovania lojality, isteže. V tom nemohol vlčicu, ktorá robila pre vieru, pre Hatiho všetko spochybniť a tento názor ho zarážal. Najmä pokiaľ im bolo dovolené - priam odporúčané ísť na ples,na pohanskú akciu slniečkovej svorky, aby dokázali akí sú slušní, že prijmu pozvanie a združia sa. Samotne voči tomu, že sa ukázali nemal nič, mohli vidieť nové tváre, možno nenápadne verbovať, no keď to bol zrazu problém pri záchrane vĺčaťa, to bolo cez hranicu. Súhlasne prikývol, keď Salome zahriakla Omaru a zamračil sa, pretínajúc tmavú vlčicu znepokojeným pohľadom. Mala by byť vďačná, že jej po decko idú.
I Salome mala napokon vo všetkom pravdu. Čím dlhšie sa tu rozprávali, tým im utekal čas. Pôvodne sa však sám za hranice na hon nechystal. A keď mu to vlčica navrhla-nie navrhla, oznámila, prekvapene zažmurkal oranžovými očami. Prosím? Chcel povedať, no dostala ho svojim veľmi jasným rozhodnutím do pomykova. Námietky mu akosi neprišli na um. (Už teraz je podpapučník xd).
"Poďme." súhlasil a venoval pohľad ešte Nirixovi. "Cieľom je Hatiho dieťa zdravé. No pokiaľ by to vyšlo, privedieme toho bastarda a živého." Nech ho Hati strestá za to čo urobil. No kdesi vovnútri uvažoval nad tým, či si to hriešnica i nezaslúžila.
Zamyslel sa pred tým než vyrazili. Ossian bol pútnikom. Bol Hatiho kázateľom a síce sa mnohokrát s ostatnými nebabral, nebol bojovník. nebol popravca. Možno mu Salome dôverovala, keď ho brala so sebou, i tak sa musel pýtať či to bol dobrý nápad. Prečo si sa takto rozhodla?

I sám seba by mohol pochváliť, za to, že sa dokázal aj on uvoľniť a prevziať v tejto asi nie tak bohumilej činnosti iniciatívu, keď to bolo treba. No plavá elegantná vlčica sa ako predpokladal dokázala prispôsobiť rýchlo a na to čo robiť prišla i ona. Keď aj Salome prebrala trocha iniciatívu a stočila sa skôr než stihol tanečný krok podniknúť on, Ossian neváhal a dostatočne rýchlo sa k jej kroku adaptoval, vytvárajúc otočku zrkadlovo, až zastali oproti sebe. Z úsmevu, ktorým ho vlčica obdarovala mu prebehol mráz po chrbte, nie však preto že by mu bol jej úsmev nepríjemný, preto lebo ho samého ľakalo, prečo sa to stalo. A čo mal robiť?
Osamelý kmet trocha podvihol hlavu a po krátkej chvíli však vlčici úsmev opätoval. Nasledovne opäť raz vykročil vpred k Salome.

Nedalo by sa povedať že to pocítil aj on. Keď sa Salome teraz s hlavou vztýčenou obtočila okolo neho a stretli sa tentoraz tvárou v tvár i on si uvedomoval prazvláštny pocit, z ktorého zostal zaskočený a ktorý ho popravde vydesil viac než ktorákoľvek Hatiho skúška. Na moment zmätene uhol pohľadom, avšak rýchlo sa ohnivými očami vrátil k tým Salominým.
Mal pocit, že dýchal akosi plytšie, dlho však stáť nezostal a podišiel o krôčik vpred s úmyslom, aby vlčica zas o krok ustúpila. Naspäť ustúpil zase on a to presne o dva a pol kroka, pretože tretí smeroval do strany bokom, ktorý zvrtol do kruhu. Byť inej povahy povedal by jej, že bola krásna. A mal to i na jazyku, avšak to si nesmel dovoliť a samotná predstava, že toto povie ho vyviedla z miery. Myšlienku zahnal, i keď v neurčitom výraze v tvári duševnú nerovnováhu nevedel celkom skryť. Krokmi kruh stočil, kus svižnejšie a smeroval ho do opačnej strany.

Vedel by nájsť množstvo vecí v ktorých mal talent - ako bol jeho dar reči a odhodlanie, vedel by nájsť aj veci, ktoré nepovažoval celkom za svoj talent ale obstojne ich zvládal. Tanec nepatril medzi ne a keď už sa na to nevedno či omylom či neomylom dali, nemohol cúvnuť len tak. I on sa musel obzerať aby do niekoho nevrazila jeho pohyby sa zdali byť kŕčovité a prekvapivo neisté, čo si však Salome zdalo sa nevšimla, lebo bola zaujatá vlastnými nohami. Ossian naopak udržiaval s vlčicou kontakt, ktorý by bol i očný, keby sa bola bývala pozrela hore. Ani on nestihol zareagovať, keď doň zľahka drcla a trocha s ním myklo, prešliapol avšak stúpil nohou dopredu pevne tak, aby nedajbože ani jeden z nich nestratil rovnováhu. Týmto akosi napol cielene napol náhodne podoprel vlčicinu ľavú nohu so štipkou predhrudia a bol to v podstate najväčší kontakt, aký kedy v jej prítomnosti dosiahol. " Skúste sa nepozerať pod nohy ale na mňa." šepol a skutočne šepol, aby ich nepočula živá duša. Predsa by sa netešila, keby niekto počul, že jej radil?

Vidno bola Salome rovnako zmätená ako on, bolo to poznať tiež vo výrazu v jej jasných zelených očiach, v ktorých sa zračilo znepokojenie. Ossian sa preľakol a podvihol labku, vystrel krk a zažmurkal. Nechcel nechať plavú vlčicu v štichu s domnienkou, že sa navzájom nepochopili, presne tak totiž celý tento pohľad vyzeral. A preto, že chcel i on zachrániť situáciu, rozhodol sa teda pokračovať a váhavým krokom pristúpil dopredu, točiac sa k boku veriacej. Uprel na ňu letmo pohľad, a opäť sa však rýchlo pozrel naspäť dopred, keď vykročil zas. Možno zachraňoval situáciu celkom inak ako ona chcela a kým mala Salome možno v úmysle okamžite prestať s akýmkolvek hopkaním, púštny endemit, ktorému Hati staval do cesty tie najpodivuhodnejšie skúšky, akých si bol vedomý, sa rozhodol nezahanbiť ju a teda- ak sa to tak dalo nazvať, tancovať.

Myslel, že týmto to končí. Že sa tu prestanú motať, dokonca si aj v hlave povedal, že je to v poriadku, nemusí sa pohnúť vždy keď sa pohne Hatiho predstavená. Obaja predsa vedeli, že ani jeden nemal v záujme tancovať tu a robiť so seba idiotov, no keď pristúpil k Salome, tá vlčica sa pohla a obišla ho. Tak práve asi naozaj tancovali. Sivý vlk mal dojem, že to tak asi ona chce, aj keď sa tomu divil. Zmätene sa otočil do opačnej strany, čím vytvoril navzájom akúsi osmičku. " Salome?" načal neisto uisťujúc sa čo to sakra obaja robia. Ťažko povedať, či to pripomínalo skôr tanec alebo supy krúžiace okolo mrciny. Zľahka sa zamračil.

Hneď čo si Salome stúpila paralelne po jeho boku, mal sivý vlk pocit, že by nebolo od veci ustúpiť, otočil sa a trocha zacúval, temer do polkruhu. Uvedomujúc si že v podstate tancovali i oni dvaja mu prišla poznámka vlčice i tá jeho vtipná, avšak nezasmial sa. Trocha rozpačito pootočil hlavou. "Nuž nie som si istý, čo k tomu povedať." priznal svoj zmätok a opäť podišiel dopredu, čím k vlčici pristúpil. Poobzeral sa, či tento cirkus hádam niekto nesleduje- nedajbože Nirix, ktorému len pred chvíľou oznámil, že sa na nič také ako tanec rozhodne nechystá. Paradox.

Pozorne blysol očami, keď ho Salome oslovila naspäť a hlavne keď po ňom tiež zopakovala jeho vlastné slová, pomenovanie oných indivíduí, ktoré bolo zaručene výstižné. Ja som strašne vtipný. Preblyslo mu mysľou, napriek tomu, že sa vlčica ani len nezasmiala, mohlo to však vyzerať oveľa horšie. Nemal pocit, že jej jeho prítomnosť vadila, možno naopak a aj on, nech sa i zamýšľal prv Salome vyhnúť, uvedomoval si, že zo všetkých tých bláznov, čo tu boli bola výnimkou a preto i najpríjemnejšou spoločnosťou čo tu a vlastne čo i v kulte, s výnimkou jeho sestry, možno nájsť. Keď do vlčice- akoby už nebola ponížená dosť, niekto vrazil z jednej i z druhej strany a ona uskočila k Ossianovi i on inštinktívne poskočil, avšak myseľ mu zlyhala, preto neustúpil ako každý normálny jedinec, ktorý sa chce uhnúť, ale priskočil o krôčik bližšie. " Pozor Salome, sme na tenkej hranici, o chvíľu sa tým indivíduám začneme podobať." povedal zo žartu, avšak nepodpichoval ju v zlom. To oni si mali dávať pozor na to kam šliapali. Keď si popravila retiazku na čele, uvedomil si, že na to, že tu z duše nechceli byť, tomu venovala snahu. Predsa museli byť reprezentatívni.

Samice: Lesley, Giuseppe, Valencia
Samce:Arrakis, Ber'nielay Sylvester

Mal dosť rozpravy so záhadnou cudzinkou zo Salominej rodiny a popravde chcel aj ušetriť vlčicu nateraz sa s ňou stretnúť. Nemyslel si, že je ples pre to vhodné miesto, pretože už tak sa zdala byť rozhodená, nemožno sa jej samozrejme diviť. Možno po nej Tabitha- ako sa predstavia niečo chcela, rozhodne tak vyzerala. Možno by jej to mal povedať, že ju hľadala no nebol si celkom istý či je to rozhodnutie vhodné. Preto sa mohol tváriť, že Salome nevidel v dave ostatných vlkov a mohol sa jej až do odchodu vyhnúť.
Už vedel, že Hati dobre spriada osudy svojich služobníkov a mal tiež zmysel pre humor. Tak bolo v deň, kedy bol Ossian osamelým kmetom na púšti, a tak bolo, keď napriek presvedčeniu, že sa vyhne rodinným záležitostiam Irae Dei, do ktorých mu nič nebolo. Jeho cesta davom totiž viedla a natrafila k samotnej Salome, ktorú stretol teraz, medzi ostatnými div do nej nenabúral. Uvedomil si, že nie je nerád, že ju opäť videl, možno aj naopak. Stále nevedel, ako naložiť so situáciou samozrejme. A jemu sa nestávalo často že niečo nevedel. Neznášal keď niečo nevedel.
"Salome," pozdravil ju a venoval jej krátke pokývanie. Pohovorila ste si so sesternicou? Chcel sa spýtať, no miesto toho sa poobzeral." Pozrite na tých okolo. Skoro až vyzerá, že sme medzi tými tancujúcimi stvoreniami ako čierne ovce"

Sivý vlk neznámu vlčicu počúval bez toho, že by ju bol čo i len raz počas jej monológu vyrušil. Bola to jeho dobrá vlastnosť, kvôli ktorej mu radi zverovali ostatní i svoje trápenia i domnienky, pretože Hatiho služobník zásadne počkal kým dohovoria a nesnažil sa skákať do reči a rozhovor prerušovať. Dôvody boli dvojaké a mimo to, že to pôsobilo dobre a hlavne slušne, mal i čas premýšľať nad vyslovenými vetami a tým dať aj svojej odpovedi dostatočnú zmysluplnosť bez toho, že by mu vyjadrenie trvalo dlhšie.
"Môžete, pretože veria a robia to čo im káže pán. Ich cesta je inde ako moja, ako vaša, no predsa po nej napredujú." zastal sa výnimočne svojich bratov a sestier, s ktorými zdlielali priestory mesta, pretože cudzinec nemal zatiaľ čo lámať palicu nad ich hlavami, pokiaľ nepoznal celý kontext. To si mohol dovoliť robiť Ossian i Salome, pretože oni videli čo sa v kulte deje.
" Snažím sa ísť príkladom avšak nie je to celkom v mojich silách. Za to je zodpovedný mesiáš. preto vám Tabitha Irae Dei, neviem v tejto chvíli povedať, či je v našich kruhoch miesto alebo nie." Ossian vyvrátil, že by bolo v jeho právomoci konať tvrdo, i keď sa všemožne snažil byť príkladom a menič vieru v kulte na správnu cestu, koniec koncov, v tomto ohľade, postavenia nič neznamenali. Cudzej vlčici neprezradil kto bol mesiášom a rovnako tak jeho tón nenasvedčoval, že je zatiaľ ochotný tak urobiť.