Príspevky užívateľa

Sivý vlk pokorne pokýval hlavou. " Hati vám žehnaj za takéto presvedčenie." súhlasil s ňou, mysliac si, že sa prv zle pochopili. Aj tak jej to však nehodlal zjednodušovať. Napriamil sa, venujúc vlčici pozorný - vnímavý pohľad, pokiaľ sa nespýtala čo chcela. Či je ich viac. Och Hati, kde začať. Kde len začať.
"Vskutku." odppovedal blahosklonne. " Ako vy som podstúpil dlhú cestu, km som sem prišiel a Hati ma priviedol sem. Medzi druhých, rovnako zmýšľajúcich veriacich, aspoň do istej mieri. Možno sa majú čo učiť, no začínam rozumieť, prečo ma sem poslal." Jeho aj Salome. To však nevyslovil, pre dobro oddanej služobníčky pána.

Pochopiť? On dokázal pochopiť všeličo, ale nebol si istý či mal. Či chcel. Nemohol to hrať na strany, pokiaľ sám nevidel čo sa stalo a nepoznal všetky okolnosti. Preto hral na jedinú stranu a tou bol Hati. Vždy to bude Hati
Pri jej vete ostal ticho, avšak nemusela to vlčica brať nevyhnutne ako ticho nepríjemné, možno i uvoľňujúce. Nereagovať koniec koncov tiež mohlo byť brané ako žiadúce. Preto nevyjadriť sa bolo najbezpečnejšie čo mohol spraviť.
Vlčica sa modlila. Nahlas, aby ju Hati vyslyšal A popravde, Ossian sa modlil spolu s ňou hoc v duchu. Zvažoval možnosť, že veci neboli tak ako sa zdali a to bolo z jeho strany gesto veľké, i keď o tom nemohla vedieť.
Vlčica sa prestal modliť a vyslovila meno. Meno, ktoré Ossian doposiaľ nepočul, no pri tom ako ho vyslovila zvraštil tvár. Raz jej povedal, že ju považuje za priateľku, preto mu môže povedať všetko. Možno priatelstvo neznamenalo toľko čo láska k Hatimu, no predsa na tom toľko nemenil. Aj v prípade že sa aktuálne cítil byť zradený i sklamaný. Ostal ticho a po chvíli venoval vlčici prv prísny pohľad, potom po nejakom čase zmäkol, viac rezignovane. " Modli sa." zopakoval, teraz špeciálne pokojne a posadil sa. Viac opory jej v tejto chvíli nedokázal dať. Popravde ani nechcel.

" Výborne." poznamenal na Omarinu odpoveď a bez ďalších zbytočností ju nasledoval, pokial ho neodviedla preč. Na to, že ju považoval za hriešnicu konajúcu velie nemúdre rozhodnutia vkladal dôveru do toho, že ho nedovedie do pasce. Nebolo ostatne v jej záujme ho zneškodniť, pretože by mala problém a tým by mohli mať problém aj jej potomkovia. Keď sa tam objavili, spozoroval tri gule. Z časti ako ich matka, viditeľne, no s menšími rozdielmi. A s drobnými krídlami.
"Na ich cestu vierou by mal dohliadať niekto skúsený." povedal naschvál trochu provokačne, aby vedela, že si nemyslí, že je po tomto čine kompetentná. Čo mu mohla povedať? Odporovať? Nech to skúsi. Prv sa na vĺčatá mračil, potom mu pohľad zmäkol. " Čo im povieš, keď sa budú pýtať na otca? Keď sa budú pýtať prečo nie ste spolu?" Dobre si rozmysli čo mi teraz povieš, sestra. Pomyslel si a jeho oranžové oči upierajúce sa k nej hovorili za neho

Ossian sa často pohyboval pri železnici, teda mu zaručene neušla ani dramatická akcia, ktorá sa tu odohrala, aj keď prišiel priveľmi neskoro, aby jej zabránil. Prv sa držal v ústraní, aby si ho preveľmi moc nikto nevšimol, kým sa dostal do obrazu, čo sa stalo. A aj keď nevedel kompletnú podstatu, zachytil čosi od Nirixa I Salome. I od Bellanny, ktorá sa náhle pokúšala pomôcť. Ossian stále nevedel čo si myslieť, i keď si svoj trest aspoň z časti odpykala. Napriek tomu vedel, že nad ňou bude držať drobnohľad, aj keď sa po čase už netváril v jej prítomnosti tak stroho ako vtedy pri bazénoch.
Všímal si nervozitu všetkých spoluúčastných a pochopil o čo mu šlo, zvlášť, keď bývalá apoštolka mala po boku len dve z troch svojich detí. Bola to karma? Hatiho vôľa? Nebola to Hatiho vôľa, pretože pokiaľ tomu rozumel, z toho čo zachytil, ten cudzinec priešiel sem a vzal ich. A nech si zaslúžila akýkoľvek trest, toto si nezaslúžila ani ona ani jej potomkovia. I jeho samého prekvapil jeho názor. Vyšiel z húštia aby sa pridal k ostatným. Zachytil i Salomino rozhorčenie a plavej vlčici celkom rozumel, hoc sa pokúsil zostať v kľude. Prešiel popri nej a venoval jej pokývanie ako pozdrav, keď zastal kus pred ňou, upierajúc pohľad, zľahka konejšivý na Nirixa. " Mesiáš, pri všetkej úcte. Sám Hati má zaiste dôveru v Salome ako v svoju služobníčku už od jej narodenia. Na poste veriacej je koniec koncov kvôli tvojej dôvere a dôvere kultu. Pokiaľ jej dôveruješ ty, tým že jej nedvolíš pomôcť sa uberáš o skúseného stopára a uberáš tak potomka našej sestry o šancu pre záchranu." Riekol bez toho, či by vedel, či je Salome dobrým stopárom. Riskoval. Venoval pohľad i Omare, aby jej bolo jasné, že pokiaľ Nirix pustí Salome pomôcť, mala by byť vďačná, práve jemu. Poznámku ohladne veriacih nevyslovil len kvôli nej, urobil tak i pre seba a Marion, pretože i ke%d sa rád podrobil tejto skúške, aj keď nebola tak celkom Hatiho, vedel dobre že boh mesiaca v ňom má dôveru už od začiatku. Toto bol Nirixov problém, nie jeho.

Možno bol naklonený konverzácie s Hatiho služobníčkou, nebol však dôverčivý a taktiež si uvedomoval, že to, či sa Salome s vlčicou z jej rodiny stretnúť chce, alebo nie je čisto na nej a toto rozhodnutie by mala učiniť sama, neprislúcha jemu. Možno by ho to obyčajne netrápilo a bol by zvážil posunutie tejtio ifnromácie. Aj keď však sivý vlk slúžil výhradne Hatimu a iba jemu náležala jeho skutočná nespochybniteľná vernosť, jednou z mála, kto si vyslúžil istú formu oddanosti, respektíve rešpektu bola práve Salome. Preto si zaslúžila aby mu bola schopná v niektorých veciach dôverovať. " Hatiho púť však nikdy nekončí drahá pútnička" odpovedal ako námietku, na jej poznámku. " Verím, že vás sklamem, no dnes vám nepomôžem." nepovedal nemôže pomôcť. Neurobí to. Nechcel. Rozprával s kľudom, uvoľnene, akoby tomu mala automaticky rozumieť. I on na ňu chápavo uprel oranžové oko.

Naďalej stál mlčky. Nemal čo povedať, hoci počúval jej nárek a ľútosť. Pokiaľ si Bellanna myslela, že dá, na sebaľútosť a reči o tom, ako nechcela, nemohla. Boli to koniec koncov prázdne reči, ktoré mohol rovnako tak povedať hocikto v jej situácii. To činy robili vlka vlkom. Nie sľuby. Bledá vlčica sa nervózne vrtela, kývala sa, až bolo jednému pri pohľade na ňu zle. Ossianom ani nepohlo, len si v duchu opakoval jej slová. Aj keď nechcel aby prikladal váhu takému správaniu a rečiam, utkveli mu v mysli a ozývali sa, kým ho nedonútili nad tým sa zamyslieť. " Keď nie tvoje, tak koho?" spýtal sa stroho a zhlboka sa po chvíli nadýchol, kráčajúc okolo bazénov tak, aby jej videl do tváre. Nemienil jej to uľahčovať, avšak prekvapivo sa nechoval tak podráždene ako mohol, i keď bolo možno z jeho hlasu spozorovať očividné sklamanie.
" Modli sa k Hatimu a kajaj z hriechov Bellanna. Nie je NIČ čo je prínosnejšie počas tvojho trestu."

Strnulo sedel ešte chvíľu po tom, čo mu mesiáš konečne dal osobný priestor a nevedel čo sa stalo. Prebehol mu mráz po chrbte. Hati, povedz mi, že máš vysvetlenie. No Nirix smútil, preto sa Ossian SNAŽIL mať pochopenie. Snažil sa, ako to len išlo, naozaj.
Chvíľu zízal na telo Sudcu. Ossian neuznával postavenia ako boli beta, či gamma, pripomínalo mu to domov, čo v žiadnom prípade nemalo v kulte miesto. Bol to sudca, blízky dôvere mesiáša. Zamračil sa a napokon vyšiel von, pozorujúc Nirixa ako kopal pomerne plytký hrob. Nepomohol mu, avšak, keď čierno-biely vlk prišiel k telu nebožtíka a pokúsil sa ho odtiahnuť, Ossian podišiel k nemu a pomohol mu dostať telo do hrobu. Bez slova.

O korune doposial počul prvý (?) krát. Zvedavo zastrihal ušami a napriamil sa, že odpovie, čo si myslí, avšak zostal zarazene, ticho. Po chvíli a nemalej, pokrútil hlavou " Neviem." priznal a i v jeho hlase bolo cítiť frustráciu. Nerozumel čo a prečo sa to stalo. A ona tvrdila, že jej čin nebol jej, avšak či by jej dôveroval natoľko... nebolo to tak. On dôveroval Hatimu a každý mohol chybiť. Nedôveroval by v tomto možno ani vlastnej sestre, ona si však aspoň dúfal, ani slepo nemyslela, že by stratil úsudok len preto, že mu verila ona.
"Ver mi, keď hovorím, že pokiaľ sa ukáže, že skutočne konala vedome, budem sa cítiť rovnako vinný. Znamenalo by to totiž, že som sa rozhodol viesť ju vierou a neurobil som dosť." len ťažko znášať pocit, že v niečom sklamal, i keď podvedome vedel, že to nie je jeho vina. Aj keď hovoril opak, dúfal, že to vedel aj mesiáš.. "Avšak tú chybu napravím. Povedz Nirix, veríš mi?" Bolo zvláštne pýtať sa práve či mu verí. Keď na podobné otázky- môžem ti veriť, nikdy neodpovedal a to schválne. Pretože Ossian slúžil Hatimu, nie vlkom. Možno však teraz potreboval počuť, že mal niekto dôveru v to čo mal robiť.

Mal tú česť povšimnúť si, neraz, že by sa rozhodne nechovala tak pokojne ako on. Samozrejme. Ospravedlňovalo ju z časti to, že bola mladá a zapálená, čo nebolo tak zlé. S mierou samozrejme. I pri výstupe vtedy pri ceremoniály sa preukázala ako vlčica, ktorá síce lipne na tom, aby bolo všetko ako má, nevie to však podať. Už predtým bol toho názoru, že ako časovaná bomba ju mal Nirix aj predtým viac strážiť a nedovoliť jej lietať, hoci presvedčenie a zápal pre vec neboli na škodu. To si myslel, kým nespravila druhú chybu- tie malé uzle. A pokiaľ nesplodila potomkov vrámci jedného dňa, jednalo sa o viac prešlapov, o dôvernejšie zbližovanie sa s bezbožníkom. Ako Apoštol to mala robiť, do istej mieri, bolo zaujímavé, akým spôsobom. Avšak načo?
Zostala s bastardami s bezbožnou krvou, vedome porušila Hatiho učenie a zblížila sa s bezbočníkom, s kacírom, bez toho, že by si aspoň dala tú námahu a dotiahla ho sem, k Hatimu. Možno by sa to v takom prípade dalo odpustiť.
"To ma neprekvapuje." zamrmlal konštatujúc, že o tejto povahe vie. A keby bol býval vedel o rečiach, ktorého nahovorila iným kacírom, o informáciách, ktoré im podala ako na podnose- pochopenia by rozhodne nemal. (Ešteže to nevie!! XD)

Pozrel na Omaru, kráčajúc z tunela von a kývol. " Nuže, poďme." bral jej odpoveď ako súhlas.

Bol dobrý, bol skrátka dobrý. Hneď ako sa vlčica predstavila si pomyslel, že by ani nebolo možné, aby to bolo inak. Samozrejme že je z rodu Irae Dei. Mala niečo v sebe, niečo čo mala aj Salome, hoci by to len ťažko porovnával. Koniec koncov- nebola to ona, ktorá ho vyhrabala z piesku a ktorá mala doživotne páku na to ho verejne ponížiť. Nejednu. Nepochyboval, že v tejto chvíli k sebe chovali vzájomný rešpekt, no možno aspoň pred jednou Irae Dei môže od začiatku pôsobiť ako sa patrí. Aj keď bol opatrný. Pokiaľ niekoho hľadala, bolo viac ako pravdepodobné, že to bude práve jej rodina. Koľkí sem ešte prídu? Pomyslel si avšak navonok uvoľnil pohľad. " Tabitha, " zopakoval a pokýval úctivo hlavou. " Moje meno je Ossian. Teda tu nie ste náhodou. Neprekvapuje ma to. Koho hľadáte? Vari ste sem prišli hlásať Hatiho slovo? Ušľachtilé, avšak vopred vás varujem, na tejto maškaráde to nie je žiadúce. Nie, my môžeme prísť a baviť sa" odfrkol nepatrne avšak sa narovnal a pokračoval dôstojne, bez emócií. " bezbožníci však nechcú počuť prečo tu naozaj sme."
Kto vie či hodlala vstúpiť k nim, do kultu. Nech sú jej dôvody príchodu hocijaké, nemohol klamať- čím viac vlkov bolo vedených ako Salome, tým lepšia zmena mohla v kulte nastať. K božej sláve, samozrejme.

Ossian mal radar na meno božie a len čo aj zamyslený zachytil kľúčové slová, cudzinec a Hati s tebou, nastražil uši a pomaly sa otočil, so záujmom, pripravený viesť duchovný rozhovor. Rozhodne nečakal, že sa otočí a v prvom momente zazrie Salome, ktorá len p chvíľou odišla do druhého smeru. Zarazil sa a zostal v pomykove, na niekoľko sekúnd ktoré sa zdali byť nekonečné dlhé tiež nedokázal riecť jediného slova, čo sa mu bežne nestávalo. Myšlienky sa mu zastavili, sivý vlk zažmurkal ohnivými očami. Kto pri Hatim ste? Pomyslel si. Všimol si samozrejme viditeľnýh a veľmi očividných rozdielov medzi týmito vlčicami, ale nech mu je Hati svedkom, nevylučoval by možnosť, že hovoril s Irae Dei. Ostatne- bola zrovna Laila sesternia za ktorou Salome išla? Alebo sa len pomýlila? Koľko má dofrasa sesterníc?
"Aj s vami sestra." odpovedal po chvíľke, nepatrne zvraštil obočie a prikývol.
"Verím, že sa naše cesty doposiaľ nestretli, tak povedzte, aké meno nesie tá, ktorej kroky vedie náš pán?"

Možno by bol aj namotaný veriť tomu, že má vlk skutočný záujem kráčať pod svetlom božím, keď vysvetľoval svoje dôvody. Možno ho naozaj čakala skúška viery, odhodlania, ktoré ho sem dovedú. No keď dorozprával o dôvodoch jeho príchodu a obhajobe viery a začal rozprávať všetko to ostatné, Ossianovi bolo jasné, že skutočne nevedel vôbec nič, možno trpel utkvetými predstavami o tom ako to asi je. Navyše bol i celkom drzý, aj keď sa vyjadroval slušne, bola to práve voľba slov, ktoré ho prezrádzali.
Nevedel, že Ossian nasledoval Hatiho dávno predtým, než sem vkročil. A nevedel ani to, že Mesiáš nebol jedinou osobou, ku ktorej Hati rozpráva. Podľa čoho súdil, že naň "nevyzerá"? Podľa toho, že sa nehrnul do toho vziať ho so sebou? Skutočnosť bola taká, že Tae'ha nemohol mať tušenia, či pred ním mesiáš alebo jeho ľavá či pravá ruka nestáli teraz. Mohol pred ím stáť deviant, popravca, veriaci či kňaz, nemohol to poznať. Kto nerozumel tomu, že kult nemal koncept svorky v pravom slova zmysle, a boli všetci bratia a sestry, na rôznej úrovni ich viery a dôveryhodnosti, kto považoval za dôležité, že vysoké postavenia ( aj keď tu len ťažko hovoriť o postaveniach v pravom slova zmysle) boli očividne vidieť, nevedel o čom hovorí a bol priveľmi skeptický na to aby ho pochopil. Ossian sa nad týmto výrokom v duchu pobavene zasmial avšak neodpovedal priamo k veci. Nedal mu jasnú odpoveď kto pred ním stojí, ani či je na tom čo hovorí kus pravdy či nie.
"Dovidenia, pútnik." odpovedal s pokojom angličana a letmo sa otočil, vydávajúc sa naspäť bližšie ku kultu, hodlal ale stáť obďaleč a čakať, až cudzinec celkom zmizne.

Ak sa niečo Ossiana mohlo dotknúť, tak práve to, že ho táto vlčica považovala za nekultivovaného barbara, vraha a niekoho kto sa rozhoduje konať Hatiho vôľu z vlastnej iniciatívy. Sivý vlk sa zamračil, viditeľne nespokojne spustil chvost nižšie k zemi a otočil uši dozadu. Táto poznámka ho urazila a to, že sa tvárila, akoby to bol maniak a ustráchane tu kňučala ho urazilo ešte viac? Čo od neho chcela aby urobil? Čakala, že keď mu padne k nohám bude ju chlácholiť a ľutovať?
Myslela si v takom prípade o sebe veľa a o ňom moc málo.
" Vzchopte sa." odsekol a podráždený výraz v tvári mu napokon povolil, aj keď sa nedalo povedať, že bol o čosi viac prívetivý, len o niečo menej strnulý. " Ako dobre viete, nie som vrahom. Nie som ani popravcom. Neprislúcha mi konať v tomto slova zmysle, preto by som bol rád, keby ste sa prestali ľutovať. V konečnom dôsledku, je to vaše rozhodnutie a vaša hlúposť." Vraj Hatiho služobníčka, áno.
"Smiem ich vidieť?" spýtal sa na rovinu, a tentoraz povolil aj zamračenie v tvári, spýtal sa pokojne so skutočným záujmom. Chcel vedieť, čo to priviedla do kultu. Keď už sú to deti hriechu, ktorého možno ani neľutovala, kto vie, či sú to aspoň poriadne deti

To s pohanmi bola pravda. Vždy sa snažil brať do úvahy to, že ich nik nepriviedol k viere a nemajú odkiaľ vedieť, čo je správne, preto ich tak celkom neodsudzoval, avšak teraz sa preukázali ako ignoranti. Uvedomil si, že to mal očakávať.
Mal sto chutí vyjadriť sa k takej bezočivosti verejne, ale zdravý rozum mu tak bránil spraviť. Nebolo to len vlastné rozhorčenie, musel myslieť tiež na kult, hoci ho podľa neho práve urazili. A taktiež tak trochu na Nirixa, pretože on pozvanie prijal a nebolo by vhodné, keby tu narobili cirkus, čo by v rozčúlení mohol. Musel pamätať aj na to, že i keď mal schopnosť vyjadrovať sa adekvátne a podľa možností slušne, stále bol len prostým vlkom a aj on mohol stratiť nadhľad.
"Isteže," prikývol a nepovažoval to a dôvod uraziť sa, ale to musela vlčia vedieť, myslel si, že to povedala skôr ako formalitu. Nestihlo mu uniknúť pomenovanie, ktorým oslovila Lailu, a aj keď mu mohla napadnúť táto spojitosť, neuvedomoval si to, až doteraz. Nuž, rodinu si nevyberá. Aspoň majú tí smradi v rodine niekoho, kto im dá pevné základy viery. Chvíľu na nich smeroval svoj pohľad, kým Salome odchádzala, potom upriamil oči opäť na vatru a nepatrne sa zamračil

Zamračil sa. Videl, že tento obrad vlčicu trápil viac než hocičo iné, aktuálne a aj jeho to trápilo, i keď sa priamo nezúčastnil. Sklonil hlavu trocha nižšie a chlácholivo ju pootočil, snažiac sa nadviazať očný kontakt, i keď o to pravdepodobne nestála.
"Nemajte starosti Salome, nebola to vaša vina. Robili ste to preto, lebo tak káže slušnosť nás ako hostí. Mňa však veľmi rozčúlilo, že keď už pozývajú i nás, neuvažujú aj o tom, že sú tradície, ktoré sú pre nás neprípustné. Ako správny hostitelia by mali na to dbať, som mimoriadne sklamaný. No vy sa netrápte. Keď dôjdeme domov, urobíme spoločnú veľkú modlitbu aby sme sa očistili od týchto hriechov. Už len to, že sme sem prišli, mi teraz príde ako prehrešenie." odpovedal a hlboko si povzdychol. " Môžeme ísť domov, aj teraz hneď, pokiaľ chcete, s potešením sa k vám pridám." povedal, i keď mu bolo jasné a bolo to zaiste jasné aj jej, že by mali zostať. Bol zo všetkého nesvoj a to duplom, pokiaľ to rozhodilo aj na pohľad najnerozhoditelnejšiu vlčicu v kulte.