Príspevky užívateľa

,,Svetluška?" jej meno neplánovane uniklo z jeho tlamy a telo už-už samovoľne natočilo, snáď aby ju vyhliadol. Sám seba prekvapiac jeho reakciou sa mu vzoprel a zotrval očami na Ryumee. Odkašlal si. ,,Potvrdzujem, že som svoje rozhodnutie nezmenil a som pripravený -aspoň v mojich očiach- sa stať umbrou," neskazil svojej alfe plány. Čo tak asi mala pre neho pripravené? Samozrejme sa to čoskoro dozvedel, no prirodzene bol zvedavý. Spomínaná vlčica nenechala na seba dlho čakať a čoskoro sa pripojila k chôdzi. Uši sa mu vystreli za jej hlasom. ,,Zdravím, Svetluška," odvetil naspäť a aj jemu sa kútiky tlamy vytiahli do jemného úsmevu. V jeho podvedomí rád dal priestor týmto príjemným pocitom, ktoré mu Svetluška prinášala. Rád by si tiež dovolil by si premýšľať o nich v určitom smere, ak vôbec im venovať myšlienky. V jeho srdci zostalo prázdne miesto po určitej dáme. I keď ho chcel zaplniť, zdalo sa, že ono srdce by sa radšej ušetrilo ďalšieho nešťastia. Teraz bola dôležitá skúška.

Ravonny dospieval a to znamenalo, že sa blížil čas aby absolvoval skúšku na aestu. Veril, že je na ňu adekvátne pripravený. Mohlo by sa povedať, že až príliš. Všetko to však boli skúsenosti a vedomosti, ktoré sa mu zišli počas života a tak to určite nebola strata času. Aspoň tak sa vyhováral zo svojej workaholickej stránky v ktorej zotrvával, no aspoň o niečo málo polavil. Ako mal často vo zvyku a niežeby to robil naschvál, za včasu ráno sa potichu postavil aby nezobudil otca a vytratil sa von z nory. Vydal sa vyhľadať Fortis, ktorá podľa všetkého v noci pobudla niekde inde. Ňufák ho po troche pátrania zaviedol k hviezdnej jaskyne. ,,Ryumee, zdravím," oslovil vlčicu a napadlo mu či snáď za ňou nešiel príliš skoro; vyzerala rozospato. No už bol tu a rozhodol sa tak vysvetliť dôvod jeho prítomnosti:,,Vzhľadom na to, že mi už ťahá na tretí rok," neprišlo mu to snáď ani reálne. Necítil sa dospelý.,,Prišiel som vás požiadať o skúšku na aestu," riekol a nechal ju, nech ho sprevádza nasledujúcimi krokmi.

,,Samozrejme," odvetil Evar'lovi až dotknuto, že sa ho to mal za potrebu opýtať a nebol by prvý. Čo snáď takým krídlam havranov, ktorí v túto ročnú dobu hľadali zbytky kde mohli, prekážala zima? Žiadna víchrica, ktorá by mu mohla byť prekážkou sa nekonala. ,,Zhora budem v predstihu vedieť čo sa pred nami nachádza," poukázal na výhodu, ktorú im mohol zabezpečiť a už by aj roztiahol krídla, že sa vznesie do vzduchu ako sa chystali stopovať, než prišla reč na to, že Ravonny s Ancunímom zostane pozadu a ešte raz si prezrú miesto činu. A tak si ho prezrel, no nebol obohatený o žiadne nové poznatky. Ponadvihol pomyslené vlčie obočie na svojho spoločníka:,,Za mňa tu nie je nič čo by sa už dalo vyzistiť. Navrhujem sa vydať za ostatnými než ich musíme príliš doháňať," on by ich s krídlami vedel dobehnúť veľmi rýchlo a tým mal skôr na mysli Ancunína. Ak vlk súhlasil, Ravonny trikrát zavyl ak ho náhodou nepredbehol a vydal sa za pachom, stopami či siluetou skupinky, ak ich ešte boli schopní v tejto vzdialenosti vidieť.

>> Cayna

,,Ospravedlňujem sa, že idem neskoro," Ravonny nestrácajúc viacej času prudko pristál na zemi pár krokov od nich dve minúty potom čo Everett vyzvedal jeho neprítomnosť. Jeho srsť bola mierne rozcuchaná a bolo na ňom cítiť pách líšky, ktorú nevedomky nepríjemne prekvapil a ona zas zaskočila jeho. Labou si ju uhladil, aby vyzeral tak ako sa patrilo. ,,Dúfam, že som príliš nezmeškal," poobzeral sa po ostatných zatial čo si uložil krídla k telu, už teraz mierne ľutujúc, že sa na to podujal. Ravonny však nebol niekto, kto by vycúval len preto, že sa mu nechcelo, obzvlášť keď s ním už počítali do počtu. To by nebolo vhodné chovanie. Predtým mal asi tak povediac chvílku slabosti, keď ho zaujal daný koncept. Teraz tu len tak postával. Odkašlal si:,,Čo mám robiť...?" netušil aký veľký monológ či dve práve zmeškal a Everett mu to bude musieť v stručnosti povedať znova ak chce, aby bol Ravonny v obraze. Nebolo to tak, že by meškal naschvál. Či už sa mu nechcelo alebo nie, meškanie aj jemu nebolo na prospech.

Tak sa aj Ravonny ocitol medzi vlkmi, ktorý sa zhromaždili na mieste činu. Nemohol si nechať újsť príležitosť ako budúca umbra na nazbieranie skúseností v praxi i keď to možno nebol správny spôsob uvažovania nad situáciou; sneh bol zašpinený krvou a niekto tak bol vážne zranený. Videl som už horšie. Prezrel si aj on miesto činu a došiel k rovnakému záveru ako Ancunín, na čo dodal: ,,Necítim tu žiadny ďalší neznámy pach. Nemohla sa pobiť sama so sebou," i keď. Ktovie akí jedinci sa na Noreste nachádzali. ,,Pripomína mi to nedávny prípad," pohliadol na nich, narážajúc na Apolla u ktorého sa tiež nenašli žiadne neznáme pachy. Mohlo ísť snáď o rovnakého páchatela? Pravdepodobne príliš predbiehal, no bola to myšlienka, ktorú si rozhodol povedla udržať na neskôr. ,,Je možné, že má jeden z páchatelov mágiu, ktorá maskuje pachy," poznamenal smerom k...Evar'lovi? ,,Neviem určiť aké sú ich pachy staré, ale mohli tu byť predsa než sa ten incident odohral," zhoda náhod alebo také čosi.

Ak by si mal hodiť shot zakaždým čo vĺča povedalo "páni" už by sa tu opilo tackal. Komplimentami rozhodne nešetrilo. ,,Keď to má krídla, tak to vie lietať. Až na výnimky," poučil ho. Vážne nezávidel tým tvorom, ktorí krídla mali, no boli evolučne príliš krátke na to aby vzlietli. To znel takmer až ako výsmech od prírody. Ravonny pohliadol na Asteriho. Príliš sa mu s ním vláčiť, no povolil. ,,Tak dobre, ale nikam neodbehuj, aby sa náš výlet neskončil predčasne. Bol si už niekedy v horách?" zaujímal sa o to ako veľmi už Asteri opustil úkryt. ,,Dávaj si pozor kam šlapeš," ponáhlať sa zohnať lekársku pomoc bola bolesť hlavy, ktorú si Ravonny nezaslúžil. Tu išlo navyše o drahého synka Fortis svorky, niežeby zodpovednosť za akékoľvek vĺča malo byť brané na ľahkú váhu. Otočil sa a kývol hlavou na pokyn aby sa vydali vpred. Ak sa Asteri rozhodne skočiť z nejakej skaly, to by Ravonnyho určite lietať ako po tom túžil uvidel. Niežeby sa mu týmto chceli vnuknúť nejaké nápady. To by ho Ravonny už nikdy nikde nezobral, to bolo isté!

,,Oh, Roihu! Zdar," ohladom tých krokov sa nemýlil a bolo dobré vedieť, že mal vytrénované uši. ,,A dobre...? Čo ty?" na sekundu sa pozastavil nad tou neznámou fázou než mu docvaklo čo sa tým vlk snažil povedať. Roihu mal za isto zaujímavý, nie veľmi vídaný štýl rozprávania. Ouch. Až Ravonnymu šklblo uchom, keď prišla nasledujúca otázka. Roihu skrátka musel bodnúť tam kde to najviac bolelo tak ako Svetluška, ktorá ho prišla pred odchodom na ples pozdraviť. Aký otec, taká dcéra. ,,Chcel som si šplhnúť u SA'rika a preto sa ponúkol dohliadať na územie," vďaka ich menšiemu bonding time v úkryte opadli niektoré zábrany a Ravonny si tak dovolil byť trochu sarkastický. Jeho tón sa však niesol v pozitívnom duchu. Uvedomil si, že bol rád, že zabúdali na fakt, že bol synom atentátničky. Neúspešnej atentátničky. ,,Nie, nebol som pozvaný," dodal než to hádam stihol hnedý vlk zobrať vážne. ,,Lebo, no vieš čo moja mama vyviedla," pripomenul mu okolnosti za ktorých sa pripojil k Prízračnej svorke.

,,Nech sa páči," podal lexovi sľúbený list a následne sa znova, hádam pre dnešok naposledy, vrátil na svoj pelech, aby si podstivo vypočul poučku od starého vlka, ktorú vycítil, že sa chystala. V hlave si urobil poznámku, aby svoje miesto neskôr o ten jeden list doplnil. Určite nebude chcieť naspäť ten, ktorý venoval S'Arikovi aby mu poslúžil ako handra. Niežeby si na to nutne potrpel, keďže jeden list mu určite chýbať nebude, ale.. cítil sa tak z nejakého dôvodu lepšie. Pomrvil sa zatiaľ čo Korhu znova zaujal na ňom miesto a našuchoril si perie, i keď vlastne išlo len o nanajvýš presvedčivú ilúziu. Hariuha sa so svojím operencom tiež odpratal a situácia sa celkovo ukludnila. Ravonny úprimne nečakal, že by sa to zvrtlo týmto smerom. On sám by predpokladal, že sa nad vencom s parohami na hlave ich lexa len pobavene usmiali, ten by si ich so zafrflaním dal dole, možno im venoval pár karhavých slov a tým by sa to skončilo. Čierny vlk sa nohou poškriabal na boku a potlačil zývnutie, ktoré by bolo v tejto chvíli obzvlášť nedzvorilé.

Snehové vločky mu švihali do tváre ako obloha bola zakrytá tmavými mračnami, no ešte potrvalo než začala tá pravá snehová búrka. Robil jednu z obchádzok (alebo skôr obletov) územia, už len preto aby uspokojil jeho workaholické tendencie. Mimo znakov prítomnosti predátoroch v horách na ktoré bol aj inými upozornení však všade vládol pokoj a klud. Ravonny plachtil v pomerne nízkej výške až dokým nadchádzajúca búrka nezosilnela natoľko, že zhoršená viditelnosť mu nedovolila v obhliadke z oblohy pokračovať. Uvolnil svaly na krídlach a v podstate tak sám seba nechal padnúť dole do snehu. Popoklusol dopredu aby vytratil z nôh tlak, ktorý sa mu od toho kúsku vytvoril na čo chôdzou pokračoval smerom k Ihličnatému lesu. Mal celkom jasný plán; dokončil by obchádzku hraníc na labách a následne by si to zaparkoval do úkrytu svorky kde väčšina členov svorky v tento nečas určite pobudla. Pod labou mu praskal sneh. Ravonny ten zvuk považoval za príjemný. Spoznornel, keď mu prišlo, že k nemu pribudli ďalšie kroky.

,,Mám vám pomôcť ho chytiť?" zaujímal sa, jeho slová najmä venujúc lexovi, ktorý mi možno ocenil ak by mu podal pomocnú tlapu. S'Arik ani Hariuha si očividne nevedeli poradiť s jedným operencom čo bolo pre nich pomerne zahanbujúce. Celkovo sa z toho všetkého aspoň dozvedel, že S'Arik, ktorý naoko pôsobil ako chladný a vyrovnaný starec sa naopak veľmi rýchlo rozčúlil. Niežeby Ravonny niekedy na rozdiel od Roiha chcel vyskúšať otestovať jeho trpezlivosť. Potlačil úšklabok, keď si všimol, že "parchant" zanechal na lexovej srsti malý darček. ,,S'Arik, asi vám zanechal dačo...vlhké na hlave. Mám tu niečo, čím si to môžte utrieť," mohol to zatajiť a ušetriť tak papagája, z ktorého sa čoskoro stane desiata? Áno, mohol. No Hariuha mu predsa ukázal, že by nemali voči lexovi tajiť veci aj keď išlo len o neškodný vtip a Ravonny si z neho hodlal brať vzorný príklad. Ravonny si počkal či mal lex o pomoc záujem a ak áno, až vtedy zo svojho pelechu vyhrabal slušný list, ktorý mu doteraz robil podstielku.

Poučiť ho o tom, že by mal používať krídla bolo ako hovoriť bežnému vlkovi aby používal svoje nohy. Inu, vyvolalo to v ňom dávku nespokojnosti. ,,Používam ich," odvetil starcovi, ktorý ako sa zdalo nemal užitočnú radu no aj tak chcel ponúknuť svoje "dva centy". Ak chcel mať S'Arik ustrážené územie skrz na skrz, mal si na čas plesu najať viacej jedincov. No to už šedý vlk začal rozhorčene prskať na všetky strany vskutku ako agresívna čivava, na ktorú sa jeden i len zdánlivo zle pozrel. Lex vyskočil na nohy a cenil zuby, no ak to niekoho malo vystrašiť, rozhodne to nebol Ravonny. Ten spolu s Korhum hladel ako sa ženie za dvoma vtákmi. ,,Krá, krá? Krá." frkol si havraní prízrak. ,,No, skúsiť to môže," odpovedal mu Ravonny. Veru, ak by si S'Arik zmyslel, že by sa pokúsil vyhnať aj jeho, nestretol by sa s úspechom. Korhu bol pre ostatných vlkov nehmotný a aj keby mu to lex či Ravonny "rozkázal", poslúchnuť by asi neposlúchol. Ravonnymu momentálne veľmi vyhovovalo, že bol nečinným divákom tohto chaosu.

,,Všetko v poriadku," začal so svojím krátkym hlásením, než sa medzi nimi objavil S'Arikov krkavec ,,nič som nevidel a nezachytil žiadny podozrivý pach. Územie je ale rozlahlé a ľahko mi mohlo niečo uniknúť," riekol narovinu a švihol uchom a to sa už Hariuha ponáhlal odpovedať ich lexovi na jeho otázku, aby sám sebe zachránil kožuch. Čierny vlk si do budúcna zapamätal, že nebol ride or die. Ani Ravonny sa však príliš nehrnul zožať zásluhy za Roihov kúsok. Ten vybuchol do smiechu až musel naberať dych a veľmi si tak nepomohol. Aj na Ravonnyhu pysku sa ale objavil sotva bádatelný úsmev, keď zelenáč od Hariuhu sa rozhodol odlahčiť ich lexa od jeho nového doplnku. K tomu zverincu sa pridal aj Korhu, ktorý vletel do úkrytu niekoľko sekúnd po papagájovi a hneď zamieril k Ravonnymu, aby sa mu usadil na chrbte z ktorého svojími zelenými, prázdnymi očami ten menší cirkus pozoroval. Ravonny na neho ponadvihol obočie, vymeniac si tým zopár slov, ktorým by vonkajší účastník nebol schopný porozumieť.

,,A tieto nie sú prekliate," dodal rýchlo než by hádam starec stihol prižmúriť oči a vyhrešiť ich za to, že po nedávnych skúsenostiach si stále dovolili šibrinkovať s predmetmi neznámeho pôvodu. Ešte len taký hrúbok by Ravonny u lexa mať nechcel. ,,Všetci ste sa na ples veľmi pekne vyzdobili," okomentoval čierny vlk S'Arika a jeho parožiu čelenku pochvalne po tom čo sa Hariuha rozhodol snitchovať a kaziť im tak zábavu. Nieže by sa nutne Ravonny zas zabával, no povedzme, že to zaisto bol highlights jeho melanchonických dní. Každopádne sa so svojimi slovami tváril, že nevidel a nemal tušenia, že parohy pribudli lexovi na hlave len teraz. Ravonny si dokončil ustielanie svojho pelechu a trikrát sa zatočil na mieste než jeho mysel a telo bolo spokojné s polohou, ktorú sa chystal zaujať. Klesol dole a povystrel si krídla, aby si ich zrelaxoval zatial čo pozrel pohodovo na Roiha. Rozmýšlal tak ale nad tým ako sa asi chcel postaviť voči tejto situácií, lebo zatial sa hnedý vlk tváril, že on nemal o ničom tušenia.

Bol otočený svojmu lexovi chrbtom a labou sťuchal do svojho pelechu aby si ho upratal a zútulnil než sa na ňom usalaší, keď k nemu dolahli tie slová. Povedzte vnukovi nech už sklapne. Ravonnymu v tom momente vyprsklo z nosu a nadvihol krídla aby vlci nemali výhľad na jeho tvár ako sa v sebe snažil dusiť smiech. A verte, že išiel od srdca. Počuť S'Arika sa tak vyjadriť voči príbuznému vlkovi, ktorý bol súčasť strastí v Ravonnyho živote bolo vlastne veľmi teraupetické. Náhle sa necítil flustrovaný, že sa nemohol zúčastniť plesu. Keď starého Roihu oslovil a prezradil mu tak, že je hore, Ravonny nahodil neutrálny až kamenný výraz ktorý zvykol bežne nosiť na tvária otočil sa na starého vlka: ,,Dobrý večer, lex. Ospravedlňujem sa, ak som vás svojím," uhm, ,,kýchnutím prebudil. Obyčajne zdielam pelech s otcom a nečakal som v tom svojom taký nános prachu," jeho otec, kde sa ten vlastne flákal? Až sa nad tým čierny vlk zamračil. No, pochyboval, že by si dovolil sa ukázať na plese. O také problémy by si predsa nekoledoval.

Ravonny napoly náhle ľahostajne a napoly súhlasne pokrčil ramenami na slová oboch vlkov:,,Od vašeho odchodu na ples a do návratu som dohliadal na územie. Prišiel som si sem oddýchnuť," ako oni boli unavení po dlhej ceste a zabávaní sa, tak aj jeho telo pocítilo únavu pred obhliadaním územia pred prípadnými votrelcami, ktorí by radi využili príležitosť neprítomnosti väčšiny svorky. Možno dokonca aj všetkých. Ak to bolo teraz potrebné, musel ho nahradiť niekto iný. Predsa len, bol crona. Že to však hovoril a pomyslel si taký workaholik akým bol on bolo nezvyčajné. ,,Kde si to vôbec našiel, Roihu? Ja som na nich naďabil pri prechode cez Ihličnatý les," poukázal na vianočné svetielka na jeho krku než si to po vypočutí jeho prípadnej odpovede následne odcupital do svojho pelechu aby zahájil fázu ja nemám tušenia ako sa tie parôžky na vašu hlavu dostali. Celý čas sa vlastne niesol v takej polovičnej (ne)ochote. Možno by mal väčšiu náladu na výmysli keby bol o niečo mladší, s väčším elánom do života.