Príspevky užívateľa

Cestu dole do prepadliska si krátil skokmi, pričom si dopomáhal krídlami a prevádzal tak akési polovičné plachtenie, ktorý mu zaručil hladký dopad na nasledujúci balvan. Ak ich mama nenaučila lietať, malý Ravonny si túto dovednosť čoskoro zaručene osvojil aj sám. ,,Wooo, toto miesto je super!" nadchol sa, keď sa mu podarilo krídlami vyšvihnúť svoje telo na vyššie položený balvan. ,,Tu by sa dobre lietalo!" vyhlásil tie slová, ktorých sa mamka možno aj obávala, no nemohlo sa poprieť, že mal za pravdu. Obklopený vysokými skalami, ktoré odrezali toto miesto od zvyšku územia (a sveta), stáčajúca sa rieka...Bola by zábava tu manérvovať a navyše tu bolo veľmi pekne! Ravonny zoskočil dole aby nasledoval mamku za lekciou rybárčenia. ,,Mami a prečo sú tie ryby tak slizké? Ja keď som mokrý nie tak slizký!" naklonil sa nad vodu aby pohľadom zachytil vo vode to stvorenie, nemohol predsa nechať Seraphinu aby ho prekonala, no jeho sústredenie bolo prerušené Faoline a príchodzími, ku ktorými smerovala.

,,Hmm!" pozastavil sa nad jej otázkou, ,,niektorá bolesť prejsť rýchlo, iná nie!" ako keď ho poštípal ten chrobák, ktorého chcel ukázať svojej rodine, na ktorého si teraz spomenul a následne aj zase zabudol; štípanec mal teda ale poriadne bolestivý ouch ouch, no po pätnástich minútach pominula. Ten let zo skaly, no, ten cítil aj pár dní. Uupsie. ,,Pekná?" zopakoval udivene, nešli mu jej slová do hlavy. ,,Ty a nepekná, to možné?" ach, tá nevinnosť vĺčaťa. Priemerný vlk, ktorý nebol dobre oboznámený s praktikami monarchie by bol nad jej slovami zhrozený. Vĺča si snáď škaredého vlka nevedelo predstaviť. Síce pochyboval o rozhodnutí Sola si vytrhať srsť na bruchu, no za škaredého ho nepovažoval. Ravonny každopádne podporil, že si tú bolesť chcela vyskúšať.,,Áno, majú! Sestra Sela dokonca aj dve!" pocítil, že to potreboval obasniť:,,jeden pár a dluhý pár!" odtiahol sa z príjemného objatia vlčice, aby jej to aj vizuálne znázornil. Sediac roztiahol krídla aj predné nohy do vzduchu, aby nimi zamával:,,Štyri!" zdôraznil jej.

Ravonnymu sa podarilo viac menej zabudnúť, že sa tentokrát k jeho výletu pridal aj jeho brat, ktorý z nich bol to najposlušnejšie dieťa. ,,Oh!" otočilo čierne vĺča za ním hlavu, ,,hmm," zvraštil obočie akoby snáď naozaj zobral k srdcu jeho obavy, ,,nechaj ma to overiť!" vyhlásil krátko na to a pristúpil bližšie k lodi, aby do nej udrel labou. Drevo sotva vydalo hláska, ale povedzme si úprimne, také vĺča sotva mohlo mať nejakej sily. ,,Tak vidíš, to pevné!" oznámil svojmu súrodencovi s úsmevom. ,,Ahoj!" Ravonny zodvihol ľavé krídlo aby ním zakýval na pozdrav havraniemu prízrakovi, keď si ho zrazu všimol hovieť na vrchu jedného stožiara zlomenom na polovicu. ,,Už som ťa nejakú tú chvíľu nevidel! Pridáš sa k nám? Chceme preskúmať túto...vec!" vták pri jeho hlase sklonil hlavu aby na vĺča uprel svoje prázdne, zelené oči a zakrákal:,,Tma! Čierna, červená a biela," na čo sa Ravonny otočil k Auidinimu a objasnil mu:,,Povedal, že áno!" zavrtel chvostom nadšene, na čo havran roztiahol krídla a spustil sa dole k nim.

,,Ánoooo!" zvýskol zároveň s jeho bratom, keď ich Enkidu vyzval aby utekali pred ich mamkou preč, pričom sa nezastavil. Keď si tak uvedomil, že mieril smerom k vlčici, zvrtol sa až slušne zafritoval. Pri tom vyletela do vzduchu vlna piesku až by bol zázrak, ak by jeho čiastočky nedostali do očí prítomných. Ešte aj jemu išla tá kontrola nad jeho nôžkami lepšie, než Enkidovi. ,,Stlýko, ty ale fôbec nevieš behať!" až sa Ravonny zachichotal, keď sa vlk rozvalil po krátkej chvíli behu na zem a umožnil tak vĺčatám sa na neho vyšphať. Vĺča si neuvedomovalo, že tu strýkovi išlo o život, ale s tým výkonom aký podal by to jeden mohol označiť za prírodný výber slabších jedincov. ,,Kuľna!" zopakoval to nové, pekne znejúce slovíčko, ktoré sa od jeho strýka naučil, keď aj on si vedľa Duiniho našiel miesto na jeho chrbte. ,,Čo to je kurňa?" zamyslel sa následne a keď dospelákovi trvalo dodať odpoveď, čierne vĺča ním pomykalo, aby to z neho vytriaslo. Zdalo sa však, že vlk bol príliš zamestnaný poloumieraním...nebolo to príliš dramatické?

,,Ja mám všetko! Klídla, rohy a čoskoro aj havrana!" poučil vlčicu, ktovie či si z jej malej lekcie niečo odniesol. Lebo taká Seraphina mala napríklad druhý pár krídiel, ktoré boli veru hodné závisti, zatiaľ čo on len jedny. Keď vták neprišiel k nemu, Ravonny pokračoval za ním a s námahou sa posunul zas o niečo vyššie. Vĺča a havrana delil už len jeden konár a zaraz aj ten nie - vták z neho zoskočil dole a roztiahol prsty, aby sa následne drápmi zakvačil do srsti na chrbte čierneho vĺčka, kde zostal sedieť. ,,KRÁ!" povedal havran Bellanne, zvuk sprevádzaný s akýmsi zasyčaním. Oproti malému telu vĺčaťa bol na neho dosť obrovský. Či už drápy Ravonnyho boleli alebo nie, to už nedal najavo a natešene zvískol:,,Mami, mami! On si na mňa sadol! To znamená, že my kamaráti, však?" Vša- ííiiiii," od toľkého nadšenia nedával veľmi pozor ako pevne sa držal konára na ktorom skôr ako handra vysel než stál a vážne hrozilo, že padol dole. Určite nechcel, aby vták z neho tak zase odletel a pokazilo si vĺča progress, ktorý dosiahlo.

Ravonny nezdrhal tak ako jeho sestra Faoline, no aj on sa sem tam vydal na výlet po území svorky. Nožky mal už predsa šikovné a premohla ho prirodzená zvedavosť zistiť, čo sa v jeho širšom okolí nachádzalo. V blízkosti nory navyše teraz nebol nikto kto mu mohol a bol ochotný venovať pozornosť a tak bolo ľahké sa neúmyselne zatúlať preč. Chúda jeho mamka, ktorá sa rada vystresovala do výšin vždy, keď jedno z jej drahých detí nebolo tam kde ho nechala. Čierne vĺča natiahlo a potriaslo krídlami, aby si ich následne pekne zložilo k telu zatiaľ čo pokračovalo smerom na pláž. Poznal tú druhú stranu, kde stretol so svojimi súrodencami strýka Entiho. To znamenalo, že bolo potrebné skontrolovať aj tú druhú a zdalo sa, že sa veru vyplatilo! ,,Oh, wow!" vyletelo z neho, keď zračil vrak lode a udivene zastal na tri sekundy. Čo to bolo za nevýdanú, fascinujúcu vec? To aj hneď musel checknúť zblízka! Jeho laby zaraz tak opustili trávnatý povrch Slnečných lúk a privítali piesok, ako si to už cválal hneď k drevenej konštrukcií.

,,Ako my!" zopakoval. Vlčica síce postrádala slová a bolo otázne či Ravonny úplne pochopil čo sa snažila povedať, no aj tak s ňou súhlasil. Hľadel na ňu aj naďalej s úsmevom a chvost sa mu vlnil do strán. Niekto by mohol povedať, že s čím väčšou trpkosťou sa vďaka týmto momentom bude na túto spomienku pozerať v budúcnosti, tým lepšie.,,Ty aj vyzeráš silno," naklonil hlavu do strany snáď aby si ju prezrel aj z iného uhlu a každopádne nad jej výrokom neprostestoval. ,,Hmm, mne mama hovorí, že by som mal byť opratrný veľmi! Ale ono to len bolí a prejde," pokrčil "plecami". Koncept smrti a uvedomenie si oboch strán, že necítil strach, to bol rozhovor do ktorého sa s ním Bellanna ešte len musela pustiť. ,,Mám brata a dve sestry!" počtom bratov vlčicu netrumfol, no. Za to narozdiel od nej boli pekne vyrovnaní. ,,Uh...nemáš za čo!" prekvapený odvetil mierne rozpačito, keď ho vlčica vtiahla do objatia; tento pocit mu nebol známy, no nebol dvakrát zlý. A dokonca jej ho aj opätoval a objal ju natešene naspäť.

,,Mami, ako sa tati skamarátil so svojím havlanom?" podal vlčici otázku u ktorej ho nenapadlo, že by na ňu nemusela mať odpoveď - ktovie čo jej Toshi o svojej minulosti povedal, no vĺča chcelo vedieť nejaké tipy, ktoré by mu napomohli si zelenookého havrana spriateliť. Ten teraz zastal dve konáre nad Ravonnym, snáď lebo videl postoj Bellanny voči nemu a roztiahol s našuchorením krídla. Jeden si to mohol posúdiť ako bežné chovanie vtáka v snahe pôsobiť hrozivejšie. To vyvolalo v čiernom vĺčkovi sklamanie, že nedošiel až k nemu. ,,Prečo ty nemáš havrana tieš?" uvedomil si začudovane. Ocko ho mal, tak mu akosi skrátka dávalo zmysel, že by vtáka mala aj mamka. Presne tak, ako obaja mali krídla! Logika vĺčaťa, čo iné k tomu dodať. Rozhodol sa to celé Bellane zreferovať:,,Ty a tati máte krídla, mala by si mať aj havrana! A potom my všetci dostať jedného?" tým mal na mysli seba a jeho súrodencov. Náaledne sa ale zarazil, to by sa im potom nemohol chvastať:,,Hmm. Ale ja radšej mať havrana len ja sám!"

,,Vážne?" oči sa mu rozjasnili. Veď on sa ešte dobre poučil v budúcnosti že by nemal brať vlkov za slovo a táto lekcia, nuž, bude bolieť. ,,Dobre! Ty a ja tu spolu, navždy," usmieval sa, hneď o dosť veselejší. Stále ešte dúfal, že sa Toshi vrátil...I keď bol z toho všetkého sklamaný, ešte by bol ochotný na všetko zabudnúť a nadšene jeho návrat privítať. No to pomaly vymizne. Už ju takmer chcel uštipnúť. Aké zvláštne otázky to mala! Ale on sa pýtal podobne ohľadom strachu, že. ,,Celý vlk! Teba nikdy nič nebolí?" Ravonnyho zaisto áno, obzvášť tamten pád dole z vysokej skaly. ,,Nehýb sa," poručil vĺčke a pristúpil k nej, držiac čierne pero medzi zubami. Líca sa im jemne obtreli zatiaľ čo sa jej Ravonny nemotorne snažil pero zastrčiť za ucho tak, aby sa tam aspoň nejakú chvíľu udržalo. Úspech; odstúpil od nej a zavrtel chvostom:,,Ho-tovo!" oznámil, keby jej to náhodou nedošlo. ,,Sluší ti to," Ravonny nebol vĺča na zdvorilosti, keď zdroj výchovy všetkého čo sa patrilo zdúchol z jeho života tak skoro, no dačo pochytil.

Našťastie sa pri rieke objavil vlk a stal sa ich záchrancom, inak by to veru skončilo tragicky. Niežeby si to čierne vĺča uvedomovalo, keďže strach necítilo a koncept nebezpečenstva či smrti mu nebol vysvetlený. Možno to nebolo vhodné, keďže jeho vyvíjajúca sa myseľ pravdu o živote ešte vedieť nepotrebovala, no jeho sestra aspoň mala pud sebazáchovy. Jediný nepríjemný fakt, ktorý si z toho odniesol bol, ako mu svaly od studenej vody tuhli a preto sa otočil na svoju, ktorá k nemu pribehla zatiaľ čo sa staval na nohy a prskal vodu z hrdla na okolo:,,Fhao! Ty si v poriadku?" následne sa otočil na ich hrdinu:,,Hekj, vďaka! Bhrr, tá voda bola ale studená!" jeho malé telo sa triaslo od zimy. Otužilosť si v tomto veku sotva mohol vypestovať. ,,Ty máš holé brucho!" jeho pozornosť sa rýchlo presunula na vlkové zvláštnosti skôr než mu napadlo sa od vody otriasť a tiekla tak z jeho kožucha v malých pramienkoch ,,To ty sám si vytlhal?" prečo by to robil?! Podľa skromného názoru Ravonnyho to vôbec nevyzeralo dobre.

Keď sa ujasnilo, že súrodenci sú na strane jeho plánu, zatiaľ čo oni odviedli strýkovu pozornosť, on to skackajúc zobral oblúkom aby zaútočil na vlka zozadu. Lebo to určite neočakával, všakže! Ravonny sa vrhol po jeho zadnej nohe aby ho zdržal na mieste. ,,Mám ťa!" vypískol, hrdý sám na seba, že umožnil svojim súrodencom dospelého vlka dobehnúť a svojmu bratovi zahájiť útok. ,,Duiny, telaz! Teraz! Kusni ho!" pobádal svojho Aiduiniho, na nejaké dlhšie vetové konštrukcie nemal čas. Netušil ako dlho dokázal svojho strýka zdržať. Jeden dobre vedel ako ľahko by Enkidu zotriasol kebyže naozaj chcel, no, ale to čiernemu vĺčaťu sotva mohlo dojsť. ,,Áno, my to dokázať!" hrdo zavyl, keď nad ním zvíťazili. No to už aj hneď útočil naspäť a vĺča už aj zdrhalo preč aby babu neschytal on.Ak sa náhodou ich maminka blížilia k scéne diania, rozhodol sa to Ravonny ešte okoreniť:,,Fao, UTEKAJ!" zvreskol na svoju sestru. Lebo keď mal Enkidu zažiť búrlivé vody, ktorými ich mama bola keď išlo o jej drahé deti, nech ich zažil poriadne.

,,No...ja neviem. On jedného dňa preč a už sa viac nevlátil," labou si utrel ňufák. Čo ak to bolo preto, že ho vtedy nenašiel dostatočne rýchlo a tak si Toshi nemyslel, že mu stálo za to sa vrátiť? V hlave vĺčaťa bolo pomerne ľahké dojsť k takému záveru. Ravonny sa pozrel na pero, ktoré mu jeho spoločníčka ukázala a musel uznať, že bolo veru zlomené. ,,Stále to ale dosť bolelo!" argumentoval, ,,je to to isté, ako keby si mi vytlhľa kus srsti," musel jej objasniť, keďže sa nezdalo, že by to tá slečna chápala. ,,Hľa," išiel jej znázorniť správne a jemnejšie čístenie. Ňufákom si prehrabol perie aby našiel jedno, ktoré si už nezaslúžilo svoje miesto na jeho krídlach. Nepodarilo sa mu také objaviť a tak sa rozhodol schmatnúť nejaké zdravé. Pohľadom sa ujistil, že mu vlčica venovala pozornosť a následne si pero šikovne čístým pohybom vyšklbol. Samozrejme to pocítil, ale nebolelo to tak ako keď mu ho vytrhla ona. ,,Na, móžeš si ho nechať," podal ho vlčici a čakal či si čierne, nezlomené pero zoberie. Jemu bolo na nič.

,,Vidíš ho?" opýtal sa Faoline, spoločne sa nakláňajúc na vodu, než sa vlčica "rozhodla" pozrieť ešte bližšie a ponorila čumák do vody. ,,Tati, my vieme, že ty vo vode tak ty už môžeš von!" súhlasil so svojou sestrou. Pošmykla sa mu však noha na klzkej tráve zmáčanej vodou z rieky a márne sa snažil inštinktívne trepotať krídlami aby sa udržal na brehu -,,Íiii, je studená!" napodobnil piskot jeho sestry, keď sa jeho hruď ponorila. Jeden mohol byť rád, že bolo krátko po zime a teplota nebola ideálna na kúpanie, inak by si aj šiel zaplávať. Niežeby jeho snaha sa vyštverať naspäť na pevnú zem bola na niečo dobrá; pod váhou premiestnenou do prednej časti jeho tela mu na mokrej tráve skĺzli aj zadné nohy a zaraz aj skončil vo vode spolu s jeho drahou sestrou, ktorú neúmyseľne strhol svojím krídlom. Žblunk! ,,AAAAAA!" zjačal, na čo do seba len naglogal trochu rieky, ,,je studhená!" zachrčal s vodou v hrdle, bezúspešne máchajúc labami proti prúdu rieky. ,,Pomhoc!" nebál sa samozrejme, nebola príjemná teplota vody.

Zjavila sa pri nich vlčica posiata kvetmi čo hneď zaujalo Ravonnyho pozornosť a už sa to hneď ponáhľal okomentovať, nevšímajúc si tak jej poznámku. Zareagovala na ňu jeho sestra, ktorá na seba očividne prevzala rolu ich hovorcu a čiernemu vĺčaťu to neprekážalo, keďže on mal dôležitejšie veci ku ktorým bolo potrebné sa vyjadriť. Jej korunku si taktiež povšimol, no tá ho až tak netrápila v porovnaní s kvetmi. ,,Vy máte ale na sebe kvetov!" poznamenal udivene. ,,To tak naschvál?" opýtal sa jej. ,,Vyze-" - ráš ako Kvitnúce lúky, až na to, že tráva je zelená a ty si biela! Ako sneh! No mama mi povedala, že počas zimy kvety nerastú To by jej povedal, kebyže do neho nešťuchla labou silou, na ktorú jeho telo vĺčaťa nestačilo a prekvapila ho. ,,Hej!" vykríkol urazene a zapotácal sa, snažiac sa neúspešne udržať na nohách. V spomalenom páde sa prevrátil na bok s nohami vystretými nahor ako mŕtvy chrobák. Jeho súrodenci ponáhľali k jeho obrane, čo bolo dojemné. A on by za isto urobil v opačnom prípade to samé pre nich.