Príspevky užívateľa

Ravonny si musel priznať, že rovnako ako s jeho partnerom Timom, viesť interakcie s Harim v ňom zanechávalo zvláštny pocit. Spojovala ich jedna vec - známosť s jeho matkou Bellannou. Veril, že to sa ale čoskoro vytratilo, potom čo sa na dlhšie dá s vlkom s parohami do rozhovoru. Celkovo to čo sa udialo vtedy v Nihile mu už prišiel ako nepríjemný, matný sen. Bol stále ale rád, že sa mu podarilo dohovoriť si tréning boja a za isto neplánoval nechať na seba Hariuhu čakať. ,,Hariuha?" zavolal Ravonny po vlkovi, keď ho po chvílke obzerania sa nevidel. Bol tu príliš zavčasu alebo jeho učitel boja meškal? Nenapadlo mu, že si pre neho prichystal lekciu prekvapenia. Vlk sa obzeral po okolí a uši sa mu otáčali i za tými drobnejšími zvukmi za čo mohol vďačiť Finnovi a vlastnému úsiliu si svoje uši vytrénovať. Dávalo to ale zmysel. Ravonny začínal zisťovať, že vlci nevyužívajú vrodené dary ani zďaleka tak, ako by sa im zišlo. Na druhej strane to bola takto ich neznalosť, ktorá Finnovi, jemu a ostatným ako oni dvaja dodávali určitú výhodu.

<< Dlhé jazero

Kývol hlavou, keď mu jeho učiteľ položil otázku či videl srnu pred ním. ,,Vynasnažíme sa," odvetil. Nemohli predsa vylúčiť možnosť neúspechu i keď Ravonny mal za isto v pláne sa postarať o to aby sa tak nestalo. Akoby na potvrdenie tejto myšlienky pomrvil krídlami, ticho si ich pripravujúc na použitie. Ak by ich aj srna na zemi v rýchlosti predčila, na rýchlosť letu nemala. To by čoskoro zistila, nech na to Finn mal už akýkoľvek názor. ,,Aký je plán?" spýtal sa Ravonny Everetta zatiaľ čo i naďalej pozoroval srnu, pričom mu v hlave skrsla otázka. Mal pocit, že na ňu existovala nejaká zrejmá odpoveď, no vzhľadom na jeho okolnosti mu ju neprekážalo vysloviť nahlas. ,,Prečo sa v tomto lese zver zdržuje," šepol smerom k Everettovi, ,,ak tu je pach svorky najsilnejší?" zaujímal sa. Nemali snáď srny na to dostatočne dobrý čuch? Ak by bol on jeleň - a že si to v budúcnosti aj odskúšal - on by sa určite miestam nasiaknutým pachom predátorov vyhol. Inak by to nebolo rozumné, takto by sa ľahko niekto navečeral.

Vlčici sa mu podarilo ho strhnúť na zem už len z dôvodu, že Ravonny jej nechcel ublížiť. Aby ju od seba dostal, musel by ju kopnúť alebo nabrať rohmi a tá predstava sa mu vážne nepáčila. Nechal ju radšej tak zahryznúť sa mu do ramena a uspieť v jej úmysle. Niekde tam pod ňou ako (usúdiac) pokračovala s jej útokom nastala jeho premena späť na vlka. Tú čierny vlk zaznamenal len vtedy, keď mu namiesto bučania z tlamy vyšli aktuálne slová:,,Sve...tluška!" vyhŕkol karhavo, až sa zamračil nad jej konaním, keď sa mu ramenom a kde take rozpulzovala bolesť. Ten pocit sa mu celkom páčil. Z rady ťažko vnímaných poddnetov bolesť bola niečo, čo mu umožnilo si pripomenúť jeho vlastnú existenciu. Z istého dôvodu si ale nedovolil sa príliš toho pocitu uchopiť. ,,Svetluška! Prestaň!" jeho slová ani nezneli nahnevane, len ju akoby zdvorilo napomínal než sa stihla spamútať. Krídlom jej pritlačil na krk aby ju zadržal než stihla zaregistrovať, že sa nesnažila zožrať jeleňa ale člena Prízračnej svorky.

Meno postavy: Ravonny
Akú rolu postava v akcii hrala: zakliata
S kým a kde hrala: So Svetluškou, tmavozelená
Koľko postov ( cca) celkovo pre akciu hrala: 3
Krátke zhrnutie príbehu: Potom čo sa premenil na jeleňa a niekoľko hodín sa túlal po horách v nádeji, že premena vyorchá zišiel z hôr aby sa pokúsil niekomu vysvetliť, že je Ravonny. Takmer bol úspešný, no potom sa Svetluška rozhodla si ho uloviť na obed.
Dopad na postavu: Nebude sa dotýkať náhodných predmetov aby sa situácia nezopakovala a má poranenie od Svetlušky, no vzhladom na to, že nemôže cítiť strach sa ho to inak nedotkne

Áno! Presne tak, choval sa ako vlk. Potešilo ho, že Svetluška bola dostatočne vnímavá na to, aby si to uvedomila i keď, pochopiteľne, stále mala svoje pochybnosti. Jeleň, čo sa choval ako vlk? Keby to niekto povedal jemu, asi by mu neveril. Preto začal na jej poznámku rýchlo prikyvovať hlavou aby jej domienku potvrdil. Urobil dve kroky vpred, zatiaľ čo ona pokračovala, snažiac sa jej objasniť, že sa jej to len nezdá a skutočne jej rozumie. No tak! To som ja, Ravonny! R-a-v-o-n-n-y! márne sa na ňu snažil prehovoriť, vyšli z neho len jelenie zvuky a on mohol len pokračovať v neverbálnej komunikácií. Keby tu len bol Korhu, možno by sa mi podarilo objasniť moju presnú identitu dumal, snád sa čoskoro ukáže. Bolo to trochu zvláštne, nikdy ho neopúšťal na tak dlho, ak teda vôbec. Keď mu Svetluška povedala, že zavolá viacej vlkov, aspoň mu to tak v zamyslení vyznelo, rýchlo začal krútiť hlavou do strán na vyjadrenie nesúhlasu voči takej akcií. Veď to by si ho podali ako zákusok a rád by tu na zemi ešte pobudol.

Všimol si, že si ho všimla. Ako sa mohol spolahnúť, nerozbehla sa hneď po ňom a namiesto toho sa k nemu neisto priblížila. Ravonny kopytom hrabol do zeme a aj on sa o pár krokov priblížil, napomáhajúc jej znížiť medzi nimi vzdialenosť. Priblížil sa len na toľko, aby si bol istý, že dobre videla čo sa jej snažil gestikulovať a ostražito sledoval jej pohyby tela v prípade, že by sa po ňom rozhodla výjsť. Jeho oči boli na jeleňa príliš nebojácne. Nech to už dopadne akokoľvek, bolesť síce bola nepríjemná, no inak Ravonnyho výsledok veľmi netrápil. Jeleňom, bolo z logického hľadiska, byť pre niekoho kto sa narodil vo vlčom kožuchu nepraktické a chýbala by mu komunikácia s rodinou, s tým zvyškom čo mu zostalo. Dumal nad tým či vlastne teraz rozumel jazyku jeleňou a mohol by sa pridať k nejakému stádu. S vlčou inteligenciou by možno bol schopný sa stať vodcom stáda. To by sa mu celkom aj páčilo. Śklbol ušami a začal predvádzať rôzne pohyby, ktoré boli charakteristické pre vlka a nie jeleňa. Bude to však fungovať?

Niekoľko hodín sa bezradne túlal po horách v nádeji, že premena vyprchá. Jeho prvá myšlienka bola, woa! Som jeleň! no netrvalo mu dlho prísť na to, že to malo niekoľko háčikov. Bola z neho korisť na ktorú by mal nejeden vlk zálusk a ďalším väčším momentálnym problémom bolo, že to nemal ako odkomunikovať. Mohol jedine ručať, bučať či aké zvuky to vlastne jelene vydávali. Premena ale nevyprchávala. Iní by na jeho mieste už dávno spanikárili -kde bol vôbec Korhu?- no Ravonny tú možnosť nanešťastie nemal. Nezostávalo mu nič iné než opatrne zísť dole z hôr na územie svorky a pokúsiť sa niekomu dať vedieť svoju situáciu. Ak sa bude chovať na jeleňa zvláštne a nezvyčajne, určite sa niekto pozastaví nad tým, že niečo nie je úplne v poriadku, však? No, keď sa nad tým zamyslel, Ravonny si nebol úplne istý či by sa mal na to spoliehať. Musel nájsť niekoho neistejšieho, kto po ňom hneď nevyštartuje a najprv pomaly sa k nemu priblíži aby mal čas to odkomunikovať. Počkať, bola to tam v diaľke Svetluška?

Túlal sa po horách, dávajúc svojim nohám zabrať. Krídla, áno, mohol ich použiť ale to by potom stratilo zmysel. Nabratie kondičky, vyčerpanie tela a mysle. Studený vzduch mu tlačil do tela ako vystúpil vyššie a tam popri pomerne vyrovnanej cestičke medzi skalami zazrel ovčie rýcho. Pristúpil sa prizrieť bližšie. Vyzeralo tak útulne a teplo, snáďže by ho vedelo zahriať na duši. To mu celkom chýbalo, ale nezachádzajme tu príliš do mentálneho rozpoloženia, ktoré sa v poslednej dobe nezhoršovalo, ale ani nezlepšovalo. Jedným slovom, stagnovalo. Snáď aj preto lákalo čierneho vĺčka si predmet prichýliť k sebe a nebolo dôvodu zvážiť prečo by to nebol dobrý nápad. Najhoršie by z toho mohol dostať blchy. Zahanbujúce, ale nič čo by hádam nejaká masť na srsť nevyriešila. Tim určite musel mať pár podobných prípadov, keď sem tam na nejakého vlka po stretu so zverou tie malé potvory preliezli. Lov bol aj z tohto hladiska riskantný, zdalo sa. Ravonny si prehodil ovčie rúno cez seba a - bol z toho jeleň. Doslova.

,,Chystal som sa na lov, keď ku mne dnešné silné vetry doniesli tvoj pach," objasnil jej a tiež sa posadil. Malátnosť sa z neho pomaly vytrácala. Korhu zaujal miesto po jeho boku a zodvihol k nim hlavu. Pohľadom skákal z vlka na vlka. ,,No a tak som sa ho rozhodol nasledovať," bolo potrebné rozoberať podrobnosti? Cítil sa, že jej mal veľa toho povedať a zároveň nevedel čo. ,,Škoda, že sme sa nestretli už skôr," poznamenal váhavo a ľútostivo i keď to už nedal na svojom hlase poznať. Asi potrebovala čas si utriediť svoje myšlienky a možno sa chcela vyhnúť poprípadnému stretnutiu s ich otcom. Pointa bola, že ona vedela kde sa on nachádzal - on o nej nie. ,,No...," poobzeral sa naokolo, ,,máš to tu útulné," poznamenal. ,,Ale je to dosť blízko k Nihilu," ...nebojíš sa? Nechcel hneď vyťahovať také témy, ale akosi mu to vyšlo z tlamy samé. Odmlčal sa a poškriabal sa nohou na boku. ,,Ako sa ti celkovo darí? Vyhovuje ti život tuláka?" necítil z nej veľmi ostatných vlkov, ten kolektívny pach, ktorý vravel svorka.

Ravonny nemal v úmysle vlka zosmiešniť. Nemal síce z neho ten formálny rešpekt ako z Ryumee, ale to len preto, že ho najprv spoznal ako Everetta a až potom ako vodcu svorky.,,Už mi je rok a niečo," potvrdil mu. Ani sa nenazdá a už bude mať dve roky. A potom tri. Za chvíľu bude dospelý. ,,Super," poznamenal poniekiaľ suchým tónom, no to mala za príčinu melanchónia, ktorá v ňom pretrvávala. Počkal dokým Everett vyšiel z vody a následne sa za ním zaradil.,,Aj ja sa radšej učím...prakticky," musel si na okamih na to slovo spomenúť. Mával problémy udržať pri výkladoch pozornosť a síce sa zostárnutím veľmi polepšil, stále mu to sem tam dávalo zabrať. ,,Myslím, že tak sa vlk učí najlepšie. Alebo- alebo, keď sa to spojí do seba," povedal mu. Prax podložená teóriou. ,,Zakričím potichu," na okamih sa mu na pysku objavil nenútený pobavený úsmev. Jeho oči ale zostávali bez lesku a neznačila sa v nich žiadna emócia. Keď sa blížili k lesu, zbystril pozornosť a pozorne načúval zvukom lesa.

>> Starý hvozd

,,Nie, nie," opravil ho, rovnako zle to snáď pochopil aj Enkidu, keď sa pri prvej (a poslednej) lekcii rytierstva zhovárali o love, ,,lovím ryby spôsobom, akým to zvyknú dravé vtáky," odmlčal sa, než dodal:,,myslím, že dravé vtáky by sa loviť nemali," u niektorých vlkov by podanie tohto názoru bolo odvážne. Spoločník Ravonnyho a ztelesnenie jeho strachu bol havran, tak lov vtákov by bol blbý i keď Korhu skutočný vták nebol. Navyše mal Ravonny voči tým lietajúcim, majestátnym predátorom dávku rešpektu. ,,Rád by som ulovil srnu," povedal mu po krátkom zamyslení, ,,ešte som tak veľké zviera nelovil," plánoval sa skôr či neskôr toho chopiť sám i keď by to v niekoho očiach mohlo byť príliš veľké sústo. Ravonny o sebe zmýšľal, že je celkom vynaliezavý. Určite by si so srnou poradil, no Everett ho aspoň naučí správnu techniku. Nanešťastie nemal krídla a Finn krídla pri love nevyužíval, lebo boli nespolahlivé alebo tak dajako, takže Ravonny to zo vzduchu aj tak musel skúsiť potom sám. No, musel. Nemusel, ale chcel.

,,Phew!" odstúpil od krabice s bolavými ramenom a plecom, oklepal sa a bolesť zo seba vytriasol. Svaly mu ešte chvílu pulzovali, no to bolo len dobré znamenie! Síce nehrozilo, že z nich vyrastú nejaké vychrtliny, ale neuškodilo im keď nabrali na sile. ,,Ánooo!" to sa ho jeho brat ani nemusel pýtať, no následne sa musel pozastaviť. Aiduin bol ten čo si krabice povšimol a asi by tak nebolo férové, aby išiel po Ravonnym. Čierny vĺčok tak pokrútil hlavou a odstúpil od krabice, aby dal svojmu bratovi priestor na skok:,,Nie, tvoj nápad tak ty prvý," no stále si nemohol pomôcť, ale ho netrpezlivo popohnať:,,Ale pohni si!" Náhliť sa nebol práve najlepší nápad, no neboli príliš obavy, že by ho Aiduin počúvol. Zo všetkých súrodencov bol on vždy ten najopatrnejší a snáď i najrozumnejší. Ravonny by z neho mal trochu pravdepodobne brať príklad, no to povedzte jeho neschopnosti cítiť strach a prekypujúcej šteňacej energie čo bola veľmi nebezpečná kombinácia. Ale tak sa hádam vekom ukľudnil.

Havraní prízrak rozhorčene po nej cvakol zobákom, keď sa vlčica začala po ňom tak drzo oháňať, no inak sa nezdalo, že by ju považoval za hrozbu.Tí dvaja sa predsa len tiež videli, napríklad vtedy u Svätyni, keď Bellanna zobrala vĺčatá na lekciu lietania. Ravonnymu trvalo dlhšie než by malo sa prebudiť, snáď akoby si želal pospať si o niečo dlhšie. ,,Sera..." jeho ucho sa v polospánku natočilo za hlasom jeho drahej sestry, ,,...phina?" no jeho myseľ si nebola istá či sa mu to nezdalo. Jeho podvedomie rado pátralo po jeho rozpradnutej rodine, snažiac sa márne zvrátiť nezvratmú minulosť. Cukol sa a začal sa s už otvorenými očami štverať na nohy. Ešte mierne omámený účinkami hmly, jeho telo sa naklonilo do strany. Rýchlo sa podoprel krídlom, aby zostal na nohách. ,,Takto vítaš svojho brata?" slovne si do nej šťuchol, no v jeho hlase znela jemnosť. ,,Rád ťa vidím," riekol po chvili, s netrpezlivosťou čakajúc či to cítila rovnako. Ak nie, tak...Havran teraz medzi jeho lopatkami na vlčicu zazrel a ponatriasal si krídla.

Prestal škriabať a vystrel sa. ,,No..." začal snáď zdráhavo po pár sekundách zatiaľ čo nadšenosť z neho vyprchala. Plánoval dať strýkovi vyhýbavú, stručnú odpoveď, no stačila mu krátka chvíľa na to, aby sa nad tým všetkým zasa rozčúlil. Tvár sa mu postupne zvraštila do zamračenia a Enkidovi tak mohlo byť jasné, že sa išiel rozhorčovať. ,,Nie," odvetil ešte s pomerným kľudom, ,,ja s ním nechcem stráviť čas," tu si už dupol labou o zem ako malé dieťa, ktorým ešte trochu bol. ,,On niekde zmizol ja keď veľmi malý a teraz...a teraz sa vrátil akoby nič!" bolo možné, že to nebola tak úplne pravda, povedzme si úprimne, čierny vĺčok si odmietol vypočuť čo mal Toshi po jeho návrate povedať. No celkovo mal pocit, že si jeho otec neuvedomoval svoj nepekný čin voči svojím deťom a ich matke. Nepristupoval k nim so snahou to napraviť, ale choval sa akoby si len na chvíľu vyšiel na prechádzku. Každopádne, Enkidu sa nemohol sťažovať, keď sa ho sám v podstate opýtal aby bol zahrnutý do rodinnej drámy.

,,Za ním som mal v pláne zájsť, ale ešte sa mi ho nepodarilo zastihnúť," riekol. Nech si už zvolil to či ono, nejaké základy sa mu zišli zo všetkého. Vlk sa predsa nemohol zaobísť bez toho, aby si bol schopný zaobstarať potravu. Nemohol sa spoliehať, že tu svorka alebo niekto iný vždy bude. ,,Loviť ryby ma naučila mama," najprv chcel vynechať detaily, no následne sa zamyslel:,,No, ukázala nám ako sa lovia z brehu a ja som sa ich potom naučil loviť sám zo vzduchu," nadvihol krídla a vzápätí ich nechal klesnúť naspäť k telu. ,,Tak ako dravé vtáky," dodal s náznakom pýchy v jeho hlase. Enkidu mu síce lov rýb ofrflal, no Ravonny sa ním od toho nedal odradiť. ,,To je dobré počuť," bol spokojný sa dozvedieť, že jedno zlyhanie neznamenalo koniec cesty. Ako malý sotva vnímal a uvedomoval si hierarchiu, ktorá v jeho rodnej svorke fungovala. Bola tu panovnícka rodina, tí dôležití a tam jeho vedomosť končila. Teraz oblúkom akosi prišiel na to, že na nízkom postavení si vlk veľmi nezatancuje. I keď Prízrační sa zdali miernejší.