Príspevky užívateľa

Usmial, keď sa sestra vyjadrila, že by ho rada videla. Zatiaľ čo sa starala o jeho srsť, ju prikryl krídlom. ,,O Faoline som už nejaký čas nepočul," priznal, ,,snáď sa jej darí," tak blízko a zároveň tak ďaleko. Ravonny rozmýšľal ak by to mal risknúť a ozvať sa pri hraniciach Azarynu, že by rád videl svoju sestru. ,,Kdekoľvek už je matka s naším bratom, nie je to miesto kde si želám byť," povedal jej na rovinu. Tým dňom v Nihile a jej nasledovnému zmiznutiu od rodiny mu preukázala, že sa jej rozhodnutiam nedalo veriť. ,,Chcem si u Prízračných vybudovať budúcnosť a nenechať si ju zmariť," to sa mohlo ukázať byť zložité, no nateraz mu zostávalo sústrediť sa na to aby prešiel skúškou na aestu. ,,Otec sa celkom drží, myslím," Ravonny jeho prítomnosť nevyhľadával, no sem tam sa snažil aj vyvinúť snahu s ním stráviť trochu času. Čierny vlk sa musel zamyslieť, že Toshi určite musel mať toho plnú hlavu nech už Ravonny pociťoval voči jeho skutkom akukoľvek nevôľu. ,,Môžeš sa spoľahnúť, že mu to nepoviem, sľubujem."

,,Ja by som na ich mieste radšej zmenil teritórium," pokrčil "ramenami". ,,Budem naháňač," rozhodol sa. Vydal sa oblúkom za srnou z druhej strany, aby ju mohol nahnať Everettovi, ticho našlapujúc tak ako ho to Finn naučil a Ravonny náležite trénoval. Postavil sa do pozície a pohľadom vyhľadal svojho učitela či môže zahájiť akciu. Keď si navzájom zosignalizovali, že sú pripravený, čierny vlk sa pohol vpred až mu hlina odskočila od láb o pár sekúnd na to už klučkujúc utekal za srnou pomedzi stromy, ktoré korisť využívala vo svoj prospech a jeho naopak spomalovali. Ravonny bol ale veľmi obratný bežec a najmä letec. Keď sa srna zvrtla preč od strany Everetta, Ravonny pootvoril krídla a prudko nimi mávol pred aby jej skočil do cesty a donútil ju otočiť sa smerom k čakajúcemu vlkovi. Inštiktívne sa po nej zahnal tesákmi aby jej zhoršil schopnosti pohybu, no minul a srna naopak vymrštila nohu aby ho kopla do tváre, tiež sa však stretnúc s neúspechom. Utekala ďalej, blížiac sa k Everettovi.

Hore sa vzniesol elegantnejšie než jeho otec a čoskoro sa k nim spolu s Kirom pripojil aj Korhu. Ravonny si hádam povzdychol:,,Nechápem, čo s ním má," poznamenal smerom ku svojmu otcovi. Zdielali len formu a to bolo tak všetko. Asi by mal odpoveď hladať skôr vo svojom vnútri, od ktorého sa chovanie prízraka odvíjalo i keď mal svoj vlastný rozum. ,,Stretol som sa so Seraphinou, ešte na jeseň," ozval sa znenazdajky po chvíli ticha, pričom priletel bližšie aby ho otec cez svišťanie tu hore počul, pričom sa im konce krídiel takmer dotýkali, ,,Prezradím ti len toľko, že je v poriadku," riekol, rešpektujúc želanie svojej sestry aby mu nepovedal kde sa nachádza. Sem tam mávol krídlami, zatiaľ čo ich väčšinou nechal opierať sa o vzduch a jeho telo sa tak jemne kyvácajúc do strán. Hrialo ho na srdci, že so Seraphinou zostali v kontakte. Snáď sa Faoline dari. Kiežby sme sa tiež stretli a Vieš, kde sa nachádza Bellanna s mojím bratom? boli slová, ktoré mal na jazyku, no zostali nevyslovené.

,,Aspoň teraz už viem, kde bývaš a môžem ťa sem tam navštíviť," poznamenal, ,,ak si to teda budeš želať," zahladel sa na ňu, jeho večný smútok pripravený čeliť jej odpovedi. Aspoň jeden súrodenec. Prial si, aby aspoň s jedným súrodencom mal tú možnosť zostať v kontakte. ,,Áno?" povzdbudil ju k tomu, aby dopovedala. On sa aspoň zobúdzal v úkryte svorky s otcom po jeho boku, no len málo tepla vyžarovalo z toho miesta. ,,Dá sa to," riekol na rovinu, možno až príliš priamočiaro a mal tak za potrebie dodať:,,S členmi svorky vychádzam, sú ochotní ma zaučiť na čo sa opýtam. Mám tam rovestníčku, volá sa Svetluška- Je veľmi milá," krátko sa pousmial, no ten úsmev rýchlo vymyzol. Na niekoľko sekúnd nastala odmlka. ,,Ale..." aj on stíšil hlas, ,,bez vás všetkých to nie je ono," ďalšia, tentokrát o dosť dlhšia odmlka a mal pocit, že vzduch okolo nich akosi oťažel. ,,Viem, že sa nechceš s otcom stretnúť, ale...môžem mu aspoň povedať, že si v poriadku? Tvoje útočisko neprezradím," ubezpečil ju.

Sledoval prejav nespokojnosti vĺčaťa. Nad čím sa nedozvedel, lebo jeho uši v tej chvíli zabudli počúvať. Nezdalo sa však, že to súviselo s ním a Asteri sa navyše otočil naspäť k úkrytu. Plánoval tak pokračovať vo svojej ceste, ale- ,,Uh-" nič ho tieto dni neprekvapilo, no pre zmenu sa to niekomu podalo a to skrátka preto, lebo nikto mu hádam ešte nedal tak...búrlivo...kompliment. ,,Ďakujem? Zdravím...?" riekol v menších rozpakoch(?),zatiaľ čo jeho tvár sama o sebe nedávala najavo veľmi emócie. ,,Akože sa to voláš?" rozhodol sa ho rovno opýtať či už mal domienku alebo nie - bolo lepšie si to jednoducho potvrdiť. Sledoval ako Asteri vykročil vpred, hádam aby si ho prezrel bližšie. Ravonny bol tiež relatívne nedávno ešte len vĺča a pamätal si, ako všetko čo ho zaujalo potreboval vidieť zblízka. Rozmýšlal ako je presne starý; druhá vec, ktorú si príliš nepamätal bola tá, kedy ich Ryumee priviedla na svet. Možno nestrávil v spoločnosti a nadväzovaním vzťahov v rámci svorky tak ako by mal.

,,Oh," odvetil, keď mu jeho otec spomenul domovinu. Sekundu, dve ticho a následne otvoril tlamu, no nech mal v pláne vysloviť už čokoľvek, von to z neho nevyšlo. Mal pocit, že by to radšej nevedel. Aspoň nie teraz. Môžu sa k tomu v budúcnosti vrátiť, keď atmosféra bude iná...Ravonny pohliadol na ten krásny, biely sneh. Nechcel ho...poškvrniť. ,,Tak veľmi zas nesneží," takmer sa až pobavene pousmial či to jeho otec trochu nepreháňal. Ak to zvládli dravé vtáky, zvládol to hádam aj on a Toshi. Ani tak veľmi zatiaľ nemrzlo, že by príliš hrozilo aby im stuhli krídla, ktoré sa do určitej miery pohybom zahrievali. Ravonny sa skôr "obával" o ten ostrý vzduch v jeho tvári a plúcach. Nastalo z jeho strany dlhšie ticho než by mohlo byť Toshimu pohodlné. ,,Tak v tom prípade...poďme si spolu zalietať," pohliadol na neho. V dobe, keď sa vĺčatá učili lietať nebol ich otec prítomný. Mali čo spolu dobiehať. ,,Nebudeme to preháňať," dodal ak by mal Toshi námietky z hladiska bezpečnosti. Pf, tí rodičia, vždy tak znepokojení.

Opustil svorkovský úkryt aby sa vydal na pravidelný samostatný tréning. Vravelo sa, že vždy bolo na čom na sebe pracovať no tieto dni sa cítil akýsi zaseknutý. To čo mohol trénovať sám už hádam vedel do takej úrovne, že len ťažko bolo cítiť pokroky. V tom, čo sa mohol naučiť iba za pomoci ostatných spočíval háčik, že členovia svorky boli zaneprázdnení vlastnými povinnosťami. Stručne povedané, Ravonny nevedel čo so sebou. Či už bol prepracovaný, neustály tréning ho unudil alebo išlo o kombináciu oboch, akosi mu nezišlo na um, že by sa skrátka mohol pre zmenu ísť...zabávať. Stráviť čas nad nejakým koníčkom. Pokecať len tak s rovestníkmi. To bolo však neproduktívne a pre deti, ako to, ktoré sa jeho smerom práve vyrútilo von a Ravonny spomalil, neistý si či sa ponáhlalo za ním alebo nie. Štena vyzeralo byť plné energie a čierny vlk hádam pocítil v tom momente sebe závisť, ktorú potlačil dole. Vo vĺčkovi rozoznal potomka Ryumee a Everetta, no nebol si veľmi istý, ktoré z nich to bolo a či si vlastne pamätal ich mená.

,,Vďaka," odvetil stručne.Pokrčil pomyslitelnými plecami:,,Nepríde mi, že by na ňu bolo vo vlčom živote priestor," dovolil si povedať trúfalo, lebo sám nehcel zachádzať do vážnych konverzácií. Bolo ich príliš a zároveň nedostatok; v konečnom dôsledku to všetko bolo tak či onak vyčerpávajúce. A ako rozprávka, ktorú matka rozprávala svojmu vĺčaťu každý večer lebo nepoznala inú. Zatiaľ čo Korhu išiel potenciálne nájsť a obťažovať reálneho operenca, Ravonny pokračoval v konverzácií s jeho otcom. Pocítil potrebu zvýšiť hlas a prihodiť energetickejší tón:,,No, tieto dni sa pripravujem na skúšku aesty. Dnes...dnes sa len tak prechádzam," poobzeral sa naokolo, ,,je pekne, že? Ten sneh," zamumlal a niekde tam v ňom sa nahromaždil hlboký povzdych, ktorý však nevyšiel von. ,,Vidieť to zhora...Možno si pôjdem zalietať-" ak vzduch nie je príliš tam hore ostrý, no predsa len, no predsa len kto mohol trvdiť, že ho to aspoň trochu neprebudilo?. ,,A ty?" spýtal sa naspäť, švihnúc chvostom.

,,Prečo si na mňa zaútoučila?" vyzvedal sa. Tá časť mu prišla zrejmá a nebolo to presne to, na čo sa pýtal. ,,Myslel som, že sme si porozumeli," dodal tak pomerne vyčítavo nešťastnej vlčici. ,,Bol som jeleň. Snažil som sa ti to povedať," vyštveral sa na nohy a obzrel si rany, ktoré mu spôsobila. Aspoň sa dalo s určitosťou povedať, že neumieral, no ošetriť to v každom prípade bolo potrebné. Prítomnosť liečitela svorky ale nebola zapotrebná, vzhľadom na to, že to nebolo tak vážne, že by sa o to nevedel postarať aj sám. Mal znalosti od svojej matky a lekciu od samotného Tima. ,,Prechádzal som sa horami a našiel som tam taký huňatý objekt," v stručnosti jej povedal ako sa následne premenil a jeho úmysly, keď zišiel na planinu vyhľadať pomoc. ,,A ty si bol kde?" opýtal sa hneď ako vycítil prítomnosť havranieho prízraka ešte predtým než k nim priletel:,,Preč! Nikde! Nie, krá, krá. Púpava. Zadnica. Jeleň," ako obyčajne, keď sa pomerne vzácne havran rozhodol prehovoriť, len polovica z toho dávala vlčiemu uchu zmysel.

Ravonny pred svojím otcom neutekal, i keď si úprimne povedzme ani nutne nevyhľadával jeho spoločnosť. Sval na zadku sa mu mykol, keď zacítil fyzický podnet, no inak reakcia čierneho vlka bola nezáživná. ,,Finn ma naučil ako si vytrénovať sluch," riekol ako sa pomaly na Toshiho otočil, ,,počul som ti sneh škrípať pod labami," poznamenal a premeral si ho pohľadom. ,,Nie je to na tvoj vek už...detinské?" riekol, aby na svoje slová upútal jeho pozornosť zatiaľ čo koncom krídiel, ktoré nechal klesnúť k zemi nahrabal do gule sneh. Svižným pohybom ju vystrelil do svojho otca, no gula vlka minula o niekoľko centimetrov. ,,...Sakra," povedal Ravonny, zatiaľ čo sa za ním ozvalo ,,Ká, ká, káá!" a čierny vlk sa za prízrakom karhavo obzrel. ,,Ešte sa smej," pôjdeš na polievku, pohrozil by mu ak by to bolo na niečo platné, lebo havran bol celkovo nehmotná entita. Ale švacnúť labou by mu mohol. Ravonny sa k tomu kúsku neuchýlil. Korhu sapriblížil bližšie aby sa pozrel či Toshi niekde neschováva toho svojho operenca.

Nastali dni mrazu a s nimi aj prvá spŕška snehových vločiek, ktoré ešte aj teraz padali lenivo vo veľkých, našuchorených chumáčov z oblohy. Ravonny sa rozhodol opustiť zavčas zrána teplo úkrytu a poprechádzať sa po okolí. Jeho rodina, Toshi, ešte spal a on ho nechcel vyrušovať i keď niekde v hĺbke duše s ním chcel zdieľať zážitok z jeho prvej snehovej nádielky, ktorá mu teraz škrípala pod labami. Svojím spôsobom. Prázdnymi očami kĺzal podĺž vodného toku, ktorý v túto dobu bol už takmer zamrznutý. Bolo isté, že ryby, jeho obľúbený pokrm, si teraz už neuloví. Do krídiel, ktoré mal viac menej voľne položené u tela sa mu oprela meluzína a donútila ho ich napoly rozprestrieť, snáď akoby ho vyzývala k letu. Mal by? Predsa len tam hore musela byť riadna kosa. ,,Krá," preletel havran popri ňom a pokračoval dopredu. ,,Kam sa tak náhliš?" naďalej s polorozprestretými krídlami Ravonny popobehol za ním a prižmúril oči kvôli snehovým vločkám a vetru, ktoré sa spolu vzbúrili proti jeho tváry. Ten zase ale po chvíli poklesol.

Ravonny si musel priznať, že rovnako ako s jeho partnerom Timom, viesť interakcie s Harim v ňom zanechávalo zvláštny pocit. Spojovala ich jedna vec - známosť s jeho matkou Bellannou. Veril, že to sa ale čoskoro vytratilo, potom čo sa na dlhšie dá s vlkom s parohami do rozhovoru. Celkovo to čo sa udialo vtedy v Nihile mu už prišiel ako nepríjemný, matný sen. Bol stále ale rád, že sa mu podarilo dohovoriť si tréning boja a za isto neplánoval nechať na seba Hariuhu čakať. ,,Hariuha?" zavolal Ravonny po vlkovi, keď ho po chvílke obzerania sa nevidel. Bol tu príliš zavčasu alebo jeho učitel boja meškal? Nenapadlo mu, že si pre neho prichystal lekciu prekvapenia. Vlk sa obzeral po okolí a uši sa mu otáčali i za tými drobnejšími zvukmi za čo mohol vďačiť Finnovi a vlastnému úsiliu si svoje uši vytrénovať. Dávalo to ale zmysel. Ravonny začínal zisťovať, že vlci nevyužívajú vrodené dary ani zďaleka tak, ako by sa im zišlo. Na druhej strane to bola takto ich neznalosť, ktorá Finnovi, jemu a ostatným ako oni dvaja dodávali určitú výhodu.

<< Dlhé jazero

Kývol hlavou, keď mu jeho učiteľ položil otázku či videl srnu pred ním. ,,Vynasnažíme sa," odvetil. Nemohli predsa vylúčiť možnosť neúspechu i keď Ravonny mal za isto v pláne sa postarať o to aby sa tak nestalo. Akoby na potvrdenie tejto myšlienky pomrvil krídlami, ticho si ich pripravujúc na použitie. Ak by ich aj srna na zemi v rýchlosti predčila, na rýchlosť letu nemala. To by čoskoro zistila, nech na to Finn mal už akýkoľvek názor. ,,Aký je plán?" spýtal sa Ravonny Everetta zatiaľ čo i naďalej pozoroval srnu, pričom mu v hlave skrsla otázka. Mal pocit, že na ňu existovala nejaká zrejmá odpoveď, no vzhľadom na jeho okolnosti mu ju neprekážalo vysloviť nahlas. ,,Prečo sa v tomto lese zver zdržuje," šepol smerom k Everettovi, ,,ak tu je pach svorky najsilnejší?" zaujímal sa. Nemali snáď srny na to dostatočne dobrý čuch? Ak by bol on jeleň - a že si to v budúcnosti aj odskúšal - on by sa určite miestam nasiaknutým pachom predátorov vyhol. Inak by to nebolo rozumné, takto by sa ľahko niekto navečeral.

Vlčici sa mu podarilo ho strhnúť na zem už len z dôvodu, že Ravonny jej nechcel ublížiť. Aby ju od seba dostal, musel by ju kopnúť alebo nabrať rohmi a tá predstava sa mu vážne nepáčila. Nechal ju radšej tak zahryznúť sa mu do ramena a uspieť v jej úmysle. Niekde tam pod ňou ako (usúdiac) pokračovala s jej útokom nastala jeho premena späť na vlka. Tú čierny vlk zaznamenal len vtedy, keď mu namiesto bučania z tlamy vyšli aktuálne slová:,,Sve...tluška!" vyhŕkol karhavo, až sa zamračil nad jej konaním, keď sa mu ramenom a kde take rozpulzovala bolesť. Ten pocit sa mu celkom páčil. Z rady ťažko vnímaných poddnetov bolesť bola niečo, čo mu umožnilo si pripomenúť jeho vlastnú existenciu. Z istého dôvodu si ale nedovolil sa príliš toho pocitu uchopiť. ,,Svetluška! Prestaň!" jeho slová ani nezneli nahnevane, len ju akoby zdvorilo napomínal než sa stihla spamútať. Krídlom jej pritlačil na krk aby ju zadržal než stihla zaregistrovať, že sa nesnažila zožrať jeleňa ale člena Prízračnej svorky.

Meno postavy: Ravonny
Akú rolu postava v akcii hrala: zakliata
S kým a kde hrala: So Svetluškou, tmavozelená
Koľko postov ( cca) celkovo pre akciu hrala: 3
Krátke zhrnutie príbehu: Potom čo sa premenil na jeleňa a niekoľko hodín sa túlal po horách v nádeji, že premena vyorchá zišiel z hôr aby sa pokúsil niekomu vysvetliť, že je Ravonny. Takmer bol úspešný, no potom sa Svetluška rozhodla si ho uloviť na obed.
Dopad na postavu: Nebude sa dotýkať náhodných predmetov aby sa situácia nezopakovala a má poranenie od Svetlušky, no vzhladom na to, že nemôže cítiť strach sa ho to inak nedotkne