Príspevky užívateľa

Áno! Presne tak, choval sa ako vlk. Potešilo ho, že Svetluška bola dostatočne vnímavá na to, aby si to uvedomila i keď, pochopiteľne, stále mala svoje pochybnosti. Jeleň, čo sa choval ako vlk? Keby to niekto povedal jemu, asi by mu neveril. Preto začal na jej poznámku rýchlo prikyvovať hlavou aby jej domienku potvrdil. Urobil dve kroky vpred, zatiaľ čo ona pokračovala, snažiac sa jej objasniť, že sa jej to len nezdá a skutočne jej rozumie. No tak! To som ja, Ravonny! R-a-v-o-n-n-y! márne sa na ňu snažil prehovoriť, vyšli z neho len jelenie zvuky a on mohol len pokračovať v neverbálnej komunikácií. Keby tu len bol Korhu, možno by sa mi podarilo objasniť moju presnú identitu dumal, snád sa čoskoro ukáže. Bolo to trochu zvláštne, nikdy ho neopúšťal na tak dlho, ak teda vôbec. Keď mu Svetluška povedala, že zavolá viacej vlkov, aspoň mu to tak v zamyslení vyznelo, rýchlo začal krútiť hlavou do strán na vyjadrenie nesúhlasu voči takej akcií. Veď to by si ho podali ako zákusok a rád by tu na zemi ešte pobudol.

Všimol si, že si ho všimla. Ako sa mohol spolahnúť, nerozbehla sa hneď po ňom a namiesto toho sa k nemu neisto priblížila. Ravonny kopytom hrabol do zeme a aj on sa o pár krokov priblížil, napomáhajúc jej znížiť medzi nimi vzdialenosť. Priblížil sa len na toľko, aby si bol istý, že dobre videla čo sa jej snažil gestikulovať a ostražito sledoval jej pohyby tela v prípade, že by sa po ňom rozhodla výjsť. Jeho oči boli na jeleňa príliš nebojácne. Nech to už dopadne akokoľvek, bolesť síce bola nepríjemná, no inak Ravonnyho výsledok veľmi netrápil. Jeleňom, bolo z logického hľadiska, byť pre niekoho kto sa narodil vo vlčom kožuchu nepraktické a chýbala by mu komunikácia s rodinou, s tým zvyškom čo mu zostalo. Dumal nad tým či vlastne teraz rozumel jazyku jeleňou a mohol by sa pridať k nejakému stádu. S vlčou inteligenciou by možno bol schopný sa stať vodcom stáda. To by sa mu celkom aj páčilo. Śklbol ušami a začal predvádzať rôzne pohyby, ktoré boli charakteristické pre vlka a nie jeleňa. Bude to však fungovať?

Niekoľko hodín sa bezradne túlal po horách v nádeji, že premena vyprchá. Jeho prvá myšlienka bola, woa! Som jeleň! no netrvalo mu dlho prísť na to, že to malo niekoľko háčikov. Bola z neho korisť na ktorú by mal nejeden vlk zálusk a ďalším väčším momentálnym problémom bolo, že to nemal ako odkomunikovať. Mohol jedine ručať, bučať či aké zvuky to vlastne jelene vydávali. Premena ale nevyprchávala. Iní by na jeho mieste už dávno spanikárili -kde bol vôbec Korhu?- no Ravonny tú možnosť nanešťastie nemal. Nezostávalo mu nič iné než opatrne zísť dole z hôr na územie svorky a pokúsiť sa niekomu dať vedieť svoju situáciu. Ak sa bude chovať na jeleňa zvláštne a nezvyčajne, určite sa niekto pozastaví nad tým, že niečo nie je úplne v poriadku, však? No, keď sa nad tým zamyslel, Ravonny si nebol úplne istý či by sa mal na to spoliehať. Musel nájsť niekoho neistejšieho, kto po ňom hneď nevyštartuje a najprv pomaly sa k nemu priblíži aby mal čas to odkomunikovať. Počkať, bola to tam v diaľke Svetluška?

Túlal sa po horách, dávajúc svojim nohám zabrať. Krídla, áno, mohol ich použiť ale to by potom stratilo zmysel. Nabratie kondičky, vyčerpanie tela a mysle. Studený vzduch mu tlačil do tela ako vystúpil vyššie a tam popri pomerne vyrovnanej cestičke medzi skalami zazrel ovčie rýcho. Pristúpil sa prizrieť bližšie. Vyzeralo tak útulne a teplo, snáďže by ho vedelo zahriať na duši. To mu celkom chýbalo, ale nezachádzajme tu príliš do mentálneho rozpoloženia, ktoré sa v poslednej dobe nezhoršovalo, ale ani nezlepšovalo. Jedným slovom, stagnovalo. Snáď aj preto lákalo čierneho vĺčka si predmet prichýliť k sebe a nebolo dôvodu zvážiť prečo by to nebol dobrý nápad. Najhoršie by z toho mohol dostať blchy. Zahanbujúce, ale nič čo by hádam nejaká masť na srsť nevyriešila. Tim určite musel mať pár podobných prípadov, keď sem tam na nejakého vlka po stretu so zverou tie malé potvory preliezli. Lov bol aj z tohto hladiska riskantný, zdalo sa. Ravonny si prehodil ovčie rúno cez seba a - bol z toho jeleň. Doslova.

,,Chystal som sa na lov, keď ku mne dnešné silné vetry doniesli tvoj pach," objasnil jej a tiež sa posadil. Malátnosť sa z neho pomaly vytrácala. Korhu zaujal miesto po jeho boku a zodvihol k nim hlavu. Pohľadom skákal z vlka na vlka. ,,No a tak som sa ho rozhodol nasledovať," bolo potrebné rozoberať podrobnosti? Cítil sa, že jej mal veľa toho povedať a zároveň nevedel čo. ,,Škoda, že sme sa nestretli už skôr," poznamenal váhavo a ľútostivo i keď to už nedal na svojom hlase poznať. Asi potrebovala čas si utriediť svoje myšlienky a možno sa chcela vyhnúť poprípadnému stretnutiu s ich otcom. Pointa bola, že ona vedela kde sa on nachádzal - on o nej nie. ,,No...," poobzeral sa naokolo, ,,máš to tu útulné," poznamenal. ,,Ale je to dosť blízko k Nihilu," ...nebojíš sa? Nechcel hneď vyťahovať také témy, ale akosi mu to vyšlo z tlamy samé. Odmlčal sa a poškriabal sa nohou na boku. ,,Ako sa ti celkovo darí? Vyhovuje ti život tuláka?" necítil z nej veľmi ostatných vlkov, ten kolektívny pach, ktorý vravel svorka.

Ravonny nemal v úmysle vlka zosmiešniť. Nemal síce z neho ten formálny rešpekt ako z Ryumee, ale to len preto, že ho najprv spoznal ako Everetta a až potom ako vodcu svorky.,,Už mi je rok a niečo," potvrdil mu. Ani sa nenazdá a už bude mať dve roky. A potom tri. Za chvíľu bude dospelý. ,,Super," poznamenal poniekiaľ suchým tónom, no to mala za príčinu melanchónia, ktorá v ňom pretrvávala. Počkal dokým Everett vyšiel z vody a následne sa za ním zaradil.,,Aj ja sa radšej učím...prakticky," musel si na okamih na to slovo spomenúť. Mával problémy udržať pri výkladoch pozornosť a síce sa zostárnutím veľmi polepšil, stále mu to sem tam dávalo zabrať. ,,Myslím, že tak sa vlk učí najlepšie. Alebo- alebo, keď sa to spojí do seba," povedal mu. Prax podložená teóriou. ,,Zakričím potichu," na okamih sa mu na pysku objavil nenútený pobavený úsmev. Jeho oči ale zostávali bez lesku a neznačila sa v nich žiadna emócia. Keď sa blížili k lesu, zbystril pozornosť a pozorne načúval zvukom lesa.

>> Starý hvozd

,,Nie, nie," opravil ho, rovnako zle to snáď pochopil aj Enkidu, keď sa pri prvej (a poslednej) lekcii rytierstva zhovárali o love, ,,lovím ryby spôsobom, akým to zvyknú dravé vtáky," odmlčal sa, než dodal:,,myslím, že dravé vtáky by sa loviť nemali," u niektorých vlkov by podanie tohto názoru bolo odvážne. Spoločník Ravonnyho a ztelesnenie jeho strachu bol havran, tak lov vtákov by bol blbý i keď Korhu skutočný vták nebol. Navyše mal Ravonny voči tým lietajúcim, majestátnym predátorom dávku rešpektu. ,,Rád by som ulovil srnu," povedal mu po krátkom zamyslení, ,,ešte som tak veľké zviera nelovil," plánoval sa skôr či neskôr toho chopiť sám i keď by to v niekoho očiach mohlo byť príliš veľké sústo. Ravonny o sebe zmýšľal, že je celkom vynaliezavý. Určite by si so srnou poradil, no Everett ho aspoň naučí správnu techniku. Nanešťastie nemal krídla a Finn krídla pri love nevyužíval, lebo boli nespolahlivé alebo tak dajako, takže Ravonny to zo vzduchu aj tak musel skúsiť potom sám. No, musel. Nemusel, ale chcel.

,,Phew!" odstúpil od krabice s bolavými ramenom a plecom, oklepal sa a bolesť zo seba vytriasol. Svaly mu ešte chvílu pulzovali, no to bolo len dobré znamenie! Síce nehrozilo, že z nich vyrastú nejaké vychrtliny, ale neuškodilo im keď nabrali na sile. ,,Ánooo!" to sa ho jeho brat ani nemusel pýtať, no následne sa musel pozastaviť. Aiduin bol ten čo si krabice povšimol a asi by tak nebolo férové, aby išiel po Ravonnym. Čierny vĺčok tak pokrútil hlavou a odstúpil od krabice, aby dal svojmu bratovi priestor na skok:,,Nie, tvoj nápad tak ty prvý," no stále si nemohol pomôcť, ale ho netrpezlivo popohnať:,,Ale pohni si!" Náhliť sa nebol práve najlepší nápad, no neboli príliš obavy, že by ho Aiduin počúvol. Zo všetkých súrodencov bol on vždy ten najopatrnejší a snáď i najrozumnejší. Ravonny by z neho mal trochu pravdepodobne brať príklad, no to povedzte jeho neschopnosti cítiť strach a prekypujúcej šteňacej energie čo bola veľmi nebezpečná kombinácia. Ale tak sa hádam vekom ukľudnil.

Havraní prízrak rozhorčene po nej cvakol zobákom, keď sa vlčica začala po ňom tak drzo oháňať, no inak sa nezdalo, že by ju považoval za hrozbu.Tí dvaja sa predsa len tiež videli, napríklad vtedy u Svätyni, keď Bellanna zobrala vĺčatá na lekciu lietania. Ravonnymu trvalo dlhšie než by malo sa prebudiť, snáď akoby si želal pospať si o niečo dlhšie. ,,Sera..." jeho ucho sa v polospánku natočilo za hlasom jeho drahej sestry, ,,...phina?" no jeho myseľ si nebola istá či sa mu to nezdalo. Jeho podvedomie rado pátralo po jeho rozpradnutej rodine, snažiac sa márne zvrátiť nezvratmú minulosť. Cukol sa a začal sa s už otvorenými očami štverať na nohy. Ešte mierne omámený účinkami hmly, jeho telo sa naklonilo do strany. Rýchlo sa podoprel krídlom, aby zostal na nohách. ,,Takto vítaš svojho brata?" slovne si do nej šťuchol, no v jeho hlase znela jemnosť. ,,Rád ťa vidím," riekol po chvili, s netrpezlivosťou čakajúc či to cítila rovnako. Ak nie, tak...Havran teraz medzi jeho lopatkami na vlčicu zazrel a ponatriasal si krídla.

Prestal škriabať a vystrel sa. ,,No..." začal snáď zdráhavo po pár sekundách zatiaľ čo nadšenosť z neho vyprchala. Plánoval dať strýkovi vyhýbavú, stručnú odpoveď, no stačila mu krátka chvíľa na to, aby sa nad tým všetkým zasa rozčúlil. Tvár sa mu postupne zvraštila do zamračenia a Enkidovi tak mohlo byť jasné, že sa išiel rozhorčovať. ,,Nie," odvetil ešte s pomerným kľudom, ,,ja s ním nechcem stráviť čas," tu si už dupol labou o zem ako malé dieťa, ktorým ešte trochu bol. ,,On niekde zmizol ja keď veľmi malý a teraz...a teraz sa vrátil akoby nič!" bolo možné, že to nebola tak úplne pravda, povedzme si úprimne, čierny vĺčok si odmietol vypočuť čo mal Toshi po jeho návrate povedať. No celkovo mal pocit, že si jeho otec neuvedomoval svoj nepekný čin voči svojím deťom a ich matke. Nepristupoval k nim so snahou to napraviť, ale choval sa akoby si len na chvíľu vyšiel na prechádzku. Každopádne, Enkidu sa nemohol sťažovať, keď sa ho sám v podstate opýtal aby bol zahrnutý do rodinnej drámy.

,,Za ním som mal v pláne zájsť, ale ešte sa mi ho nepodarilo zastihnúť," riekol. Nech si už zvolil to či ono, nejaké základy sa mu zišli zo všetkého. Vlk sa predsa nemohol zaobísť bez toho, aby si bol schopný zaobstarať potravu. Nemohol sa spoliehať, že tu svorka alebo niekto iný vždy bude. ,,Loviť ryby ma naučila mama," najprv chcel vynechať detaily, no následne sa zamyslel:,,No, ukázala nám ako sa lovia z brehu a ja som sa ich potom naučil loviť sám zo vzduchu," nadvihol krídla a vzápätí ich nechal klesnúť naspäť k telu. ,,Tak ako dravé vtáky," dodal s náznakom pýchy v jeho hlase. Enkidu mu síce lov rýb ofrflal, no Ravonny sa ním od toho nedal odradiť. ,,To je dobré počuť," bol spokojný sa dozvedieť, že jedno zlyhanie neznamenalo koniec cesty. Ako malý sotva vnímal a uvedomoval si hierarchiu, ktorá v jeho rodnej svorke fungovala. Bola tu panovnícka rodina, tí dôležití a tam jeho vedomosť končila. Teraz oblúkom akosi prišiel na to, že na nízkom postavení si vlk veľmi nezatancuje. I keď Prízrační sa zdali miernejší.

,,Prečo si nešiel za nimi? Ja by som išiel," nevidel by opustenie Nihilu za takú tragédiu, keby celá jeho rodina zostala pokope. No, stále by to bolo ťažké, lebo to bol býval jeho domov a nechal by za sebou Enkida a Giuseppe, no čo Ravonny pochytil, tá to tiež snáď brala, že rodina nadovšetko. Zas a znova si pri myšlienke na vlčicu smutne povzdychol. ,,Dúfam, že ich niekedy stretnem. Možno ťa prídu navštíviť?" dumal nájdene. ,,Aspoň tu máš tú Malachiel," a to bolo dobré, nie? ,,Predstavíš mi ju niekedy?" keď tak nad tým rozmýšľal, zotrvávali vôbec v kontakte? Ravonny si nespomínal, že by ich nejaká vlčica s kvetmi po tele kedy prišla navštíviť. Čím viac sa nad tým Ravonny celkovo zamýšľal, rodinné vzťahy sa...nevyplácali. A to bola pre vlka v jeho veku nebezpečná myšlienka, aby sa mu zakotvila do hlavy. ,,Prečo to pravidlo teraz nezmenila?" bola panovníčka, mala tú moc. Možno bolo dobre, že vypadli preč. Arrakis a panovník, eww. Len nech si to tam s ním Nihilčania užijú. Ravonny sa náhle cítil lepšie.

,,Tak to som potom ešte tvojho brata nestretol," poznamenal, predpokladajúc, že sa nachádzal vo svorke. ,,Váhanie je dobré...do určitej miery," ale zase, on o tom nemohol veľmi vedieť, ,,aspoň myslím," dodal tak, aby ho Svetluška nebrala príliš vážne. Váhanie bolo spojené s obavami a obavy so strachom, či nie? Neznáme, nedosiahnuteľné vody, v určitom slova zmysle. Ravonny pohliadol na havrana. Potiahol ňufákom. Zvláštne na pochopenie. ,,Hmm," zahmlkal ako mal v poslednej dobe vo zvyku pomerne často, ,,jasné, prečo nie," odvetil napokon, potlačiac všeobecnú neochotu. ,,Tak teda - dámy majú prednosť?" povedal snáď pobavene. Teraz si už uvedomoval, že ako vĺča nebol veľmi na vybrané spôsoby a síce to stále platilo aj v dospievajúcom veku, čo-to pochytil od Prízračných i keď sa do spoločenských interakcií tieto dni práve nehrnul. Sledoval kam sa vlčica pohla a následne sa po jej boku vydal za ňou, ak mu náhodou neprenechala vedenie. Korhu vzlietol z konára a letom ich nasledoval.

<< Útesy

Ravonny si poupravil provizórny postoj z kože, ktorý si sám vyrobil. Jeho súčasťou obyčajne bola naostrená palica, ktorú si zaobstaral vždy, keď sa rozhodol zájsť na lov. Tá teraz niekde počas jeho letu vypadla. Jeho oči si ešte len mali privyknúť na tmu v ktorej sa náhle ocitol. Mal by upozorniť na svoju prítomnosť? A čo to bolo za bielu hmlu, ktorá sa tu vznášala? Počul spev? Šklbol uchom a obozretne pokračoval dopredu, náhle pociťujúc kľud a pohodu, ktorú snáď necítil odkedy...jeho matka sa pokúsila spáchať atentát na panovníčku, odchode zo svorky a rozpadu rodiny. ,,Hmm," zakolísal sa náhle, vycítiac nepokojnosť havrana, no bolo už neskoro na to, aby mu napadlo zadržať dych. Zatackal sa dopredu, v ušiach mu letmo zaznel sykol Korhu. Netrvalo následne dlho, než sa jeho telo zviezlo na zem ponorené do nedobrovoľného, no i napriek tomu vítanému spánku. Havran sa postavil na jeho chrbát, jeho dve zelené oči svietiac na stráži, lebo strach, nočné mory jedného ani v spánku neopúšťali.

Vietor sa mu opieral do krídiel a Ravonny viac-menej plachtil na mieste zatiaľ čo pohľadom skúmal krajinu pod ním. Na poslednú chvíľu si všimol šmuhu, ktorá zmizla pod útesom. Jej kontrast bol príliš výrazný, taký ktorý si všimol len u jeho sestry Seraphiny. ,,Hej!" vykríkol po zatiaľ neznámej a v tom okamihu stratil pár metrov na výške, než znova svoje krídla stabilizoval. Snáď sa mu vlčica...nevyhýbala? Ravonny sa nad tou myšlienkou zamračil. ,,Ideme, Korhu," povedal mu odhodlane a teraz už úmyselne začal klesať dole. Krídla sa mu triasli, jeho telo sa chcelo ponáhľad za vlčicou čo najrýchlejšie to šlo, no Ravonny vedel, že nemohla zmiznúť nikde inde, než niekde pod útesmi. V spomalenej a širokej špirále s poloroztiahnutými krídlami. Oči mu behali po hladine vody a následne po stenách útesu, havraní prízrak komentujúci nález snáď skôr než si čierny vlk samotný uvedomil vchod, ktorý sa tam nachádzal. ,,Krá, krá! Fľak, tu a tam." Ravonny hneď pritisol krídla k telu a vkĺzol zo vzduchu dovnútra.

>> Úkryt Seraphiny