Príspevky užívateľa

Prisahal, že sa k územiu jeho bývalej svorky nepriblížil do vzdialenosti, ktorú by kde-kto považoval za nevhodnú. Ravonny si nekoledoval o problémy s nihilskou monarchou a Nihil sám o sebe bola kapitola jeho života, ku ktorej sa neželal vracať. Keď však k nemu teplé vetry doniesli pach jeho sestry, Seraphiny, srdce sa mu rozbúšilo a nemohol si pomôcť, než ho nasledovať. Bola to už nejaká chvíľa, týždne, čo od nich odletela preč a on sa s otcom pridal do Prízračnej svorky. Bolo pochopiteľné, že dumal nad tým kde sa vlčica podela, tak ako kam sa podela jeho matka a brat Aiduin. Niekedy mal podozrenie, že to oteč vedel alebo aspoň tušil, no Ravonny sa ho na to opýtať nepokúšal. Aj tak sa na tých dvoch hneval. A čo Faoline? Síce bola hneď o svorku ďalej, tí dvaja kontakt neudržiavali. Ravonny pribrzdil vo vzduchu, keď začul krik až takmer do neho Korhu vrazil. ,,Počul si to?" narážal na rev, ktorý k nemu vietor priniesol a čierny vlk si nebol istý či mu len spomínaný vietor nesvišťal v ušiach. Ešte viac spomalil.

Ravonny sa tak ľahko nevzdal čo sa použitia krídiel týkalo a prikrčil sa do skoku aby si trochu nahnal do vzlietnutia. Či si už veril, že sa mu tam podarí vyletieť alebo nie, jeden nevedel dokým to neskúsil. Poroztvoril do polovice krídla až sa konce pierok obtierali o jeho brata a následne sa vymrštil do skoku, mávajúc prudko krídlami čo bolo vysilujúce. Dostal sa do slušnej blízkosti než to jeho krídla vzdali a jeho laby dopadli späť na dosky. O pár sekúnd na to sa pokúsil vzlietnúť znova, no každý pokus jeho krídla boli unavenejšie a dostal sa tak nižšie než predtým. ,,Ale takmer!" otočil svoju hlavu na brata, keď to vzdal a zostal stáť. ,,To je skvelý nápad!" vyhŕkol nad bratovým objavom a nenechal na seba dlho čakať. Ravonny sa do veci zatlačil, no bola potrebná koordinácia aby ju efektívne posunili. ,,Na tri!" poručil svojmu bratovi, ,,raz, dva, TRI!" a zaprel sa celou svojou silou do predmetu až ho rozbolelo jeho vĺčacie telo. No bolesť pre neho len málokedy bola prekážkou a tak sa nevzdal snáď až dokým neucítil pohyb.

,,Prečo nie?" Enkidu mu nemohol zdeliť takú vec a zároveň očakávať, že sa Ravonny nebude zaujímať o objasnenie. ,,Ryby majú veľmi zaujímavú chuť," nechcel si snáď z času na čas jeho strýko obzvlášniť jedálniček? Jesť stále zajacov musela byť nuda. Ravonny sem tam zhltol aj nejaké to ovocie, ako napríklad jahody, ktoré boli obľúbenou pochúťkou Giuseppe. ,,Vtáky sú ťažké uloviť, sú malé a rýchle! A svižné," niežeby sa ich nejako pokúšal uloviť, vzhľadom na to, že Korhu bol havran mu to prišlo voči nemu nezdvorilé. Ako pes zavrtel chvostom, keď ho Enkidu potlapkal po hlave. Každá pochvala od strýka do neho vzniesla vlnu nadšenia.Nenechaj na seba dlho čakať a aj on zaryl drápy, škrejúc sa mu o kameň a zanechajúc v ňom pár rýh snáď na potvrdenie toho, že sa skutočne stal jeho úlovkom než mu Ravonny prestal venovať pozornosť. Drápy vĺčaťu následne skĺzli do zeme a trhol labami k sebe, aby vytvoril čiary podobné tým, ktoré urobil Enkidu. Veď z neho ešte bude rodený lovec!

,,Myslím, že ošetrenie menších rán a ktoré bylinky si vziať na rozrušený žalúdok," chvíľu mu trvalo než zo seba dostal odpoveď, ,,a proti prechladnutiu..?" veď čo by to bolo za naučenie základov ak by do toho jeden nezahrnul liek na prechladnutie. Tim hneď na to spustil. Vĺčik na túto malú prednášku prikyvoval hlavou, že rozumel no ku koncu aj tak mal otázky. ,,Ako získam látku?" dozvedal sa. Znelo to niečo ako spracovanie kože, ktoré sa naučil od Ez'ikyela a to druhé tiež neznela ako najdostupnejšia možnosť. ,,Ale pavučinu musí byť ťažké nájsť dostatok, nie? Nikdy som nevidel viac ako dve pavučiny na blízku," a tými by si sotva pár drápov obmotal, nie to ešte trávu na väčšiu ranu. Možno v tom bol nejaký trik, ktorý vedel len Timothée ako skúsený liečiteľ. Ravonny čakal či mu bol ochotný zdeliť to 'tajomstvo'. Možno sa Tim len neobyčajne vyznal v pavúkoch. Vedel kde ich nájsť a ktoré druhy produkovali viacej pavučiny a tým pádom boli väčšie a hustejšie siete, ak také niečo bola vec.

,,Chcel by som byť bojovníkom," odvetil mu, ,,alebo lovcom," dodal o pár sekúnd na to nerozhodne. Predtým neváhal byť rytierom no vzhľadom na nedávne udalosti teraz z nejakého neznámeho dôvodu váhal či by lovcom nebola byť vhodnejšia voľba. Nešlo o strach, samozrejme, ale hľadiska logického uvažovania a škály iných, zmiešaných pocitov. Ako predtým povedal Finnovi, ktorí krídla vraj až tak nepoužíval a nemohol mu to potvrdiť, krídla pri love museli byť veľmi efektívne. ,,Ty si vodca?" spýtal sa prekvapeným tónom, ktorý ale v polovici vety vyhasol a Ravonny sa zamyslel:,,To dáva zmysel," povedal si skôr pre seba než pre jeho spoločníka. Malá záhada pachu vyriešená. Šklbol uchom. ,,Ak neuspejem, už sigmou zostanem? Alebo sa skúška dá zopakovať?" bolo dobré byť informovaný aj o tomto výsledku. Ak by bol odkázaný na poste sigmy po zvyšok svojho života, to by potom sotva vo svorke mal nejakú budúcnosť. To by potom sotva malo význam tu vo svorke zostávať. Ale o tom až keď na to náhodou dojde.

Prekvapila ho tá záplava slov, ktorú náhle na neho Everett spustil, no dávalo zmysel, že by bol s členom svorky zhoverčivejší. ,,No, boli sme nútení dobrovoľne odísť kvôli činom príbuznej," bolo lepšie ak sa to Everett dozvedel od priameho zdroja a bolo zbytočné to ututlávať, no Ravonnymu sa tak povediac nechcelo vyložiť všetky karty na stôl. ,,Fortis...Fortis ti o tom nepovedala?" opýtal sa vzhľadom na ich blízkosť cítiacu z pachu jeho spoločníka. Mal by sa vyzvedať? ,,Ani nie, pripravujem sa na svoje budúce povolanie," nikto mu to nekázal, ale čierny vlk na to sám prišiel, že by mal nazbierať potrebné znalosti aby potom nebol hodený do hlbokých vôd, ,,umm, to mi nebolo povedané, ale podľa Finna som crona," Finn, ktorý bol tak niečo ako jeho učiteľ sa musel sústrediť predsa len na lov ako venator a Ravonny bol tak rád využiť čas Everetta ako aktuálneho učiteľa. ,,Vlastne áno. Tá skúška z crony na aestu, ako prebieha?" ak mu to náhodou bolo niekedy povedané, tak bol vtedy duchom neprítomný.

,,Prečo? Má to niečo spoločné s kultúrou svorky?" neskôr sa tam chcel pozrieť v rámci spoznávania územia, no slová Finna mu začínali kaziť plány. Studničku pôvodne zazrel, keď sa vznášal nad norou svorky, blízko hôr. Byť tam hore ho ukľudňovalo. Svet bol z oblohy tak malý a mimo dosahu, že mal pocit, že ani jeho nemohlo nič z tadiaľ dostihnúť. Snáď akoby nechal svoj smútok a nešťastie na povrchu. No na druhej strane cítil určité...nutkanie byť nohami na pevnej zemi. Celkovo sa dalo povedať, že bol rád, že keby veci už išli úplne do hája, stačilo mu len roztiahnúť krídla a vzniesť sa do vysoko vzduchu. ,,Celkom fajn," odvetil s dávkou klamstva a vydal sa za ním. ,,Územie je pekné," zopakoval svoju odpoveď viac menej ako už predtým svojmu spoločníkovi povedal, ,,členovia svorky sú tu veľmi priateľskí," snáď aj viacej než tí Nihilskí, určitým spôsobom? Panovnícka rodina, až na jeho drahú Giuseppe, bola jedna vec, ale teraz mal z nejakého dôvodu pocit, že z členov Nihilu išla akási zakopaná hostilta.

,,U letu sa ale ja rozhodujem kam poletím. Ani búrlivé vetry ma nezastavia," pozrel sa na obrys svojich láb v tme, ,,Ten kto mi ten príbeh píše ma fakt nemá rád," povzdychol si. ,,Kde je tvoja adoptívna rodina teraz?" opýtal sa prekvapene po tom všetkom čo mu Toshi o sebe prezradil. Ravonny si nemyslel, že by ju niekedy stretol. Prečo mu neboli na blízku? Postihlo ich podobné nešťastie? ,,Ak má mama pravdu a Voltaire je naozaj tak zlá panovníčka, mohli sme skrátka odísť už predtým, všetci spolu ako rodina a nikto by sa o nás nezaujímal," tentokrát sa mu už podarilo sformulovať svoju myšlienku nahlas správne. ,,Alebo...to mohla naplánovať lepšie," stíšil hlas akoby bola šanca, že by ich tu na ostrovčeku niekto odpočúval. Prečo Bellanna nezaútočila na panovníčku, keď sa nachádzala mimo územia? Voltaire si určite sem tam musela výjsť na prechádzku za hranice. A namiesto toho sa ju jeho matka pokúsila dostať na území, na ktorom sa v hojnom počte zdržovali členovia svorky a ľahko jej mohli prísť na pomoc.

A to už sa nešuchtal a zamieril si to hlbšie do vnútrajška lode, lebo Aiduin ho navnadil na to aby sa na toho hada pozreli. ,,Hore sú diery tak to potom musí z vnútra vidieť svetlo! Tak ako v nore," zahlásil, spokojný sám so sebou, že mu napadla tak geniálna myšlienka. A vzhľadom na to, že loď nebola až tak veľká, čoskoro naďabili na jemný pás svetla prenikajúci dovnútra. Zdalo sa, že sa relatívne čoskoro začne smievať. ,,Aha, tu!!" Ravonny sa postavil rovno do neho a zodvihol hlavu hore, aby sa pozrel či z tejto pozície vidí oblohu. Väčšinou jeho výhľadu ale zakríkval zlomený tožiar napravo, na ktorom havran predtým sedel. Tmavé telo prízraka, tak ako Ravonny, v tej tme zanikalo a boli vidno kúsok za nimi len dve zelené bodky, ako vĺčatá pozorujú a pomaly sa k nim skackajúc blížia bez toho aby vydali jediný zvuk. ,,Hmm, len ako vyliezť hore?" diera sa nachádzala trochu príliš vysoko na to, aby bola v ich dosahu. Zvedavo sa na brata pozrel či mal nejaké nápady alebo musel sám o tom bližšie popremýšľať.

Chabo sa na Tima pousmial naspäť. Ak ho Hariuha odmietol z nejakého dôvodu zaučiť tak to potom Ravonnymu nezostávalo nič iné ako získať bojovné skúsenosti lovením zvere, jedine že vo svorke bol ďalší vhodný bojovník o ktorom nevedel. Ak nie, Finn ho varoval pred nebezpečnými zvieratami v horách. Ravonny by samozrejme začal s niečím menším, s čím by si vedel poradiť a neodkuslo mu to končatinu pri neúspešnom úkone. Postupne by si trúfol na väčšie, náročnejšie kusy. Vlk si spomenul čo mu Finn hovoril o nimlogovi. Bol vážne taký nebezpečný? Určite by sa našiel spôsob ako ho efektívne poraziť, nie? Napríklad mu na chrbát z oblohy pustiť kus kameňa až dokým ho rany výrazne neoslabia.Ako to robili vrany. Možno by to mal Finnovi skúsiť navrhnúť a zistiť čo si o tom mysleľ. ,,Ako ti to vyhovuje viacej," Ravonnymu tak nezáležalo na tom či obdržal túto malú lekciu teraz alebo neskôr ak sa to príliš neoddelovalo. Možno by ho zaujímalo sa zaučiť viac než základy, no nechcel príliš Tima uberať o drahocenný čas.

Niekedy sa musel informovať ako tá skúška vlastne prebiehala, ale momentálne sa necítil na to aby sa priučil svorkovskej kultúre. Nie, teraz sa len skleslo motal po území. ,,V tom mám ja výhodu," takmer sa pousmial nad užitočnosťou svojich krídiel, ,,ak by som sa stratil stačí mi len vyletieť nahor," z oblohy bolo všetko krásne vidieť kde sa čo nachádzalo. ,,Ak by si chcela, niekedy sa môžme prejsť do hôr spolu. Ale myslím, že ani sama sa nemusíš príliš obávať o to, že by si sa v nich stratila," poznamenal, nepremýšľajúc práve dvakrát nad pozvaním. Rozprávala z neho ešte stránka, ktorá nebola úplne mŕtva pod návalom smútku, v ktorom sa utápal. Ak by sa vlčica rozhodla zobrať jeho ponuku vážne, nejako by mu to ani neprekážalo. ,,Ak by si sa stratila," zopakoval, ,,môžeš vyliezť na najbližší vyšší vrh a myslím, že z tadiaľ by si slušne dovidela, ktorým smerom sa nachádza územie svorky." To bola taká klasická rada ako nezablúdiť v horách, nie? Vrátil sa do svojho odmlčeného postoja,

,,Bol som sa okúpať-" začal akoby to nebolo podľa tečúcej vody z jeho srsti zrejmé, než vlk stihol dopovedať, no potom sa zasekol,,,správa? Od mojej svorky? Huh?" venoval mu nechápavý pohľad, než mu v hlave zapadli do seba kolečká a docvaklo mu čo Everett svojou predchádzajúcou otázkou mysleľ. Ravonnyho uši sa povystreli v realizácií:,,Práve mi došlo, že sme sa úplne nepochopili," ozrejmil mu, ,,patril som do Nihilskej svorky, ale už nejaký ten čas som členom Prízračných," mladý vlk mal pravdu; čím častejšie sa to vyslovilo nahlas, tým viac si ten fakt osvojil. ,,Aj s mojím otcom," dodal po pár sekundách. Ravonny rozoznal vlkov pokus o pokračovaní v konverzácií. Matne sa rozprametal ako mu snáď nikdy nedošli slová, no odnedávna mal pocit, že často nevedel čo povedať. No skúsil to. ,,Jeden by si želal, aby v nej niektoré dni mohol stráviť...no, celý deň," súhlasil s Everettom okrídlený vlk a sledoval ho ako sa máčal vo vode na mieste, v ktorom pred krátkou chvíľou ešte stál Ravonny.

Ravonny mal čiastočne pravdu a neznámy po krátkej chvíli k nemu pristúpil. Vlk, ktorý ho oslovil ako prvý sa ho neobťažoval pozdraviť a tak ani Ravonnymu nezišlo na um, že by sa to patrilo. ,,Áno," prikývol na jeho otázku. Nenapadlo mu, že sa pýta kam patril a nie odkiaľ pôvodne pochádzal. Ravonny predpokladal, že pach jeho rodnej svorky už bol dostatočne neaktuálny na to, aby si ho vlk pred ním nesplietol s Nihilčanom. Ravonny sa pochopiteľne zaujímal či za ním vlk prišiel preto aby sa povypytoval na detaily z neúspešného atentátu Nihilskej panovníčky. Vlci z Prízračných boli pochopiteľne zvedaví i keď sa to Ravonnymu dvakrát nepáčilo. ,,Ja som Ravonny, a ty si?" za to na Everettovi podľa všetkého bol cítiť pach Fortis a čierny vlk sa tak zaujímal aký bol ich vzťah. Nikdy predtým sa príliš nezamysleľ koľko informácií môže jeden vyčítať len zo samotného pachu, či to ten druhý už chcel alebo nie. Zmysel čuchu bol naozaj fascinujúci. Až sa Ravonny pre tú realizáciu nadchol. Tak veľmi ako on len nadšený tieto dni dokázal byť.

Jeho vzlykanie sa postupne rozplynulo ako keď jeden pomaly stíšil zvuk rádia - už mu nezostali žiadne slzy, ktoré by mohol vyplakať. Na jednej strane mu to prinieslo vnútornú úľavu. ,,Keby si neodišiel...možno by mama...prečo to...kam ona" mumlal popod nos výčitku svojmu otcovi a vypytoval sa prečo to mama urobila, prečo ich nechala tu samých. Prečo...skrátka neodišli už predtým a musela sa znížiť k takému činnu? Snáď len nebol dostatočne vyspelý, aby tomu porozumel.,,Čo teraz?" pípol ticho so sklopenými ušami. Len sotva by niekto povedal, že Ravonny si bude pokladať otázku Čo bolo zmyslom života?, no teraz bol stratený. Čierny vlk tieto dni nevedel čo so sebou a nesúviselo to len s tým, že sa nachádzal v novom kolektíve a kultúre svorky. Všetko čo robil alebo na to pomyslel mu prišlo bezvýznamné. ,,Tu vo svorke...ja neviem," slová sa z neho ťažko drali a nebolo by prekvapenie ak by jeho otec neporozumel čo sa snažil povedať. Ťažko sa mu formulovali vety, keď samotné myšlienky boli spletené.

Stál vo vode Dlhého jazera a nechal vodu ovíjať sa okolo jeho tela zatiaľ čo hľadel kamsi do diaľky. To v poslednej dobe zvykol často. Ak nepracoval na zlepšovaní dovedností, ktorým v poslednej dobe venoval viac a viac času a členovia svorky sa nepýtali o jeho pozornosť, len stál a zízal do neznáma. Prešlo ním nezachyteľné myknutie, ktoré ho akoby vzbudilo z tranzu a Ravonny natočil hlavu za seba. O pár sekúnd jeho telo nasledovalo a on si to zamieril na breh, do útechy tieňov Ihličnatého lesa. Bolo tu chladnejšie než v Nihilských nížinách, no posledné dni pálilo. Jeho čierna srsť priťahovala jeho lúče silnejšie než ostatní. Ravonny sa na pevnej zemi otriasol a zatiaľ čo z jeho nôh nechal stekať zvyšnú vodu, jeho uši sa zvrtli za zvukom, ktorý bol sotva počuť. Zdalo sa, že sa jeho tréning sluchu zadaný Finnom vyplatil. Niekto sa k nemu blížil. Ravonny zavetril a vedel povedať, že išlo o člena svorky s ktorým ešte nemal tú česť. Tak tam čierny vĺčok stál a čakal na neho v prípade, že nešlo o náhodu a mieril si to za ním.