Rex nepozná morálku, nikdy sa nezamýšľal nad tým, či sú jeho činy správne, ani ako ovplyvnia jeho okolie. Zaujíma ho iba to, čo to znamená preňho a či výsledok odpovedá námahe. To však neznamená, že by nemal city, má, ale taktiež na ne miluje hrať ostatným. Svoje skutočné ja skrýva, respektíve ho ani nepozná. Nikdy nepočul nič o sebapoznaniu, ani opísať sa sám nedokáže, za to však má bujnú fantáziu a šarm, ktorým oklame kdejakú fešnú vlčicu. Klamstvá sú jeho život a tak niet divu, žeby každé slovo, ktoré vám povedal, bola lož. Miluje si tvoriť vlastnú realitu, do ktorej sa snaží zapadnúť, no stále nemá pocit, že je to ,,ono".
Má slabosť pre krásne vlčice, rád s mimi flirtuje a snaží sa na ne zapôsobiť. Nikdy však nemal v úmysle žiaden vzťah prehĺbiť až do partnerstva, aspoň do doby, než nájde tú pravú, o ktorú sa podľa tradícií jeho rodiny bude starať ako o princeznú.
Napriek svojmu veku je to stále šteňa, ktoré sa rado zábava, i na úkor ostatných. Slovo nezištne či pomoc zatiaľ nepozná, hľadí na vlastné záujmy a každý svoj krok plánuje. Je veľmi vypočítavý, s dobrou pamäťou a s túžbou sa s ostatnými zahrávať vďaka svojej širokej slovnej zásobe. Osobný priestor mu nič nehovorí a mile rád ho ostatným narúša - hlavne pekným vlčiciam.

Rex sa narodil do skrytého a tajomného Údolia Tieňov. Vyrastal podľa miestnych zásad, učil sa ich písmu a umeniu prežiť. Krátko pred svojimi druhými narodeninami, kedy by si sám mal ísť vybrať družku, sa rozhodol zmeniť svoj osud. Zanechal svoj domov za sebou a vydal sa do sveta. Chcel zistiť, čo sa nachádza za hranicami jeho domova. Jedným z dôvodov bolo taktiež to, že ešte nebol pripravený ísť v stopách svojich predkov, nechcel sa usadiť, ani mať rodinu, ani sa zoznamovať s tými prazvláštnymi vlčicami, ktoré boli snáď ako kópie, ničím nevýrazné.
Zo svojho domova si vzal batoh so zbraňami. Nezabudol si pribaliť ani sušené bylinky, o ktorých si myslel, že sa mu na cestách môžu hodiť. Taktiež si nezabudol ani rodinný klenot, strieborný prívesok.
Počas svojich pútí zbieral zvláštne predmety zo všetkých oblastí, preto má bohatú zásobu semiačok rastlín. Počas horúcich dní sušil nájdené bylinky, v ktorých sa však príliš nevyznal a tak iba skúšal, ktoré mu na čo zaberú, čím sa často i poranil a musel svoje zranenia liečiť ešte dlhšie, než by tomu bolo pri ich vzniku.
Na svojich cestách taktiež stretol i množstvo iných vlkov, niektorým niečo podaroval on, iní niečo podarovali jemu. Väčšinou si darované predmety nenechával, posielal ich ďalej, ďalším vlkom. Taktiež nerád prijímal dary od vlčíc, tradície jeho kmeňa to zakazovali, avšak náhrdelníku s mušličkami od svojej sestry sa nevedel vzdať. Rovnako ako náramku spleteného z úzkych vetvičiek a iných prírodných klenotov, ktorý mu darovala tmavá vlčica, ktorej sa raz rozhodol pomôcť.
Často vlkov, ktorých stretol, klamal. Snažil sa ich obrať o ich poklady, čím takto získal kamienky pyritu a ocieľku. Využil vlka, aby mu ukázal, ako sa dá s predmetmi pracovať a následne ho ešte v ten večer okradol a zmizol. Iného vlka prepadol uprostred dňa a vzal si od neho lesklé úlomky zlata.
Roky ubiehali, až sa dostal na hranicu Norestu, kde začína písať ďalšiu kapitolu svojho príbehu.

- meria 92 cm
- nemá rád svoje krídla, lietať ho uvidíte iba vo veľmi výnimočných prípadoch
- nesie si so sebou menší batoh so zbraňami (hviezdica, nôž), ocieľkou, náhrdelníkom s mušličkou od sestry, kamene pyritu, kúsky zlata, sušené bylinky, semienka
- nosí prírodný náramok od jednej vlčice, ktorú stretol na cestách
- na krku má strieborný náhrdelník ako dedičstvo jeho predkov

Tieňovládca

Vlk využíva tiene ako svoj úkryt. Splynie s tieňmi, ktoré sú okolo neho. Stáva sa ich súčasťou. Môže sa medzi nimi nepozorovane presúvať, sú ako také podzemné chodby bez stien, ako otvorený priestor.
V noci sa tiene hľadajú ťažko, preto sa po väčšinu času nedá v noci mágia používať, rovnako počas zamračených dní. Nedokáže skočiť do vyblednutých tieňov (napr. tieň od mraku). Ak vlk chce použiť svoju mágiu, musí nájsť tieň očami, roztiahnuť svoje krídla a priblížiť sa tieňu dostatočne na to, aby doň mohol skončiť. Tieň musí byť aspoň tak veľký, ako vlkova laba, alebo väčší tieň prerývaný svetlom (napr. preriedený krík). Najideálnejšie by bolo, keby bol taký veľký, ako vlk sám. V prípade malých tieňov (kvety, listy,..) sa vlk môže zraniť. Hranice medzi tieňom a svetlom ho môžu porezať a spôsobiť krvácanie.
Vlk sa stáva závislým na slnku, svetle, a tak dlhý čas strávený v tieňoch môže mať negatívne dopady na jeho zdravie. Neodporúča sa v krajine tieňov ostať dlhšie než 20 minút vkuse. Vlk, ktorý svoju moc používa často sa v nich začne cítiť slabo už po pár minútach. Môže sa mu točiť hlava, byť nevoľno a cítiť sa zoslabnutý. Pokiaľ vlk zoslabne vplyvom tieňov príliš, je možné, že sa nebude môcť vrátiť do skutočného sveta.
Svoju mágiu smie vlk použiť najviac 2-3x denne v prípade, že by chcel použiť plný čas. Medzi týmito časmi by mali byť rozostupy - najlepšie niekoľko hodín, aby nedošlo k vysileniu. Podobne je to aj s dňami. Keď v jeden deň zotrvá v tieňoch najvyšší možný čas, nemal by sa do nich vracať niekoľko dní. Pokiaľ to poruší, riskuje vážne zdravotné problémy.
Presúvať sa smie medzi tieňmi, ktoré sú od seba vzdialené najviac 20 metrov - pokiaľ mu teda v ceste stojí lúka bez tieňa, ktorá je dlhšia, nedostane sa cez ňu ďalej. V inom prípade sa vie presunúť najviac kilometer od miesta, kde sa nachádzal tieň, ktorý pôvodne použil ako vchod do krajiny tieňov.
Svet tieňov je podobný podzemným chodbám s tým, že v ňom nie sú steny, jedná sa o otvorený priestor. Odlišuje sa iba farbami bezpečných a nebezpečných miest.
Tiene na povrchu tvoria bezpečný priestor, v ktorom vlk môže prebývať v krajine tieňov. Jednotlivé tiene tvoria prerývané cestičky, samozrejme, iba pokiaľ splňujú podmienku vzdialenosti. Majú sivú farbu a pokiaľ sa vlk dotýka aspoň kúska, je v bezpečí. Mimo týchto zón však nevládne tieň, ale čierna temnota, ktorá sa snaží vlka vtiahnuť do svojich spárov, preto pokiaľ sa vlk chce presúvať, nesmie sa zastaviť na mieste, na ktorom nie je v bezpečí. Čím dlhšie sa nachádza na nebezpečnej ploche, tým ťažšie je preňho postupovať ďalej. Chapadlá temnoty sa ho snažia chytiť a pritiahnuť k sebe.
Do vlastného tieňa vlk skočiť nemôže. Respektíve môže, ale ostal by v ňom navždy uväznený.
V boji z tieňa smie vyskočiť maximálne 2x krátko za sebou, z toho po druhom raze bude podstatne unavený.