Príspevky užívateľa

Rex sa prechádzal, zahĺbený v myšlienkach. Skoro by si ani nevšimol, že krajina navôkol potemnela. Naprv si myslel, že mraky zakryly slnko, potom mu mysľou preblysla myšlienka, že vkĺzol do tieňa, no svet vyzeral normálne. Zaklonil hlavu a spatril ho. Zatmenie. Už o tomto ukáze počul, legendy a povesti jeho rodiny spomínali deň, kedy slnko zmizne a svet tieňov splynie so skutočným svetom. Stať sa tak malo v okamihu, kedy na svete nezostane jediný čestný vlk. Iná legenda spomínala kráľa tieňov, ktorý sa vydriape zo svojho sveta až na skutočnú zem a pretvorí ju k obrazu svojmu.
Rex pokrútil hlavou a rozhliadol sa naokolo. Všimol si kôpky chlpov a odhodlal sa prísť bližšie. V nose ho štípal kovový zápach, ktorý bol usídlený na kožuchu obete. Rozhliadol sa. Nevšimol si iných vlkov a preto sa rozhodol nasledovať jednu z legiend a zavyť, aby privolal pána večného tieňa. Zaklonil hlavu a niekoľko dlhých sekúnd sa krajinou ozýval jeho hlas. Oznamoval svetu kde bol a čakal, či mu odpovie.

,,Veľké a slané." podelil sa i on o svoje znalosti a s úsmevom nachvíľu stočil svoj pohľad k nekonečnej vode.
Chvíľu nechápal, čomu sa tak čudovala. Vyrástli mu azda rohy, kým spal? Alebo sa mu na čele rozžiarila rozprávková hviezdička? Odpoveď prišla až keď sa vlčinka dotkla jeho krídiel. ,,To sú krídla. Môžem s nimi lietať po oblohe, ale neviem to. Mojim súrodencom išlo lietanie vždy lepšie." dokým jeho sestra o svoje krídla neprišla. To však vĺčaťu vravieť nechcel. ,,Už som sa s nimi narodil. Vieš, niektorí vlci majú krídla, ako ja, iným zase vyrastú napríklad rohy. Alebo minule som videl vlčicu, na ktorej rástli kvety! Bola čarovná!" hovoril veselo, s úsmevom na tvári. Vĺčatká boli rozkošné, a hlavne zhovorčivé. Avšak Rex si nespomínal, že by niekedy videl vĺča bez rodiča nablízku. Rozhodol sa preto spýtať. ,,Kde máš mamu a ocka?" naklonil hlavu na stranu. Snáď tu naňho niekde nevybafnú!

Rex sa tentokrát rozhodol vyraziť k moru. Na tomto území bol už dlho a zatiaľ nič poriadne nezažil. Kiežby tu boli Laurean a Loira. Aspoň nejaká sranda by bola. zaspomínal na svoju starú známosť ešte z domoviny. Ah, ako sa majú vlci z jeho kraja?
Náhle si v diaľke pred sebou všimol postavu. Menšiu, než on sám, ale to bola väčšina vlkov. No táto bola ešte o niečo menšia. Klusom sa priblížil až na pár metrov k nej.
,,More je krásne, však?" prihovoril sa jej a ľahol si, aby vlčinke svojou výškou nepripadal desivo.

Z jej rečí si, žiaľ, nič nerobil. Bola to iba ďalšia vlčica, ktorú opustí, keď mu nebude prinášať ovocie. To však neznamená, že by sa mu lichôtky nepočúvali ľahko! Len si ich, podľa učenia svojho otca, nemohol pustiť do hlavy. A hlavne nie do srdca.
,,Daphne... Nádherné a výnimočné meno." pochválil ho. Keď sa tak zamyslel, jej meno mu pripomenulo more. Vlny, mušličky.
,,To znie veľmi zaujímavo. Hádam som ešte nenarazil na miesto, kde by spolu žilo toľko svoriek. No, možno na jedno, ale to bolo skôr iné politické zriadenie, než skutočné svorky." uchechtol sa. ,,Čím sa tieto svorky odlišujú?" pýtal sa ďalej. Aspoň malá predstava o nich sa mu bude hodiť.

,,To je mi cťou. Dovoľte, aby som sa vám predstavil, moje meno je Rex, Rex Umbra Regis." vykúzlil menšiu poklonu. K vlčiciam treba byť milý! Gentleman vždy a všade! Ak práve nepracuje... ,,Smiem i ja znať to vaše? Iste bude rovnako okúzľujúce, ako vlčica, ktorá ho nosí." spýtal sa trúfalo. Veril si. Možno by mu táto vlčica mohla povedať viac o tunajších zvykoch?
,,Ak by vás to neobťažovalo, vedela by ste mi povedať viac o tomto území?" informácie sa predsa vždy hodia. A Rexovi obzvlášť. Plánoval sa tu usadiť, aspoň na pár mesiacov, no nevzdával sa ani vidiny, že tu dožije. Bolo to pekné územie, cestou narazil na lovnú zver, len hlupák by odchádzal z takého raja pre vlka samotára.

Z jeho rozjímania ho zrazu vyrušil čísi hlas. Bola to vlčica. Rex sa vduchu uškrnul. ,,Zdravím." otočil sa za hlasom. ,,Ja sa len túlam a objavujem tunajší kraj." vysvetlil v skratke. Začiatky konverzácie väčšinou bývajú pravdivé, úprimné, no po pár okamžikoch začnú tmavnúť, ako keď slnko ustupuje mesiacu.
,,A čo sem privádza tak krásnu vlčicu, ako ste vy?" naklonil hlavu na stranu a s jemným úsmevom a iskričkami v očiach sledoval svoju spoločníčku. Dúfal, že to nie je ten typ, ktorý ho za tie slová rafne do čumáka, i to raz zažil, keď stretol naštvanú vlčicu. Ten krát z toho bol otrasený, že sa naňho dovolila vlčica, skoro o polovicu menšia. Od tej doby má trochu rešpekt pred nízkymi vlčicami, no pokúšať osud bude hádam stále.

Je to sotva pár dní od momentu, kedy sa Rex ocitol na tomto novom, neprebádanom území. Všetko preňho bolo nové, čo sa mu úplne nepozdávalo. Nemal rád nové veci, nemal rád zmeny. Možno i preto sa tak drží tradícií svojej rodiny, ktorými zároveň pohrdá? Nuž, kto vie.
Mal v sebe priveľkú potrebu urobiť si v hlave obrázok tohto kraja. Potreboval mať predstavu, aby mohol začať plánovať. Rád by tu ostal dlhšie, i keď hlavne z dôvodu, že sťahovanie sa mu nie príliš páči. Musel si vziať všetko a nosiť to na chrbte! Rád sa sťažoval, aspoň v duchu. Vedel, že keby boli slová vyrieknuté nahlas, ostatných vlkov by tým neoslnil. A on ich potreboval oslniť, chcel ich mať na svojej strane, i keď občas netušil, ktorá to bola.
Nohy ho zaviedli až ku rieke, kde sa rozhodol si oddýchnuť. Sadol si na breh a labu si začal máčať v chladnej vode. Myšlienky mu behali hlavou, no on nedokázal zachytiť hlas žiadnej z nich.

Rex nasledoval jeho príkladu a taktiež sa posadil. ,,Moje meno je Rex." začal po chvíli. ,,Akurát som pricestoval. Pochádzam z ďalekého severu." pokračoval v rozprávaní a uvedomil si, že práve prekonal svoj rekord. Zatiaľ nepovedal žiadnu lož!
,,Prezraďte, ste odtiaľto? Viete mi povedať viac o tejto oblasti?" začal sa vlka vypytovať. Nejaké info sa vždy hodí. Navyše, vlci sú radi nápomocní, cítia sa predsa potrebný a myslia si, že tým, že pomôžu tulákovi, budú mať nejaký plusový bod. Trpezlivo čakal na odpovede, pripravený sa pýtať ďalej.

,,Rex Umbra Regis." odvetil pohotovo a uškrnul sa nad jej počínaním. Šteňa.
,,Beriem na vedomie." prikývol. Silná Alfa. Je ťaže? Je ťažký? snažil sa preložiť jej slová. Jad? Ľad! A oheň, zaujímavé...
Keď vlčinka spomenula svoju moc, došlo mu, že ju ešte nepozná. Bolo by vtipné, keby nakoniec dostala niečo úplne zbytočné.
,,To sa máte. Ja žiaľ svoju moc nemám, aj takí vlci žiaľ sú. Nepoznám ju, neobjavil som ju. Ale tá tvoja bude isto úžasná, veď si tak veľká a mocná! Určite bude fantastická!" prehodil veselo. Bude na vlčinu podliezanie fungovať?
,,Túlam sa týmto krajom, no veľmi sa mi vaša svorka páči. Možno mi niekedy budeš vládnuť." Polichoť jej. Zatiaľ to bolo šteňa, ale keď vyrastie, možno si naňho spomenie a prihovorí sa zaňho, ak sa náhodou niekedy v ďalekej budúcnosti rozhodne ku svorke pridať.

Rex bol odhodlaný prejsť si celé územie Norestu. Ak sa tu chce zdržať dlhšie, mal by poznať všetky zákutia. Hodí sa to. Niečo málo už o svorkách počul a ak sa nemýlil, práve bol blízko hraníc jednej z nich. Zaran? Azyran? Azaryn! vybavil si v hlave názov ohnivých. To už k nemu ale prihovoril jeden z nich.
Otočil sa a zbadal vlča. Ostal mierne prekvapený, kde malo rodičov? Alebo je snáď pravda, že sú títo vlci samostatní v už tak mladom veku?
,,Zdravím. Som pútnik, a vy ste?" rozhodol sa pre vykačku. Vĺčatá mali obvykle sebavedomia na rozdávanie, aspoň to platilo o tých, ktorých mali doma. Určite ju poteší, že sa k nej bude správať ako k sebe rovnej.
,,Ak smiem byť taký trúfalý, spýtať sa, čo je vaša svorka zač? Cítim jej pach, no neodvažujem sa prikročiť bližšie." samozrejme mal svoju predstavu, aký Azaryn je, no vĺča mu to môže upresniť. Alebo vyvrátiť.

Čím nižšie Rex postupoval, tým bola krajina teplejšia, až sa dostal na rozsiahlu pláň. Teplý vietor v srsti mu prezrádzal, že zima konečne skutočne ustala a s ňou snáď i jarné dažde a je tu ďalšie obdobie - leto.
Nemal leto príliš v láske. Síce bol na slnku svojím spôsobom závislý, no bol by radšej, keby mohol čerpať zo svitu mesiaca. Ten však nežiaril dostatočne.
Práve Rex klusal cez pláň, snažiac sa dostať ešte nižšie, možno i k moru, o ktorom sa dozvedel od cudzieho tuláka mimo tohto kraja. V diaľke si však všimol postavu. Nervózne si oblizol pysky a spomalil. Nebol rád, keď sa zoznamoval na tak otvorených priestranstvách. Cítil sa byť zraniteľný.
Opatrne pokladal laby pred seba, rozhodnutý, že jednoducho utečie, pokiaľ by sa druhý vlk pokúsil naňho zaútočiť. Nebola by to predsa žiadna novinka a i keď si bol istý svojími fyzickými schopnosťami, na neprebádanom území sa necítil najkomfornejšie.
,,Zdravím." rozhodol sa napokon pre pozdrav a zastavil sa pár metrov od vlka a čakal na jeho reakciu, pripravujúc si v hlave plán, akým príbehom obdarí tohto jedinca.

Mágia:
Vlk využíva tiene ako svoj úkryt. Splynie s tieňmi, ktoré sú okolo neho. Stáva sa ich súčasťou. Môže sa medzi nimi nepozorovane presúvať, sú ako také podzemné chodby bez stien, ako otvorený priestor.
V noci sa tiene hľadajú ťažko, preto sa po väčšinu času nedá v noci mágia používať, rovnako počas zamračených dní. Nedokáže skočiť do vyblednutých tieňov (napr. tieň od mraku). Ak vlk chce použiť svoju mágiu, musí nájsť tieň očami, roztiahnuť svoje krídla a priblížiť sa tieňu dostatočne na to, aby doň mohol skončiť. Tieň musí byť aspoň tak veľký, ako vlkova laba, alebo väčší tieň prerývaný svetlom (napr. preriedený krík). Najideálnejšie by bolo, keby bol taký veľký, ako vlk sám. V prípade malých tieňov (kvety, listy,..) sa vlk môže zraniť. Hranice medzi tieňom a svetlom ho môžu porezať a spôsobiť krvácanie.
Vlk sa stáva závislým na slnku, svetle, a tak dlhý čas strávený v tieňoch môže mať negatívne dopady na jeho zdravie. Neodporúča sa v krajine tieňov ostať dlhšie než 20 minút vkuse. Vlk, ktorý svoju moc používa často sa v nich začne cítiť slabo už po pár minútach. Môže sa mu točiť hlava, byť nevoľno a cítiť sa zoslabnutý. Pokiaľ vlk zoslabne vplyvom tieňov príliš, je možné, že sa nebude môcť vrátiť do skutočného sveta.
Svoju mágiu smie vlk použiť najviac 2-3x denne v prípade, že by chcel použiť plný čas. Medzi týmito časmi by mali byť rozostupy - najlepšie niekoľko hodín, aby nedošlo k vysileniu. Podobne je to aj s dňami. Keď v jeden deň zotrvá v tieňoch najvyšší možný čas, nemal by sa do nich vracať niekoľko dní. Pokiaľ to poruší, riskuje vážne zdravotné problémy.
Presúvať sa smie medzi tieňmi, ktoré sú od seba vzdialené najviac 20 metrov - pokiaľ mu teda v ceste stojí lúka bez tieňa, ktorá je dlhšia, nedostane sa cez ňu ďalej. V inom prípade sa vie presunúť najviac kilometer od miesta, kde sa nachádzal tieň, ktorý pôvodne použil ako vchod do krajiny tieňov.
Svet tieňov je podobný podzemným chodbám s tým, že v ňom nie sú steny, jedná sa o otvorený priestor. Odlišuje sa iba farbami bezpečných a nebezpečných miest.
Tiene na povrchu tvoria bezpečný priestor, v ktorom vlk môže prebývať v krajine tieňov. Jednotlivé tiene tvoria prerývané cestičky, samozrejme, iba pokiaľ splňujú podmienku vzdialenosti. Majú sivú farbu a pokiaľ sa vlk dotýka aspoň kúska, je v bezpečí. Mimo týchto zón však nevládne tieň, ale čierna temnota, ktorá sa snaží vlka vtiahnuť do svojich spárov, preto pokiaľ sa vlk chce presúvať, nesmie sa zastaviť na mieste, na ktorom nie je v bezpečí. Čím dlhšie sa nachádza na nebezpečnej ploche, tým ťažšie je preňho postupovať ďalej. Chapadlá temnoty sa ho snažia chytiť a pritiahnuť k sebe.
Do vlastného tieňa vlk skočiť nemôže. Respektíve môže, ale ostal by v ňom navždy uväznený.
V boji z tieňa smie vyskočiť maximálne 2x krátko za sebou, z toho po druhom raze bude podstatne unavený.

Vlk využíva tiene ako svoj úkryt. Splynie s tieňmi, ktoré sú okolo neho. Stáva sa ich súčasťou. Môže sa medzi nimi nepozorovane presúvať, sú ako také podzemné chodby. Keď je vlk ukrytý, nedokáže komunikovať s okolím svetom sám, ak niečo povie či, vlci vonku to nepočujú, on ich však áno. Samozrejme, nie je to tak zreteľné, akoby stál blízko nich, ale počuje tlmené hlasy v závislosti od toho, ako blízko sú tieňu, v ktorom sa práve nachádza. Dalo by sa to porovnať tomu, ako keď sa vlci rozprávajú pred norou a počúva ich vlk v nore.
V noci sa tiene hľadajú ťažko, preto sa po väčšinu času nedá v noci mágia používať. Ak vlk chce použiť svoju mágiu, musí nájsť tieň očami a priblížiť sa dostatočne na to, aby doň mohol skončiť. Tieň musí byť aspoň tak veľký, ako vlkova laba, najideálnejšie by bolo, keby bol taký veľký, ako vlk sám. V prípade malých tieňov (kvety, listy,..) sa vlk môže zraniť. Hranice medzi tieňom a svetlom ho môžu porezať a spôsobiť krvácanie.
Aby vlk mohol do tieňa preniknúť, musí roztiahnuť svoje krídla a skočiť doň. Môže skočiť i do vlastného tieňa, avšak ten poskytuje iba dočasné útočisko. Nedokáže sa z neho dostať inam, než do reálneho sveta, taktiež v ňom nemôže ostať dlhšie, než pár hodín. Vo vlastnom tieni vlkovi nie je príjemne a nie je nezvyčajné, že po jeho opustení sa vlkovi môže točiť hlava či byť nevoľno.
Čo sa týka pobytu v cudzích tieňoch, je to pre vlka omnoho ľahšie, no ani tam nemôže ostať večne. Vlk sa stáva závislým na slnku, svetle, a tak dlhý čas strávený v tieňoch môže mať negatívne dopady na jeho zdravie. Neodporúča sa v krajine tieňov ostať dlhšie než 24 hodín. Vlk, ktorý svoju moc používa často by sa v nich začal cítiť slabo už po 12 hodinách. Pokiaľ vlk zoslabne vplyvom tieňov príliš, je možné, že sa nebude môcť vrátiť do skutočného sveta.

Oprava
Zaujímavosti:
- meria 92 cm
- nemá rád svoje krídla, lietať ho uvidíte iba vo veľmi výnimočných prípadoch
- nesie si so sebou menší batoh so zbraňami (hviezdica, nôž), ocieľkou, náhrdelníkom s mušličkou od sestry, kamene pyritu, kúsky zlata, sušené bylinky, semienka
- nosí prírodný náramok od jednej vlčice, ktorú stretol na cestách
- na krku má strieborný náhrdelník ako dedičstvo jeho predkov

Meno: Rex Umbra Regis

Pohlavie: samec

Matka: Caela

Otec: Siron Umbra Regis

Súrodenci: sestra Darria (staršia), sestra Ezaria

Vek: 5 rokov (1.6.)

Charakteristika:
Rex nepozná morálku, nikdy sa nezamýšľal nad tým, či sú jeho činy správne, ani ako ovplyvnia jeho okolie. Zaujíma ho iba to, čo to znamená preňho a či výsledok odpovedá námahe. To však neznamená, že by nemal city, má, ale taktiež na ne miluje hrať ostatným. Svoje skutočné ja skrýva, respektíve ho ani nepozná. Nikdy nepočul nič o sebapoznaniu, ani opísať sa sám nedokáže, za to však má bujnú fantáziu a šarm, ktorým oklame kdejakú fešnú vlčicu. Klamstvá sú jeho život a tak niet divu, žeby každé slovo, ktoré vám povedal, bola lož. Miluje si tvoriť vlastnú realitu, do ktorej sa snaží zapadnúť, no stále nemá pocit, že je to ,,ono".
Má slabosť pre krásne vlčice, rád s mimi flirtuje a snaží sa na ne zapôsobiť. Nikdy však nemal v úmysle žiaden vzťah prehĺbiť až do partnerstva, aspoň do doby, než nájde tú pravú, o ktorú sa podľa tradícií jeho rodiny bude starať ako o princeznú.
Napriek svojmu veku je to stále šteňa, ktoré sa rado zábava, i na úkor ostatných. Slovo nezištne či pomoc zatiaľ nepozná, hľadí na vlastné záujmy a každý svoj krok plánuje. Je veľmi vypočítavý, s dobrou pamäťou a s túžbou sa s ostatnými zahrávať vďaka svojej širokej slovnej zásobe. Osobný priestor mu nič nehovorí a mile rád ho ostatným narúša - hlavne pekným vlčiciam.

Minulosť:
Rex sa narodil do skrytého a tajomného Údolia Tieňov. Vyrastal podľa miestnych zásad, učil sa ich písmu a umeniu prežiť. Krátko pred svojimi druhými narodeninami, kedy by si sám mal ísť vybrať družku, sa rozhodol zmeniť svoj osud. Zanechal svoj domov za sebou a vydal sa do sveta. Chcel zistiť, čo sa nachádza za hranicami jeho domova. Jedným z dôvodov bolo taktiež to, že ešte nebol pripravený ísť v stopách svojich predkov, nechcel sa usadiť, ani mať rodinu, ani sa zoznamovať s tými prazvláštnymi vlčicami, ktoré boli snáď ako kópie, ničím nevýrazné.
Zo svojho domova si vzal batoh so zbraňami. Nezabudol si pribaliť ani sušené bylinky, o ktorých si myslel, že sa mu na cestách môžu hodiť. Taktiež si nezabudol ani rodinný klenot, strieborný prívesok.
Počas svojich pútí zbieral zvláštne predmety zo všetkých oblastí, preto má bohatú zásobu semiačok rastlín. Počas horúcich dní sušil nájdené bylinky, v ktorých sa však príliš nevyznal a tak iba skúšal, ktoré mu na čo zaberú, čím sa často i poranil a musel svoje zranenia liečiť ešte dlhšie, než by tomu bolo pri ich vzniku.
Na svojich cestách taktiež stretol i množstvo iných vlkov, niektorým niečo podaroval on, iní niečo podarovali jemu. Väčšinou si darované predmety nenechával, posielal ich ďalej, ďalším vlkom. Taktiež nerád prijímal dary od vlčíc, tradície jeho kmeňa to zakazovali, avšak náhrdelníku s mušličkami od svojej sestry sa nevedel vzdať. Rovnako ako náramku spleteného z úzkych vetvičiek a iných prírodných klenotov, ktorý mu darovala tmavá vlčica, ktorej sa raz rozhodol pomôcť.
Často vlkov, ktorých stretol, klamal. Snažil sa ich obrať o ich poklady, čím takto získal kamienky pyritu a ocieľku. Využil vlka, aby mu ukázal, ako sa dá s predmetmi pracovať a následne ho ešte v ten večer okradol a zmizol. Iného vlka prepadol uprostred dňa a vzal si od neho lesklé úlomky zlata.
Roky ubiehali, až sa dostal na hranicu Norestu, kde začína písať ďalšiu kapitolu svojho príbehu.

Zaujímavosti:
- má 92 cm
- nemá rád svoje krídla, lietať ho uvidíte iba vo veľmi výnimočných prípadoch
- nesie si so sebou menší batoh so zbraňami (hviezdica, nôž), náhrdelníkom s mušličkou od jednej vlčice, ktorú stretol na cestách, kamene pyritu,
- na krku má zlatý náhrdelník ako dedičstvo jeho predkov

Mágia: Tieňovládca
Vlk využíva tiene ako svoj úkryt. Splynie s tieňmi, ktoré sú okolo neho. Stáva sa ich súčasťou. Môže sa medzi nimi nepozorovane presúvať, sú ako také podzemné chodby.
V noci sa tiene hľadajú ťažko, preto sa po väčšinu času nedá v noci mágia používať. Ak vlk chce použiť svoju mágiu, musí nájsť tieň očami a priblížiť sa dostatočne na to, aby doň mohol skončiť. Tieň musí byť aspoň tak veľký, ako vlkova laba, najideálnejšie by bolo, keby bol taký veľký, ako vlk sám. V prípade malých tieňov (kvety, listy,..) sa vlk môže zraniť. Hranice medzi tieňom a svetlom ho môžu porezať a spôsobiť krvácanie.
Aby vlk mohol do tieňa preniknúť, musí roztiahnuť svoje krídla a skočiť doň. Môže skočiť i do vlastného tieňa, avšak ten poskytuje iba dočasné útočisko. Nedokáže sa z neho dostať inam, než do reálneho sveta, taktiež v ňom nemôže ostať dlhšie, než pár hodín. Vo vlastnom tieni vlkovi nie je príjemne a nie je nezvyčajné, že po jeho opustení sa vlkovi môže točiť hlava či byť nevoľno.

Ďalšie postavy: Aria

Obrázok: