Príspevky užívateľa

Sabrine sa nepáčilo čo vravel. Tak napríklad zrodenie Omariných vĺčat si Hati rozhodne nevyžiadal, však? Oni možno za to nemohli, ostatne to si aj myslela, že nemohli trpieť za činy svojej matky a vlastne, Sabrina jej prečin nevidela nijak tragicky, no čo, stalo sa. Ale rozhodne si ich nevyžiadal Hati. Teatrálne pretočila očami nad jeho poznámkou.
" Keď príde po mňa, budem uložená vedľa deda, dohodla som sa tak s tetou." oboznámila ho, keby ho to náhodou zaujímalo.
Čo pozorovala ďalej bolo prinajmenšom podivné a možno i znepokojivé, no Sabrina mala podivné veci rada. Zatajila dych a prekvapene podvihla hlavu, keď sa jej pred zrakom objavila temná priepasť, do ktorej by normálny vlk rozhodne nemal chcieť vkročiť. Sivý cudzinec ju však vyzval aby šla a ona nebola srab. Navyše ju niečo na desivých veciach fascinovalo. I keď musela priznať, že pociťovala v tejto chvíli neistotu, veľkú neistotu. Vykročila však, aby nebudila dojem, že sa bojí.

-->> Apollyonov chrám?

Sabrina jemne prikrčila obočie, no nemračila sa. Na odpovediach cudzinca ju niečo hnevalo, niečo ju moc hnevalo, ale i tak ho počúvala so záujmom a jemnú iritáciu stále sprevádzala úsmevom, akoby niečo očakávala. Nehovoril pravdu. " Mýliš sa. Vyžiadal si moje narodenie." odsekla tvrdohlavo, no potom pokývala hlavou. zmŕtvychvstanie? To sotva. O takom niečom by už aspoň raz museli počuť. Prečo potom nezmŕtvychvstali bývalí mesiáši? Alebo dedo Lucien, ha? Alebo hocikto kto bol verným služobníkom Hatiho a zaslúžil si to?
"Prečo by niekoho nechal oživiť, aby po tom mohol znova zomrieť?" pýtala sa trocha uštipačne, trocha so záujmom. Avšak tu mal sivý vlk odpoveď na jej otázku, prečo ho Hati miloval a aj keď to možno nebolo múdre, pretože by dávno o takom dare vedeli, aspoň niekto z histórie, natoľko ju to zaujalo, že jej záujem sa preniesol v nadšenie. Tak trocha mu chcela dokázať, že nie je srab. A tak trocha chcela, aby vykvitlo, že blafuje, pretože k Hatiho pravici prídu len zosnulí, ktorí verne slúžili v jeho mene. Tak ich to učili. Ale kto vie, trebárs hovoril pravdu.
"To chcem." odpovedala rozhodne

A s ním vari hovoril? Iste, s ňou doposiaľ nie, ale s matkou ano, tá bola veštec, že áno. Aspoň myslela že ním bývala. Alebo si to plietla? No bolo to Hatiho rozhodnutie, aby sa narodili a ako povedala Salome, bolo nespochybniteľné. I keď si Sabrina želala narodiť sa do rodiny, ktorá ju chcela. To však teraz nemohla rozpitvávať, pretože sa po poslednom výroku vlka zdalo, že akosi súperia ani nevedela ako sa to stalo. Nikdy by si nepomyslela, že sa bude s niekým hádať o tom, koho má Hati radšej.
"Tebe možno nie, no mojej matke povedal, aké spojenie je potrebné aby sa narodili deti, ktoré chcel nažive. A preto nás s mojim bratom chcel mať na zemi. A pokiaľ ti je to málo, čelila som smrti, kedy iba boh mohol rozhodnúť, či prežijem, v útlom veku a hľa. Stojím tu či nie? Prečo si si ty tak istý že ťa miluje, hm?" kopírovala jeho výrazy, jeho tázavé hmkanie za otázkou.

Jeho existencia a postoj ju mali znepokojovať a možno jej vovnútri napadla myšlienka, letmá, že by si mala dávať pozor, zvlášť po vete o tom, že sa možno, možno dožije osudného dňa. Za normálnych okolností v nej malo blikať červené svetielko.
"Verím" nahla sa kus bližšie a predniesla rozhodne. " V božie zázraky" fakt, že nehovorili o rovnakom bohu jej nedošiel, ani ostatne nemal ako.
"Ale na to, aby som dožila nepotrebujem boží zázrak boh CHCE aby som bola nažive. Má ma celkom rád. Má teba rád?"

Prišlo jej, že tam sivý vlk skoro až zapadal a skutočne si ho takmer nevšimla. Preto Sabrinu myklo, keď vyslovil tú nenormálne depresívnu vetu len tak z ničoho nič. Vlčica sa poobzerala hneď ako strávila šok, vôkol seba, s jemne vyšinutým zaujatým výrazom, hľadala pôvodcu tohto hlasu. A bol tak. Ďalší čo vie lietať a div sa svete, v tej tme mu vôbec neboli vidieť oči. Teda oko.
"Ale to bude mimoriadne zaujímavé!" bola presvedčená, že takúto odpoveď nečakal. Zazubila sa. Niežeby chcela takýto celý vesmír, ale rozhodne to mohlo byť zaujímavé, viac takých miest, prosím. Tiež si z cudzinca mohla urobiť trocha srandu

"V hlbókej doline, srnka vodu pije! V hlbókej doline srnka vodu pije! Sabi na ňu mieri, Sabi na ňu mieri, Sabi na ňu mieri, že si ju zastrelí!" poskakújúc zvolnila tempo hneď ako bola ďalej od mesta a venovala sa ďalšiemu z majstrovského diela do repertoáru spevácko-tanečného dua, Sabi a Eri. Vedela, že tu v skutočnosti nemala čo robiť a že bol toto veľmi náhly impulz, ktorý si doma musela dobre odôvodniť. Hati ju sem zaviedol! Snažila sa všemožne zostať na hraniciach ale videla to znamenie, Poď, Sabrina, vieš že to chceš. Chcem on to chcel, jasne. Ano presne to, povie doma, AK ju niekto uvidí.
Okolit svet sa jej páčil. A samozrejme by to nebola ona keby zamierila na krásnu planinku zaliatu mesačným svetlom kde budú o polnoci poletovať volavky, aspoň tak si to predstavovala. Nie nie, Sabrina zbadala tmu, zbadala les a zbadala čosi, čo jej vravelo, aby sa hneď otočila a išla naspäť, že tam na ňu cerí zuby smrť. Každý normálny jedinec by sa otočil a išiel domov ale ona bola vždy trochu špeciálna, nie tak? Zahihotala sa a radostne sa so spevom rozbehla priamo do spárov mŕtveho lesa. A bola okolím tak zaujatá, že prestala spievať a zostala celkom ticho. Dokonca ňou myklo, keď počula prasknúť halúzku. S bledými očami dokorán vyjavene všetko pozorovala a možno bola to najznepokojivejšie, čo sa v tomto lese nachádzalo.

"Prečo Hati zabraňuje svojim veriacim aby naplnili úlohu ktorú im sám dal? Keď ju plnia preňho, nemalo by byť aj v jeho záujme, aby im pomohol uspieť?" Páni Sabrina, zrozumiteľná úvaha hneď takto z rána. Odrastené vĺča uvažovalo nahlas, no otázka, ktorú položila svojej tete vlastne skutočne bola na zamyslenie. Prečo si Hati žiadal život aj tých, ktorí boli hodní jeho viery a nehrešili? Úpenlivo vyčkávala až jej teta túto záhadu objasní, predpokladala, že na to odpoveď mala.
S prvou úlohou pre Sabrinino uloženie v krypte vedľa dedka Luciena, prichádzal háčik a vlčica nechcela dávať Salome plané nádeje, samozrejme. " To bude ťažké." priznala sa na rovinu, no bola ochotná to skúsiť.
Zašvihala radostne chvostom, keď jej teta predstavila svoj plán v kulte. Popravca to znelo ako dobré postavenie a keď vravela, že bolo ušlachtilé, tak to tak najskôr muselo byť. Aj otec býval popravca, asi to mali v rodine, pretože touto sekundou sa tak rozhodla aj ona.
"Odteraz si môj vzor, takže to myslím budem raz aj ja." usúdila rozhodne, mohlo však ísť tiež len o náhly záchvat nadšenia a bolo ľahko možné, že niekto iný ovplyvní Sabrinine rozhodnutia viac.

" Máš hlas ako anjel!" nezabudla Sabrina pochváliť vlčicu, snažiacu sa s ňou spievať a že bol ich spev teraz totálne falošný, to bol nedôležitý detail, ktorého si nevšimla. Radostne skákala a " tancovala", až kým viacnohá vlčica nezakopla o vlastnú piatu nohu. Sabrina ladne skočila k nej a teatrálne zdvihla labku. " Nič to, to koniec koncov nie sú ľahké kroky. Ale uisti ma, že si v poriadku. Bola by som nerada, keby si utrpela dlhodobé následky, potom by sme viac nemohli pokračovať a Eri ver mi keď hovorím, Hati mi je svedkom, že my sme teraz tanečné duo a naša kariéra nemôže byť zahodená." vysvetlila svoj plán a ani nečakala, pokúšala sa pomôcť vlčici vstať. " Navrhujem, aby sme si tanečnú chôdzu precvičovali a zároveň našli Abiho, ten duo určite rád obohatí svojou prítomnosťou. No dohodneme sa teraz, že bude Abraxas iba príležitostným hosťom! O to viac bude špeciálny, ale duo nemôže byť duo, keď bude štandardné v trojici."

Pokývala hlavou, na znak nesúhlasu. Nejak ju nehnevalo priznať, že netušila ako presne fungovala jej mágia. " Občas sa zjavia veci, na ktoré myslím. Ale nemyslím si, že ožívajú." Priala si, aby tento jej ohromne dôležitý problém spolu naďalej preberali a prišli mu na kĺb, ale musela sa žiaľ zmieriť s tým, že tu mali oveľa podstatnejší problém, respektíve podstatnejší aspoň pre Aiduina, ktorý sa nezdal, že z toho tak upustí.
Sabrina podvihla labku k hrudi. " Hej ja som náhodou dobrý racionálny riešič problémov keď chcem." Veď s ňou sa dalo o vážnych veciach hovoriť stále, čo si to vymýšľal?
No kauza Aiduinova mamka bola zložitejšie sústo a čierno-bielej vlčici trvalo kým vyplodila akúkoľvek vetu, preto chvíľu a to hodnú chvíľu zamyslene dumala a vyzerala, že vlka snáď ignoruje. A keď prišla na rozumnú myšlienku, na tvári sa jej zazračil trocha zachmúrený výraz. Vlastne sa jej vôbec nepáčilo čo práve Aiduin povedal
"Chceš tým povedať, že všetky jej prešlapy by mali byť ospravedlnené? Vieš Duiny ja pripúšťam, že ti maminka neklamala a že mohla byť obvinená neprávom, aj to, že si nezaslúžila čo sa jej stalo. No akákoľvek iná ďalšia chyba je ďalšia chyba. Pravidlá musí dodržiavať každý jeden kulťan, od mojej matky po tvoju maminku." vyslovila, vyvodzujúc si z toho, že bola možno Bellanna pod drobnohladom a že sa jej prešlapy budú posudzovať prísnejšie než iné. Že sú tu kulťania nefér. Že je jej teta a rodina zlá. Možno to nemyslel celkom tak, ale čas počas ktorého Sabrina úpenlivo premýšlala, ju donútil premýšlať až moc.
"My nie sme zlí." zamrmlala trocha dotknuto a nezvyčajne rozšírenými zrenicami pozrela na okrídlenca.

" Nikde nezostanem" tvrdila svoje vlčica a vzdorovito prudko dvihla hlavu, kedy sa jej opäť zatočila až jej prišlo zle. Zaujímavý stav. Predsa si to rozmyslela a usadila sa, len na chvílku si odpočinúť. " Možno mi naozaj nie je až tak dobre." priznala akoby sa nič závažného nedialo. A možno by nebolo od veci vyhľadať lekársku pomoc. Nepáčilo sa jej, že ju schmatla za zátylok a jemne sa ošila, venujúc jej zamračený pohľad, hovoriaci A aký je tvoj plán?. Hádam len nechcela aby tu Sabrina len tak sedela, km sa jej zázračne neprestane motať hlava.

"Hm, keby to malo byť takto tak radšej žiadneho partnera nechcem." prehlásila rozhodne vydávajúc sa na cestu osamelej nezávislej ženy. Poetické! Pohliadla ešte raz na policu na miesto, ktoré si určila. "To znie podľa mňa dobre. Toto bol dedko áno? " Spýtala sa ešte raz prizerajúc sa bližšie, tentoraz však opatrne a pomaly, ako jej Salome odporúčila. " Určite bol fešák. A Abi to má určite po ňom." stála si za svojim. Aj ona to mala isto po ňom, ale rozhodla sa byť nachvílku skromná. " Zaslúžim ano! Čo mám urobiť aby som si to zaslúžila?" zastrihala uškami a zazubila sa. Nebolo NIČ, čo by nezvládla. Vlčica poskočila a potom troška zadumane prešliapla, unikajúc pohľadom kamsi doboku.
"Salome? Čo budeš robiť, keď ťa pán mesiáš povýši? Ja neviem aké by som chcela robiť povolanie. Neviem čo mi ide." Išlo jej všetko, ako inak. Všetko a nič

Sabrina vedela, že mala mama bratov, základné veci o svojej rodine jej boli známe, i keď netušila, že tu boli uložení. Pokrútila hlavou, do jednej a do druhej hlavy, zvedavo. Že sa narodili preto, lebo si to Hati žiadal? No tomu sa rozhodla veriť a to ju samozrejme potešilo, no i tak to nemenilo fakt že bola sklamaná zo svojej rodiny. " Mne by stačilo, keby si to žiadali naši." zamumlala a ušiel jej dokonca i povzdych, krátko sa zahladela do zeme .
Debata sa však zvrtla k jej uloženiu pozostatkov po jej smrti a to bolo určite od Salome veľké gesto a i keď svoje " Hej" nepovedala tzak celkom nadšene ako si Sabrina predstavovala, čierno-biela vlčica poskočila na mieste. " NAOZAJ? A kde budem?" spytovala sa kývajúc chvostom a obzerala sa taktiež, kde by sa mohla najlepšie vynímať. Ukazujúc na prázdne miesto kdesi nalavo od jej starého otca. " Tu by mi to pristalo." navrhla.

Vlčici sa pri slove predkovia rozjasnili oči. " Takže týchto si poznala? Husté. Kto je to?" Riekla so záujmom nadšene. Niežeby si myslela že pozostatky nikdy nebývali vlkmi, ale mala za to, že sa jedná o čistú dekoráciu. Toto bolo oveľa lepšie. Zamávala chvostom a rozhodla sa nechať podľa Salominej rady teda predkov na pokoji, počúvajúc čo vravela jej teta. Iste nezdala sa byť priveľmi nadšená ale na ti bola predsa Sabrina zvyknutá od matky!
"Ďakovala by som Hatimu za to, keby ich sem poslal. Ale lozem mu poďakovať aj za to že poslal teba. Aspoň tu nie je nuda." Abraxas bol beztak jej jediná skutočná rodina, pretože mama ani otec sa nedali byť nimi moč nadšený. Sabrina zostala sklamaná keď prešli rozhovormi na Lailu a teta sa jej zastala. Pozrela pohľadom do zeme, nálada sa jej viditeľne zhoršila. Nezazlievaj. "Nezazlievala by som. Ale keď nás nechcela nemala si nás spraviť" tvrdila svoje, s viečkami klesnutými. Tak napríklad Aiduinova mama milovala Aiduina celým srdcom. Aj ona chcela aby ju niekto ľúbil. Niekto okrem Abiho lebo za brata by išla aj do pekla. Alebo, aj za hranice mesta.
Pohliadla na pozostatky prv trochu sklamane, v tom jej však v hlave utkvela myšlienka a Sabrina sa rozjasnila až znepokojivo ako to vedela len ona. "Hiiii!" Zhikla a poskočila. " Aj mňa tam dáš keď zomriem?" spýtala sa priveľmi nadšene na to že hovorila o svojom posmrtnom živote.

Mala pocit, že vidí dvojmo a napriek tomu sa snažila potriasť hlavou, čo jej tak celkom nepomáhalo. " Hej, nikdy som netvrdila, že som niekedy bola." poznamenala dôležitú poznámku o jej zdravotnom či mentálnom alebo fyzickom stave a dôležito prikývla. Potom sa na vlčicu zazubila. " Ale, našla som ťa." uškrnula sa. " Hladáš ty!" oznámila a rozbehla sa do uličky botanickej záhrady, po ceste sa jej však zamotala veľmi zamotala hlava a skoro až stratila rovnováhu. " Woaaa, ej bisťu!" posťažovala si. Hlava sa jej točila.

" Dúfam že mám, to by bolo riadne super!" nadchla sa čierna vlčica odrazu, keď si predstavila akú by mala ultimátne úžasnú schopnosť. Rýchla nálada ju dobre prešla, pretože bledý okrídlenec skonštatoval, že mu neverí. Na toto odpovedať bolo mimoriadne nebezpečné a dostávalo ju to do nepríjemnej spoločenskej situácie. Navyše si bola skoro istá, že neexistuje správna odpoveď, aby z tohto rozhovoru buď nevyšla ako úplný psychopat, alebo bezcitne, ale zároveň aby z neho vyšla ako vierohodný kulťan, lebo- No až na jej výstrelky ním koniec koncov bola! Navyše čo ak by ich niekto počul, to by sa jej zle vysvetľovalo že? Ale na Duinyho kamarátstve jej záležalo, hoci on ešte možno o tom nevedel.
"Čo je to pravda?" predniesla otázku na zamyslenie a labkou zamávala vo vzduchu. Trocha dramaticky ale pointa bola rovnaká. Po tom natsalo ticho ktoré jej nelahodilo a Sabrina sa zháčila a položila labku naspäť.
"Verím, že tomu veríš ty. A to je predsa dôležité." Volalá, cesta apoštolom? Diplomatické schopnosti boli celkom flex!