Salōmē je do značnej miery obeťou svojej výchovy, v dôsledku toho, že jej kresba na tvári už od narodenia predurčila rolu na celý život. Svoju identitu ako strážcu mŕtvych prijíma s hrdosťou a berie ju veľmi vážne. Usiluje sa vždy o to, čo bolo od nej odmala očakávané - dokonalosť. Kontrola, precíznosť a profesionalita vo všetkom, čo robí. Svoje emócie sa snaží nedávať príliš najavo, čo však nesvedčí o tom, čo sa v nej v skutočnosti práve odohráva. Tiež si len veľmi neochotne nechá pomôcť. Samovoľne sa udržuje v prísnej disciplíne, schopnosť mladícky si užívať života v sebe nechala veľmi skoro zakrnúť a aj keď ju v určitých momentoch viete zazrieť s viditeľným úsmevom a iskrou v oku, netrvá to dlho. Je toho príliš veľa, čoho musí vo svojom živote ešte dosiahnuť a kým sa tak nestane, nepoľaví. Jej najsilnejšími stránkami je lojalita a pevná vôľa. Svoje ciele a priority si volí s rozvahou a nie všetko považuje za hodné svojho času, akonáhle si však niečo vezme k srdcu, je až udivujúce, cez čo všetko je ochotná sa prehrýzť. Na svoje schopnosti je právom hrdá a nenechá sa tak ľahko zneistiť.
Väčšinou sa chová autoritatívne a chladne, má voči druhým podobné nároky ako voči sebe a ľahostajnosť či lenivosť z ich strany ju provokuje. Usiluje sa však jednať diplomaticky, dokonca vie byť v určitých situáciách aj prívetivá a má určitú schopnosť svojimi slovami usmerniť. Je ťažké ju vyprovokovať k agresivite, predsa len má ale v sebe tú trošku besu a až sa v nej raz prebudí, dá to svojmu okoliu pocítiť nie len na duši ale pravdepodobne aj na tele.
Jej najvyššími prioritami, ktoré si zvyknú vzájomne konkurovať je Hati a pokrvná rodina, na ktorú nedá dopustiť. Salōmē patrí k tým, pre ktorých je krv cennejšia než akékoľvek získané puto, nesúdržnosť ju na srdci môže raniť, aj keď to nemusí dať najavo. Práve tomu sa snaží za každých okolností predísť, sníva o neporušiteľnom zväzku vlkov, ktorí sú jeden pre druhého ochotní položiť život. Voči rodine je patrične ochranárska a cudzích bude vždy po očku sledovať, toto sa ešte výrazne znásobuje pri vĺčatách. Je veľmi neisté, či by pre ňu aj partner dokázal znamenať viac.
Vo všeobecnosti sa konfliktom snaží vyhýbať, ak to však považuje za nevyhnutné (alebo stratí nervy) nemá problém sa poriadne pobiť.

Narodila sa ďaleko na juhozápad od územia Norestu, ako jedno z mnohých vĺčat Elaine Irae Dei, zakladateľky rodu zasväteného službe Hatimu. Na Salōmē však, odkedy ju okolitý svet prvý raz uzrel, bolo niečo inak – na základe veľmi špecifickej kresby na tvári. Táto maska ju, spolu s jej starším bratrancom Baraqielom predurčila k celoživotnej funkcii v rode, ktorá označovala vybraných vlkov ako Custos mortuorum – strážci mŕtvych. Bola celkom druhým vlkom narodeným v tomto znamení a tak sa po prvom, neohrabanom pokuse s Baraqielom, kedy ešte vlci v rode nestačili túto úlohu a s ňou spojenú mágiu plne uchopiť, Salōmē stala priekopníčkou. Jej tréning a výchova boli špeciálne prispôsobené jej predurčenému povolaniu.
Z tejto nemalej úlohy sa vĺča rozhodne tešilo, na svoj pôvod bola náramne hrdá, snáď odkedy bola schopná obsedieť a načúvať všetkým fascinujúcim príbehom jej matky a strýka. Čo by len mohlo byť väčšou poctou, než hrdosť jej rodiny a Hatiho priazeň? A tak úspešne splnila všetko, čo sa od nej očakávalo, či už to bolo viac alebo menej náročné, nech to vyžadovalo akokoľvek tvrdú drinu. V čase, keď mala Salōmē okolo jedného roka sa jej matka Elaine vydala na dlhú púť, za účelom vypátrať jej druhého brata, strýka Luciena. Kým však na ňu všetkých sedem potomkov čakalo, matka sa stále nevracala.
Jej život plynul pomaly ďalej, stala sa z nej silná mladá vlčica, plne trénovaná a vybavená brániť svoj rod a plniť Hatiho priania. Prebrala patronát nad rodinnou hrobkou a naďalej vzorne pokračovala vo svojom štúdiu. Až vo veku približne dva a pol roka prišla jej prvá vízia a mágia sa prihlásila o slovo; Elaine Irae Dei bola mŕtva. To pre ňu znamenalo povinnosť čo najskôr sa pripraviť a vydať na cestu, s úlohou nájsť ostatky svojej matky a priniesť ich nazad domov, kde by sa dočkala dôstojného pohrebu. Keď však konečne dosiahla svojho cieľa, zasiahli ju nové vízie o niekom celkom novom, niekom, koho ani sama nepoznala. Onen hľadaný Lucien a jeho synovia zahynuli ešte pred jej narodením, v tom čase však nebolo nikoho, kto by bol spôsobilý ich ísť hľadať. Teraz, keď sa už nachádzala takmer pri hraniciach Norestu sa Hati rozhodol poveriť ju aj touto úlohou. A tak sa jej znavené nohy pohli ďalej, nesúc na sebe aj váhu matkiných kostí.

Má skvelú pamäť - je expertom na históriu svojho rodu, ktorá jej bola odmalička vštepovaná - pamätá si všetkých členov, o ktorých sa vie a vždy keď niektorý z nich umrie, považuje si za povinnosť, preštudovať si ich život a udržať si ich pamiatku v hlave, ktorú potom ochotne posúva ďalej. Rovnako pozná aj množstvo legiend o Hatim, ktoré rada šíri hlavne medzi mládežou.
Rada sa túla, hlavne v horskom teréne, kde vyhľadáva zaujímavé skalné útvary a čo najkrajší výhľad na okolie.
Je dobre prispôsobivá horúcemu počasiu, napriek tomu, že sa poctivo zdržuje slnečného svetla, obľubuje letné noci a teplý púštny vietor.
Hoci to jej povolanie nevyžaduje, zvykne spávať v rodnej hrobke. Myslí si, že nahromadené kosti ju chránia, tak ako ona ich.
Rada sa váľa v piesku (keď ju nikto nevidí).
V kohútiku je vysoká 77 cm, so stredne dlhou hladkou srsťou, primerane osvalená a štíhla na pevných končatinách.
Nosí pri sebe tmavočervený, na koncoch tu a tam otrhaný plášť, ktorý ju spolu s bandážami na predných nohách chráni pred slnkom.
Ku zberu kostí na cestách jej slúži hnedá celta, ktorú nosieva na chrbte.

Ultima sepulchrum

Tento dar pre svojho vlastníka neprináša v podstate nijaké praktické benefity. Jedná sa však o mágiu, ktorá je v rode Irae Dei patrične uznávaná a dedí sa spoločne s charakteristickou maskou pripomínajúcou lebku.
Mágia spočíva vo víziách, ktoré je vlk schopný obdržať počnúc úmrtím ktoréhokoľvek člena rodu. Vízie obsahujú meno konkrétneho zosnulého a jeho geografickú polohu, ktorá je o to presnejšia, čím je vzdialenosť od neho menšia. Veľké vzdialenosti teda určujú len nejasný obraz okolia, kde sa telo nachádza a poskytujú smer, ako sa k nemu dostať. Pomocou mágie nie je možné nijaké úmrtie predpovedať, ani na diaľku zistiť jeho príčinu alebo vizualizovať presnú podobu tela zosnulého (napr. určiť zranenia).
Nehľadiac na vôľu vlastníka mágie sa vízia vždy dostaví vo chvíli, keď člen rodu umrie, potom sa môže samovoľne vrátiť v dlhších časových rozostupoch (niekoľko týždňov až mesiacov) alebo v prípade, že telo z neznámej príčiny zmení svoju polohu. Mimo toho však vlk dokáže tieto vízie vyvolať aj svojvoľne podľa vlastnej potreby. Po nájdení tela vízie už samé od seba neprídu, stále je však možné ich náročky vyvolať. Vonkajším sprievodným javom je výrazné rozšírenie zreničiek.
Zvyčajne sa v rode vyskytujú minimálne jeden a maximálne traja vlci s touto mágiou, pričom však vízie o konkrétnom zosnulom vždy pripadajú len na jedného „hľadača“, teda nie je možné, aby mali viacerí víziu o tej istej osobe. Spôsob, podľa ktorého sú vízie medzi týchto vlkov rozdelené je dosiaľ neobjasnený a považovaný za Hatiho vôľu.