Príspevky užívateľa

Po pobudnutí s Ghaa'yel sa následne vydal za panovníkom, tak ako chcel spraviť hneď na začiatku, no nepodarilo sa mu to. Chcel ho zastihnúť v takej chvíli, kedy by s ním mohol mať slovko on sám, no stále ktosi za ním chodil. Takto by to išlo len do nekonečna, načakal by sa až by napokon ples skončil a tak sa rozhodol že preruší jeho aktuálny rozhovor s akousi šedivou vlčicou. Vyzerá staro. prešlo mu nevedomky hlavou, netušiac stále že to je jeho sestra. Aspoň teda takto od chrbta čo ju videl... „Príjemný večer prajem." prejavil malý naznak poklony. Nemal na pláne mu nohy bozkávať, zase mal svoju hrdosť. Položil kožuch opatrne pred neho, tak aby sa nezašpinil. A pokračoval. „Ospravedľňujem sa za narušenie Vášho súkromného rozhovoru. Chcel som Vám len osobne odovzdať tento dar - kožuch Nimlóga, ako znak úcty a ako poďakovanie za pozvanie na ples sme vám k tomu doniesli úlovok. Laň už naši vlci, Iska a Eirlys odniesli k ostatným darom, aby v dave neprekážali." v zápätí pokračoval a obrátil svoj pohľad smerom kde by sa mala nachádzať oná laň. Chvíľu mu trvalo si uvedomiť kto tam stojí vedľa neho. Pozrel sa opäť na panovníka. „Teší ma, že vás môžem opäť vidieť, Vaše Veličenstvo." Po tom čo odvrátil svoju pozornosť od Arrakisa, pozrel sa na krásnu dámu. „A vy, mladá pani, vyzeráte očarujúco." oslovil neznámu vlčicu slušne, aby sa jej nekrivdilo. Prišla mu povedomá. Najmä tými dvojfarebnými očami sa mu hneď pri pohľade na ňu, vybavil jeho otec. Hm, ako by boli nejaká rodina. Zaujímavé. Každopádne bola nádherná.

Aby sa nepovedalo, Zathrian si nedovolil prísť bez daru. Týmto by pošpinil svoju povesť a rovnako tak aj vzťahy s Nihilom ktoré prednedávnom len uzatvorili mier - a to samozrejme nechcel. Už len pre dobro jeho vzťahu s Ghaa'yel. Síce bol svojský a dalo sa povedať že takmer zabudol na dar, na poslednú chvíľu si spomenul ale to nemusel nikto tušiť...o tom sa pomlčí. Navyše niečo také by si určite neodpustil a možno i nejaké to svedomie by ho trápilo, ak nejaké má. Z Azarynskej nory zobral kúsok z kožušiny Nimlóga - časť z tej, ktorú mal on na sebe. Nebol moc nadšený, že práve takúto vec im chcel dať ako dar, no musel sa s tým zmieriť, keď už sa tak rozhodol. Nebol to veľký kus kožuchu a aby sa pán Arrakis necítil ukrivdení, našťastie svorka niesla so sebou ešte ďalší úlovok - laň, ktorú sa podarilo uloviť Iske a Eirlys. Veď kto by nebol šťastný za free jedlo? Prišiel k tejto dvojici, chvíľu po tom ako sa usadili a sledovali dianie. „Iska, Eirlys. Choďte odniesť náš dar na miesto určené. Panovník zdá sa zaneprázdnený, no dám mu vedieť o vašom úlovku." nariadil a kývnul hlavou smerom kde si povšimnul v zadu na place vyhradené miesto pre úlovky a dary. On, ako už vravel, plánoval ísť za panovníkom, keď sa bude zdať voľný. U seba na chrbte skrýval svoj dar, spomínaný kožuch Nimloga, ktorý mu chcel osobne predať. Chcel to uskutočniť predtým než pôjde za Ghaa'yel, tá ho však stihla "prepadnúť" napol ceste svojou prítomnosťou. Panovník chvíľu počká... Nesmierne ho zahrialo u srdiečka keď ho oslovila. „Ahoj Ghaa'yel." odzdravil sa milšie než zvyčajne ku komukoľvek inému. Ich vzťah bol tajomstvom a preto chápal že sa tu ani jeden z nich nemohol správať úplne uvoľnene a takpovediac navzájom si skočiť do náručia. Už to bola doba čo ju nevidel, prišlo mu to ako večnosť. Jej kompliment ocenil. „Ty si rovnako krásna ako vždy." opätoval slovami, myslel to však vskutku úprimne. Nebolo to len tak. „Ano, úspešný svorkový lov Nimlóga ešte z leta." odpovedal k jej otázke. „Celá svorka sme sa potrápili, no určite by si sa bavila. Keby bola možnosť, určite by som aj s tebou podniknul niečo také." utešoval ju. Cítil z jej slov akési sklamanie. Chápal to. Adrenalinu mal vtedy na rozdávanie no klamal by keby povie že ho to nebavilo. Keď však pomysli koľko vlkov mohlo vtedy zomrieť... Nechcel by takto Ghaa'yel ohroziť. „Už je to nejaká doba čo sme sa nevideli, chybala si mi." šeptnul jej do uška aby to nik nepočul. A kto by aj počul tomu uši urve takže by bol radšej keby držia vlci jazyk za zubami a venujú sa svojím záujmom, nie im.

Poklona ho milo prekvapila, klamal by keby povedal opak, prikývnul hlavou na jeho uznanie. „Vďaka." odpovedal polichotene, i ono vykanie si povšimnul. <- to všetko boli plusové body ktoré mu Alfa Azarynu dával k dobru, k prijatiu. Dalo sa povedať, že jeho prístup sa mu páčil. Komu by aj nie? „Vaše meno je vskutku rovnako zaujímavé, hoc som o vašom rode nepočul." prejavil mu rovnakú úctu vo vykaní, aby nikoho neurazil. Následne vlček slovami jednoznačne nešetril, no pozornosť mu napriek tomu neupadala a naslúchal cenným informáciám. Neprerušoval ho, nechal ho rozprávať, aby mu prípadne neprerušil jeho myšlienku. Informácie to boli vskutku zaujímavé, o Nihile určite zaujímavé, keďže niečo také sa od panovníka ani odGhaa'yel nedozvedel. Síce sa mu neľúbilo to že vyzvedal od ich členov nejaké informácie, najmä od jedného z ich vlčat ale tak keď už ide ku ním, mohol byť akurát tak rád, alebonteda skôr mohol dúfať, že to nerozniesol inam. „Nie som rád keď členovia z Azarynu roznášajú citlivé informácie o svorke...." dodal aby vysvetlil svoju negatívnu grimasu počas jeho rozprávania o Azaryne. „Informácie sú to cenné, nie je to len nič tak. Môžu sa hodiť." kuknul a chvíľku sa zamyslel aby stravoval svoje rozhodnutie. „Ak by vám to vyhovovalo, môžeme si potykať, keď už vás teda príjímam ku nám do Azarynskej svorky." podal rozsudok pri pohľade na okridleného vlka. „Týmto začínaš na poste Omega, ak sa ti u nás bude páčiť, časom absolvuješ ceremoniál na oficiálneho člena.... odporúčam ti po našom rozchode vyhľadať Cyrana, nášho miestneho učiteľa aby ťa oboznámil s pravidlami svorky." informoval ho. Nemal čo viac dodať k jeho informáciám, bolo ich mnoho až sa zabudol sústrediť na otázky. Navyše ak ostane u nich tak sa ho môže kedykoľvek spätná spýtať, pokiaľ by mu niečo napadlo. Ku komcu mu napokon venoval malý úsmev. Zathrian bol rád, že získali ďalšieho člena. Ešte k tomu takého, čo chcel smerovať na špióna...bol zvedavý.

I keby si to jeho mágia nebola aktivovaná, jeho zmena postoju by sa dala povšimnúť aj za normálnych okolností. Počúval jeho obhajobe. Rod mu nič nehovoril, no na Noreste bolo mnoho takých. Len pár tých významnejších bolo naozaj známych. Kiežby aj jeho rodinné meno malo taký vplyv ako kedysi... ehm. Slová to boli pekné, špión by sa im hodil...ak nechcel špehovať práve ich zvnútra ale yo by mu potom túto informáciu nehovorel, no nie? Alebo zámerne áno...bol podozrievavý, no na Omege by Tae'ha stejnak nič s Azarynom nezmôhol... musí si vyrobiť svoju dôveru. Už chcel niečo povedať k jeho monológu, keď sa vlček pýtal na alfu. Zamračil sa na zlomok sekundy. „Presne tak, alfa stojí pred tebou." švihnul s chvostom no jeho negatívne emócie potlačil. „Tak...Tae'ha...Som Zathrian. Celým rodinným menom Èrvain Zathrian Hävitys a som Alfa Azarynskej svorky." vravel o sebe hrdo, s pýchou ako kráľ... ba nie, ako cisár! Kráľom už bol Nihilský panovník, on bol viac. „Spýtam sa ťa ešte na pár vecí...potom rozhodnem o tvojom prijatí." už bol tak trochu rozhodnutý, no tá trpkosť z toho že nevedel že sa jedná o alfu mu zalalovala iskru v jeho vnútri. „Povedz že mi, už si stretol niekoho od nás? Čo si o nás počul? A posledná otázka- čo za informácie vieš o ostatných svorkach?" položil mu otázky. Na základe odpovedí si spraví vyhodnotenie...bol zvedavý.

Všimol so zvláštnej zmeny chovania sa u cudzinca. Snažil sa hrať na Zathriana samotného? Aké otravné! Zachoval si však svoj rovnaký postoj. Nechal sa vyviesť z miery. Vlček na na nejakú chvíľu zamyslel a on mi nechal na to priestor, nech si poriadne premyslí čo povie. Nemal však na to celý deň... Keď však padla odpoveď, akosi sa uvoľnil. No na ostražitosti nepovoloval. Netušil čo za vlka sa to jedná, no i tak prestal krčiť nosom. Tak pridať sa do svorky vravíš... prešlo mu zvedavo hlavou. „Ake je tvoje meno a čím by si bol prínosom pre našu svorku? Nechceme nikoho na príťaž." poznamenal. Potreboval si ho overiť.

Suché steblá trávy šušťali pod jeho labami. Ich konverzácia bola pokojná. Mal zaujatý neutrálny postoj. Ani by mu nenapadlo že Valencia mohla cítiť/vyvodiť z neho akési negatívne úsudky, až by ju to znepokojovalo.
„Samozrejme." vravel úprimne s pohľadom smerujúcim k nej. Čím viac sa blížili k hraniciam, nestrácal na ostražitosti a tak občas medzi rečou sledoval okolie. „Viem akým smerom chcem viesť svorku, otázkou je, akým spôsobom sa tieto zmeny uskutočnia." nechcel vylákať členov svorky náhlimi skutkami. Musel postupovať plynulo a opatrne aby to neviedlo nedajbože k rozpadu svorky. „Viem presne aké zmeny by mali nastať. Tým sa ale budem zapodievať po zime, kedy nás už nebude viac súžovať nepriaznivé obdobie. No nemusíš sa ničoho obávať, o všetkom budem svorku informovať." Nedostatok potravy, choroby a kto vie čo iné ich mohlo očakávať počas tohto nehostinného ročného obdobia. Nebol natoľko skúsený, aby si dovolil riskovať počas zimy. Musel postupovať opatrne. Začiatok jari bude preto ideálny na nové veci. Bol si tým istý. Zároveň svojími slovami chcel Valenciu ujistiť, i keď nevedel či má z toho nejaké obavy. No priveľmi sa pýtala a nie tak celkom jej chcel dať na všetko jasnú odpoveď. Potreboval plán na premyslenie týchto zmien. Ten však ešte nemal. Navyše i keby ho mal...bola ešte nováčikom vo svorke a jeho dôvera k nej nebola sto percentná. Dozvie sa to keď on sám usúdi, že bude ten správny čas.
Keď prešla téma na Rufusa, pohľady sa im stretli. „Myslím, že v tomto prípade by bol viac otvorený k tebe, než ako inému chlapovi, nie to ešte alfovi. Môžem ti to dať na starosti?" spýtal sa aby sa ujistil, počas toho sa jej pozeral do jej ružovkastých očí. Potom sa zastavil a rozhliadol sa po okolí, či náhodou nezacíti pach tunajších Nihilčanov - najmä Ghaa'yel.

Spolu s niektorými vlkmi z Azarynu sa vydali na tento pre neho už známy ples. Minulý rok sa tu náramne bavil ako vlča. Tentokrát však bude musieť pôsobiť zodpovednejšie. Ako alfa musí reprezentovať svorku. Keď dorazili, už tu bolo pár vlkov. Jeho pohľad však hľadal jeho milovanú. Všimol si však miesto nej Arrakisa. Typek vyzeral dobre, no nie lepšie ako on. On mal na sebe svoje bežné ozdoby ako sú pazúry zapletené v srsti na lícach a chvoste, krídlo cez jeho boľavé očko... ktoré si da možno neskôr večer dole a pribudol na ňom "plášť" a.k.a. kožušina z obávaného Nimloga. Dovolil si ju požičiať z ich svorkovej nory. Natrhnuté pravé ucho, jazvy cez pysky a kde tu po tele - aj to bral ako dodatok k jeho výzoru. Bol zvedavý či tu stretnete i podaktorých tulakov z minulej zimy aby im mohol trochu krk pridusiť. Či však bude nasledovať panovníkové slová sa ešte uvidí. Zatiaľ sa však snažil správať slušne a ak ho niekto pozdravil, ako gentleman odzdravil - hlavne dámy. Ghaa'yel, kdeže si? prešlo mu hlavou. Rád by sa vydal za ňou. To však ešte netušil koľko vlkov sa s ním chce stretnúť. Bude to pre neho náročný večer...

Rohatý si kráčal sebavedome po hraniciach, nepáčila sa mu vlková prítomnosť. Tuláci boli podľa neho odpad ale česť výnimkám predsa len. Kto nebol v jeho rodine, radšej nech neexistuje... To by bolo ideál. Vlček si ho napokon rovnako všimol, ako alfa jeho. Nebránil sa konverzácii, i keď z nej nebol nadšený. Zathrian vyzeral odmerane. Mierne pokrčený nos, telo pripravené na súboj keby tomu bolo treba. Bez akéhokoľvek náznaku slušnosti či prejavu úcty naň okrídlený vlk prehovoril. Správal sa však priateľský. „Kiežby, bejvávalo." odpovedal neochotne. „Čo ťa privádza k naším hraniciam?" spýtal sa presne jasne, rovno k veci. Zachovaval si chladnú tvár.

Toto miesto mu bude asi navždy tkvieť v jeho spomienkach ako miesto, kde sa jazvami uzatvorila dočasná mierová dohoda s Nihilom. Ani vo sne by ho nenapadlo že by bol niečo také ochotný vykonať, ale jeho situácia si žiadala riešenia. A toto bolo jedno z nich. No ako nový mladý alfa za skúšku nič nedá, no nie? Skúsenosti boli užitočné i keď sa jednalo o vlastné chyby z ktorých bolo možné sa poučiť. Radšej robiť rôzne rozhodnutia v tomto veku, než ako na starobu, keby by od neho každý očakával múdrosti sveta. Kto vie či sa tejto staroby dožije ale ide tu skôr o tú pointu...
Späť k realite. Kráčal vresoviskom, pravdepodobne mal už ukončení mini ceremoniál s Valenciou, ktorá chcela ísť na liečiteľku a keďže on nemal žiadne také vedomosti, išiel požiadať Ghaa'yel o malú službičku. A teraz rozmýšľal čo ďalej. Sneh mu vrzgal pod labami. Snáď táto zima nebude taká krutá ako minulý rok. Vedel že s Ikkem to nevyzerá dobre a že ten zimu pravdepodobne neprežije, no straty na životoch cudzím zapríčinením nechcel dovoliť. Nedopustí aby sa niečo také opäť opakovalo...
Čosi čierne sa mu mihlo v kutiku jeho oka. Otočil sa tým a zbadal vlka lietajúc nízko pri zemi... blízko ich hraníc. Pokročil nosom. Čo ten tu chce?

--> Smaragdové údolie

Akonsa tak rozprávali, cesta ik ubehla rýchlo a už boli takmer pri Nihilských hraniciach. Snáď nebude musieť Ghaa'yel hľadať a z čistá-jasna sa tú sama objaví. „Dobre." prikývol keď ho ujistila, že tajomstvá vie udržiavať. Síce možno zacítil závan nervozity, no nič si z toho nerobil. Bol to veľký nátlak na nového a mladého jedinca, že sa tomu nečudoval. Na jej ďalšie slová už len prikývol. Vedel, že toto je jeden z tých najlepších spôsobov ako by sa mohla učiť novým veciam. Ako liečiteľka mala veľa možností. Dúfal, že jej to u nich vydrží, keďže svorka je plná barbarov, ako by povedal Nihilský panovník. Navyše, síce Zathriana teraz pôsobí normálne, normálny určite nie je. Jeho sociopatická povaha sa prejavje čím ďalej tým viac a chce zo svorky spraviť drsnú, ktorá sa nebude báť preliať krv...a práve kvôli tomu budú jednoznačne vznikať problémy - vtedy budú potrebovať Valenciu. Bude mať vo svorke dôležitú úlohu. Rozhliadal sa kde už sú, prostredie mu bolo známe.
Po chvíľke ticha, keď vyslovila jeho meno, pozrel sa opäť na ňu. Jej ďalšia otázka ho prekvapila. Stále sa o neho zaujímala a to sa mu čoraz viac páčilo. Usmial sa. „Popravde Feierov odchod som tak skoro nečakal a tak som si myslel že budem mať viac času na prípravu... Bol som prekvapený i keď sa nedalo povedať že som to neočakával. No cítil som šťastie i smútok. Snáď sa Feier niekedy vráti..." cítil čistý chaos, no to o sebe nemohol povedať, keď jej odpovedal. Potom mu došlo že Valencia nevie jednu zásadnú vec: „Totiž, môj otec, Raymond, bol bývali alfa ešte vtehdajšieho Ignisu a pri svojom odchode premenoval Ignis na Azaryn. Taktiež sa s Feierom dohodol, že keď príde ten správny čas, odovzdá mi vedenie svorky." vysvetlil jej v skratke kontext. Pomlčí o tom fakte, že keby mu alfu Feier nedá, pokúsil by sa o prevrat, to sa však stalo ešte skôr než stihol niečo naplánovať, čiže asi mu to bolo súdené a je tomu tak. Bol spokojný, i keď mu to dalo zabrať. „Každopádne som rád že môžem viesť Azaryn svojim vlastným smerom, chcem uskutočniť veľa zmien, najmä takých, čo nám zaručia že okolie sa s nami nebude zahrávať." vravel priam odhodlane a sebavedomo, akoby tie zmeny boli blízko, i keď tomu nemusela byť pravda. Dúfal že po zime sa presťahujú a všetko to čo chce uskutovnir bude viac reálne. Teraz sa musel hrať na dobrého, pretože sa zaľúbil do Ghaa'yel a uzatvoril deal s panovníkom ktorý musí dodržať...
„Ako vysoko by si sa chcela vyšplhať v rámci hierarchie svorky?" vyzvedal teraz on, nech nevraví stále len o sebe. V podstate ho to veľmi zaujímalo. Zaujímalo ho, aké má Valencia ambície.
„Rufus?" zaznel prekvapene, i keď po tom čo s ním zažil na konci tréningu to mohol očakávať... Sám sa vtedy zľakol čo je s ním. „Tak na tom bude asi viacero členov. Feier bol vlk, ktorý mal dobré vzťahy so všetkými, aspoň sa teda o to snažil, i keď jeho namosurená tvár ohľadom toho nemusela vypovedať. Každopádne chcelo by to s ním niečo spraviť. Asi ho nejak zamestnám viac v jeho odbore... či čo myslíš že by mu pomohlo?" spýtal sa pre istotu medzi tým ako sa čoraz bližšie blížili k hraniciam Nihilu.

Pre Calanthu by som poprosila ľubovoľnú mágiu.

Ďaleko mu netrebalo dôjsť, aby bol na území svorky, narozdieľ od panovníka Nihilu. Ten mal ešte dlhú cestu pred sebou. Zathrian došiel na začiatok smaragdového údolia, kde sa aspoň trochu nedokonalo opláchnul vo vode od krvi. Jeho zmrzačené oko žmúrilo, našťastie ho tesaky Arrakisa nezasiahli kriticky, no krv, ktorá mu doň stekala, nebola príjemná a tá bolesť už tobôž nie. Ostatné rany mu už čiastočne prestali krvácať, len tá cez oko mu robila problém. Keď bol hotový so svojou očistou, zvolal svorku hlbokým zavytím. Počkal kým sa zíde väčšina vlkov, ktorý sa nachádzali na území, následne spustil: „Drahí členovia Azarynskej svorky. Rád by som vám oznámil dôležitú zmenu.” prezeral si pohľadom všetkých z prítomných. Plamen sa pravdepodobne už stihol postaviť niekde povedľa jeho boku, tak ako mu to predtým sľúbil. Otravné ale svoj sľub dodržal.
„Po dlhých rokoch suverenity som uzatvoril dočasnú mierovú dohodu s Panovníkom Nihilu, s Arrakisom. Viem, že toto rozhodnutie môže vyvolať mnoho otázok a pochybností, preto vám chcem vysvetliť dôvody, ktoré ma k tomuto kroku priviedli.” pokračoval. Určite budú mať vlci otázky, námietky, či sa im to vôbec nemusí páčiť…no bolo to len dočasne. Ťažkú hlavu si z toho nerobil.
„Posledná zima oslabila našu svorku, obrala nás o životy členov a aby sme predišli ohrozeniu našej budúcnosti, verím, že mier je čiastočne nevyhnutný pre naše prežitie a prosperitu. Táto dohoda nám umožní sústrediť sa na dôležitejšie veci, ako je zabezpečenie potravy, ochrana nášho územia a posilnenie našich vzťahov. Verím, že väčšina z vás pochopí výhody tejto dohody, i keď cesta k mieru nebude jednoduchá a že budeme musieť čeliť mnohým výzvam.” vysvetľoval. A čoho sú následkom jeho krvavé rany? Nuž, to bol zaujímavý príbeh a určite by to bola ešte zaujímavejšia podívaná.
„Nihil už nie je to čo býval. Uzatvárajú svoje hranice pred verejnosťou a i keď je ich počet biedny, nenechajú sa zastrašiť. Ako môžete vidieť, overil som si to u samotného panovníka v boji, no ani ja som sa nenechal zahanbiť. Pochopiteľne, každý z nás môže mať z tejto novinky svoje obavy. Preto sme do dohody zahrnuli jasne stanovené podmienky ale budeme neustále ostražití.” Súboj bol vyrovnaný, ani jeden z nich neprehral, i keď vyhrá v očiach bola u každého alfy iná. Zathrian vyhral vo svojom uhle pohľadu. Čo by to bol za alfu? Podrobiť sa Nihilu nemal v pláne ale jeho situácia potrebovala riešenie. To kvôli čomu presne prišiel nápad so spojenectvom si zatiaľ nechal pre seba. Nepovedaná pravda nie je lož.
Stál pred všetkými, sledoval reakcie. „Ak ma niekto nejake dotazy, budem rád ak sa o ne podelíte. Inak stretnutie považujem za ukončené.” Oznámil a mal na pláne ísť za nejakým dostupným liečiteľom. Jeho telo trpelo, bolo ubolené, rany ho pálili. Bol unavený…a nemal náladu na kohokoľvek spochybňovanie ohľadom jeho slov. Pobil by sa kľudne aj druhý krát. Jednoducho mal na toto všetko svoje dôvody a svorka to musela rešpektovať i keby sa nemal čím obhájiť. Dnes už nemal na nič iné náladu.

Zathrian: poprosila by som fauna mazlička - Ohnivec žlutozobý. (Zakreslím si sama)
Eilrys: pre Eirlys by som rada matching prívesok s Iskom (zakreslíme si)

Zaujímavé. Vskutku. Nejak tak sa spriatelil so svojou sojkou aj Ikke- mal dojem. Už si jeho príbeh moc nepamätal ale mal dojem že nejaký taký príbeh mu rozprával. Žeby si aj on takého nejakého ochočil? Mohla by to byť sranda...na chvíľu. Či by ho vôbec nejaký maznáčik chcel, že? By sa skôr mohol báť o svoj život. „Tak teda budem držať labky k tvojej- vašej práci v spoločnom love. Nech sa darí." poprial im. „Inak, tak som sa chcel spýtať, zaujímala by ma minulosť svorky. Samozrejme že o niečom som bol informovaný ale neviem či o všetkom. Mal by si čas mi niečo porozprávať z historie? Niečo o alfach, ceremoniále a aký celkovo starý Ignis bol." vyzvedal, potreboval byť informovaný. Možno aj o nejakých vraždách mu povie - niečo spicey. Bol sám zvedavý.

Netušil ako by Nihil bral ten fakt, že u nich je Bellaninne decko, ale v konečnom dôsledku mu to mohlo byť jedno. Krátko na to aj tak na to zabudne. Bol to pre neho nepodstatný fakt momentálne.
„To sa zatiaľ hodí vedieť, ale myšlienky sa môžu meniť kedykoľvek. Rád budem v kontakte." návrh prijal, bolo lepšie vedieť čokoľvek nové čo sa udeje. Najmä s Prizračními, bola to veľká vec. Ako by reagovali keby Arrakis prerušil ich spojenectvo? Na to by sa aj sám rád pozrel, žiaľ asi to nebude možné. Negatívne zakýval hlavou. „Žiadných dotazov niet. Ďakujem vám za stretnutie." a ak už Arrakis nemal čo viac dodať, mohol sa ísť umyť od krvi a požiadať chorého Ikkeho o vyliečenie...