Príspevky užívateľa

Zath nemal ani šajnu, že sa rozpráva s otcovým bratom. Ako trochu si neboli podobný a s tými parohami už tobôž nie! Vyzeral jak rudolf len namiesto červeného nosu mal červené rohy. Zvláštne, možno i trochu strašidelné. Mať také parohy! To by bolo.
Pokrčil ramenami. „tréningov máme vo svorke viac než dosť, čo ty vieš? povedal akoby to bolo možné, no neodhalil svoju lož. Vedel tak bažanta uloviť, po tom čo ho Jarumi naučil všetko o tom. Samozrejme že sám Zathrian by si netrúfol na tohto obra čo stál pred ním. To by len hlupák bol taký "odvážny".
Pri odpovedi na jeho blbú otázku sa na chvíľu začudoval. Blbosť! Či? Uvidíme... „Hmm.. náš alfa mi spomínal niečo o bielo-čiernom vlkovi... mám dojem že myslel teba. Možno že máš naozaj pravdu." "uvažoval" akože nahlas. Tváril sa zamyslene. Rozmýšľal čo si ďalšie vymyslí. Samozrejme že vôbec netušil že on práve spôsobil tamtie popáleniny Mornie. Určite by ho požaloval keby to zistí. „Čo mi to vravel, že prečo hmm... Možno ty budeš vedieť." kuknul na neho. Bol to risk a možno skončí vysmiatý. No "Ignis" a Přizrační nemali zrovna najlepšie vzťahy a tak si možno mohol dačo vymyslieť čo by sa mu ľahko zožralo. Ak sa teda nemýlil, že rohatého pach pochádza práve z tamtej svorky.

Yeah, bolo mu príjemnejšie keď na neho zrak napadal. Cítil sa tak pod menším tlakom a bol i rád že sa vyhli pokračovaniu v téme ohľadom jeho otca a rodiny. Aspoň ho to viac nerozčulovalo a nebolo mu do "plaču". Chlapi neplačú ne? Čo by to bol potom za chlapčeka usmrkaného. Tc. Len hanbiť by sa mohol.
„No neviem ako moc viditeľný rozdiel to bol, taká poriadna zima ešte nebola aby som si to vedel odsledovať...a teraz to už tak či tak nezistím." pizrel sa kdesi bokom, možno i do koruny stromu, na ktorej sa držali posledné tri lístky.
„Hm...to mi nenapadlo, nabudúce skúsim." ak sa vôbec bude vedieť ukľudniť po toľkých traumatoch. najskôr otec s matkou a sestrami a neskôr mu ešte i brat odíde, ale to zatiaľ netušil. To ešte len bude... už by sa rad vzdialil od prítomnosti kadekoho a chcel by byť opäť chvíľu sam, nech si to usporiadá v hlave...

„Mhm." prikývol ešte počas toho kým sa dostával k Ikkemu. Následne keď došiel, zdálo sa že bol odhalený. Asi to šlo moc ľahko na to ako by sa očakávalo. Nuž to Zathrianovi prv nedošlo. Svedomie našťastie stále mal a neznášal klamstvá. „Trošku, ale len pod nohy." odpovedal napokon nespokojne z toho že si toho všimol.
„Jasné jasné chápem..." nerád si priznával chybu a poučovanie ho len viac dráždilo, no snažil sa byť kľudný. Je to vec čo ho musí naučiť len iný a on musel poslúchať a riadiť sa podľa pokynov... Aká otrava. Ale je to vec na ktorú si už zvyká.
Ikkeho posledné slová ho nadchli. Takže môže byť prvý čo to dokáže bez podvádzania? To znie trochu ako výmysel... Ale zase na druhý stranu nechcel byť jediný čo by to nedokázal! Bolo mu jedno či to bola pravda alebo nie no jeho vlastný posudok ho vydesil a bol ochotný to skúsiť ešte raz. Pozeral sa zvedavo na Ikkeho. Nepoznal na ňom či klame. Na to bol ešte moc mladý. „Tak ja to skúsim ešte raz " šteknul.

Načúval slovám Mensis, už tušil o koho sa jedná, keďže taký kožušok je v Azaryne len jeden. „Ah, tak to bola Mornie." odpovedal chvíľu po tom čo dodala tú informáciu o spáleninách. I keď možno i Rúfus by sa mohol podobať jej opisu no ten nemal spáleniny... jednoznačne Mornie to bola. Zaujímalo by ho, čo také sa presne stalo, no na ďalšie otázky už nemal priestor. Zjavil sa pred nimi Feier.
„Zdravím Feiere. Toto je Mensis a rada by sa k nám pridala." ujal sa reči keď už všetci bolo ticho... Následne sa otočil na slečnu. „Mensis, toto je Feier, alfa Azarynu." predstavil ich a otočil a opäť na alfu. „Vraví, že predtým zachránila Mornie. Za to by sme jej určite mali byť vďační." zavrtil zo dva krát chvostom „a teraz ako začala zima by potrebovala pomocnú labku ku prežitiu. Podľa mojich posudkov to je dobrý deal." vysvetlil a ďalej už nechal ich dvoch sa rozprávať, pokiaľ mal niekto z nich niečo na srdci.

Neprišlo mu to až tak zvláštne že by sa rovesníci bili. Jedine čo mi bolo zvláštne že vlastne žena bila jeho... Ale iné by to bolo keby je ona staršia o niekoľko rokov a on šteňa... To by vyzeralo ako keď matka poučuje svoje mladé... Ale ak by bola ona mladšia a on starší a bila by dospelého, to by bolo ešte len divné! Dospelému vlkovi dá vĺča výprask! Pft.
Zhlboka mu odlahlo až si oddychol poriadne. „pfju..." vydal zo seba a pozrel sa na mastný flak na jeho kožuchu. No hnus. Až mu žalúdok prekrútilo ale udržal si svoje raňajky na svojom mieste - pekne v bruchu. Bola by škoda keby ich vyvrátí von...
No našťastie si to sám nemusel dávať dole. Páčilo sa mu že mu s tým pomáhala Asphodelle. Trpezlivo vyčkával ako mu povedala, pritom sa pozeral na ňu. Na tú krásu, na jej pôvab... Musel sa nejak odreagovať aby nemyslel nad tým hnusom- uh...„No to dúfam..." odpovedal na jej slová „viac to už nechcem zažiť." prešiel mu mráz po chrbte pri opätovnej predstave. „Ďakujem ti." po chvíli ešte z neho vyšli vďakovné slová. Veď predsa len mu zachránila život! „Som tvojim dlžníkom." úctivo sklonil hlavu, no hneď na to sa opäť vyrovnal. Pozrel sa jej do očí. Už to nebola len tá slepá krása, ktorú videl na začiatku stretnutia. Niečo sa v ňom pohlo, i keď netušil čo to bolo.

„Ale ta možnosť tam stále je, nie?" zamrmlal si popod nos. Nebolo to ani nijak zrozumiteľne povedané, ale nezáležalo na tom. Ikke si mohol domyslieť čo povedal.
„Aha..." odpovedal jednoducho. Viac sa už nepýtal. Na čo by sa aj keď si Ikke nepamätá? Jedine ak by sa vcítil do Zaťovej role a tváril sa že nemá mágiu, čo by potom Ikke robil? Ale už sa mu to nechcelo rozoberať. Skôr ho zaujímala jeho reálna skutočnosť, než ako úsudok. Ale nemá tú možnosť sa to dozvedieť.
„Hmpf! Nie som žiadny nezmar!" povedal trochu dotknuto, až urazene. No netrvalo mu pridlho to hodiť za hlavu. „Či myslíš že sa hodím aj na niečo iné?" spýtal sa, vyzvedal. Avšak teraz už konečne mohol otvoriť oko! Yay, nejak to zvládol vydržať až doteraz, ani nevie jak... začal otvárať oko, najskôr pomaly ale kým ho nič nebolelo tak išiel aj rýchlejšie. Zatiaľ to bolo v pohode. Obzrel sa po jaskyni no to jasné svetlo z vonka mu podráždilo i to zdravé oko, nie ešte to čo si len pred chvíľou zranil. „Jauvajs!" šteknul a odvrátil zrak. Nevedel či to bolo tým, že bol dlhšie v prítmý/v tieni a ostré zimné slnko by mu toto spravilo i bežne alebo to malo za dôsledok niečo iné. „Bolelo to keď som sa pozrel do svetla." oboznámil ho. Predsa len asi nevedel, kde sa práve pozeral...

Obzrel sa za Mensis keď sa zastavila. O tom danom incidente počul, no nepoznal podrobnosti. Kto vie či sa vôbec niekomu Mornie zverila s tým, čo sa jej presne stalo...to asi vedela len ona, Mensis a nejaká tretia osoba možno. Netušil. Vtedy ešte ani na svete nebol, všetko to bolo len z počutia o čom sa vlci bavili vo svorke. Chcel vedieť o všetkom no, zvedavé vĺča bol. Stále i zvedavý bol i keď už mal rok za sebou. „O niečom som počul...Čo to presne bolo? Len nech som si istý že myslíme obaja to isté..." tváril sa že nepočul o tom tak zreteľne, či niečo na ten spôsob, inak to bola skúšobná otázka, či to naozaj ona bola. Také malé overenie. Ak jej popis bude súvisieť s Mornie, potom jej to v skratke uzná. Navyše chcel sa dozvedieť to čo ani samotný alfa nevedel heh. „Inak si osobne myslím, že k tej záchrane budeš mať veľké plus u nás." mrknul na ňu jedným očkom, zatiaľ čo sa zháňal po Feierovi.

Tréning sa mohol začať a on bol zvedavý, ako niečo také bude prebiehať. Nieledy by si nemyslel, že sa vôbec niečo takéto bude dať natrebovata že sa mu to aj bude hodiť a bude to užitočné pre neho do života. Nuž, mal ešte veľa čo nad čím uvažovať, čo sa mu do života bude hodiť.
„Okej." odpovedal a urobil tak ako mu Ikke povedal. Zatvoril oči a počkal kým sa vzdiali. Už len načúval keby začne Ikke rozprávať, aby ho mohol nasledovať podľa zvuku reči. Keď mu dal informáciu, že môžu začať. Postavil sa na všetky štyri a vybral sa za ním. Pozorne načúval a hlavu mal viac sklenenú k zemi, aby sa mu nenútilo otvoriť oči a pozrieť sa kde je. Už teraz sa mu začínali akoby samé otvárať a dívať sa pod nohy kam šlape. No snažil sa i keď trochu podvádzal. Lepšia by bola šatka na oči pre neho. Div sa svetu že neodvádzal úplne a nedíval sa celý čas. Vie Ikke spoznať či sa dívam alebo nie? prešlo mu hlavou počas toho ako sa blížil a pomaly kráčal k nemu. Snažil sa nezastaviť i keď mal pocit že sa kdesi prepadne pod zem, najmä keď sa mi podarilo šlápnuť do nejakej preliačiny v zemi. „Som tu " Keď bol pri ňom, snažil sa ho nahnať aby mal istotu že naozaj ho našiel.

Snažil sa stať na mieste i keď najradšej by si to namieril kdesi do ohňa a kľudne by celý cezeň prešiel len aby sa zbavil toho škaredého pavúka. Nerozmýšľal nad následkami, čo sa stane keď s nejakou palicou bude po ňom Dell trieskať. Dúfam že si to najmä ona užije. Bude prvá a posledná čo zmlátil Zathriana. Snáď.
Keď však zafunela aby bol na pozore, došlo mu že to asi bude bolieť. Prižmúril oči a už len čakal. Videl akým klackom hrubým ho ide bachnúť po zadku, či kde bol ten čas pavuk. Tak snáď ho neprizabie hah. „Au!" ozvalo sa. „Žije ešte?" spýtal sa po zakňučaní. Nebol si istý či žije a bal sa že dostane pár ďalších rán s palicou.

No to dúfam. prešlo mu hlavou pri Ikkeho slovách. Vážne nemal chuť len tak sedieť polhodinu na zadku a nič nevidieť. Kto to má tak dlho vydržať?? Svet so zatvorenými očami bol temný... Kto vie ako to vnímal Ikke. No nechcel už vyzvedať.
„A čo keď sa mi neukáže vôbec? Ja nechcem byť bez mágie. nariekal s obavami. Všetci by sa mu smiali určite! To by nerozdýchal.
Zath na seba tlačil ako len mohol, chcel byť dokonalý, lepší než ostatní a preto musel tvrdo pracovať na svojich schopnostiach. Skúšal všetko možné a často zachádzal i za hranice slušného správania. Svedomie síce mal, no sebavedomia mal silnejšie. „Ty si sa nebál, že nebudeš mať mágiu?" spýtal sa keď ho oboznámil, ako dlho jednu trvalo naraziť na svoju magiu.
„Asi by som chcel byť bojovníkom." vravel. Už to preberal aj s Feierom. Toto povolanie sa mu zdálo byť najbližšie. Pft, kto by si vedel predstaviť Zaťa ako učiteľa či liečiteľa? To by ešte len dopadlo. Správanie vo svorke by sa zhoršilo a pacienti by skončili otrávený kvôli jeho pokusom.

Gha'ayel x Zathrian

Nirix x Zaniyah

A'Kaza x Voltaire

Rieka Igna -->

Tak, už prešli hranice. Sú takmer v cieli, či snáď už skôr? Zacítil známi pach ale nebol si istý, aký starý bol. Začínalo ho štípať v nose z tej zimy. Mal myseľ zahltenú kadečím, že si na chvíľu nevšimol že Mensis je akosi potichu. „Povedz mi, už si sa niekedy stretla s niekým z Azarynu, že si sa chcela vlastne chcela pridať?" otočil pohľad jej smerom, keď sa po chvíli ticha spýtal. Vyzvedal. Určite musela už počuť o Azaryne, keď tak ochotne sa chcela pridať. Určite sa o nich vraví kadečo, no nebol si tak úplne istý že čo. Rád by to vedel.
Medzi tým sa snažil stopovať ten pach, ktorý bol pravdepodobne asi Feierov. Rozhliadal sa po okolí, možno mu jeho jedno oko pomôže lepšie. Na druhom mal totiž "pásku" z vtáčieho krídla na čo som vôbec nezabudla ee.. „Mám dojem že kdesi tu je alfa." dodal napokon, aby vedela po kom sa tak obzerá. Napokon ho i zbadal. „Feier!" štekol po ňom. Bol od nich o kus ďalej, ale určite ho počuť musel.

Nechcel mať nič spoločné s otcom, ani nevedel čo by s ním mal mať aktuálne spoločne a keby vie čo si o ňom Feier myslí tak sa bude snažiť dosiahnuť opaku. Nechcel byť si to pripustiť v žiadnom prípade.
Očkom kuknul po Cyrovi. Pft! Takú hanbu nám robiť! To je strašne. On byť alfa tak by mu dal jednu zavyučenú, nech sa spamätá... sťažoval ale i nariekal nad svojím kolegom nad jeho správaním. Bolo to niečo neprípustné a nesmierne mu to vadilo. No snažil sa ovládať. Musel ísť aspoň on vzorom a tváriť sa že vie čo robiť ... Čiže sedieť a počúvať. Yea, to bola jeho hlavná úloha. Uvidíme ako dlho mu to vydrží hah...
I on pozorne načúvať čo vodca susednej svorky má na srdiečku. Hm. Spolupráca? S nimi? protivilo sa mu to len čo to začul. Vedeli sa predsa postarať o seba i sami, nač pomáhať susednom? Predsa len by im to bolo lepšie bez nich nie? No radšej čušal... Nemal povolené hovoriť... radšej. A zatiaľ to i dokázal dodržiavať. To čo Feier rozprával mu najskôr prišlo v pohode. No ku koncu sa tváril trochu zarazene. Prečo aj tamto povedal? Čo ak sa to ešte znení? Čo ak by on chcel toto všetko opäť obnoviť??? Jemu by sa to veľmi páčilo... Ale aj tak mi to príde ako informácie navyše. Mohli sa nás ďalej báť! Čo ak sa teraz týmto všetko zmení a budú nás mať za poserov?? hhh, jeho slová sa mu nepáčili a mierne sa na chvíľu zamračil.
Keď však začal ďalej kecať, ukľudnil sa. Keby má spolupracovať s Přizračními, asi by im robil viac na škodu než aby im pomohol. Kľudne len tak pre srandu králikov. Už len kvôli tomu by s tým súhlasil... keď tak teraz nad tým opäť rozmýšľal. To by bola sranda! A možno ďalšia hroziaca vojna hah... Stále si však sedkal na miestečku a tváril sa že nič zlé nekuje.

Bol rád že si slovami neprotirečí a jej popis zodpovedá daným predstavám. Naozaj tomu tak bolo a len ho to tešilo. Nie že ho ešte zbije. Hah, to by bolo. Ale Zath sa len nad tým v duchu zasmial...nad tou predstavou že by ho žena zbila. Niet možné. Bol tu len výplod fantázie na pobavenie. No určite nepochyboval že táto vlčka je veľa schopného, samozrejme nechcel ju zas predceňovať.
„Výborne, nasledujte ma." odpovedal na jej slová s úsmevom a otočil sa smerom, kadiaľ pôjdu. Keď sa dala do pohybu, pokračoval i on. Dnešné stretnutie bolo priam úžasné, takéto by mali byť aj tie zvyšné, hah. Kiežby bolo všetko tak jednoduché.

Nikdy nič nebolo zadarmo, ani dokonca život, ktorý si vedel brať svoju daň. Bývali ťažké obdobie, inokedy jednoduchšie. Zath zatiaľ nezažil lepšie časy, narodil sa do svorky za čias keď to nebolo zrovna ideálne a tak nemá na výber a musí len bojovať. Nechce prísť o svoj domov ktorý bol nedávno na kraji rozpadu. Či naozaj bol na kraji rozpadu to záleží od veľa veci...ale on to tak berie. Preto sa tak snaží.
„Kým si schopná lovu aj boja, tak ti to len do plusu pridá. Hlavne aby si bola užitočná pre svorku a tá bude na oplátku stať pri tebe." prehovoril. Medzi tým sa prechádzal v jej okolí a prezeral si jej telo, samozrejme nenápadne. Nechcel len tak stať na mieste aby mu laby nezamrzli. „Smiem vás odviesť za Alfou, Mensis? On najlepšie posúdi, či sa k nám hodíte. On má hlavné slovo, ale určite mu vás doporučím, čiže budem vám veriť vo vašich slovách." napokon usúdil, že v tomto mraze nie je ideálne nijaké testovanie. Stejnak bude potom musieť prejsť ceremoniálom.