Príspevky užívateľa

Počas usilovného šklbania svojho stromku naňho padla otázka od Alfy - Feiera. Napriamil uška a pozrel sa jeho smerom zamyslene. „Ak mám pravdu povedať, nie som si istý hraníc mojej mágie ale určite to je niečo, čo zvládnem." mierne neisto začal, no napokon zistil a svojho hrdého ducha opäť posilnil. Ak to nezvládne bude to potupa. No určite sa bude snažiť prekonať svoje limity... mágiu objavil len nedávno, sotva sa ju naučil vyvolať, nie to ešte vedieť všetko o nej. To mu dá ešte chvíľku zabrať.
Potom čo odpovedal Feierovi pokračoval v tom s čím bol predtým zamestnaný. Blížil sa takmer ku koncu s týmto jedným stromom. Nebol najväčší, preto mu to išlo rýchlo no na začiatok to bolo fajn, tak na rozohriatie.

Netušil ako dlho sa Jarumi skrýval za kameňom, predsa len má krídla a mohol sa tak vyhnúť vrzgavému snehu, bez toho aby upútal pozornosť. Navyše aby Zath neumrzol tak tiež sa prechádzal...i keď to bolo skôr z nedočkavosti. No malo to i svoj účel.
Sledoval svoje okolie, ale za kameň nevidel. Keď stadiaľ Jari vyliezol, pozdravil ho. „Nazdárek. V podstate hej. Nevedel som ako dlho budem čakať, tak som to hneď využil a vytvoril si vlastnú cestíčku." zasmial sa. Chlapec začínal naberať rozumu, zdálo sa. No uvidí sa koľko. Stále mal len niečo okolo roku, čož nebolo veľa. S krídlom cez oko sa pozeral na okrídlenca. Stále si moc na to nezvykol.

Bolelo to celkom dosť počas liečenia, no zdá sa že to zvládol. No samozrejme predsa! Nebolo snáď veci ktorej by nezvládol... Snáď ste už nezabudli hah. „Dúfam, nechcem byť bez oka..." zamrmlal pri Ikkem. Nechcel sa ho nijak dotknúť keďže vďaka nemu bude pravdepodobne vidieť. Napriek jeho ďalším slovám, vedel že i tak sa bude opäť biť s bratom a baran baran duc i tak ostane ich hobby. Len tíško na to prikývnul.
„Už asi jo..." minimálne necítil toľko bolesti čo predtým. Bol rád, trochu si chvostikom zavrtil. Mal šťastie že má Ikke takúto mágiu.

Zath žiaľ nemal tú možnosť prežiť to čo jeho otec a tak nevedel úplne pochopiť dôvody jeho otca, i keby sa mi to snažil niekto vysvetliť. Časom sa mu možno usporiadajú myšlienky a možno nájde pochopenia. Bolo to veľmi otázne. Jeho povaha sa predsa len stále vyvíja, kto vie kde bude o rok. „Tak to jednoznačne! Budem lepší než všetci ostatní bellatori! Ba možno lepší než ty." zazubil sa. Nechal sa trošku uniesť a na malú chvíľu ho hnev a myšlienky na otca opustili.
Načúval pozorne čo za úlohu mu to zadáva. „Akože ako pôsobia? Či trénujú dosť tvrdo alebo či sa náhodou neflákajú?" spýtal sa, nebol si istý ako to myslí, no už teraz bol rozhodnutý, že túto misiu splní.
„Hmmm... Ja sa len tak niečoho nezľaknem... Nedá sa to zistiť aj nejak inak??? Ja chcem vedieť akú mám mágiu." zvolal od nadšenia. Chcel to zistiť hneď teraz! Čo ak mal niečo veľmi ale že veeeľmi cool? Musel to zistiť, nedalo by mu to spať.

Na chvíľu sa zamyslel nad jeho otázkou, vskutku zaujímavé. „Nie, neskúšal." to keby ešte len vedel v tomto čase že by sa mu to určite zišlo, minimálne na jedno oko cez ktoré bude nosiť "pásku". Aké to je asi "vidieť" ušami, čuchom a hmatom??? Predstava to je asi nemožná, pokiaľ si to vlk nevyskúša. Možno by bol v tom taký ako jeho otec, keď Ikkeho otázku si skúšal. „Videl si ty vlastne niekedy, či si sa s takým zrakom narodil?" vyzvedal, napadlo mu to mnohokrát, no nikdy nemal nejak príležitosť, sa ho to osobne spýtať.

„Mhm.." vydal zo seba. Slzy mal v očiach a sem tam mu aj nejaká na zem spadla. Snažil sa byť v kľudne i keď vnútorné prežíval neskutočnú paniku a jeho myšlienky mu vraveli kadečo.
„Dobre." odpovedal v krátkosti, nebolo mu nič do rozprávania keď sa stále sústredil na tú bolesť. Cítil divné mravčanie ako aj vtedy pri tej labke čo mu ošetroval. I tentokrát sa to snažil vydržať.
„Len chvíľku, možno 10 minút aj to je asi veľa. Neviem, bolo tomu rýchlo a príde mi to ako večnosť." vysvetlil ubolene. Už aby bolo po všetkom. Aaa!

Už ako malý chcel ďalší tréning s Jarumim. Po love na bažanta mu to v podstate sľúbil a bol zvedavý čo si dnes pre neho Jari prichystal.
Bola zima, snežilo. Neboli najlepšie podmienky ale to Zaťkovi nevadilo. Mal zimu rád i keď nie moc priveľkú. Vyčkával na príchod Jarumiho. Mohol prísť odkadialkoľvek a ako mu kedysi Adain hovoril, musel byť v strehu stále a strážiť sa chrbát. Či niečo také... snáď neumrzne, kým príde. Netušil ako je na tom jeho dochvíľnosť. Prechádzal sa dookola v jednom krúžku, kde si už za tú krátku chvíľku stihol vyšliapať cestíčku v tvare podobnú písmenu O.

Ah no jasné, na chvíľu aj zabudol že Ikke vlastne nevidí. Zväčša reagoval úplne prirodzene tak celkom zabúdal na túto jeho vlastnosť. Možno budú vo svorke dvaja slepí...„Tu som..." šteknul ubolene. „hrali sme sa s bratom a...a...moje oko... bolí." s prižmúreným druhým okom zbadal pred sebou krv, kto vie či to išlo z oka alebo mal aj okolie poranené. Nevidel sa, nevedel. Bolesť bola rozsiahlá tak že ani netušil kde je jej presné centrum. Chvíľu na jeho slová Ikke už stál pri ňom. Bál sa čo mu na to povie, no už aby to mal celé za sebou.

„Zaujímavé." Počúval slová Jariho. Doposiaľ mu nenapadlo niečo na tento spôsob. Na chvíľku sa nad tým zamyslel. Chudák bažant. pomyslel pri pohľade naň. „Vďaka za tvoju obetu." povedal nakoniec vlček nepoškvrnený smrťou iného tvora. Neuvedomoval si životy iných zvierat. V tomto čase bol na to ešte veľmi malý. Predstava že by nejaký iný väčší tvor než je vlk, ulovil niekoho z jeho súrodencov, len preto aby prežil, bola desivá. Ale to bol asi život a teraz si to nejak začal uvedomovať.
Napokon zobral bažant, „maj sa!" zamumlal cez perie a hrdo si vykročil vpred, smer nora.

Bolo chvíľu po incidente kedy sa dvaja bratia hrali na brananov a vrážali do seba navzájom s hlavami - teda s ich rožkami. Samozrejme že sa zase o niečo doťahovali, no tento krát to skončilo o čosi dosť horšie než inokedy. Rodičia neboli prítomní, nemal kto na nich striehnuť. Skvelý čas na nešťastie. Poškodili si oči. Zath prišiel o ľavé oko. Krvácalo mu a bolo zreteľne počuť jeho nariekanie kdesi v jaskyni. Skuvíňal a držal sa za oko. Keď začul hlas liečiteľa, odľahlo mu. Ešte že má mágiu... Snáď budem vidieť... „Ikke!" štekol zúfalo Zath poslepu. Od bolesti mal aj druhé oko prižmúrené a tak sotva videl.

Zdrhanie nemalo význam, Ikke by si ho našiel tak či tak. Keby boli tuláci, bolo by to iné a o to viac jednoduchšie. Žili však na jednom území kde sa jeden veľmi ťažko vedel vyhnúť iným keď o to stál. Málokedy sa našla taká tá chvíľa pre seba. Síce ich teraz bolo trochu menej vo svorke, čož malo svoje výhody i nevýhody ale budiš.
„Asi máš pravdu." odpovedal k tej chvíľke pozastavenia a vnímania priestoru.
„Mhm, koho bavia bežné nudné veci." povedal tak vyzívavo. „Rad skúmam niečo nové." dodal.

Samice: Asphodelle, Bellanna, Zaniyah

Samci: Gilgamesh, Timothee, Iska

Naklonil hlavu keď Jari poďakoval za obeť. „Prečo ďakuješ?" vyzvedal. „Dobre! Budem." ihneď prikývnul k jeho radám. Kto by bol povedal že aj na takých veciach záleží, hmmm. Má sa ešte veľa čo učiť.
„Oooo! Môj prvý úlovok!" v očiach mal akoby hviezdičky čo sa mu rozžiari od nadšenia že niečo ulovil, i keď len s veľmi veľkou pomocou. No hlavne že sa účastnil lovu a navždy si zapamätá prístup a štýl akým lovili. Plánoval vziať korisť a utekať s ňou hneď do nory, nech sa môže ísť bratovi pochváliť.

Na plese videl Zathriana snáď každý hah! Toľko pozornosti uputali spolu s Gay a ich horiacimi nožkami! Jedná radosť, najmä pre jeho otca ktorý ho tu za to určite nechal. Od hanbí sa radšej vydal preč z Norestu.
Kto vie čo Zath plánoval že sa mu slušnosti zachcelo. Pre niečo to ten účel malo. Kto vie či nu to vyjde. Bol len decko, takmer ročne, no ešte mu chvíľka chýbala. Kto vie koľko teraz mal. „Hľadať? A mňa? Prosím ťa! Viem sa postarať o seba aj sám." hrdosť z neho smrdela na sto vlčích krokov no bol so sebou spokojný. Vlček mal dajaky známy pach, ktorý cítil veľmi slabo na ich hraniciach. Možno susedia nejaký? Kiežby si vedel spomenúť jak sa volali. Nu to je jedno. „Teba hľadať nebudú?" spýtal sa možno hlúpu otázku ale kto vie, možno sa tu typek poflakuje miesto toho aby bol užitočný. Zath mám zatiaľ právo na poflakovanie. Nebol dospelý a nikto mu nič zlé nemohol predsa, nie?

Ešte že v dospelosti nebude o moc menší než Cyro a než ako je tomu teraz. Bol ešte len vĺča, i keď vlastne ani nie...jeden rok by mal mať teraz niekedy. Už aby mal aj ceremoniál za sebou... blbá zima! No snáď bude aspoň nejak užitoční. O chvíľu by mal ísť kacať drevo i keď vôbec nemal šajnu ako. No uvidí sa, starší majú určité nejaký spôsob čo od nich odkuká.
Trochu nechápal slovám čo Cyrano vyslovil ale nechal to tak. Nereagoval na ne nijako, i tak chvíľu na to zbadal vojsť do jaskyne vlčku - Dell, s ktorou už mal tú česť zažiť nejaký ten trapas s pavúkom a taktiež tu bol Targa, ktorý ich informoval o vecaich nachadzajúcih sa v jaskyni. Dobre vedieť...ale tej čaj by si aj dal na koštovku.
„Hej!!! Dávaj bacha." zavrčal po ňom keď mu jeho chvost len tak preletel okolo tela, že ho skoro zbičoval. „Al chceš tak poďme ale ukľudní si chvost." krčil nosom nahnevane.