Príspevky užívateľa

Bolo mu veeeeľmi jasné, prečo sa na neho Adain takto divá. Ani hlúpy by mu na také správanie neskončil.
Kyvnul hlavou nad jeho múdrymi slovami. Mal pravdu, musel byť obozretnejší.
„Nooo môžem aj to najskôr skúsiť..." nechal si poradiť, keď sa mu predtým takto nešťastne zaklamal. Popodišiel ďalej od stromu. Vyskúšal si skok v priestore. Jeho mladé nôžky skakali jedna radosť bez jedného prasknutia. Boli ako pružina. „Môže byť?" spýtal sa následne po pár pokusoch, aby mal povolenie vyskúšať "beh" po strome.

Naďalej kráčal vedľa hnedastého. Zmienka o jeho otcovi v ňom opäť niečo vyvolala ale nevedel čo to bolo. Čo hnev či smútok či niečo celkom iné. „Budem lepší než on. Omnoho lepší! Nezradím svorku ako on..." namosurene prehovoril stále hľadiac kdesi mimo len nie na Feiera.
Povzdychol si, nechal to tak zatiaľ. Bolo dobré že Feier sa moc toho nedržal. Zdálo sa že ho to len provokuje.
„M-hm, pokúsim sa. Aspoň nebudem na neho myslieť." poslednú vetu si skôr zamrmlal i keď stále ju bolo možné počuť.
„Moc čo o nej neviem. Možno ani žiadnu nemám..." dodal. Zatiaľ nevedel o tom že by sa mu nejak prejavila. Skúšal to už veľa krát. Netušil ako ju "zapnúť".

Na jeho "upozornenie" ohľadom formálnosti kyvnul hlavou len tak pre seba, keďže to nemohol vidieť. Keď mu to došlo tak vydal zo seba niečo ako „m-hm." na náznak toho, že rozumie.
Musel uznať že má pravdu, naposledy na plese to nebolo bohvie čo hah. Musel byť na neho Ikke s Feierom a ostatnými nadšený. Tu to bolo o čosi pokojnejšie. I keď aj o to by sa vedel Zath postarať, aby tomu tak nebolo. No nemohol si dovoľovať veľa na území svorky. Lepšie to bolo za hranicami. „Áno, je tu pekný výhľad." povedal po tom, čo sa rozhliadol po okolitej krajine. Posadil sa.

Chcel byť predsa najlepší tak sa musel rýchlo učiť. Tak rýchlo čo to len šlo!
Keď mu začal vysvetľovať trochu teórie ohľadom usmrtenia cez krk, pozorne načúval. „Jasne! Budem sa tešiť!" nadskočil už teraz nadšene že ho čaká tréning v boji.
"hmm dobre." zamyslene odpovedal a sledoval názornú ukážku. Potom si to aj on sám vyskúšal. Skúsil napodobniť to čo robil Jari. Možno sa dal trošku vedľa... Zakúsol sa čo najsilnejšie munto išlo. Cítil ako mu červená tekutina prúdi okolo zubov, po jazyku a tak podobne. Pustil, no bažant sa zdal byť nejak pri živote. Hhh krucinal! Nevyšlo to. Fňuk.

Zima krajinu nešetrila a rovnako tak nešetrila jej obyvateľov. Dávala každému zabrať a preto bolo potrebné s tým niečo robiť. Hnedý alfa zorganizoval zber surovín - konkrétne dreva v syslom háji. Čiže sa jednalo o kácanie stromov... Samozrejme že sa aj on musel vydať s nimi, i keď nikdy predtým strom nekácal a nemal šajnu ako to vôbec bude prebiehať. Vypočul si slová Feiera. Ani jeho šialená hlavička si nevedela predstaviť čo má vlastne robiť a tak stál na mieste a kukal sa na stromy, kým nezbadal ostatných ako sa pričiňujú. Jeden využíval váhu, iný laná, no čo keby on skúsil svoju mágiu? Nevedel ju moc používať. Objavil ju len nedávno úplne náhodou keď si len tak nohy pripútal o zem keď kdesi zase zúril. Postavil sa pred jeden z menších stromkov a snažil sa aktivovať svoju mágiu. Po chvíľke trápenia sa pri ňom zjavili malé retiazky, ktoré sa následne zväčšili a nemotorne obmotali okolo kmeňa stromu. Dávalo mu to zabrať. No napokon s pár škubnutiami a ťahaním sa mu to nejak podarilo. Pfju... povzdychol si potajme. Kuknil na ostatných, čo porábaju. Asi by mal aj on začať lámať tie menšie časti. Mágiu "vypnul" po tom ako zvalil ten strom, na a začal teda lámať konáre stromu.

Brúdil sa ťažkým snehom, i keď ho nebolo zrovna veľa. Mal len niečo okolo jedného roku a nebolo to zrovna dávno, čo napadol prvý sneh, ktorý videl po prvý krat. No ako už zistil, behať po Noreste počas zimy nie je kto vie čo. Bolo to o čosi náročnejšie, no očividne mu to nijak moc neprekážalo. Nebol zvyknutý chodiť ďaleko od svorky tak ale sem-tam sa mu podarilo zdrhúť od Feiera. Mal pocit že občas mal tendenciu až moc často naň dozerať. Kto vie prečo. Však predsa vôbec nebol nijako problémový a vedel sa postarať o seba aj sám bez rodiny! Bez otca a mami...a sestier. V hĺbke duše mu veľmi chýbali no skrýval to za svoj hnev. Ťažko povedať či im to niekedy odpustí...
Medzi tým ako dúmal nad rôznymi vecami, zacítil niekoho pach. Nebol si úplne istý, o koho sa jedná i keď podvedomie mu nahováralo správne. Onedlho už aj zbadal červené parožie. WOAH! To vyzerá coool! pozeral sa na vlka neďaleko od seba s mierne otvorenou papulkou, ktorú chvíľu na to zavrel. Kiežby aj on mal také rohy! Ehm- asi by sa mal pozdraviť. „Dobrý deň!" vyslovil keď mu došlo že sa biely vlk naň pozerá. Neplánoval byť hneď zlý na cudzinca. Najskôr chcel zistiť o koho sa jedná. Nemal vôbec šajnu že to je jeho otca brat.

Keďže je stále šteňa tak je krpec pre všetkých obrov v Azaryne... Ale on bude veľký! Ešte vyrastie do výšin, určite! Potom sa oň bude smiať ostatným. Hahahah. Ale na to bol ešte čas. Mal celý život pred sebou. „Jaký prcek?! Nie som žiadny prcek!" šteknul namosurene na jeho poznámku a chcel sa tváriť urazene. Ako si to len dovoľuje! Grrr... prešlo mu hlavou. To si len tak nenechá!
Naježene mu ešte odpovedal na jeho otázku aby nebol za neslušného a cez svoj hnev neignoroval to čo sa ho pýtal. „Len som prišiel skúmať čo sa nachádza na našom území." zima mu nevadila, aspoň sa tak tváril. Bol zvedavý, čo mu na to povie.

Po prerušení chvíľkového ticha Feierovimi slovami sa napokon postavil a nenamietal. Prechádzka mu neuškodí, navyše sedieť tu v trapnom tichu, tak nikam sa nedostane. Takto možno potom zdrhne ak bude moc zle a bude sa vypytovať až priveľmi či také niečo. Pomalým krokom kráčal vedľa hnedého obrieho vlka. Keď mu však položil otázku, ktorú nečakal a týkala sa niečoho iného, než čo si myslel, mierne ho to prekvapilo. „umm..." zamyslel sa. Asi vedel čo chce byť, no aj tak sa nad tým chvíľu pozastavil aby si bol istý odpovede. Snáď prvý krát čo bezhlavo neodpovedá. „Bojovníkom by som chcel byť." odpovedal napokon s o čosi lepšou náladou. Pozdávalo sa tak, no stačila chvíľka a zase bol tam kde predtým, rozmýšľajúc nad rodinou.

Chvíľku nechápal, čo jeho slovami má na mysli, no po názornej ukážke to asi pochopil. Ani sa z miesta nepohol ako stál kusok od stredu, tam jak sa otočil na Adaina. No, možno dal krok dozadu aby ho nezrámoval, alebo teda neodvial vietor z toľkej rýchlosti hah. Ako to že na niečo takéto neprišiel skôr??? Asi mu to skôr prišlo tak že sa rozplácne o kmeň stromu než akoby mu to malo pomôcť vyskočiť hore. No niečo na tom asi bolo...hmpf.
Pri jeho zazubení odvrátil od neho zrak a pozrel sa opäť na strom. Nevyzeralo to nijak komplikovane. Na Adaina sa pozrel keď znova prehovoril. „Um... jasné že som o tebe vedeel." zaklamal a bolo to na ňom poznať. Uvedomil si to a tak sa nakoniec nervózne zasmial. Hah...ups. Odhalil sa sám.

Zath sa síce veľmi rád hral na frajera ale pavúkom sa oblúkom vyhýbal. Sotva sa na ne pozrieť dokázal. Hnus, des, fuj, ble... Za tu frajerinu to naozaj nestálo. Radšej sa bude tváriť že mu ide o bezpečie všetkých a nie hlavne seba. Ale možné bolo čokoľvek a možno mal aj Zathrian pravdu že je jedovatý! To predsa nemal odkiaľ vedieť! Čo ak by sa zrazu otrávil a bolo by po ňom??? Musel byť opatrný predsa..to by bolo keby ho Dell musela odviesť za liečiteľom.
Začínal chytať paniku keď po takom obrovskom pavúkovi nebolo ani stopy a on mal pocit že je stále kdesi pri nich uhhhh. Zimomriavky! V prítomnosti jeho spoločníčky sa však snažil vyzerať nie tak vystrašene... čo by to bol za chlapa! Pri požiadavke o prezretí jej srsti, či sa tam nenachádza ony pavúk, neváhal a hneď sa začal pozerať. Nuž, mala šťastie. „Nevidím ho na tebe." prehovoril. Snáď jej tam medzi tými kytkami kdesi nesplyval alebo snáď nebol moc slepý.... niečo ho zašteklilo na chrbte, už nal v pláne sa poskrabať. „Nemám ho ja na chrbte?" otočil sa bokom k slečne a dúfal že sa mu to len zdálo.

Kto vie či sa mu vôbec niekedy podarí si priznať vlastné chyby a radšej sa povedať že niečo nevie... možno že z toho dospeje, no zatiaľ tomu tak nevypadalo. Musíme byť ticho, okay." zašepkal si vo vlastnej mysli ako by sa tváril že to bolo počuť z jeho úst a že mu Jarumi rozumel. Kyvnul pritom automaticky hlavičkou že rozumie. Netušil odkiaľ to mal, spravil to podvedome. Opakoval presne to čo Jari, primrčil sa k zemi a plazil sa čo to šlo...a hlavne aby bol potichu. Ide mi to dobre, no nie? Doslova kupíruje okrídleného vlka pred sebou...
Yay! Vyšlo to! Radostne nadskočil a ihneď bežal ku svoreniu čo ležalo na zemi. Toto bol ževraj bažant. Vyzeral zaujímavo. „Jasné!" šteknul pripravený sa zakusnúť. Či sa mu to ale podarí to bolo otázne... chudák bažant aby dlho netrpel...

Hhh krucipisek! zanadával si v tíšku svojej dušičky. Jak sa Ikke na neho "pozeral", nebol si tak úplne istý, či vie, že sa jedná o tohto nezbedného člena ich svorky. Uh...
„Um... dobrý deň." dostal zo seba napokon. Nechcel po jeho slovách sa pridlho odmlčať aby nevyzeral nejak seknuto a že mu nevyšiel jeho nenápadný utek ktorý vôbec nemal na pláne, že áno. Tíško si povzdychol. Nuž už sa musel zmieriť s tým, čo má prísť. Stále tušil že sa s ním Ikke vážne chce porozprávať ohľadom jeho správania na plese a ba možno aj o niečom inom, no stále k téme ohľadom jeho nevychovanosti. No nemal z toho dobrý pocit. Kým ho nikto nezbije za to čo robí, bude viac v chille, tak dúfajme že to Ikke znáša nie až tak zle, aby niekoho bil. Nepoznal moc správania ich členov, stále sa len zoznamoval v podstate a vedel len toľko čo mu niekto sám povedal, či čo sa náhodne dozvedel. No nejak hlbšie to neskúmal.

Počul že sa ktosi blíži k nemu, no nechcel zodvihnúť zrak úplne. Len tak mierne nakukol a keď zbadal o koho sa jedná, opäť sa díval na svoje packy. Najradšej by utiekol kdesi do kúta a tam sa vyplakal, ale nevedel sa pohnúť z miesta. Stuhnul od toľkých nepokojov že na chvíľu akoby zabudol rozmýšľať nad ovládaním celého svojho tela. Akonáhle ho Feier, nový alfa pozdravil, už bolo zbytočne utekať. „Ahoj." zamrmlal si popod nos odzdrav. Nechcel sa s nikým rozprávať...a už vôbec nie o svojích pocitoch. Jedine tak bratovi by sa mooožno zveril, ale nikomu inému. Bude zázrak ak ho vôbec niekto prinúti sa zveriť o tom čo práve prežíva. Necítil sa dobre, to však neprizná i keď to je na ňom vidno...

Mierne sebou škubnul keď sa za ním ozval hlas okrídleného vlka. „Hm?" Prestal skákať po strome a na chvíľu sa ukľudnil. „Noo uhm, tak nejak som skúšal svoje limity." poznamenal. Nechcel vravieť že to bolo kvôli veveričke, keďže zo začiatku aj bolo, no neskôr mu išlo len o to, či čo vôbec dokáže spraviť so svojimi lezeckými schopnosťami. Asi to bolo márne ale čo už. Neskúsiš, nevieš. Keby má krídla ako Adain, hneď by bol hore, no to už bolo i tak jedno, keďže veverička si odskákala už cez vetvy kdesi do hlbín lesa, do bezpečia. Ani mu vlastne nedošlo že Adain mu chcel niečo naznačiť s tým kritím chrbta...stál si trochu na kábliku a neuvažoval nad ničím iným len veveričkou hah. Neskúsený mladý chlapec.

Poprosila by som ľubovoľnú mágiu pre Zathriana.