Príspevky užívateľa

„To mi je šumák že zaútočil na teba, snáď si len nejaká bábovečka fajnová, ba sa bojíš s vlčaťom poprať!" vysmial sa mu s pokrčeným nosom. Keby jeho napadne vlča, možno by ani len neváhal a zabil by ho...i keď snáď taký drastický až nebol nie? Ťažko povedať keď nemal takú skúsenosť...Chcel ich oboch vyhecovať nech sa niečo viac deje, toto bola zatiaľ len nuda. „Nemusí ťa zaujímať ako naše vlčata výchovame. Sú také aké majú byť." pozrel na Plameňa. „Nepočúvaj ho a radšej mu ukáž čo v tebe je." pobodnul ho vyzývavo. Poď Plameň! Do toho, hah! Ukáž mu poriadnu Azarynskú rvačku! Až mal on sám chuť niekoho roztrhať.

Trpezlivosti moc nemal ale sledoval, zatiaľ pokojne, kým sa Plameň rozbehne do akcie. Tváril sa že nič. Že sú tu oba len na "vychádzke" či také dačo. Nekomentoval kým nebolo treba.
Útok zrzek očividne nečakal keďže ho vlča dokázalo zhodiť na zem. Sám bol prekvapený ale vedel že vyhráte nemá, narozdiel od toho čo si Plameň myslel. Predpokladal že sa vlček bude brániť len nečakal že s takou mágiou ktorú on sám ešte nevidel - horká voda? Zaujímavé. Pristúpil bližšie k Plameňovi. „Si v poriadku?" pýtal sa drobca a následne obratil pohľad na dospelého vlka a zamračil sa. „Si normálny? Útočiť na vlča!" zavrčal zrzkovi. Veď kto by len útočil a blížil vlčaťu! Snáď maj nejaký rozum vlku!

Jeho požiadavka ho prekvapila ale nebolo to nič strašné tak prečo mu nevyhovieť? Možno na základe toho bude chcieť časom stať stále po jeho boku a možno sa vypracuje na betu? Kto vie. „Dobre, prečo nie." odpovedal napokon vlčaťu. Stále lepšie toto ako čokoľvek iné čo by musel on robiť, mohol si vybrať aj horšie veci.

Plamen sa dal do pohybu, zatiaľ bol rozhodnú len sledovať, že ako si poradí. Samozrejme že ho bude brániť keď pôjde do tuhého aby nemal na krku dvoch nahnevaných rodičov but whatever, netrapili ho tak ako keď nebol alfa, teraz mu nič nezmôžu. Načúvali historku od zrzka. Zaujímavé, asi to bude mať Plameň ťažké ak sme stretli nejakého bojovníka, či miestného rváča. Asi si mal zobrať nejakú pochutinu, aby si poriadne užil pohľad na to, čo sa bude diať.

Pozeral sa na neho keď spomínal ples. „Áno, to sú tí čo usporiadavajú ples. Možno bude aj tento rok...ak chceš tak ťa tam zoberiem." Zath pôjde na ples tak či onak ak bude. Chcel sa vidieť s Ghaa'yel i keď úplne nevedel ako tento ich vzťah bude fungovať na tomto podujatí...a celkovo vôbec. Ehm.
„Uvidíš, záleží koho stretneme, môžeš si sám rozhodnúť koho zvládneš, či prvého vlka čo uvidíme alebo niekoho ďalšieho." odpovedal na jeho otázku, mohol sa biť s kýmkoľvek len chcel. Chcel vedieť akú má kuráž a na koho si trúfne. Keď sa pýtal na odmenu, myslel si že ho porazí. Odmenou bude že nechcipneš... Prvé čo mu preletelo hlavou. „Ak vyhráš tak budiš...čo také by si chcel?" uznal napokon že by bolo vhodné ho i pochváliť niečím ak ho tým má motivovať.

Keď si všimol že mu chce Plameň niečo pošeptať tak sa k nemu naklonil. „Ak si na to trúfaš tak áno." šeptnul mu naspäť s prikývnutím. Potom sa opäť obrátil na zrzka. „Nemyslím si." odpovedal Nihilčanovi. Možno ho videl na plese a možno nie, bolo tam toľko vlkov že popravde netušil. Bolo mu to jedno. Zmenilo by to niečo? Určite nie. I keby ho pozná, tak by ho nechal zbiť Plamenom.

Po zdĺhavom nevychádzaním planov, komplikáciach, po rôznych zraneniach...sa Nimlóg konečne zvalil k zemi.
Ešte predtým pár krát schytal kopačku do boku ale zvládal sa ho držať keď stál na kopytách. Musel vydržať do jeho pádu, potom ho pustil aby neskončil ako placka zaľahnutý jeleňovým telom. Odľahlo mu keď mu bolo jasné že sa blíži ku koncu, no kým dýchal konca niet.
Rozhodol sa pokračovať. Zakusol sa doň a začal ho dusiť. Už si všetci vytrápili dosť, aj jeleň. Držal ho silno a pevne, v rámci možností. Snáď len ho nekusne tak ako to schytala Mornie... držal až kým jeleň nevydychol posledný krát.

Bolo az prekvapujúce že tvor vedľa neho dokázal nerečniť tak dlho. Čakal že bude mať mnoho otázok a niektoré z nich napokon aj prišli. „Len pozrieť ako sa darí inej svorke, ako sa darí Nihilu... Budeš mať dôležitú úlohu. Zahráš sa na bojovníka, ukážeš mi aký vieš byť silný? Premôžeš iného vlka?" odpovedal Plamenovi a zároveň sa pozrel na neho keď chcel vidieť jeho reakciu. On sám by bol zvedavý, kam ho kto vedie keby bol na jeho mieste takže tieto otázky očakával každú chvíľu, no keby má s ním niekto takýto zámer, sám by bol šťastný.
Pri pohľade na toto menšie more sa len pousmial. Bolo jasné poznať že sa krpcovi pohľad na onú rieku nepáčil. „To je rieka, taká ako tá čo ide cez naše územie, len omnoho širšia a možno aj hlbšia." netušil aká je hlboká, nikdy nebol v jej strede. A pravdepodobne ani nikdy nepôjde pokiaľ ho tam niekto nehodí.
Netrvalo im to nijak dlho, už zbadal s prostredím splývajúc čísi kožuch, Nihilského okridleného zrzka. „Zdravím." odzdravil tak ako sa patrilo a potom kuknul na Plamena a čakal či sa pozdraví, ak nie tak by doň štuchol, aby tak urobil. Snáď len aby to hneď nepochopil inak.

Nepovedal by jej ani slovo, určite nie teraz. Možno inokedy ak by si získala jeho dôveru. A to len možno. Nemal dôvod sa spovedať, nikdy nehovoril o svojich citoch i keď to Feier po ňom kedysi chcel, odmietal. Bolo to ťažké obdobie.
Jej slová mu stačili ako odpoveď, nepotreboval viac na jej obhajobu a mohol ju nechať ísť. Nejsou to takové zrůdy, jak si matka vždy myslela a říkala, - mu zarezonovalo v ušiach. Jedna zruda možno stála pred ňou. Síce ešte nikoho nezabil, neváhal by keby má koho a prečo. Zabi alebo budeš zabitý. Musíš zabíjať svojich nepriateľov. Čo je na tom zlé? Keď vlk chce prežiť... Zamyslel sa na chvíľu. Nahlas tieto myšlienky radšej nevyslovil. Keby svorka zistila, aký naozaj je, ako by mohol byť v budúcnosti alfou? „To teda nie su." odpovedal napokon, k predchádzajúcim slovám sa nevyjadril. Počul čo chcel a to mu stačilo. V jeho hlase bolo možné za tým tónom neutrality niečo počuť - sklamanie? Možno trochu niečo na ten spôsob. Či to tak myslel naozaj? Ťažko povedať. Niečo v jeho vnútri bolo iné po jej slovách, akoby mu prehovorila do duše ale asi skôr v tom zlom zmysle... To sa ešte uvidí. Bolo komplikované usúdiť, čo všetko mu hlavou prechádza. Napokon sa len otočil, švihnul párkrát s chvostom a v tichosti odkráčal preč. Krv z oka mu už tak veľmi nestekala ako predtým, no sem tam ešte kvapka spadla niekde za ním ako odchádzal. Mohol pôsobiť zvláštne, bolo mu to jedno. Bez slov odišiel. Bude však dbať na jej existenciu vo svorke. Neveril jej.

Vybral sa na výlet a nie sám. Zobral zo sebou aj krpca Plamena. Prečo? Chcel sa trochu odreagovať. Odreagovať sa s vlčaťom? To neznelo ako Zathrian a ani to nebolo presne tak, ako to mohlo na prvý pohľad vyzerať. Nie že by nemal rád vlčatá ale nevedel ako sa s nimi zaobchádzalo - našťastie nebolo jeho tak za neho nemal žiadnu rodičovskú zodpovednosť ohľadom výchovy, no nie? Síce bol alfa a mal zodpovednosť za neho ako člena, nemal v pláne mu nijak ublížiť. Svorka bola jeho zlatom na ktoré si nenechal siahať. Navyše ho chcel niečomu priučiť...mal šibalský plán, ktorý sa Nihilu nebude páčiť. Ghaa'yel mu vravela že sa Nihil zmenil, tak si to chcel otestovať. Na vlčaťu? Nie tak úplne, veď tam bol s ním...a kto by len už chcel ublížiť nevinnému tvorovy, snáď nebodaj nejaký člen Nihilský. Pft, však si to overia. Keď tak to schyta on a bude mať dotyčný za zadkom celú svorku že ich alfe niečo spravil. Síce on sa len tak nenechá! Ale kto vie ako to ešte dopadne. Najskôr museli niekoho nájsť.

Jeho škubnutia si nevšímal, sam by sa možno zľakol keby ho takto niekto "prepadne" pri love či iných veciach kde sa sustredil. Na jeho poďakovanie len prikývol. Viac sa nevyjadroval, nemal dôvod. Bol to len... syseľ. Ale tí malý zmrdi mali všade skrýše. Bolo ťažké ich chytiť ešte k tomu keď si davali signáli keď videli nebezpečenstvo. Takže stále to nebolo nič ľahké. Nič primitívne. Aspoň nie tak ako sa mohlo niekomu zdať, kto s tým nemal skúsenosti.
Netušil nad čím premýšľal, alebo teda netušil akým spôsobom nad tým rozmýšľal. Všimol si jeho nervozity v hlase. Bojí sa nového alfy? prešlo mu na okamih hlavou. „Tak to ma teší." vravel neutrálnym tónom, nechcel znieť nijak preemočnene ak také slovo vôbec existovalo.
„Nie, nič sa nestalo, ale blíži sa zima a potreboval by som niekoho na vyššom postavení, aby lovci boli dostatočne zorganizovaní počas tohto obdobia. Nemôžeme riskovať že budeme opäť prežívať tú istú zimu čo naposledy." vysvetlil mu. Snáď mu dôjde že miery k tomu že by ho chcel na gamme. Bral by aj Mornie ale tá je už stará a dobitá už bola dosť. Iska bola najlepšia voľba.

Keď vlča videlo jeho čin, jeho samého to potešilo, dialo sa presne to čo chcel. Pri týchto malých drobchoch to bolo viac než jednoduché a v podstate takmer nič mu netrebalo robiť...„Jasne, kľudne o chvíľu keď sa bažanti opäť skryjú." odpovedal Popelovi.
„Za málo." odpovedal na jeho poďakovanie. Pripomínalo mu to keď on ako vlča lovil s Jarumim bažanta, aká to náhoda...trochu mu bolo ľúto že zdrhol zo svorky. Zdálo sa, že s každým s kým sa blíži skôr či neskôr odíde. Čím to asi bolo? Bolo to ním? Či len prostá náhoda? Ťažko povedať... snáď ale s terajšími členmi to tak hrozné nebude. Snáď budú stabilnejší. Vtedy bol mladý, nie že by bol teraz nejaký senior ale už nejaký ten rozum mal.
Keď sa ho spýtal, či chce pierko, prikývol. „Jedno si vezmem." a s jeho dovolením si zobral nejaké menšie ocasné. „Som Zathrian, Alfa Azarynu ak ti nie je známo." odpovedal. Vedel že v jeho veku nemuseli ešte vnímať hierarchiu svorky, ale ak áno, bol to len plusový bod k dobru.

Po Zathrianovom páde na Adaina to Adain nevedel trochu rozdýchať keďže mal vyrazený dych ale Zath nemohol strácať čas aby ho ratoval. Možno bol sobec, čo nemyslel na ostatných, no jeho cieľ bol jednoznačný a chcel doraziť Nimlóga. Jeho plán vyšiel keď Fäoline s Rufusom na seba upútali pozornosť a Nimlóg nevedel čo skôr. Ešte aj ten Cyranov oheň do toho... a Adain tomu tiež napomohol, no chudák sa chvíľu na to preletel kdesi dopreč a Mornie? Keby nie je zaneprázdnený a vidí že ju kusol do krku, tú by už určite chcel zachrániť. No jeho druhý pokus útoku dopadol už o dosť lepšie a zacítil na jazyku jeleňovu krv z boku. Musel stáť na zadných, jeleň to bol vysoký. Okolo neho však preletelo kopyto, ktoré ho prvý krát našťastie netrafilo. Nechcel sa opäť vzdialovať od Nimlóga, už bol pri ňom, tak sa mu bok pokúsil rozdrásať a dúfal, že ho zadná noha od jeleňa netrafí. Nebolo by to nič príjemné. Nevedel čo sa deje na druhej strane Nimlóga, počul niekoho spadnúť, netušil že sa jedná o Mensis, nechcel sa púšťať boku ktorý sa snažil rozdrapiť. Možno sa mu jeho prístup pomstí... uvidí sa, no snažil sa čo to dalo.

Alaric bol snáď najstarší z členov z celého Azarynu...v tom zmysle že si pamätá toho mnoho. Určite. Ešte z čias starého Ignisu, možno aj z čias kedy nevládol jeho otec ale predchádzajúci alfa Nereus...alebo aj Justice či Zora? Nevedel aký starý je, či až taký starý a vôbec netušil ako dávno tomu bolo čo Zoro bol alfou. Nevedel v akých rokoch sa to odohrávalo. Nemal kalendár. Nepočítal to.
Keď tak nad tým rozmýšľal, chvíľu to vypadalo ako by sa pod Alaricom zem prepadla. Bol utiahnutý, s nikým sa nestretaval a to chcel zmeniť. Preto sa ho rozhodol hľadať.
Jeho pach chvíľu necítil, až kym napokon v podstate nedobehol k nemu. Zastavil sa len kúsok od neho. Žeby si dával cvičný beh? Mohlo byť. „Zdravím Alaric. Trenujete"? neutralnym postojom sa opäť našiel ďalší vlk ktorému vykal. Všetci boli starší od neho a on sa cítil jak vlča občas, niet tých mladších ktorý sa narodili nedávno uh.

Už si možno podaktorí členovia mohli všimnúť, že ako nový alfa sa snaží nadviazať vzťahy so všetkými členmi zo svorky. Bola to náročná uloha no chcel mať prehľad. Potreboval ho. Chcel silné väzby a s niektorými členmi nemal tú česť hodiť reč dlhšiu než len ako namatkovy pozdrav v nore keď ráno vstáva a kde spať.
Kráčal územim keď si všimol Mornie sediacu pod stromom. Obdivovala farebné listie stromu. Kto vie na čo myslí...určite by mu nenapadlo že práve nad sťahovaním, ...bola to náročná téma, domov mnohých nahradí iný, nie je to niečo také že si len zbališ kufre a ideš, blížila sa zima. Nebolo jasné aké hostinne územie bude to ich nové ale to bola otázka v neskorších mesiacov.
„Zdravím Mornie." pozdravil slušne ako vychovaný chlapec. Ako sa dnes máte?" vykal jej, bola strašia než on a nemal tú možnosť si s ňou potykať. Chcel byť slušný veru. Z blízka jej jazvy vyzerali...hrozne. Netušil čo presne sa stalo, asi o tom vedel len Feier. Mohla ho prichytiť ako sa pozerá na jej zničené telo... až moc ho to..zaujalo? Upútalo mu to pozornosť jednoducho. Rád by sa jej spýtal na onu príčinu, ako to bolo

Chvíľu ešte kráčal, bol neďaleko nory, keď ju zbadal hľadieť na oblohu niekde nižšie v ich smaragdovom údolí. Vydal sa teda za ňou. Malá mladá vlčica, možno rovesníčka s Popelom, Pstruhom a Plemenom. Aspoň sa nebude nudiť vo svorke a bude môcť sa hrať, vykonávať decke aktivity. V jej veku mu odišli jeho traja súrodenci... On niečo také v podstate nezažil, iba pár momentov kým aj Gläciar napokon neodišiel... Boli to ťažké chvíle pre neho. Čiže vedel sa vžiť do jej emócií momentálne ale kto vie ako to ona vníma?
„Ahoj Valencia." prehovoril keď k nej konečne prišiel a posadil sa vedľa nej. „Užívaš si posledné chvíle teplého počasia?" pozrel na oblohu a potom späť na ňu. Nenápadne si ju prezrel. Čo z nej asi vyrastie?

Netrvalo dlho a o chvíľu už zbadal Iska v akcii. Videl ako loví a preto ostal ticho stať aby mu lov neprerušil. Jeho taktiky boli zaujímavé, určite by si rád pozrel aj iné situácie v love, ako by sa s nimi vysporiadal... možno ho raz bude sledovať so svojou mágiou. Zatiaľ nič také robiť nemusel pretože ho videl odtiaľ kde stál.
„Skvelá práca." prehovoril pochvalne následne po jeho úspešnom love, keď už vedel že nemôže mu žiadnu inú korisť vyplašiť. Ich prvé stretnutie bolo... nepríjemné, nechcel aby sa to opakovala a tak sa snažil spôsobiť viac neutrálne než ako happy či agresívne.
„Ako ti ide lov v poslednej dobe?" vyzvedal. Mal pre neho dôležitú otázku, no nechcel to na neho vychrliť hneď v momente ich stretnutia.