Príspevky užívateľa

Nemusel vlča hľadať dlho, keď začul ramus prichádzajúci tam kdesi z krovia, o chvíľu sa pár bažantov rozbehlo preč od hluku, od chaosu ktorý im spôsobil Popel. Čoho si však bažanti nevšimli, bolo to že on stál presne ich smerom, kadiaľ uháňali preč. Jeden z nich nebol tak vysoko vo vzduchu a rýchlim vypadom a chňapnutí ho už držal v zuboch. Celkom jednoduché, zdálo sa. Nuž mal len šťastie. Prišiel k Popelovi a zhodil bažanta na zem. „Môžes si z neho spraviť celú zbierku peria." prehovoril keď si všimol mladého nadšenie z chvostného pierka.
Chcel na neho aspoň trochu zapôsobiť. Už tak raz zapôsobil na jeho brata tak snáď mu to výjde aj u Popela. Vysoký vlk sa pozeral na drobca, bol zvedavý na jeho reakciu. Nemal rád vlčatá ale musel spraviť niečo aby mal kvalitnú povesť.

Meno postavy: Zathrian
Akú rolu postava v akcii hrala: Zakliatý
S kým a kde hrala: s Ghaa'yel v Dormanskom hvozde
Koľko postov (cca) celkovo pre akciu hrala: 6-7 postov
Krátke zhrnutie príbehu: Zathrian si vzal okuliare, ktoré sa nachádzali pri čiernom jazere. Jeho stretnutie s Ghaa'yel prebiehalo v Dormane, kde ju videl ako príšeru, ktorej sa bál... bál sa o svoj život, no hlasy rozoznať vedel. Prehovárala k nemu, snažila sa mu pomôcť keď videla aký je zmätený, vystrašený. V ten moment mu niečo našepkávalo, že kliatbu preruší keď jej význam lásku a tak aj urobil.
Dopad na postavu: Ako alfa Azarynu uzatvoril vzťah s Nihilskou vlčicou. Nevie sa či vzťah ostane v tajnostia ak nie, aký to bude mať dopad na obe svorky a ich postoj členov? Najmä ak z tohto vzťahu vzniknú vlčata. Riešenie mnohých otázok a odpovedí na ne, možné komplikácie, zvraty.

„Hm?" ozval sa keď chcela ešte niečo dodať. „Rád by som použil mágiu, ak to tebe neprekáža. Bude to aspoň príjemná zmena oproti iným tréningovým bojom. Ale musím ťa varovať, nie je moc príjemná." odpovedal jej. Jeho prvá mágia boli ľadové reťaze, v tomto období ich už vedel používať, síce nemuseli byť stále dosť pevné, zvyšné mágie nechcel zatiaľ používať. Oči mu boli aj tak nanič a krv ešte moc dobre nevedel ovládať.
Hneď jak jej odpovedal, vyrazila k jeho prekvapeniu. Dobrý krok. Vlčica sa po ňom rozbehla celkom rýchlo, takmer by nestihol včas zareagovať. Predsa len nestali od seba až tak ďaleko že by ju videl naberať na rýchlosti počas behu. Bol to pohotový manever čo vykonal - mierila mu na nohy a on ako to len stihol, uskočil. V zápätí ako uskočil, očakával že slečna bude opäť rýchlo reagovať, takže musel byť rýchlejší. Pomohol by si s reťazami ale tie si chcel nechať ako kartu v rukáve. Akonáhle mu nohy dopadli na zem - ak sa naň otočila, švihnul s labou po zemi, smerujúc k jej tvári s prachom z kameňov a drobnými kamienkami. Či už uhľa pohľadom aby sa jej prach nedostal do očí alebo čokoľvek iné čo spravila, hneď po tom po nej vyštartoval a mieril jej na rameno. Chcel sa zakusnuť.

Mala pravdu o tom čo si snáď každý myslel o svorke. On sám si to myslel. Nihil bol... Nihil. Neočakával by že by bol niekedy iný ale po tom čo vravela že čo sa udialo, sledujúc jej povahu pripomínajúcu jej ešte jednu podobnú vlčicu v tomto, možno mala pointu. Možno s tým Nihilom niečo bude, niečo je. Možno sa zmení, we shall see. Sam bol zvedavý a je rád že počul nejakú takúto novú info. Nový panovník... s ním sa raz možno zoznámi. Či to však dopadne dobre to nemohol zaručiť.
Nevyprovokovala ho našťastie a ďalej žila. Jej ďalšie slová ho trochu hitli do duše. Nikto si nikdy rodičov nevybral. toď svätá pravda. Trochu sa ukľudnil s hlbokým povzdychom. „To máš pravdu." uznal napokon keď pomyslel nad svojou rodinou po ktoré nebolo ani stopy. Stále sa pozeral ma ňu. „Som zvedavý, ako sa ti u nás bude páčiť." povedal odmerane. „Snáď ti je jasné ako skončíš pokiaľ sa pokúsiš o to, čo tvoja matka." dodal. Už nekrčil nosom. Nechcel byť zlý na člena Azarynu nech je akéhokoľvek pôvodu no jeho záchvaty hnevu mu občas robili problémy. Kto vie či s Fäoline bude niekedy lepšie vychádzať, než v tento daný moment. „Čo očakávaš od svojho príchodu k nám?" položil jej dôležitú otázku akoby musela už teraz prejsť ceremoniálom.

Ako si myslel že mu šťastie prialo tak v daný moment mu hneď podkoplo jeho myšlienky a predpoklady. Ako naschvál. Presne čo povedal čomu by sa mali vyhýbať, tak chvíľu na to sa s tým stretol - s parožím Nimlóga. Nebolo to príjemné, priam si myslel že sa môže rozlúčiť so životom keď mu pred očami zableskli dve červené šmuhy a on už letel na Adaina. Pád bol o to horší. Zem sa mu snáď zdála tvrdšia ako inokedy no nemohol ostať ležať, musel sa postaviť! Kuknul očkom po Adainovi, ten bude určite v poriadku... medzitým ako letel, dúfal že niekto využil tejto situácie a medzičasom zaútočili ďalší. Mohli mať väčšiu šancu. Ešte predtým však počul Adainove slová. Zmiasť ho zvukom... „Rufus! Upútaj zo zvukom na seba jeleňovu pozornosť! Fäoline ty taktiež!" zvolal na vlkov čo majú robiť. Po prípade sa k nim mohol niekto pridať. Vybral týchto dvoch lebo vlci stáli jeden z ľavej strany a druhý z pravej od Nimlóga. Mohli ho tým zmiasť a nemusel sa rozhodnúť hneď bežať len za tým jedným, čo by robil hluk. „Ostatní ideme útočiť, snažte sa nebyť hlučný!" rozkázal a stíchnul. Počkal kým Rufus a Fäo vykonajú čo im povedal a až potom sa opäť vydal do útoku, keď Nimlóg bol nimi upútaní. Nechcel zopakovať rovanku chybu dva krát. Síce ho telo bolelo z tvrdého pádu, nemal čas nad tým rozmýšľať. Vydal sa smerom od zadu k Nimlogovi, spravil si taký menší obluk aby mu nebol "na očiach" a smeroval mu na bok od zadku. Ale nie úplne od zadku. Nechcel aby mu dal Nimlóg kopačku, chcel sa tomu vyvarovať.

Obidve vlčice podali vynikajúci výkon. Ich boj bol napínavý, dynamický, preukázali svoje bojové zručnosti a charakter. Darilo sa im dobre. Bolo mierne vidieť že nie sú skúsené bojovníčky ale vyučia sa tomu tak. Zathrian bol rád. Páčilo sa mu celé dianie. Obe vlčice si zaslúžia uznanie za svoje výkony. Zaujímavé bolo sledovať, ako sa každá z nich snaží využiť svoje silné stránky a zneškodniť súperku...
„Koniec." prehovoril po chvíli sledovania. „Obe ste sa predviedli a tým si zaslúžite povýšenie na Thety. Fäoline a Sassafras, gratulujem vám." prikývol im hrdo. Mohli sa považovať za oficiálne členky Azarynu. Sixten nedorazil, žiadny ulovok nedorazil. Stalo sa mu niečo? Netušil. Rozhliadol sa po okolí. „Bohužiaľ, Sixten nedorazil vôbec a týmto svoju úlohu nesplnil. Tým pádom už viac nebude považovaný za člena Azarynu a bude vyhnaný." oznamil im. Také boli pravidlá, bez výnimky. Samozrejme ak by to chcel skúsiť druhý krát, dovolené mu to možno bude ale bude sa musieť naozaj snažiť. „Týmto je ceremoniál ukončený." dodal na záver a dal im pokyn k rozchodu.

Situácia sa stále len komplikovala a komplikovala. Rufus bol zranený, z Cyrana bola horiaca fakľa, Mensis sa zridala a bohvie v akom je stave...Iska ostal hore spolu s Feierom a Mornie. Nezdálo sa že by sa vydali za nimi dole k ostatným. Iska niečo zakričal, trochu zle ho počul tým jak kamene pod jeho nohami sa kotúlali a robili hluk ale niečo so zlým zrakom čul.
Snažil sa zísť. Na opatrnosť moc nedbal, kde sa mu zdála dobra cesta tam skočil a akosi mu to vyšlo a zišiel až dolu ku zvyšku ohrozených členov. Čiže dopadol lepšie ako Menis, ktorá vyrazila ešte pred ním a on sa našťastie nezridal. Chcel jej pomôcť ale akonáhle zbadal že opäť stojí na nohách pokračoval. Jeho úspešne zojdenie ho motivovalo k svojím činom, k svojím plánom. Šťastie mu prialo konečne, aspoň v jednej veci. „Pripravte sa na priamy útok! Vyhýbajte sa jeho parožiu a ústam!" zvolal na nich, všimol si predtým jeho zubov, ktoré neboli o nič tupšie ako tie jeho. Nechcel aby si na niekom z nich pochutnal. Po tom čo to zvolal rozhodol sa naň rovno zaútočiť. Útočil mu na bok, po prípade ak situácia bude vhodná, mu chcel skočiť na chrbát.

Dnešný deň pokračovať vo svojich plánoch - zoznámiť sa s vlkmi s ktorými ešte nemal šancu hodiť reč alebo si chcel zlepšiť vzťahy ktoré vreli. Jednou z týchto vlkov bola aj Valencia, ktorú mal na starosti Rúfus. Zaujímalo ho ako si túto vlča u nich zvyká a tak všeobecne chcel byť oboznámený... najmä o jej povahe. Vedel moc aká stará je, či už bude mať teraz niekedy jeden rok či sotva, možno že na to čoskoro príde len sa na ňu pozrie. V prvom rade ju musel nájsť. Nemusel chodiť ani nijak ďaleko od nory a už zacítil ešte nie tak známy pach. Nepoznal to a tak predpokladal že ho bude ona. Kráčal za zdrojom voňavého kožuška.

Ráno vstal a len tak sa rozhodol že by to chcelo zlepšiť vzťahy aspoň čo sa týka vnútorne v ich svorke. Čo by to bol za alfa keby ho nikto nemá rád? Bol mladý no rozumu mal. Vytipoval si pár vlkov ktorých chce v najbližších dňoch stretnúť a hodiť s nimi len tak reč. Jeden z nich bol Iska. Ich prvé stretnutie nebolo bohvie aké...no pristihol ho počas leta kedy mal zlý deň...asi. No chcel to skúsiť napraviť. Snáď to nejak pôjde. A snáď to nedopadne ešte horšie. Zívnul si. Nebolo nijak skoro ráno, slnko už postupne vychádzalo no dnes v noci sa mu tak dobre spalo, že by najradšej ani nevyšiel z pelechu. Avšak mal svoje povinnosti a musel ich brať zodpovedne. Hľadal po území nejaké stopy po Iskovi. Až napokon zacítil pach. Nachádzali sa v horách na kraji územia.

Bol novým alfom len krátko a prišlo mu ako fajn vec zoznámiť sa so všetkými členmi svorky. Nie že by ich nepoznal po mene všetkých alebo akoby mu boli cudzí, len jednoducho s niektorými akosi nehodil ešte spoločnú reč. Ak chcel aby ho obdivovali a podporovali v jeho rozhodnutiach, chcelo to nadviazať nejaké tie vzťahy. S niektorými nezačal najlepšie a napríklad s vlčatami nemal ešte šancu hovoriť...okrem jedného z nich a to išlo celkom fajn na to že ich moc nemusí, tak to skúsi aj i druhého. Kráčal územím so zámerom nájsť jedno z vĺčat až kým nenašiel stopu a nevydal sa po nej.

Keď sa mu podelil o to, o čom netušil, že by niekto taký krutý mohol existovať. Prekvapene zamrkal. Bol to trochu šok. Zath vedel byť krutý ale že by toto dokázal spraviť to asi nie... Bolo to moc. Bolo to hrozné. Nevedel si predstaviť že by mu niekto doniesol otcove oči... Bolo to hrozné. „Chápem...je mi to ľúto." povedal úprimne. Nechcel aby o tom viac rozprával už len pre Rufusove dobro. Niečo také nemôže byť príjemné... jednoznačne nie. „Je to viac než len pochopiteľne, nemusíš o tom rozprávať." odpovedal mu. „Nechám ťa radšej samého, nech sa môžeš lepšie upokojiť. S tou dýkou však už nič neskúšaj." pozeral sa na neho. Pokiaľ už nič viac nemal na mysli, pokračoval preč od neho. Ešte sa pred obchodom na neho obzrel, aby sa ujistil že je vážne v poriadku...

Jeho zmätenosti si istotne všimol. Nechápal čo sa udialo. Neodpovedal mu na jeho prvú otázku a vlastne ani si nebol istý, či tu odpoveď od neho chce, nech to bolo čokoľvek. Bol "ochotný" sa zabiť len pretože videl jeho mágiu. Nemohlo to byť len tak niečo... nepáčilo sa mu to.
Bol rád že už je v poriadku a keď sa mu odprevadil, ako s ana chvíľu zamračil, tak o chvíľu už sa nemračil. Povzdychol si. „Tie oči boli moja mágia, nevedel som že ti mohla niečo takéto spôsobiť....to ja sa ospravedlňujem." prehovoril. Keby ju nepoužil tak sa toto nestane. Bola to jeho chyba. No stále nechápal prečo by to niečo také v ňom vyvolalo. Zdálo sa však, že o tom nechce hovoriť, keď sa vyjol jeho otázke...

Úsmev. Nič také by od nej nečakal. V podstate cele toto ako reagovala bolo pre neho veľmi nečakane. Netuším a ani by ho vo sne nenapadlo že by takto Ghaa'yel reagovala na jeho slová o vyznaní lásky k nej. Sám bol v šoku že to dokázal po prvý krát povedať, bola pre neho prvá. Nemyslel si že by ideálnejšiu partnerku našiel. Mať ju každý deň po boku by bolo ako splnený sen. Toľko veci by spoločne dokázali! Môžno by si podrobili celý Norest!! Ah, bolo by to krásne... Úsmev jej opätoval a stále neupadával ani po jej súhlasu, zvládnu to. „Určite." prikývol jej. Neľutoval ani on.
Dúfal však že sa k nim pridá, no keď povedala že nemôže a že kvôli čomu, prekvapilo ho to. Tak silná rodina že by ovládala dve svorky? Zdá sa že limitov pre niektorých niet. Rovnako sa jej dival do očí, keď naňho vravela. Krásnejšieho pohľadu niet.
„Starostí navyše sa nebojím, pokiaľ to znamená že by som mohol byť stále s tebou." vravel, ako sa hovorí, od srdca. Nevedel aký rozsah problémov to bol, netušil ani aké. No dve svorky keby išli voči nim, mohol by to byť ich koniec. Bol schopný obetovať svoju svorku kvôli Ghaa'yel? Možno? Dá sa povedať že by išiel kvôli láske i cez mŕtvoly. We shall see. „A čo by si potrebovala vyriešiť s tvojou rodinou? Či som ideálny partner pre teba?" trochu upustil od tejto romantiky a mierne sa zasmial. Nevedel že sa možno trafil. On s týmto nemal problém, bol alfa a jeho rodina tu už nebola.
Jej návrh ho viac než len prekvapil. Počul že v Nihile je nový alfa ale spojenectvo s Nihilom?? A čo Prizrační. Nechce aby žiadna svorka bola na tou jeho. Nepozdávalo sa mu to a začínal mať pochybnosti. „Mení sa k lepšiemu vravíš..." odpovedal premýšľajúc. Pre nich dvoch by to bola otvorená cesta k sebe ale nevedel si predstaviť mať s niekým spojenectvo. Ešte k tomu s Nihilom ktorého nemal nič v obľube...i keď Fäoline bola povahovo blízko k tej ktorú obľubuje u vlkov a ona tiež bola z Nihilu.... Možno že sa tam vážne niečo mení. „Musel by som sa stretnúť s vašim alfom... či panovníkom aby som vedel zhodnotiť toto rozhodnutie. Neviem však či to bude reálne...Síce by nám to uľahčilo naše stretávanie." pozeral sa stále na ňu. Bolo vidieť na ňom že sa mu to mierne nepáčilo, že mal pochybnosti ale odpustil si akúkoľvek poznámku ohľadom Nihilu. Ghaa'yel to mohlo byť jasné, predsa len na predchádzajúcom stretnutí niečo vravil o Nihile a tak asi mala nejaký obraz o jeho pohľade na vec. To sa však mohlo teraz ľahko zmeniť.

Cyrano ti nemehlo! prešlo mu hlavou keď videl vlka sa kotulať dole svahom. Nechcel ani len komentovať svoju zlosť ktorá sa v ňom momentálne nahromadila. Bol nahnevaný, mohli teraz po Nimlogovi hádzať rôzne kamene a klady, vetvy, čokoľvek aby ho ubili k smrti a takto nemôžu! Teda môžu...ak nikomu nebude prekážať že môžu zastihnúť Cyrana a teraz už aj s Rufusom. Rufusa mu bolo viac ľúto ako Cyrana ale žiaľ stále to bol člen svorky a museli ich zachrániť. Rúfus mohol odletieť a Cyrano tam mohol ostať na pospas smrti. To by Feier určite nedovolil, nesúhlasil by s ním a Zath nebol alfa, nemohol si to dovoliť žiaľbohu a vďakabohu pre Cyra.
„Zmiznite odtiaľ!" kričal Zath, Mensis sa rozbehla bežať dole svahom, nebol si istý či to bol dobrý nápad, čím viac vlkov sa vystaví Nimlogovi tvárou v tvár o to horšie! Ale čo ak nemali inú možnosť a viacerí sa mu postaviť čelom? Čo ak to bola jediná možnosť? Mohli sa zraniť viacerí, liečiteľov však našťastie stále mali a tým by nemusel nikto zomrieť... snáď. Hádzať z takej diaľky malé kamene a vetvy na Nimloga nebudú moc efektívne. Pomyslel si keď videl Mornie a Isku. Efektívnejšie by bolo mu zhodiť kameň priam na hlavu nech sa omráči, najlepšie viac kameňov či konárov/klad. Ale letci boli zaneprázdnený, Eirlys bola vyčerpaná, sedela neďaleko od neho, Fäoline na tom nebude o nič lepšie s Rufusom...jedine Adain mohol niečo robiť. „Ahh!! Kašlať to!" zavrčal si a rozbehol sa za Mensis dole k Rufusovi a Cyranovi. Chcel toho Nimlóga roztrhať sam. Jedného jeleňa musia zvládnuť viacerí vlci! Či sa zdrbe, skotula alebo čokoľvek bolo mu to jedno. Nebol až tak vyčerpaný síce používal predtým mágiu ale fyzicky nič nevykonával. Toľko ešte zvládne. Situácia už bola tak zlá, že snáď horšia už ani nemohla byť. Nevidel žiadnu inú možnosť takú, aby sa dala iným spôsobom rýchlejšie vykonať - ešte skôr než sa na nich Nimlóg vrhne sa on vrhne na neho!!!

Našťastie zasiahol včas a Rufusovi sa nič nestalo. Sám bol vylakaný z toho čo sa práve chystal okridlený Gamma spraviť. Rúfus však napokon pustil dýku a Zathrian ju položil na zem vedľa seba, aby sa k nej nemohol priblížiť, aby ho opäť niečo také hlúpe napadlo.
„Čo to malo byť?" spýtal sa mierne vylakane Zathrian a trochu aj nahnevaný bol. Napadlo mu že to mohol byť nejaký vedľajší účinok jeho mágie, ale doposiaľ nič také sa nikomu nedialo, že by ho zhypnotizoval či dačo také... nechápal. „Si v poriadku?" dodatočné sa opýtal, ak mu niečo bolo, musel vyhľadať nejakú pomoc i keď už nemali liečiteľov.