Príspevky užívateľa

Keď i po oprave na ktorú ju upozornil, aj napriek tomu jeho meno opäť povedala zle, ešte k tomu s domienkou urážky, nahodil na tvári pockerface. Čo iné mohol len od tejto dievky očakávať. Ľúbil sa mu jej prístup, ľúbilo sa mu uťahovať si z druhých ale neľúbilo sa mu keď si niekto uťahoval z neho. Na aj tak sa mu páčila. Navyše bola to žena. Keby to je muž, teda samec, tak by tu už možno bola nejaká rvačka. On ženy len tak nebije, pokiaľ na to nemá poriadny dôvod. Navyše mali by sa ženy brániť a nie biť...nad jej ďalšími slovami len pokročil ramenami. „Možno nie si najmenšia, si stále krpatá. Občas môže byť ťažké si ťa všimnúť." povedal s nádychom výsmechu ale stále tak, že mu to bolo jedno čo vraví. Bol na jedno oko slepý...teda nebol ale mal ho zakryté čiže cezeň nevidel, iba keď používal mágiu.
Pozrel sa kdesi doprčic, nevedel čo má proti Nihilu, s nikým nemal spor. Len vedel že sa v minulosti niečo udialo. Nemal ich rád každopádne, nemal rád nikoho kto mebol z ich svorky. „Vaša svorka je banda kytičkárov čo majú moc slabú povahu na to aby boli z môjho pohľadu existencie schopný...i keď ty si výnimka čo potvrdzuje pravidlo." kuknul na ňu očkom pri poslednej časti z vety. Možno jeho mienka bola iná, možno Nihilčania boli krutejší než on sám. Kto vie...mal by sa tam niekedy prísť pozrieť. „Zmeň môj názor." vyzval ju ak si ona myslela o svojej svorke dačo iné. Možno ho presvedčí, možno zmení jeho uhol pohľadu. „A onen oheň nemá s tým nič spoločné..." dodal. Nie vážne s tým nič nemal spoločne, veď žije v "ohnivej" svorke hh! Začínala mu liezť na nervy aby bol úprimný, ale nemohol sa nechať zahanbiť od slečinku z Nihilu.

Jeho plán mu vyšiel avšak nečakal čo to bude mať za následky. Netušil že jeho mágia niekoho ako je Rúfus takto rozruší, netušil už vôbec že prečo. Keby snáď len vedel čo Rufus zažil a akým spôsobom ho to prenasleduje, možno by sa použitiu svojej mágie vyhnul.
Keď zašiel opatrne a potichu za strom, chcel sa presunúť kdesi za chrbát Rufusa, no keď jedno mágia spozorovala že vytiahol dýku, nebolo mu všetko jedno. Čo to robí?! prešlo mu hlavou a skôr než niečo stihol spraviť, rozbehol sa k nemu a zrušil svoju mágiu. „Rufus!" zvolal počas toho ako bežal naspäť k nemu so zakrvaveným okom zo svojej mágie. Vytrhol by mu tú dýku, keby ju drží v rukách ale tie ani jeden nemal a tak sa zakusnul do čepele aby s ňou viac nehýbal. Bolo mu jedno že ho poreže, len aby si on sám sebe niečo nespraví. Všimol si jeho hlbokého dýchania. Niečo nebolo v poriadku.

Sám úplne netušil kde sa toľko vznešenosti nad láskou u neho vzalo, akoby bol stále očarovaný alebo mu fajne preskočilo. V každom prípade, neľutoval toho čo sa práve udialo a cítil to tak že urobil to čo mal urobiť. Chcel to s ňou skúsiť i cez mŕtvoly keby ma ísť.
Budu. Chci to. jej slová mu ako ozvena zazneli v hlave. Bol rád, niečím zvláštnym ho pocity naplňovali. Nevedel to vysvetliť. Pokojne sa usmial a jemne si vydýchol. „Som rád." povedal a jemne ako gentleman jej dal "božtek" na labku ktorú jej držal. Prišlo mu akoby sa mu to celé snívalo. Celkom už aj na tú príšeru zabudol, čo predtým videl. Pustil jej labku a ona sa pýtala. „To nejak zvládneme, nechajme to zatiaľ v tajnosti a môžeme sa nenápadne stretávať...Časom sa uvidí... Možno prídeme s nejakým dodatočným plánom." odpovedal. Moc sa nebál toho čo bude, čo by bolo. Ghaa'yel bude mať jeho ochranu aj keď je z Nihilu, no je alfa, môže si robiť čo chce. On udáva pravidlá. Nie je tu ani jeho otec, ani Feier od koho by mal problémy. „Alebo sa pridaj ku nám." navrhol jej. Netušil že bude mať ona nejaké trable s rodom. Netušil že vôbec má nejaké spoločné korene s bývalou alfou Prizračních s ktorými mali kedysi spory keď ešte on nebol na svete. Nevidel v ničom problém, lebo o žiadnom nevedel. No momentálne bol odhodlaný čeliť čomukoľvek a komukoľvek kto by sa postavil medzi tých dvoch.

Všetci sa snažili čo to šlo. Nie každému to ale vyšlo. Aj on samotný sa potrápil, jeho reťaze ešte neboli také silné ako by si prial, mal by s nimi viacej pracovať aby sa nič také už viac neopakovalo...no podarilo sa mu tvora aspoň čiastočne zdržať. Začínal byť však unavený. Jeho krv bola na Iskovi, reťaze sa mu niekoľko krát roztrieštili a najmä sa sústredil na ich pevnosť no nebolo to dostatočne. Začínala ho bolieť hlava no nemohol teraz myslieť na nič iné, než na dorazenie toho jeleňa. Jeho rozkazy nepadali dostatočne rýchlo a Nimlóg sa pohol vpred. Krčil namosurene nosom akoby sa mu chcel postaviť tvárou v tvár, no tu zrazu sa objavil Adain a svojou mágiou zakročil a to malo dopad na to, že sa Nimlóg zvalil kvôli jeho reťazam! Výborne!
Následne sa Isku snažil zachrániť Adain, ten si s ním určite poradí takže tých si teraz nevšímal. V prípade ak by išlo do tuhého chytil by ho s reťazami, obetoval by ešte jeden pokus pre jeho záchranu, no bol si istý že mu Adain pomôže, po prípade neskôr aj s Mensis.
Medzi tým čo Mornie a spol sa vydali ku kameňu ktorý by zhodili na Nimlóga, on sa stále snažil ho udržať na mieste, aby na nikoho v jeho blízkosti nezaútočil - až kým Mensis s Fäoline nevykonali svoju akciu a jeleň sa zdrbkal dole po údolí. Žije? Jeho reťaze zmizli a on sa nakukol dole, tam kde ležal Nimlóg. Bolo moc nebezpečné ísť k nemu bližšie pokiaľ si neboli istí, či je po ňom...„Letci! Bežte omrknúť stav jeleňa - či ešte žije." rozkázal. Čo ak bude žiť? Nemali by ešte dodatočne zvaliť naň pár kameňov a tie kusy driev čo mali nachystané? To však mohlo pridlho trvať... Nebolo to nič ľahké na rozkazanie. Bolela ho hlava, nechcel už viac rozmýšľať lebo to tú bolesť ešte zhoršovalo. Chcel od koniec toho všetkého. Bol frustrovaný... rozhliadal sa po okolí, čo by sa dalo ešte použiť v prípade núdze.

Stále ho zaujímalo, kto by bol schopný začarovať predmet a vôbec akým spôsobom. Chcel by vedieť ako to funguje ak to niekto dokáže. Odkiaľ sa tieto predmety berú? Bolo to zvláštne. Mať takú schopnosť, jednoznačne by ju využíval aj on..
Jej reakcia ho prekvapila. Čakal výsmech. Pozeral sa na ňu svojími vlastními očami...teda okom, to druhé bolo schované pod malým krídlom. Ani sám netušil aký je strašne rád že vidí práve Ghaa'yel. Príšera zmizla a on akoby videl anjela. Až by sa mu chcelo plakať od úľavy ale vydržal to. Bol .. šťastný. „Nikdy som svoje slova nemyslel vážnejšie." prehovoril s pokojom na duši, už sa jej priznal a uvedomil si že tomu tak bolo. Jeho srdce bušalo ako o závod, ešte niečo takéto nezažíval. Pristúpil k nej bližšie a podobral jej labku tak, aby jej ju mohol držať vo vzduchu. „Ghaa'yel, cítim k tebe niečo veľmi špeciálne a chcem, aby si bola súčasťou môjho života." dodal k svojím predchádzajúcim slovám. „Budeš mojou priateľkou?" pozeral sa na ňu dúfajúc, že keď už s tým začal tak to dobre skončí. Nevedel či to bude fungovať. Pravidlá svorky zakazujú partnerstvo len s tulákom, je možné mať partnerstvo s vlkom z inej svorky? Záležalo vôbec na tom? On je teraz alfa. Môže si robiť ako mu to bude vyhovovať... čakal na odpoveď Ghaa'yel. Kto vie či by rozdychal odmietnutie. A kto vie či dokáže byť zaviazaný k jednému vzťahu...bude to výzva. Každopádne by bol najradšej keby sa Ghaa'yel k ním pridá. Ona nepatrí do Nihilu. Lepšie by jej bolo u neho doma.

Pohľad na príšeru Ghaa'yel bol stále rovnaký, nepríjemný. Snažil sa však predstavovať si jej podobizeň, aby sa nemusel dívať na toho netvora.
Keď otestovala jeho tvrdenie, chvíľu si myslel, že sa jej to podarí. Mal malú dušičku nádeje ale tá rýchlo vyprchala keď sa nič nedialo. „Začarované? Kto by to robil..." prešlo mu hlavou. Ako sa vôbec niečo také dá spraviť? By ho zaujímalo...v prvom rade sa však chcel zbaviť okuliarov a všetkých okolností ktoré ho s nimi sprevádzali, bolo to akoby realita nebola- takto vyzerá peklo do ktorého pôjde?
„Aspoň to skúsim.." zamrmlal si ticho popod nos keď na jeho predchádzajúce slová reagovala. Už nebolo cesty späť. „Vždy si sa mi páčila, najmä svojou osobnosťou ktorá je jedinečná... Niet nikoho iného ako si ty. Pamätáš si, keď sme sa prvý krát stretli na plese? Odvtedy viem, že si tá pravá pre mňa." a je to vonku. Síce vravel že najmä jej osobnosť je jedinečná, no nemohol povedať že mu záleží aj na vzhľade. Čo by to bol za gentlemana? Prišla mu iná ako ostatní, bola to zmena pre neho. Či toto všetko naozaj tak cítil alebo to bol len vplyv masky je otázne, no jednoznačne tam bol podiel jedného s druhým... Čakal kedy ho vysmeje. Okuliare sa zrazu rozsypali. Čo sa stalo?? Prekvapene pozeral.

Všetko sa udialo tak rýchlo. Objavili sa letci, ktorý boli očakávaní predtým aj s Nimlogom na inom mieste. Objavili sa práve vtedy kedy by nemuseli, aspoň teda podľa Zathriana. Jeho plán mohol vyjsť keby na ich príchod a vytie Nimlóg nereagoval tak podráždene a tým pádom jeho výtvor z krvi skončil presne tam, kde nechcel. Nimlóg jeho krv rozprsknul s parožím po okolí a časť dopadla aj na Isku. Nuž kamaráde, veľa šťastia v najbližších hodi- teda skôr minútach. Zamračil sa. Nič nešlo podľa plánu!! Myslel Feier aj na toto keď ich donútil robiť taku drinu okolo pascí a nakoniec nič z toho? Možno jeden vlk mínus?? Myslel Feier nad záložným plánom či opäť idú skúšať pokus-omyl?? Zathrian nerátal s tým že dostane vedenie tohto lovu, pripravil by sa on sám na to lepšie, jednoznačne. Teraz on musel improvizovať a vymýšľať záložný plán.
Eilrys sa snažila upútať pozornosť Nimlóga na akýsi trup čohosi, nevedel čo to je ale bol rád že sa snaží zachrániť situáciu. Či však Nimlóg bude reagovať a upúta ho, to už bolo opäť otázne.
Zrazu Mornie zvolala pár slov. Pohľadom sa snažil nájsť to čo myslela, takmer hneď si to všimol. Jej postreh sa mu páčil, mohol to byť ich záložný plán. Mali však vôbec na to čas skôr než/ak teda sa Nimlóg rozbehne po Iskovi? „Mensis choď s Mornie!" zvolal na bielohlavú vlčicu, aby sa vydala čo najrýchlejšie na to miesto, ktoré zbadala. Fäoline by tiež mohla byť bližšie k miestu ktoré mala Mornie na mysli. „Fäoline! Pomôž Mornie a Mensis zhodiť na Nimloga skalu!" zvolal na okridlenú ex-Nihilčanku. Bolo otázne či sa tie dve tam vôbec dostanú tak skoro. Mensis mohla minimálne pomôcť Mornie sa tam hore vyškriabať ak by jej to nešlo a Fäoline tam mohla raz-dva doletieť, keďže bola kúsok nad lesom.
Nechcel aby sa Nimlóg rozbehol, chcel ho mať prikovaného na mieste. Má zase použitý ďalšiu zo svojich mágii?? Jeho reťaze boli silné, no udržali by Nimlóga? Dokázal s nimi v syslom háji strhnúť strom... Čiže zas tak zle by to nemohlo byť. Musel to skúsiť. Musel jo tak udržať aspoň kým sa naňho zhodí časť skaly. Vyvolal svoje reťaze pri ňom ktoré by ho tam mali doslova prikovať. Reťaze uchytené o zem, okovy na Nimlogových nohách, pravdepodobne obmotane okolo krku a trupu tvora. Išiel kúsok vpred, počas toho ako "čaroval" aby lepšie videl na Nimlóga. Musí to zvládnuť! Nemôže mu dovoliť zabiť člena svorky! Navyše roztrhnutiu by mal brániť mráz ktorý spôsobujú, ale netušil ako bude na to reagovať tento otravný možný jeleň ktorý je jak osina v zadku. Ak by sa napokon stalo že by sa roztrhli, použil by ich znova, snažiac sa zabrániť Nimlogovy v pohybe vpred. Ak by mal spadnúť dole svahom... skôr by ho nechal spadnúť než ako naďalej držal.

Stále neveril svojim očiam... Alebo teda ušiam keďže jeho oči videli niečo iné čo sa priečilon od toho čo počul. Mal chuť sa rozbehnúť preč, utiecť ako zbabelec. Myslel si že tu zomrieť keď napokon počúval Ghaa'yel. Kto iný to bol. Začal veriť viac ušiam bez tomu čo videl, no napriek tomu ako sa šedá vlčica...teda pre neho to monštrum začalo približoval, takmer stratil dych a nervózne prehltol. Sedel, nevedel čo sa bude diať, čoho sa nemá laknúť??? Napokon sa ho dotkla a s nim škublo akoby sa toho zľakol aj tak. Nevedel čo na neho skúša, o čo sa snaží. Že by sa otrávil? Alebo niekto jeho? Prečo by to robil ??? Bol zmätený.
Keď však po chvíli mu položila otázku, zamyslel sa. „Pri čiernom jazere som ich našiel. Odvtedy ich neviem dať dole." priznal i keď nechcel. Nevedel čo sa mu to robí. Ale vedel že jej musí vyznať lásku. Prišlo mu to nezmyselné ale čo ak to skúsi a bude to fungovať? Tiež tu však bola možnosť že ho pošle dočerta kdesi s jeho citmi. „Glaa'yel, musím ti niečo povedať." stále nervózne sa pozeral na ňu. Nechcel sa pozerať, nechcel vidieť tu príšeru. Nemohol sa jej vyznať!! Čo je blázon?!

Chvíľu bolo ticho. Ticho ako pred búrkou, žiadny pohyb, nikde žiadny Nimlóg. Zathrian Nimlóga ešte nikdy predtým nevidel. Nemal kde. Samozrejme že z hlásení čo dostali od vlkov, ktorí sa podieľali na stopovaní vedel o dôležitých informáciách. No jeho predstava o tom ako samotný Nimlóg vyzerá nebola ucelená. Mal rôzne predstavy, avšak keď sa Nimlóg ukázal a videl ho po prvý krát, nemyslel by si že to bude niečo takéto... hrôzostrašné. Možno to bolo trochu silné slovo, no bolo isté, že s týmto tvorom sa netreba len tak zahrávať. Je nebezpečný a už len to jeho červené parožie o tom svedčilo. Prezrel si ho poriadne aby mu neunikol žiadny detail. Blížil sa k ním keď tu sa zastavil. Rozmýšľal. Rozmýšľal ako má konať. Svah, ktorý sa nachádzal hneď napravo od Nimlóga pôsobil že by to mohol byť plán B. Ale mohli toto riskovať? Bol svah dostatočne prudký aby sa jeleň po ňom skotulal a dostatočne sa zranil? O tom začal pochybovať. Náhla zmena plánu me neprišla ideálna. Najlepšie by bolo keby ho nejak dokážu dostať tam kde chcú. Iska bol pri Nimlogovi blízko, nepáčilo sa mu to. Keby ma krídla z bolo by to iné, mohlo by raz-dva ujsť. Čo mám robiť?! premýšľal rýchlo nad rôznymi vecami. Nemôže zlyhať pri tak dôležitej úlohe. Keď tu mu cinknula žiarovka nad hlavou a on dostal nápad! Veď on má mágiu spoločnú s krvou. Mohol by sa pokúsiť nalákať ho na ňu a tým by sa i Iska mohol dostať do väčšieho bezpečia.
Pokúsal si labu. Možno sa na chvíľu mohlo zdať že mu preskočilo hah, no akonáhle z jeho pravej laby začala tiecť krv, začal s ňou manipulovať. Krv nestekala dole po jeho srsti, aspoň teda väčšina nie ale začala sa vznášať. Veľmi sa sústredil. Bola to len jeho špekulácia. Vedel že by mohol Nimlóg reagovať na silný pach krvi a tak sa pokúsil nazbierať určite množstvo do jednej "guče" o veľkosti menšej labky. Nechcel vykrvácať všakže, potreboval energiu aj na ďalšie jeho postupy. Následne manipuloval krv tak, aby ju dostal čo najbližšie k Nimlogovi. Aby to celé naraz nezhltol, spravil z toho akýsi poplaz/natiahol krv aby pôsobila dlhšie a nie ako niečo pripomínajúce guľu. Nechcel krv premrhať. Chcel s tým Nimloga naviesť aspoň z časti tam, ako bol pôvodný plán. Rozkazy zatiaľ nedával. Nevedel ako bude jeleň reagovať na toto a nevedel či letci tiež náhodou niečo nepodnikli, na nich sa však spoliehať nechcel. Boli teraz tu aj so zvieraťom. Nemohli ďalej čakať na to, čo si jeleň zmyslí.

Zathrian sa rozhliadol okolo seba a zhodnotil situaci. Nachádzajú sa v hornatej oblasti, neďaleko ich územia. Okraje rokliny sú lemované skalnými stenami, ktoré ponúkajú výhodnú pozíciu na sledovanie a obranu. Údolie je zabezpečené proti úniku, na dne je pripravená pasca s ostrými kameňmi. Vlci sú rozmiestnení na strategických miestach, aby mohli reagovať na každý pohyb Nimlóga.
Skaly, strmé svahy, sem-tam nejaký strom. Úzky potok meandruje po dne rokliny.
Nad jej vstupom sú pripravené rôzne veľkosti kameňov, nižšie je prehradená časť údolia, blokovaná vetvami a kusmi klát, neblokuje však vodu. Tiež sú tu vykopané jamy zakryté konármi a lístim, aby prípadne mohli znemotorniť mlžného jeleňa. Narovnané kláty na okraju svahu, čakajúce na ľahké spustenie dolu. Padajúce kamene by už potom mali urobiť svoje, keď sa dole rozbehne Nimlóg. Niekde tam, sa nachádza návnada, mladé ulovené jeleňa, ktorý by ho mohol prilákať... Aspoň takto nejak vypadal plán.

Momentálne niektorí vlci môžu využívať výklenky v skalách alebo husté kríky ako úkryty, ba možno i iné skrýše, ktoré si našli. Keď Iska zvolal poplach, bál sa, že v ich "taborisku" vypukne chaos. Zathrian, hoci bol trochu nervózny ale i napätý, zachoval chladnú hlavu. „Hlavne všetci zachovajte kľud! Iska, zostaň tam, kde si a sleduj ten pohyb. Nezabúdaj na bezpečnú vzdialenosť!" zvolal na Isku, snáď nebol až tak ďaleko aby ho nepočul on a všetci ostatní. „Ostatní, zostaňte na svojich pozíciách a buďte pripravení na môj signál. Musíme ho nahnať do údolia, dostatočne blízko, aby sme na neho hodili kamene a klaty." oboznámil ostatných. „Komunikujte medzi sebou. Ak uvidíte niečo podozrivé, okamžite to nahláste." Neboli si istý či to je Nimlóg, no museli byť obozretní.
„Pamätajte, naša bezpečnosť je prvoradá. Nikto sa nesmie priblížiť k Nimlógovi príliš blízko, pokiaľ to nebude nevyhnutné. Ak sa cítite ohrození, stiahnite sa na bezpečné miesto." dodal na záver. Dúfal, že nebude príliš hlučný, aby neodradil Nimlóga sa k ním priblížiť. Navyše, kde bolo nejaké znamenie od letcov, ktorí ho tu mali nahnať? Snáď sa im neprihodilo nijaké nešťastie. Bol by nerád keby tento lov zlyhal.

Rád videl obdiv od druhých a na Plameňovi to bolo vidieť veľmi jasne. Asi si ho obľúbil. Dalo by sa povedať.
„Ja som sa s nimi narodil. Neviem či sa dajú len tak získať... Moja matka mala rohy tak som ich po nej zdedil." vysvetlil i keď si nebol istý či to mladý pochopí, keďže nemá matku ale dvoch otcov. Stále mu to nešlo do hlavy, ten jav ich narodenia ale zdá sa že vlča je celkom normálne. Bolo mu to teda jedno. Nevysvetlí si to a asi ani Feier by nemal na to vysvetlenie.
Pokračoval v zbieraní kvetov, bolo mu jedno či výhra alebo prehrá, súťažil s vlčaťom v zbieraní...kvetov eh. Nič čo by bolo dôležité pre neho. Keď ku nemu pribehol s výhernými slovami, kuknul naň. Musel uznať, posnažil sa veľmi. „Ach! Ja som chcel vyhrať ale očividne si lepší." povzbudzoval ho ani nevedel prečo. Cítil sa...fajn. Vôbec nie otrávene ako na začiatku. Prišlo mu to zvláštne.

Rád by si ju obzeral viac, slasť pre jeho oči pozerať sa na krásne vlčice. I keď trochu nasvalené... Len aby ho nezbila!! Hah. Bola drobná, no možno ho prekvapí. „Super, tak teda ukáž čo je v tebe." nahodil na tvár ušklebok. Bol zvedavý čo mu nová vlčica predvedie, ako bude na tom so svojími schopnosťami. „Nerátaj s tým že ťa budem šetriť." dodal. Nerád "bil" vlčice ale keď sa jednalo o tréning, nemohol sa držať ďalej. Možno zo začiatku trochu polaví, aby videl či ju nepreceňuje alebo či ju podceňuje. Chcel sa sám nechať prekvapiť. Možno bude vidieť nejaký jej skrytý potenciál. Postavil sa o kúsok ďalej a vyčkával ako začne. Jemne kývol hlavou aby ju vyzval.

Netvor ktorého pozoroval bolo len akési zvláštne skreslenie reality, ktorú videl cez tie otravné okuliare. Hlasy v jeho okolí však počul normálne, len to čo videl, nesedelo s tým všetkým. Nezapadalo to do seba.
„Ghaa'yel?" vyslovil prekvapene a prestal vrčať. Isto to je ona? Nie je to nejaký žart? Nejaký klam aby ho ten netvor zožral? Keď išla pomaly k nemu, spravil krok možno dva od nej. Vyzeral vystrašene ale na sto percent to bol Gajkin hlas...„Nie... nemyslím si." povedal nervózne a nervózne aj prehltol. Bal sa toho čo videl. Nevedel či má veriť očiam alebo ušiam. Keď si zrazu spomenul na Ikkeho slová, keď ho učil vnímať okolie bez zraku. Zatvoril oči a dúfal že tu nezomrie. Načúval svojmu okoliu, snažil sa ho cítiť, vnímať inak. „Vidím zvláštne veci..." priznal so zatvorenými očami, akoby sa ich bál otvoriť. Po chvíľke si aj uvedomil že niečo sa mu snaží našepkávať čo má robiť...mal tomu veriť? Pomaly začínal tomu rozumieť ale veril tomu?

Zathrian v týchto časoch kedy lovili Nimlóga sotva dovŕšil dvoch rokov svojho života a už mal tak dôležitú úlohu od samotného Alfy! „Iste!" odpovedal Feierovi jednoznačne bez váhania. Jeho telo bolo napäté vzrušením a rôznymi inými zmiešanými emóciami. Bol zvedavý ako budú členovia reagovať na rozhodnutia mladého, neskúseného Zathriana, ktorý ich mal organizovať. Bolo mu asi aj jasné, že možno nie každý ho počúvne pri jeho rozkazoch. Ale jeho ego prehlušovalo svoje obavy a nech to dopadne akokoľvek, určite sa im všetko podarí tak ako keby to bolo podľa podrobného plánu.
Každý vedel kde má byť, na akom mieste, Feierove slová zneli snáď každému veľmi jasne. Nimlóg však stále nikde... Preto sa rozhodol čakať. Načúval okolie, vetril ale vietor bol opačným smerom. Keď to bude nutné, použije svoju mágiu aby zistil či sú niekde niekto na blízku. Ale zatiaľ len čakal.

Netušil že sa tu ktosi nachádzal. Mal to tušiť, podľa pachu mu bolo zrejmé o koho sa jedná, no ten hlas bol akýsi prikrášlený, akoby mu dunilo v hlave a niekto sa mu smial. „Hm?" prevalil sa na bok, smerom odkiaľ počul hlas...hlasy? Kto vie. Srsť sa mu zježila keď tam uvidel akési monštrum a ihneď vyskočil na nohy. Vrčal nevedomky netušiac že to je iba Ghájelka.
„Čo si zač!?" pýtal sa netvora stojaceho pred sebou. Srsť mal naježenú ale ten pach mu nešiel do hlavy s tým čo videl. Bol zmätený.
Kebyže len vie, že byť roztomilý je v úvahe v jeho mene, asi by sa prepadol pod zem rudý ako rajčina a už by ho v živote nevidela, keby vedel o čo a o koho sa jedná. Našťastie nevedel.
Šepot neznámych hlasov, ktorý bol predtým nezrozumiteľný, začínal byť viac jasnejší. Stále tomu však nevenoval pozornosť. Veď pred sebou mal príšeru!!!