Príspevky užívateľa

Plamenek, Plameenek, Plamének...kto vie jak. Možno sa volal úplne inak len mu to nešlo vysloviť a on nemal kapacitu rozmýšľať nad tým ako sa ho toto vlča snaží opraviť v slove ktoré znelo úplne rovnako. Otravovalo ho to. Presne počul čo povedal malý a vedel čo povedal on. To čo odznelo. Zať to povedal dobre, vlča zle a ani zaboha nevedel, čo bolo zle. To je fuk.
Vyslovovať jeho prezývku mu už išlo o čosi lepšie a bol s tým spokojnejší. Nevadili mu prezývky ak sa jednalo o niečo normálne a nie urážlivé. Bol rád že aspoň to Zať vie normálne vysloviť.
„Áno plávať vo vode." "ujisťoval ho" v odpovedi. Nemá sa čoho báť, je to len voda. Nechcel mať slabochov vo svorke, preto si ho musí trochu precvičiť. Neuvedomoval si že mu môže spôsobiť nejakú traumu či iné problémy. Nuž... nič sa nedalo robiť. Ako ho chytil do zubov a dal do vody, všade to prskalo. Jeho nohy špliechali zo strany na stranu a tým pádom skončilo trochu vody i na Zathrianovi. Nie že by mu to vadilo. Čakal takú reakciu. Smial by sa mu keby ho nedrží vo vode. „Puftit?" začul slovo pustiť a zašušlal to cez Plameňovu srsť. „Dobre." vyslovil už normálne hneď potom ako ho pustil do tej vody bez akéhokoľvek iného držania. „Tak si plávaj sám bez mojej pomoci." pokrčil ramenami a nechal ho len tak vo vode. V kútiku duše dúfal že jeho kriky nebolo počuť a hlavne že ich nepočuli Plameňovi rodičia uh, to by bolo nepríjemné veru.
Sledoval čo robí jeho oheň. Bolo to zvláštne správanie, nechápal tomu tak trochu a preto ho to zaujímalo. Dokáže sa uhasiť? Voda zdá sa že tomu moc nerobila zlo, uvidí sa čo teraz pod vodou ak nezvládne ono plávanie.

Vnímal jeho mimiku tela no veľa krát to jednoducho odignoroval akoby mu to bolo jedno či niečo na ten spôsob. „Tak Plamenek jo?" zopakoval si pre seba a keď videl a počul ako komolí jeho meno nahodil pocker face. „Ehm. Zatrhian. Alebo Zath, či Zať. To bude asi pre teba jednoduchšie." reagoval na jeho skomolené meno. Vadilo mu to. Vedel že mu to nemôže mať za zlé, je to len...šteňa. Hh. Povzdychol si. Snáď mu jeho prezývka bude robiť menší problém. Pekný a veľký? prešlo mu ako ozvena v hlave. Tak vlčekovi malému sa Zaťko páči hej? Neprestávalo ho to tešiť. Hladkalo to jeho ego i keď ti bolo len od vlčaťa. Až mu skoro prišlo ľúto že mu chce niečo spraviť. „Ďakujem ti." dodal ešte k jeho komplimentu. Ani mu nenapadlo nejaký aspoň malý na oplátku vrátiť. Len to čo si vravel v hlave. Jeho malý obdiv tým pádom ostal tajomstvom.
Napokon teda sklonil hlavu až k nemu aby si prezrel jeho čelo a to čo mu z neho vyrastá. „To sú moje rohy." oboznámil ho. „A teraz keď si to videl tak poď ďalej do vody. Naučíš sa plávať." oboznámil ho s ďalšou vecou a ak bude protestovať naďalej. Ak teda Plameň nevymyslel niečo iné a ak nebude chcieť ďalej ísť do vody, zoberie ho hneď na to do úst a položí do hlbšej vody. Najskôr ho teda bude držať nad vodou nejakú chvíľku a potom ho pustí nech si to vyskúša. Bol zvedavý čo sa mu stane s Plameňovým ohňom keď sa mu namočí.

Prvý krok zvládol, tak usúdil, že mu ustúpi aj on a nebude tak neustále tvrdohlavo pôsobiť. Krpec sa zdal byť odvážny a tak napokon popodišiel bližšie k nemu. „Ako sa voláš malinký? Ja som Zathrian." pozeral sa naň so šibalstvom v očiach až sa mu v nich záblisklo. Stál pred drobným vlčaťom tak, aby ho mohol chytiť keď bude chcieť. Mal ho na dosah.
Nechápal jeho slovám, alebo teda hlavne tomu slovu klasky kým to nevyslovil znova. Klacky? Už mu bolo teda jasné, čo myslí. Malému sa páčia jeho rohy a to ho náramne potešilo. Avšak nijak to nezatrhlo jeho plány.
„Poď ešte kúsok. To určite zvládneš. Nie si slaboch predsa... Či snáď ti s tým mám pomôcť?" opäť sa prihováral Plameňovi. Myslel si že ďalej už nepôjde. V tom prípade ho mám v pláne chytiť zubami za zátylok. Nechcel mu ublížiť..no možno trochu ale to by nerozdýchal od jeho rodičov. Takže správne povedané, nemohol mu ublížiť. Ale "učiť ho plávať?" mu nikto nezakázal.

Pozeral sa na vlča, bolo zvláštne. Ešte sa nestretol s tým že by niekomu neustále horela srsť. No, nestretol sa ešte s mnohými veciami, život mal pred sebou a potrvá aby, jak sa hovorí, "videl už všetko". Každopádne pačilo sa mu to, ako malému horí srsť, i keď sám po tom nijak netúžil. Nevedel by si to u seba predstaviť. On by mal radšej niečo spojené s ľadom, mohol by na ňom rásť kus ľadu alebo niečo na ten spôsob... žiaľ nič také nemal. Škoda.
Klašty?? nemal potucha o čom krpec vraví. Nerozumel tejto nedokonalej reči. Moje rohy? Či.. čo? znervózňoval.ho tento drobec. Hhh. No to je fuk.
Všímal si ako sa mu voda vôbec že v žiadnom prípade neľúbi. Ako keby sa práve dotkol niečoho nechutného, nepríjemného. Smial sa na ňom. „Pft! Takého strašpitla som snáď ešte nevidel!" zasmial sa, chcel ho vyhecovať predtým než sa nahnevá a sám ho do tej vody praští. „V žiadnom prípade nejdem JA von. Mne tu je dobre. Voda je príjemná a NEBOJÍM SA jej narozdiel od TEBA." určitým slovám dával dôraz aby to malý lepšie pochopil. Jednoznačne nejde von z vody a donúti toto vlča ísť do vody. Je jedno akým spôsobom,. či dobrovoľne alebo nasilu, hah.

Trochu nechápal šteňacej reči, uvažovaniu a celkovo celému tomu...eh. Nevedel ani ako to nazvať. Citil sa trochu zvláštne. Obdiv a pozornosť sa mu páčila, no dlho nepretrvala. Už sa dlho nestretol s malou verziou akéhokoľvek vlka. Inak povedané so šteňaťom. Naposledy len so svojími súrodencami a s tými pridlho nepobudnul.
„Iste." prehovoril a prevrátil očami. Jasné že krpcovi dovolili ho ísť otravovať. Ako inak. Bude sa s tým musieť zmieriť. Sledoval jeho pyšný reakciu pri odpovedi. Pripomínalo mu to jeho keď bol on krpatý. Vtipné.
„Hm? Kde? Čo?" zmistol ho. Prišiel k nemu bližšie a sklonil k nemu hlavu aby mu ukázal. Čo ak má na hlave nejakého chrobáka! Ew. Ale možno len obdivoval niečo na jeho hlave. Hm. Ťažko povedať čo sa hnalo v hlave tohto šteňaťa. Keď však stúpil do vody a videl v jeho očiach tu nechuť, nedalo sa mu nezasmiať.
„Nebuď fajnovka. Voda ti neublíži." vyzval ho i keď nevedel či mu bude rozumieť. Zath stál vo vode celý ten čas. Užíval si ju. Chladil sa a nemienil z tej vody vyjsť ešte nejaký čas. „Poď do vody." opäť ho vyzval so šibalským úsmevom.

Zišiel kuskom nižšie, namočil nožky do vody. Aká to len úľava. Div že sa tam para nevytvorila z toho ako sa mu postupne hriali. Vošiel do vody. Niekde na tele miesto, kadiaľ sa mohli pohybovať ryby, aspoň nejaké malé. Pozeral do vpdy, stál ako socha. Sustredil sa na rybolov veru, veľmi pečlivo. Preto pokrčil nosom keď ho typek vyrušil. Obzrel sa po vlčaťu. „Ahoj." vydal zo seba nutene. „Rodičia ťa pustili?" ...pustii otravovať druhých? prešlo mu dodatočne hlavnou, nechcel byť hneď hnusný...a zároveň sa opýtal, aby nemal zle z toho že ho "uniesol" keby dačo. Kuknul po jeho rodičoch ktorí sa tu kdesi nachádzali neďaleko nich. Naďalej však stál vo vode. Mysľou mu preblesklo niečo nekalé, no nemohol byť na vlča až tak moc zlý... či? Uvidí sa. Nikto mu to doteraz nezakázal i keď pravidlá zneli inak. Well, nie sú pravidlá na to aby sa porušovali? Ale nieee, on mu dá len nevinný plavecký výcvik.

Bolo kúsok nad ránom keď sa prebral s poradným zivnutím. Čo on len bude robiť v tento dnešný deň, ktorý sa zatiaľ zdalo že bude opäť slnečný. Dúfal že aspoň pár mrakov sa sem tam objaví aby sa niekde nepripiekol.
Vyšiel z nory do údolia, prezrel si okolie. Klasika, nič nové, všetko po starom. Až na tie šence ktoré kúsok od neho sa nachádzali. Bolo zvláštne že sa niečo také ako vlk dokáže vyliahnuť z kameňa. Rozum mu to nepochopil. Zdálo sa mu to ako blbosť keď to prvý krát počul ale tak... odkiaľ by sa inak vzali??? Pozeral sa ich smerom, trochu zamračený kvôli slnku ktoré ho bodalo do jeho rozospatých oči.
Už teraz mu bolo teplo. Rozmýšľal že sa pôjde schladiť. Keho obľúbená aktivita v tieto letné dni. Možno nejakú rybu sem tak chutí...i keď v tom nebol bohvie aký zdatný, nejak sa zabaviť musel.

„Aha, takže tiež nič moc užitočné, no samozrejme je dôležité spoznať nove prostredie." to či to tu vyzerá pekne alebo nie, nad tým nikdy nerozmýšľal. Občas nevidel krásu naôkol seba, ale skôr na druhých - na vlčiciach a občas aj na vlkoch. Dá sa povedať že podľa toho sa k ním aj spraval. Museli ho niečím osloviť aby prejavil istý záujem. Žiaľ tento prípad to asi nebude. Iska sa pre neho zdál byť až moc slušný ... alebo ako to povedať. Nic v zlom samozrejme. Len nebol to jeho typ osobnosti s ktorými dobre vychádzal. Keby je Zath normálny, určite by mu Iska prišiel ako fajny typek a mal by ho rád. A či ho nemá rád? To on sám nevedel. Neutrálny postoj mal. Bol členom svorky, takže istú dôveru mal v ňom, pretože si svorku zvolil dobre. „Hah, osobne by som ti to neodporúčal a dobre robíš." odpovedal. Ťažko povedať čo bolo cítiť z jeho emócií a ako pôsobil. Bol otrávený z toho tepla. „Ak ma teraz ospravedlníš, idem sa niekam schladiť..." a pomalým krokom sa vydaval preč. Nie že bybsa cítil zle pri Iskovi, cítil sa zle na slnku a potreboval sa schladiť inak mu hlava tak akurát onto viac zhorkne a už sa s ním nebude dať rozprávať vôbec.

Neuvažoval moc nad tým čo by chceli iní, čo by im vyhovovalo ale rozmýšľal skôr nad svojím pohodlím, nad svojími prednosťami aby jemu bolo čo najlepšie. Síc boli tu výnimky ale to len potvrdzovalo pravidlo. Nebál sa povedať isté slová narovinu i keby to malo niekoho uraziť. Ak by mu to mal niekto za zlé tak je to len slaboch čo nevie prijať kritiku a podobne. Sice i jemu je občas ťažko počúvať keď mu niekto povie že niečo nevie, je neschopný a kto vie čo zlé. Vtedy by možno i vraždil. Ale snaží sa kľudniť.
Spolu s ním sa pozrel na jasnú modrastú oblohu pri jeho slovách. „Toho sa dnes asi nedočkáme." dodal k jeho slovám. Viac sa už k počasiu nevyjadroval. Nebola to téma ktorá by ho napĺňala.
„Poflakujem sa momentálne, v tomto teple je ťažko niečo robiť... " priznal narovinu s pokrčenými plecami. „No a čo ty tu?" nechcel byť sám spovedaný keď už sa priznal. Zdálo sa mu že cítil chlad? Možno mal už len prepinaky z toho tepla.

Jeho skrytý pach možno nebol dokonalý a samozrejme že mu prekážalo že je celý špinavý a nie je z neho krásavec. Bol rád že ho nevidí žiadna fajna žienka inak by sa cítil zle. No už teraz za tešil na tú parádnu kúpeľ ktorú si dá po tréningu.
Zdálo sa mu že periférne sa niečo mihlo neďaleko neho, no nie vedľa, ale nad ním. Upútalo to jeho pozornosť a tak sa obzrel. Skoro ho šľak trafil keď zbadal Rúfusa. Nemohol tak rýchlo "prehrať" a.k.a. byť tak rýchlo odhalený, no hanba mu. Ihneď sa snažil zmeniť stratégiu. Podliezol zvaleny kus stromu cez papraď za ktorou sa skrýval. Bola to úzka štrbina, no snažil sa byť tichý. Našťastie sa tam nenachádzali žiadne kamene, ktoré by robili zbytočný hurhaj, iba mach, liste paprade a hlina. S týmto vôbec nerátal. Že mu to nenapadlo! By sa zahrabal pod zem keby vie že môže takto liezť po stromoch jak veverica. Ale mohlo mu to dôjsť... má predsa krídla, raz-dva sa dostane na vetve stromu. Skryl sa popod zvalený strom. Nemohol sa presunúť, inak by ho určite zbadal, no ako sa Rúfus presúval ďalej, ona sa hybal bokom aby zakryl svoje telo. Akonáhle by ho stratil z dohľadu, ušiel by sa inam skryť...v opačnom prípade ak ho zbadá tak čo už, nejak to bude musieť prežiť. Bol zmierený so všetkým i keď v istom prípade by jeho ego plakalo.

Keby započul nejaké ohováračky a drby, bol by len rád že vie niečo navyše o druhom a vie to vo svoj prospech. Žiaľ jeho ešte nepoznal, bol rád že sa mu podarilo ako tak zachytiť jeho meno a mená ostatných nových členov s ktorými sa ešte nestretol. Isté tváre boli jednodušie na památanie než iné. „Potešenie je aj na mojej starne." kyvnul hlavou na potvrdenie svojích slov a tiež by sa dalo povedať že tym vrátil prejav ucty, keď mu Iska povedal že ho rád spoznáva. Už teraz sa mu páčil jeho prístup. „Srsť mám o čosi menej huňatšiu no i tak trpím pri tomto nesmiernom teple, no môžem súhlasiť že kúpeľ by bolo to najideálnejšie čo by som chcel robiť celý deň..." priznal zničene. Vážne mu bolo priam teplo. Najradšej by zaliezol do jaskyne a tam prespal celý deň ale to bolo až priveľká nuda. Áno, práve preto tu radšej bude trpieť a skúšať svoje limity kým nedostane facku od slnka s upalom. Občas sa nedalo chápať jeho normálne rozmýšľanie ale holt taký už bol a ešte bude všelijaký. „Snažím sa ich pretrpieť no už sa neviem dočkať jesene a zimy." odpovedal. „Neznášam leto..." dodal namosurene.

Plán sa mu daril až do posledného momentu kedy náhle v jeho skoku Mensis otočila pohľad smerom k nemu. Tak tesne! No už po nej letel. „Baf!" zákerne dodal keď už dopadol čiastočne na ňu ale nie úplne. Chcel ju len prednými labami pacnuť po chrbte a nie celou váhou preválcovať. „Nudíš sa?" spýtal sa po chvíli smiechu kým sa ukľudnil. Či sa zľakla alebo nie, prišlo mu to vtipné. Navyše čo sa poflakuje! Nie že by on robil niečo užitočné... každý sme občas taký onaký. Nepozorný. Nemal jej to za zlé, práveže naopak pre svoju zákernosť to kľudne využije aj inokedy. Hehe.

Keď zazneli slová ohľadom toho čo si ju už nepamätá, akoby mu ktosi treskol po hlave a svoju agresiu nahle skončil. Kukal po Ghaa'yel ako vyoraná myš. Prišla mu povedomá. Kde by sa oň stretol s Nihilčanom? Vyhýbal sa im. No jasné! To je tá šialená ohnivzdorná bezbolestná typečka čo ho skoro pripravila o tlapku nebyť Ikkeho. Pečený Zathrian s pečeňou Ghaa'yel. To bola vtedy zábava! Zišiel z nej, mierne prekvapený čo tu ona tak ďaleko od Nihilu robí. „Ty si tá oná! Z Nihilskeho plesu...si sa nejak scvrkla, skoro som ťa nespoznal. Ešte raz aké bolo tvoje meno?" uťahoval sj z nej ale potom uznal že mal by sa jej ospravedlniť. Bol predsa nejaký gentleman. „Ehm, prepáč mi za to nemilé prekvapenie." dodal napokon i keď mal dojem že jej to bude uprdele s jej povahou. Bude rád ak ho tu nestiahne z kože.

Kvapky krvi tečúce zpopod pásky cez oko, zanechávajúce nenápadnú cestíčku za stopami Zathriana. Už už sa blížil tam kde jeho mágia spozorovala tú bytosť ktorú hľadal. Ex Nihilčanku, síc to bolo len šteňa, práve preto si ho musel preveriť po svojom. Blížil sa priamo k nej, bez zaváhania. Očné buľvy mu sprístupnili cestu aby nijak nezavadzali. Pár z nich zmizlo, nejaké ešte dostali pre prípad nudze. Po líci mal stopu červeného fľaku. Zasvetil. Bola to ona. Pokrčil nosím. „Vlk čo prišiel z Nihilu k Azarynčanom. Prečo? Nebolo ti u vás doma lepšie medzi kytičkami?" prehovoril nepríjemne prepalujúc ju pohľadom ako by im znesvätila pôdu. Dúfal že mu dá poriadny dôvod inak dnes skončí na pekáči.

Dorazil na miesto kúsok odtiaľ, kde sa nachádzali tie mladé čo chcel ponaháňať aby naštval matku a tak trochu sa zabavil v tento dnešný nudný teplý deň.
Už už chcel vyjsť keď zrazu niečo iné odlákalo matku, netušil o čo sa jednalo, no počul aj on ten zvuk. Mohlo to byť čokoľvek. Keď svoj pohľad vrátil späť, skoro mu oči vypadli. Otvorené ústa od prekvapenia keď zbadal Asphodelle na steroidoch. Väčšiu než predtým. To čo je zač???? prešlo mu hlavou a sledoval ako sa zakusla do jedného z mláďat, ktoré samozrejme začalo pravdepodobne jančať, ak ho nezakusla poriadne a mohlo to privolať matku. Tak toto bude podívaná! Zath mal Delle úplne za niečo iné, vôbec netušil čoho je schopná a raz sa chcel prizrieť čo ešte dokáže.