Príspevky užívateľa

Netrvalo dlho a na stopu opäť narazil, až napokon kutikom oka zahliadol vysokú siluetu hnedého vlka. Hneď vedel že našiel toho koho sa pokúšal teraz neplánovane nájsť.
Krok bol preň pomalý a tak si trochu poklusal aby sa k nemu dostal bližšie. „Zdravím Feiere." zdvorilo prehovoril, jednalo sa predsa o alfu a i keď nie vždy súhlasil so všetkým, mal istú úctu k nemu. Ako inak, mal najvyššie postavenie a Zath vedel kde je jeho miesto. Nech si myslel čo si myslel, bude mať ešte ďalekú cestu aby dosiahol svojich cieľov, či ani nie? No každopádne snahu bude mať vždy. „Ako to ide so svorkou?" vyzvedal. Chcel byť informovaný. Možno že sa dozvie niečo zaujímavé.

Schválené.

Schválené.

Schválené.

Charakteristika je dobrá. K nej nemám nič také, čo by som mohla vytknúť.
Čo sa týka mágie - je pekne vyvážená o plusy aj mínusy, len by som možno doplnila pár info. Sú to také detaily, ktoré stačí doplniť, inak môže byť.
- Môže mu naraz splanúť aj celé telo, či len niektoré časti? Ak len niektoré časti, tak aké konkrétne? (Vidím, že to máš v zaujímavostiach, no bolo by vhodné to doplniť aj do mágie)
- Vie ovplyvňovať intenzitu ohňa na svojej srsti? Vie si vybrať, ktoré časti budú horieť viac a ktoré menej?
- Môže sa stať, že sa mu srsť zapáli proti jeho vôli? Napr. počas spánku
- Aká je veľká pravdepodobnosť, že podpáli niečo horľavé v okolí? Napr. suchú trávu či lístie?

Damianov skok do vody neočakával, po tom ako videl aká je z neho fajnovka ale budiš, asi sa v ňom mýlil. A ak sa mu ho aj s tým podarilo ošpliechať naspäť, len ocenil ďalšie schladenie srsti. Nevadilo mu to. Mal rád vodu, najmä takú príjemnú na schladenie.
„Čo by sme čo neobjavili... máme na to vlkov ale o tom ti nebudem rozprávať. Jedine ak by si sa k nám pridal." premeral si ho pohľadom. „Ale kto vie či by si bol vôbec hodný členstva svorky." povedal s nádychom opovrhnutia lebo mu neodpovedal na jeho otázku. „Byť vo svorke neznamená sedieť tam na zadku celý deň. Môžem sa ísť túlať kedy chcem a kde chcem. Nie je to väzenie." dodal. „To že je niekto len obyčajný tulák bez významu nemusí znamenať nič i keby si prehltol celú múdrosť sveta. Nikto nebude o tebe vedieť. Vo svorke môžeš byť aspoň vážený. Takto si len... tulák." polemizoval si skôr sám pre seba k jeho ďalšej otázke. Neodpovedal mu na svoju osobu. Bude lepšie keď o Zathrianovi nebude vedieť viac. Ešte aby vykecal niekomu niečo...i keď by mu lichotilo keby sa o ňom rozpráva po celom Noreste ale nemohol sa ohroziť len tak lahko. Riziko je riziko.

Zhodou okolností sa práve nachádzal v horách, ktoré jak keby bránili ich územie pred zlom, ktoré sa skrýva na druhej strane. Vežové hory, mohutné pohoria ktoré sa týčili do výšin. Nádherný pohľad. Bolo ťažké zdolať takú horu. I keď okridlenci to mali omnoho jednoduchšie.
...Trápilo ho pár vecí, nie ohľadom seba ale ohľadom svorky. Nie že by bol nejak empatický voči určitým vlkom, no chcel zo svorky vlkov bojovníkov, odvážnych a silných, statočných...a tak ďalej. Mnoho prívlastkov by sa našlo. Chcel silnú svorku. Syn alfy mal ambície, veľké ambície. Už teraz vravel o svorke ako by patrila jemu. I keď alfou bol niekto iný. Bol to Feier. Jeho akoby druhý otec. Nie vždy si to priznal, že to tak berie. Nechcel vyzerať ako slaboch, ktorému chýba rodina, čo ho opustila. Stále u neho pretrvávala určitá nenávisť a zlosť voči ich činu a kto vie či dostanú od neho pochopenia ak ich niekedy opäť uvidí.
Z týchto všetkých chaotických myšlienok ho vytrhol pach Feiera, ktorý po chvíľke stratil pretože vietor zmenil smer. Mal toho mnoho na ramenách najmä po krutej zime. Rozhodol sa ho ísť pozdraviť, teda najskôr musel opäť nájsť jeho stopu.

Síce mal rád čisto, no nebál sa zašpiniť. Predsa len je nejaký ten chlap a nie žiadna bábovečka. Pft. Čo mu bude vadiť nejaké bahno v rieke keď ho môže príjemne schladiť. Na ničom inom mu nezáležalo. „To je síce pekné, ale pre tunajších vlkov si tu stále nový." opätoval mu ušklebok. „Až keď budeš na niektorých miestach viac krát, vtedy už sa da polemizovať o tom, či si zdejší." dodal a pokrčil ramenami. Znelo to ako by ho medzi vlky Norestské neprijal, no bolo mu to tak jedno. Nech si kto chce robí čo chce na Noreste, kým to neovplyvňuje v zlom jeho a jeho svorku. „Koho čo potom..." zamrmlal si napokon k svojim myšlienkam. „Ehm, máš nejaké zaujímavé info? Niečo čo by mne mohlo uniknúť?" nenápadne vyzvedal, možno by mohol získať niečo pre svorku zaujímavé, ak ešte o tom nevedia.
Keď sa ho spýtal, aká je voda, nenapadlo mu nič iné, než aby si to vyskúšal. Machnul labou po vode aby ho ošpliechal. „Posúď sám." zasmial sa zakerne z vody v ktorej stál. Snáď ho tým len nejak neurazí, bol by veľmi nerád, fňuky fňuk. Ale Damián sa zdál ako vlk ktorý není suchý ako suchár a vie sa zabaviť.

Keď sa Zathrian dozvedel o chystanej pasci na Nimlóga, v jeho hrudi vzplanul oheň vzrušenia. Konečne mohol dokázať, že nie je len chvastún, ale aj odvážny vlk, hodný rešpektu. Hoci v srdci cítil "mierny" strach z mohutného mlžného jelena, jeho ego ho prehlušovalo. Nič čo by on predsa nezvládol!
Zathrian sa ihneď pustil do práce. Jeho fyzická sila a vytrvalosť boli všeobecne známe. Aspoň to to si o sebe myslel. Bez námahy zdvíhal ťažké bremená, či už so svojou mágiou alebo inak...a pracoval dlhé hodiny bez oddychu. V príprave pastí sa s nadšením vrhol na úlohy, ktoré si vyžadovali hrubú silu. S "ľahkosťou" prenášal ťažké kamene a kmene na vrcholky svahov údolia, kde mali slúžiť ako smrteľné projektily pre Nimlóga. Keď s tým bol po niekoľkých hodinách hotový, pustil sa do vykopávania hlbších jam a zákopov, ktoré by mohli spomalili a zaskočili nebezpečného jelena. Z dreva a kameňov budoval barikády, aby zabránil Nimlógovi v úteku. Pracoval s odhodlaním a energiou akoby mal za to dostať nejakú medajlu, či achievement hah...robil si prevažne po svojom, no občas, keď bolo treba tak sa riadil pokynmi skúsenejších. Občas ho to vytáčalo ale tak no...nemal na výber. Nenechaval sa unášať emóciami a sústredil sa na racionálne plnenie úloh. Aspoň teda zväčša. Miestami hádzal očkom po miestnych vlčiciach, ak sa nejaké zapojili do práce a samozrejme, že chcel zapôsobiť čo v najlepšom svetle. Veď kto by predsa len nechcel takého úžasného muža ako je Zathrian! Bol dokonalý pre každú ženskú, hihi.

Uhh...v momente ako mu povedal nech sa zamaskuje a má sa skryť ihneď hľadal pohľadom čo kde ako prečo načo začo...hah. „Dobre teda, môžeme začať." odpovedal na jeho návrh. „To bude brnkačka" zazubil sa. Mal trochu problém s tým že možno bude smrdieť ako tchor, ale čo by nespravil pre výhru?
Akonáhle sa Rufus otočil a možno teda aj odišiel kdesi preč, vydal sa pomedzi stromy hľadajúc niečo s čím by skryl svoj pach. Nevedel ako dlho bude mať na to čas, no celú večnosť snáď nie. Bahna tu moc nebolo, i keď vlhkosti áno. Od potoka sa tu držala v machových častiach a hlina posobila tak isto mierne vlhko. Síce to nebolo žiadne bahno, no istú arómu to malo. Zahrabal trochu do zeme a vyválal sa v tom, následne sa obtrel aj o mach, ku ktorému predtým čuchnul a prišiel mu ako vhodný adept. Žiadne bylinky voňavé tu nevidel, zatiaľ, ani len nevedel čo také môže voňavé rásť v lese. Nejaká mäta či medovka by neboli odvevi, no to by musel najskôr vedieť čo to je. Rastie to vôbec v lese? No, toto mu muselo zatiaľ stačí, ponáhľal sa skryť kdesi do nejakého žlabku za papraď, kde pred ním sa nachádzal kus zlomeného stromu. Ideálna skrýš. No uvidí sa, či to bude fungovať.

Yeah, koho by nenapadlo ako prvé bahno. No a vskutku by bol za suchého obdobia v prdelke jak se ríka. Nič iné ako bahno by ho asi len nenapadlo, možno nejaké kvety no vážne nemal moc chuť smrdieť tak ako Nihilčania. A skôr by sa niekde otrávil a dostal nejaký ekzém ktorý by mu bohviečo spôsobil. Keď vravel o tom suchu, trochu sám skamenel jak to bahno cez leto. Prekvapilo ho samého seba, to aký bol Zath nevzdelaný v týchto oblastiach. „Oh, jasné. Dobre. Takto som nad tým ani neuvažoval." priznal sa a následne už len kyvnutim sa vydal za Rufusom. Tešil sa že to idú vyskúšať, i keď výsledok mal byť nie ako príjemný, čiže to znamenalo že bude smrdieť. Yippee.

Z toho všetkého nad čím len uvažoval ho vytrhol hlas ktorý ešte sám nepoznal. Ihneď spozornil, no keď videl o akého krpca sa jedná, jeho napäté svalstvo sa uvoľnilo. Výškový rozdiel to bol nemalý. On ako skoro metrový vlk, sa na neho divál pomaly s oblakov. Aby ho nerošlapnul, hah! „Ahoj." odpovedal Zathrian už viac upokojene než ho predtým Iska videl. Vyrušil ho, no nevadí. Jemu to ešte pre tentokrát odpustí, inak by bolo zle. No viac mal záujem sa s ním spoznať, keďže bol členom svorky, než ako mu vyčítať že ho otravuje. Ešte nevedel aký tento huňatý vlček naozaj bol. „Iska, všakže?" spýtal sa mierne neisto. Boli spolu na ceremoniále a občas tam začul mená aj vlkov, s ktorými sa nerozprával ešte, takže mal menší prehľad. „Ja som Zathrian." rovno sa už aj predstavil keďže spomínal tie mená. Aby nemusel Iska hádať pokiaľ by netušil ako sa volá. „Nie je ti v tom huňatom kožuchu tak trochu teplo?" čo mu prešlo hlavou, to v momente povedal. Byť na jeho mieste, celý deň preleži niekde v ľadovej vode.

Mal by sa mu priznať, lebo ak nie, tak sa ho spýta ako sa zamaskoval a ak by trepnul blbosť, o čom by nevedel, kto vie čo by si o ňom pomyslel. Keby nechcel tréning, zaklamal by mu, že všetko vie. Už už mal aj tú tendenciu si vymýšľať. No zavrhol to.
„Tušiť by som možno tušil, avšak nikdy som to nejak neotestoval. Nebolo za potreba." oboznámil Rufusa s tým, že bohvie ake skúsenosti s tým nemá. „Povedal by som že použiť niečo čo je viac aromatickešie, než moj pach samotný ale čo také by ho prekrylo? Neviem, možno nejaké smradľavé bahno v ktorom sa diviaci váľajú." pokrčil ramenami. Netušil priveľmi, len hádal. Ale určite existuje viacero možností ako si zamaskovať pach. Len mu nič iné nenapadalo.

Zaťko sa tak trochu poflakoval. Trénovať sa mu nechcelo v tomto teple a tak len vyhľadával miesta, kde sa dá najlepšie skryť pred tým pálavým slnkom. Síce sa nachádzal v hlučnátom lese, no niektoré miesta neboli dokonalo zakryté v tieni a slnečné lúče si aj tak našli cestu ako ho otráviť. Ešte že tu fúkal jemný vánok ktorý ho ovieval a on tak nemusel stále nad niečím zúriť.
Všimnul si stôp. A nie tak akýchkoľvek. Zver. Diviak. Či niečo na ten spôsob. A nebol sám ale obklopený armádou mladých. Ajaj, tá matka bude agresívna len čo ho zbadá. S niečím takým sa biť nie je žiadna sláva. Smrdí to a keď to má mladé je to nebezpečné o to viac. Chcel sa tomu vyhnúť, i keď...nebola by sranda keby pár tych mladých ponaháňa? A keď sa naň rozbehne matka tak jednoducho zdrhne alebo ju zastaví svojimi reťazami. Znie ako plán. Vydal sa po stopách, nevediac že sa v okolí nachádza Dell.

Nízke hory neboli tak ďaleko od územia Azarynu, vlastne to bolo hneď vedľa nich. Akurát cez tie hory sa predierať bolo miestami náročné no po hrebeňoch hôr sa to dalo jednoduchšie zvládnuť. Aj on si potreboval vyvetrať hlavu. Vadilo mu že Azaryn nie je ten Ignis čo tu kedysi býval. Čo počul z príbehov svojho otca a z rozprávania inych. Ceremoniál kde sa zabíjali tuláci...to znelo ako úplná pecka! Hneď by sa do toho vrhol. Než ako nejaký súboj s Adainom aby získal nejaké parohy a vratil sa späť. Keby mu ide o život, hneď by bojoval naplno! Takto sa mohol obávať že niekomu ublíži a ešte k tomu bude mať zle, že porušil pravidla. No a čo! Nech ich poruší aj všetky, bude mu to jedno. V poslednej dobe ho všetko vytáčalo, snáď ani len nebolo možné koľko vecí sa našlo. Najskôr atentát od túlákov, ktorých by najradšej všetkých roztrhal od nerva, že ako sa opovážili vstúpiť na ich uzemie, zvádzať ho a potom mu natrhnuť jeho krásne uško. Nu to zvádzanie by mu až tak nevadilo od cudzinca na jeho území...ehm, ale v tomto prípade to bolo neodpustiteľné!!! Navyše do toho smrť člena, ktorý sa nevedel ubrániť...silnejší výhra a ten očividne silný nijak nebol. Odplul si nad tým. Neveril že mohol prehrať, dobre mu tak. Ešte k tomu odchody zo svorky a potom sa k ním pridá nejaké decko z Nihilu? Takto onedlho skončia. Nepredpokladal že bude nejak užitočné, práve myslel na všetko zlé čo ho s ňou mohlo čakať. Alebo si ju podrobí a bude jeho slúžka. Joj, to by bolo úžasné. Byť on alfou, asi by bolo s Azarynom koniec, alebo by Zathriana všetci zbili že či mu nehrabe. Jeho krutosť a násilnosť, či nedajbože zvrátenosť sa ešte neprejavovali úplne, no začínalo to s ním mávať. Nerešpektoval rozhodnutie alfy, nepáčilo sa mu kto prišiel k ním do svorky, síce nevedel aká tá typečka z Nihilu je. Chytal nervy, i keď tie mu každú chvíľu pominuli a zase sa objavili len si na niečo spomenul. Snáď len nejaký sociopat sa z neho stane nie? Potreboval niečo zažiť, či niekoho/niečo zabiť. Keď však začul niečie kroky, ihneď spozornil. Žeby príležitosť? Vydal sa zvukom naproti. Keď zbadal siluetu vlka, ešte nevediac o koho sa jedná, zaútočil. Vedel len, že je to nejaký vlk so sfarbením nepripominajúceho nikoho z ich svorky. Rozbehol sa a skočil nevedomky po Ghaa'yel. Ich prvé stretnutie bolo Zathove zrazenie Gayušky, ak si dobre pamätal. Nuž teraz to o čosi viac vylepšil. Neskôr po útoku si snáď uvedomí, o koho sa jedná.