Príspevky užívateľa

Azueén bez ďalších slov sleduje ako Kiler prechádza ďalej od neho a pomaly sa aj on dáva do chodu smerom za jedlom ktoré ich malo čakať hneď potom ako si ho spoločne ulovia. ,,Cítim," uškrnie sa na jej slová a zastane neďaleko nej svoje oči upierajúc na stádo sŕn pred sebou. Dospelý jedine bol pre dvoch vlkov príliš veľké sústo, no nejaké malé by sa im mohlo podariť uloviť s ľahkosťou. ,,Som hneď za tebou," zašepká, keď sa jej podarí vybrať jedinca, ktorého by mohli skoliť. Nechá to na ňu, on nikdy vo svorke moc nelovil, to bola práca lovcov a teda by sa mal priučiť ako sa to robí. Nie, žeby úplne nevedel, no i tak sa rozhodol radšej nechať to na Kiler. ,,Som si istý, že to bude chutná večera."

Azueénov rozhovor s malým vlkom čoskoro narušil veľký vlk, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou vyzeral ako jeho otec. Biely vlk nestihol porozprávať šteňaťu o nebezpečenstvách sveta tam naokolo, no na to tu už bol omnoho povolanejší vlk než bol on. ,,Nič sa mu nestalo, len sme sa tu trochu zahrali," jemne sa usmial na zeleného vlka a postavil sa z bahna v ktorom ešte stále sedel. Musel predsa len pred vlkom vyzerať o niečodôstojnejšie, i keď bola otázka, či sa to s polovicou tela zabahneného od bahna vôbec dalo. ,,Ale kludne vám ho prenechám," uškrnie sa na Lokiho a malého jemne šťuchne. ,,Ja som mal doma pred nejakým časom podobného," mierne zaklame a jeho samého to zabolí pri srdci.

Nečakal, že sa mu za jeho ospravedlnenie poďakuje, avšak i napriek tomu musel prevrátiť očami, keď mu musela povedať srdcervúce slová o tom, že ho má alebo skôr mala od rodiny. Spokojne to odignoruje - za svoje pôsobenie v tejto svorke sa naučil odignorovať väčšinu vecí, ktoré mu vlci povedali či už do očí alebo i mimo nich. ,,Nie je to vtip," jemne sa na Justice uškrnie svojim zubatým úsmevom a pokrúti hlavou. ,,Či je to vďakabohu alebo bohužiaľ, na to si musíš odpovedať sama," zasmeje sa a znovu pokrúti hlavou. ,,Prišiel som sa rozlúčiť," povie možno až príliš vážne no na tvári sa mu rozlieha spokojný úsmev. Bol so svojim rozhodnutím šťastný.

Darach úplne odignoroval jeho návrhy na to aby sa vrátili a tak sa nezmohol na nič viac ako len nesúhlasne zavrčanie a pokračovanie v ceste smerom za Darachom. Teraz evidentne ich vymyslenú výpravu viedol on alebo čo. Ich cesta bez predušenia netrvala však dlho a čoskoro sa Azueén musel zostaviť. ,,Počul si to?" rýchlo sa narovná a jeho srsť sa naježí. Uši nastražuje zo strany na stranu a celkovo sa jeho telo mimovoľne stavia do polohy akoby očakával útok. ,,Hlasy," zašepká a rýchlo sa ponáhľa k Darachovi aby si pri útoku keď tak vedeli pomôcť. ,,Nie príliš ďaleko od nás," syčí ďalej pomedzi zuby. ,,Priprav sa na útok."

,,Ale vieš, že by si nemal od rodičov odhádzať, keď nevedia kam ideš, že?" spýta sa ho trochu káravým hlasom. ,,Čo ak by si stretol nejakého zlého vlka, ktorý by ťa zjedol?" uškrnie sa Azueén mierne, snaží sa to preniesť na vtip ale zároveň i priviesť šteňa k rozumu. I keď on v jeho veku asi nebol o moc iný. ,,Čo by si povedal, ak by sme ich išli spol pohľadať?" spýta sa ho akoby išli na nejaké dobrodružstvo alebo tak. ,,A moje meno je Azueén, a tvoje?"

Prekrúti očami a prestúpi z jednej nohy na druhú. ,,Vidím, že ma vidíš rovnako rada ako ja teba," zavrčí si popod nos, skôr pre seba ako pre ňu. Teraz keď však už vie, že dvere jeho odchodu sú otvorené, neberie si žiadne slová k srdcu, horšie ako stretnutie so Shirou to určite nebude. ,,Tak ťa teda určite poteší fakt, že odchádzam," usmeje sa na ňu akoby jej práve oznámil tú najlepšiu správu pod slnkom. Predsa len o to tak bral. ,,A asi sorry za ten náramok, i keď i tak ti to viac pristane bez neho."

Počúval slová Shiranie akoby sa ho to ani netýkalo a nemal čo povedať. Len tam tak tupo sedel a pozeral na Shiru, ako mu nadáva. Možno ak by bol v inej situácii tak by ho to i nahnevalo, no on sám sebe už toľko ráz vynadal, že tieto slová sa mu už zdali ako normálne, ako slová ktoré sa používajú pri každodennej konverzácii. ,,No dobre teda," zavrčí pomedzi zuby so sklonenou hlavou. ,,Aj tak je to už jedno, lebo som ti prišiel povedať, že odchádzam," mykne plecami. ,,A neplánujem sa vrátiť, tak posledné zbohom?"

Zoro ho napokon nechal odísť viacmenej len tak. Biely vlk čakal, že v tom bude viac drámy alebo akcie, no i tak bol celkom rád. Aspoň mohol odísť s nejakou cťou, ktorá mu ešte zostala. ,,Dobre teda," odpovedá mu a pomaly sa má na odchod. Predsa len, nemal už na čo viac čakať a teda sa otočil a s poslednými slovami obrátil hlavu na Zora. ,,Snáď sa už nikdy neuvidíme."

Prikyvuje na jej slová a keď znovu spomenie lov, otočí sa na ňu úplne. Narovná sa a pozrie jej priamo do očí. ,,No čo by si mala chuť?" spýta sa jej so smiechom. Lov ponúkal veľmi veľa príležitostí ako sa najesť, čo si zajesť a hlavne aj ako sa zabaviť. Predsa len lov pre vlkov bol niečo úplne iné ako len obyčajné zaobstaranie jedla a najmä ... aspoň sa pri niečom takomto mohli ich vzťahy akosi prehĺbiť. ,,Pôjdeme na obyčajného zajaca alebo si dáme niečo viac ... nezvyčajné?" spýta sa jej s úsmevom a krúti pri tom chvostom. ,,Ryby, alebo možno nejakých vtákov?" podstrkuje jej svoje nápady a pritom čaká kedy sa vyjadrí. ,,Čo ty na to?"

Kráča ďalej, chce to tu preskúmať. Na svoju spoločníčku sa moc nepozerá, no dáva veľký pozor či ho skutočne nasleduje a o nekráča len sám. ,,Takže si možno zmenila svoj názor?" spýta sa jej so záujmom a otočí sa na ňu cez plece. Ak by povedal, že ho to nepotešilo, klamal by, no na druhú stranu ... ,,Neboj sa, možno sa ti podarí nájsť svorku svojich snov niekedy neskôr," chce ju posmeliť, no je rád, že sa jej napokon i svorku hľadať nechce. Aspoň s ňou bude môcť tráviť nejaký čas on. ,,Ale aspoň si teda môžeme užiť nejakého cestovania," zasmeje sa nad tým, a rozmýšľa, ktorý smerom by sa možno mohli vybrať.

Prekvapivo na neho hľadí. A to si on myslel, že je zlým otcom! Horšie ako sa nestarať o svoje decko a nechať ho matke je ... asi nič, ale v tomto momente bol Azueén skutočne nahnevaný na rodičov malého vĺčka, ktorý sa nezbedne hral v bahne. ,,A to ťa nechali len tak odísť tak ďaleko od nich?" spýta sa ho prekvapene a pozrie smerom ktorým asi mohol mladý prísť. ,,Nechceš aby som ťa zaviedol k nim?" spýta sa ho ďalšiu otázku a ani zďaleka to nie je jediná, ktorú mu chcel položiť. ,,Vôbec sa tu sám nebojíš?"

,,Myslím, že sme už celkom ďaleko od hraníc," prenesie napokon Azi, keď sa zem pod ich labami zmení na zem lesa. Na území ich hraníc sa nijaké lesy nenachádzali, aspoň nie týmto smerom, čo znamenali, že odišli príliš ďaleko a mali by sa vrátiť. Alebo ani nemuseli, nikto im predsa nerozkazoval. Teda Darachovi ako členovi svorky, ktorý v nej chce aj zostať asi áno, ale jemu už na tom nezáležalo ani kvapku. ,,Chceš sa tu poobzerať ešte alebo si ideme do úkrytu osušiť srsť?" spýta sa ho, obzerajúc sa smerom k nemu so srsťou zlepenou na tele.

Neveril by, že svojimi hlúpymi myšlienkami privolá presne to, čo by chcel najmenej. Najskôr zazrel Shiru, len okrajovo a dokonca ho to i lákalo, prejsť okolo nej bez povšimnutia, no napokon sám seba presvedčil, že by od neho asi bolo celkom vhodné aby jej povedal, ako sa veci majú a ako sa budú mať za pár dní. A teraz sa mu do cesty dostane i Justice? Hlasno si vzydchol. Možno to bude príjemná bodka za jeho životom v Ignise a teda váhal len veľmi mierne, kým sa vybral jej smerom. ,,Vidím, že dnes máme celkom príjemný deň."

,,Vidíš ten život až moc čierne, moja," zasmeje sa nad jej slovami. Teraz, keď už nebol zviazaný reťazami, ktoré si sám vytvoril sa cítil už omnoho lepšie než keď sa stretli naposledy.,,Ja musím povedať, že si to skutočne užívam," uškrnie sa na ňu. Predsa len jej snáď nebude klamať! Nemal na to nijaký dôvod a teraz, keď začínal nový život, povedal si, že klamstiev bolo dostatok. ,,Nejako sa mi aj lepšie dýcha odrazu," smeje sa ďalej, veď prečo nie. ,,Ty stále hľadáš nejakú svorku na život?"

Azueeén sa pridá ku jej smiechu a radostne sa na ňu pozrie. Akonáhle odišiel zo svorky, odrazu sa mu omnoho lepšie dýchalo a cítil akoby sa jeho kniha odrazu vyčistila. Cítil sa omnoho lepšie a všetka váha jeho vlastnej minulosti razom padla kdesi do priepasti. ,,Tak vie, nemusíme stále len chodiť," uškrnie sa, no to už a pomaly presúva k hore, ktorá sa točila nad pláňou na ktorej sa nachádzali. ,,Rozprávať, pozprávať," smeje sa. ,,Čo máš nové? Povedz mi."