Príspevky užívateľa

,,Nie, že si tomu nejako pomohla," zafrfle a krúti pri tom očami. AK by pred ním nebola vlčica, najradšej by ju roztrhol na minimálne dve časti. Svoju zlosť avšak radšej nasucho prehltne a odvráti zrak. V krvi my bubnuje adrenalín, no snaží si zachovať pokoj. ,,Je veľmi smutné, že si tak rýchlo zabudla na všetko dobré čo sme spolu prežili," zavrčí s pohľadom smerujúcim dolu svahom. ,,Ale však čo sa dalo čakať, keď som i tak vždy pre každého bol iba Nihilčan," zavrčí si popod nos.

Azueén na neho prekvapene pozrie. Čakal inú reakciu a tak mu teda i rytmus srdca trochu klesne a svaly sa mierne uvoľnia. Fajn. Mohlo to byť horšie. ,,Už je takmer dospelá, zvládne to," odpovedá na neho otázku a musí si pri tom celkom vzdychnúť. ,,Nie, žeby v tom bol nejaký rozdiel potom čo odídem," mykne plecami na jeho odpoveď a nič viac k tomu nemal čo povedať. Predsa len, v jej živote nikdy nefiguroval ani ako otec a ani ako cudzinec či obyčajný člen svorky.

Vlk sa akosi rýchlo rozhovoril a v tomto okamihu si Azi nebol dvakrát istý či to je dobre alebo zle. Bol to však nejaký nový vlk, ktorého ešte nikdy nevidel, takže mal konečne možnosť urobiť si nového priateľa - alebo, keďže sa jednalo o neho, nepriateľa. ,,Som Azueén a len tak sa prechádzam," odpovedá mu na otázku, ktorú mu položil cudzinec. Ešte nevedel jeho meno, no i to sa mu čo chvíľa určote oznámi. ,,Cestovanie v tme s týmto kožuchom, môže byť niekedy skutočne namáhavé," zasmeje sa nad svojimi slovami a pokrúti pri tom chvostom. Bieleho vlka bolo vidieť takmer na druhý okraj územia. Aspoň teraz v lete, i zime by to bolo o inom.

Azueén sa napokon miesto snaženia vytrhnúť sa jej, hodí z celej sily na zem, čo hnedá vlčica určite nečakala a tak sa mu podarilo dostať z jej zovretia. V tomto momente si nebol istý, či sa mu podarilo skončiť bez zranenie, no napokon to bolo i jedno. Odskočil od nej na pár krokov a sledoval ju s nepochopením. ,,Keby si nebola ženská, tak by si skončila bez uší!" vyhráža sa jej nespokojne e jeho ži sú teraz pritiahnuté tesne ku hlave. ,,Vážne toto všetko kvôli jednej puse?" pýta sa jej, no na odpoveď nečaká. Odfktne si. ,,Šialenosť." otočí sa a pomaly sa poberá smerom na odchod.

Chcel jej vynadať, poriadne si na nej vybiť zlosť lebo mu dala zámienku byť na ňu zlý. Skôr ako však stihne niečo povedať alebo urobiť, už ju i má nalepenú na svojej hlave a ťahá mu ju dolu spoločne s jeho uchom. ,,AU! Čo robíš?! Zbláznila si sa?!" nadáva jej a svojimi dlhými labami sa jej snaží chňapnúť po nose. Ďalšie roztrhnuté ucho skutočne nepotrebuje a v tomto momente mu je naozaj jedno či jej ublíži alebo nie. Ona na neho predsa zaútočila prvá! Bola to sebaobrana! ,,Čarodejnica jedna nepekná!"

Čím dlhšie ich konverzácia trvala, tým viac Azueén začal spochybňovať svoje rozhodnutia. Možno napokon.. možno predsa len ... Pokrúti rýchlo hlavou zo strany na stranu. ,,Vieš čo chcem? Vieš čo?!" štekne na ňu hlasno a nespokojne pri tom vrčí. Neodpovedá však na svoju vlastnú otázku, lebo odpovedať nevedel. Krivo sa na ňu usmieva a má chuť sa len tak otočiť a odísť. Neurobí to však, jeho hrdosť bola príliš zranená na to aby len tak odišiel s poslednou hrudkou svojej vlastnej hrdosti.
S vrčaním sa napokon otočí tak aby sa ňu už nemusel pozerať a bol k nej otočený bokom. ,,Nechajme to už tak, nabudúce si ale daj pozor na to s kým sa dávaš do reči alebo čo."

Azueén so sklonenmi ušami sledoval svoju dcéru, no napokon vyhodnotil situáciu tak, že by napokon bolo lepšie ak by jej o ich rodinnej situácii nehovoril. Stále bol v tom, že o ňom nevie a chcel to tak nechať. Plánoval odísť, nebola potreba vravieť jej, hej som tvoj otec a prve odchádzam, celý svoj život nechávam za sebou a rovnako by som najradšej zmazal i teba. Nie... vlkov zmazať nemôžeš, i keby si skutočne chcel. No niekedy je lepšie vymazať sám seba z ich života aby si im neublížil ešte viac. Niekedy je to jednoduchšie ako opravovať niečo čo ste pokazili. ,,Tak, nech sa ti teda darí ďalej v živote," povie jej a pomaly sa berie na odchod.

Vrúcnejšiu reakciu skutočne nečakal, no i tak sa nad tým musel takmer až neveriacky pousmiať. Pokrúti hlavou a odfrkne si. Čo od nej vlastne chcel? Svätý pokoj? To jej však nemohol povedať. ,,Prišiel som ti len oznámiť, že sa už sa nebudeš musieť báť, že ma tu niekde stretneš," povie jej mierne opovrhujúco a s prekrútením očí. ,,Tak som sa prišiel rozlúčiť," zavrčí. ,,Alebo niečo..." mykne plecami a musí sa zasmiať.
,,Tak teda asi čau."

Zero nebol dvakrát spokojný, keď sa k nemu Azueén vrátil a to bolo jasne vidieť. Biely vlk to od neho popravde i očakával, nespomína si na okamih kedy by sa tento vlk v jeho prítomnosti usmieval. I keď možno bol on pri ňom len práve v ten nesprávny čas. Azi nevedel ako mu to má správne podať preto celkom váhal, no napokon sa hlasno nadýchol a vydal zo seba. ,,Odchádzam," povie mu napokon jednoducho a pousmeje sa na neho. Nemá za potrebý vravieť niečo viac, skôr len čaká s napnutými svalmi na neho reakciu.

Nad jej slovami len mykne hlavou a pousmeje sa. Mala pravdu. Nestretli sa spolu až tak dávno aby si na to ani jeden z nich nespomínal. Zasmeje sa nad tým a jeho chvost sa začne pohupovať zo strany na stranu. ,,Veru, a ani som nejaké extra jazvy nedostal," uškŕňa sa nad svojimi slovami. ,,Proste som bol silnejší a rýchlejší ako oni," chváli sa, i keď sa to vôbec nestalo tak jej to prezentuje. To však nebolo podstatné, keďže Kiler o jeho situácii nemala nijakej predstavy - tak predsa len mohol vrhať na seba dobré svetlo! ,,Občas?" pýta sa jej s úsmevom a ale i mierne prekvapene. Bol to však dobrý prvý krok, ktorý sa mu páčil. Bolo treba ešte na niečom zapracovať. ,,A čo tak stále?" pýta sa jej so smiechom, no všetko to myslí na srandu ale i normálne. Spoločnosť sa vždy oplatí. ,,Dnes by som ten tvoj návrh na lov určite neodmietol."

Azueén nadvihne obočie a neveriacky pozrie na svoju dcéru. Akože to je všetko? Akože akože ako? ,,Čo?" spýta sa jej prekvapene a na dôvažok i zmätene. Nevedel o čo jej ide, no bol si istý, že to bola jedna z tých hlúpych hier čo si vymyslela Shira aby ho ešte viac dokazila ako je. Nevedel čo jej na to má povedať. ,,Tak aký je teda ten odkaz, alebo čo?" zavrčí mierne popod fúzy a položí pohľad presne do očí Rose. Čo toto celé má sakra znamenať?

Neveril by, že svojimi hlúpymi myšlienkami privolá presne to, čo by nechcel. Najskôr Shiru zazrel len okrajovo a dokonca ho to i lákalo, prejsť okolo nej bez povšimnutia, no napokon sám seba presvedčil, že by od neho asi bolo celkom vhodné aby jej povedal, ako sa veci majú a ako sa budú mať za pár dní. Vybehol teda hore kopcom k jaskyni, kde sa práve v tom okamihu Shira vyhrievala pred vchodom. ,,Ahoj," pozdraví ju, no zostane stáť opodiaľ. ,,Krásne počasie, len čo je pravda."

Ako keby sa na neho pozerali všetci Bohovia, zoslali mu pod laby alfu Ignisu ako na zlatom podnose. Odvaha ho prešla takmer okamžite ako uvidel jeho tmavú srsť a chvost mu klesol zvisle medzi nohy. ,,Zdravím," pozdraví ho vážnym hlasom a na pár sekúnd zaspätkuje. Chce u povedať, že odchádza ale zároveň ani moc nie. Prejde len teda okolo neho akoby chcel ísť no nory, no nedá mu to. V strede vchodu zastane a prinúti sám seba sa k Zorovi otočiť. ,,Vlastne som vám chcel len niečo oznámiť," otočí sa k Zorovi napokon úplne a radšej sa poberie preč z nory, na miesto ktoré nebude blokovať jeho útek keď už sa rozhodne bežať ktoroukoľvek stranou.

Bol rád, že na neho Kiler nezabudla a skutočne si na jeho bielu srsť pamätala. Predsa len nebola až tak všedná, aby lvkov ako bol on stretala na každom rohu. A predsa len ho to skutočne potešilo a bol rád, že niekto ho rád vidí. A dokonca si i zapamätala čo jej vravel! Ak toto nebola definícia šťastného vlka, nevedel čo. ,,Som rád že si pamätáš," zasmeje sa na vlastných slovách podíde bližšie k nej aby nastolil akúsi ... tajnú atmosféru. ,,Toto je môj prvý deň mimo svorky," zašepká jej a chvost sa mu začne kmitať zo strany na stranu. Skutočne! Toto bol jeho prvý deň mimo svorky a skutočne sa mu to páčilo. ,,Môj návrh, že môžeš žiť so mnou stále platí."

Nesúhlasne sleduje reakciu Meirí a len nechápavo pozerá do jej očí. Evidentne to čo vravela myslela vážne a on netušil v ktorom storočí sa razom ocitol. ,,Ty si dobre mimo," zavrčí opovrhujúco na hnedú vlčicu. ,,Takto svet dospelých nefunguje zlatko," vrčí ďalej. Všetka jeho dobrá nálada sa razom vytratila. Cítil sa ponížene a to sa rovnalo naštvanosti a urazenej hrdosti. Ak by pred ním nestála vlčica, možno by ju i chmatol. ,,To je skôr prirodzený talent," zavrčí ďalej. ,,A volá sa to byť príťažlivý," mykne plecami. ,,To ale ty evidentne nechápeš."