Príspevky užívateľa

S mladým vlkom bola skutočne zábava. Vedel čo chce a aj to tak predvádzal. Točil si svoje o kĺzačkách a niekde v hĺbke Azueénovho srdca ho mierne pychlo. Toto mohol riešiť i on, ak by sa rozhodol starať o svoju dcéru pred pár rokmi. Teraz už však na to bolo neskoro a tak si aspoň na jeden den, na pár hodín mohol užiť zábavy s niekym cudzím. Sleduje ho ako sa razom hodí na brucho a šmykne sa kus ďalej. Akonáhle však spomenie otca, biely vlk spozornie. ,,A kde sú vlastne tvoji rodičia?" spýta sa ho. Nechce mať problémy a takéto creepovanie popri vlčatách nebolo často brané ako pozitívne. Aspoň on by to tak bral ak by sa o svoju dcéru zaujímal vtedy keď mal.

Zo svojej každodennej obhliadky sa zatúlal kdesi mimo územia, no v tomto momente mu to nevadilo. Už vedel, že sa tu nachádza nejaká svorka, no nebol si moc istý čo si k nem môže dovoliť a tak si dovoľoval čo najviac - nie zase až tak moc aby sa vybral priamo do jej stredu, no aspoň na pohyboval po ich strane hraníc s Ignisom. Vôňa vlkov sa niesla vzduchom, no Azueéna zaujala práve tá, ktorú už raz cítil. Killer! Keď sa dostal k jej blízkosti, práve naháňala niečo, čo sa zdalo akoby jej ušlo. Nu což, stáva sa i v lepších rodinách. ,,Dnes ti to nevyšlo, možno nabudúce," uškrnie sa na ňu, keď príde do dostatočnej blízkosti ku nej. ,,Rád ťa znovu vidím."

Azueén bol na ceste za svojou každodennou obhliadkou severnej časti hraníc igniskej svorky. Moc sa mu nechcelo, ale tak čo mal robiť, keď sa tomu už raz upísal, tak to musel robiť i keď plánoval čoskoro odísť. Našťastie sa mu však dnes pošťastilo, že mohol ísť sám a teda Daracha rád nechal tam kde je, nech robí čo robí. Azueén nekráčal práve nejsvyžnejšie a celkovo sa šuchtal. Dnešný deň bol i pre neho celkom lenivý a on si to užíval. Teda, viacmenej.

Azueén bol na ceste za svojou každodennou obhliadkou severnej časti hraníc igniskej svorky. Moc sa mu nechcelo, ale tak čo mal robiť, keď sa tomu už raz upísal, tak to musel robiť i keď plánoval čoskoro odísť. Našťastie sa mu však dnes pošťastilo, že mohol ísť sám a teda Daracha rád nechal tam kde je, nech robí čo robí. Azueén nekráčal práve nejsvyžnejšie a celkovo sa šuchtal. Dnešný deň bol i pre neho celkom lenivý a on si to užíval. Teda, viacmenej.

Azueén mieril do nory a hlasno pri tom dupal. Bol nahnevaný a bolo to vidieť, predsa len už mal toho celého pretvarovania, že sa mu tu páči dosť. Chcel nájsť svoju Alfu, aby mu mohol povedať, že končí, že odchádza a už sa nikdy nevráti, a iné miesto ako bola Nora nepoznal - alebo si teda skôr myslel, že ho práve tu nájde. Predsa len, kde inde by ho mohol nájsť ak nie tu? Momentálne si ich stretnutie predstavoval ako hurvínek válku a bol skutočne nabudený, už si aj pripravoval čo mu povie a ako sa bude vyjadrovať, otázka však je, či mu to vydrží aj pri pohľade na statného samca, ktorý už síce mal nejaké tie roky za sebou avšak stále mal svetu čo ponúknuť. Možno by napokon i bolo dobre, ak by ho ani nestretol, aspoň by vychladol a utriedil si myšlienky. Osud však pracuje len pre seba, pre nikoho iného.

Azueén prekrúti očami a vzdychne si. ,,To, že ťa učím neznamená, že viem všetko na sto percent," zavrčí si pomedzi zuby, no týmito slovami jeho preslov nekončí. Bol nervózny, to a mu muselo uznať a v takomto stave nie len vlci reagujú na svoje prostredie prehnane. ,,Som obyčajný vlk, ktorý robí hlúpe rozhodnutia a dokáže si zničiť život len v jednej sekunde," šteká, no už dávno to nie je len o Darachovi. Frustrácia, ktorá sa v ňom za roky života v ignise nazbierala pomaly vychádzala na povrch a tmavý vlk bol len v zlom okamihu na zlom mieste. ,,Ale už tu aj tak dlho nebudem oravovať vzduch," zavrčí pomedzí zuby, skloní hlavu a rýchlym klusom sa poberie smerom dolu z hôr, do lesa pri ktorom niekde končilo ich územie.
> les na úpätí na území prízračných

Čakal všeliake reakcie, no určite nie práve takú ako sa mu podarilo dostať. Meirí sa od neho rýchlo odtiahla a na jej tvári hral výraz, ktorý ešte po tom čo urobil nikdy nevidel. Na tvár mu vyskočil prekvapený výraz, možno až trochu urazený - možno niečo medzi. ,,Eh, čo?" spýta sa, no nečaká na odpoveď. Toto nebola otázka na ktorú by trebalo odpovedať a on to vedel. Sám bol prekvapený, možno rovnako ako hnedá vlčica pred ním. ,,Nemusíš ma milovať preboha," zavrčí mierne agresívne, teraz už viac urazene než predtým. ,,O čom to meleš?!"

Azueeén bol prinútený pretočiť očami a ak by sa Darach nenachádzal len pár metrov od neho, určite by si i nespokojne vzdychol. ,,Okay, fajn," uškrnie sa na neho, no svoje nadšenie len hrá. Chvost mu razom vyskoč do vzduchu a i uši sa mu narovnajú. Mus vytiahnuť všetky svoje umelecké schopnosti len aby zabránil pohrome, i keď teraz, keď mu chladný dážď stekal po koži, už ani predstava, že by Darach jeho úmysli odhalil sa nezdala až taká zlá. Nasledoval ho teda a snažil sa vymyslieť čo najviac uveriteľný príbeh. ,,Tuna niekde," mykne plecami. ,,V tom odrenalíne si nepamätám presné miesto."

Darachove slová ho celkom vydesili. Sám by to však nikdy nepriznal a povedzme si pravdu, kto by sa mu čudoval. Zas a znovu nasucho prehltol a chvost sa silou mocou snažil udržať vo vzduchu. ,,Fajn," odsekne, možno až príliš agresívne, no to sa môže nechať pripísať i na účet počasia - nie len jeho zajačím úmyslom. ,,Tak môžeme prejsť celé hranice ak sa ti chce," odpovedá a nos pomaly skláňa k zemi, kde si je na sto percent istý, že nezachytí ani len ten najmenší pach. Predsa len všetko smrdelo ako bahno, ktoré rozmývala voda a ich laby sa do neho borili akoby vážili tonu. Niektorý dážď je skutočne mocnejší ako iný.

Súhlasne kývne hlavou na jej slová a musí sa usmiať. ,,Ďakujem," odpovie jej spokojne a kmitá pri tom chvostom. ,,Myslím, že na ďalší rozhovor už nie je čas, moja svorka ma čaká," mierne sa uškrnie sa vyplazí jej jazyk na znak toho, že ani jemu samému sa nepáčia slová ktoré mu práve vychádzajú z tlamy. ,,Aj napriek tomu, že chcem ujsť stále ma čakajú nejaké povinnosti," vysvetľuje ďalej, no už sa pomaly zberá na odchod. ,,Tak sa teda maj."

Mal vlk vyzeral celkom akoby si užíval svojho doteraz nie príliš dlhého života a Azueéna to celkom potešilo. Už dlho nemal česť s vlkom tak čistým ako boli vlčatá a v tomto momente si uvedomoval aké veľké šťastie má. Predsa len šteňatá ešte nemali najmenšieho tušenia čo to bola politika a to bolo len a len dobre. ,,To znie ale skutočne zaujímavo!" pritaká mu biely vlk a s poľutovaním musí uznať že sa jeho biele laby razom premenili na hnedá akonáhle zahupol takmer po členky do bahna. Nevadilo mu to však, nikto okrem toho malého škvrňaťa ho predsa nevidel. ,,Ukážeš mi ako sa to hrá?" spýta sa ho a pri svojich slovách sa k nemu skloní, berúc to ako odpoveď na otázku šteňaťa. Nerobí nič. Chce sa hrať.

Azueén jemne skloní hlavu nabok, no na tvári mu stále hrá celkom nepríjemný výraz. Obočie má sklonené k očiam a pohľad pripnutý na vlčicu. Nemal problém s ich rozhovorom ale skôr spôsobom akým ho vlčica viedla. Nevadilo mu, že sa vypytuje, nevadilo mu že jej odpovedá, vadilo mu akým spôsobom sa hrá na tajomnú a moc mu to nerezalo. ,,Nepáči sa mi štýl akým sa ma pýtaš, to je všetko," zavrčí jej nevrlo na odpoveď a mykne hlavou. ,,A keď sa niečo pýtam ja, tiež očakávam odpoveď," vysvetľuje ďalej a pri svojich slovách sa narovná, aby bola plne vidieť ich rozdielna výška.
Vráti sa však späť ku téme jeho brata. ,,Brat vedie svorku, viem si predstaviť prečo je známy."

Musí sa uškrnúť, keď pritaká jeho slovám. Nihil bol nudný, to bola pravda a predsa len sa tým niekedy i chválili. Bol to raj pre niekoho a pre druhého zase peklo na zemi. Avšak stále to bola jeho rodná svorka, ku ktorej mal aký-taký vzťah, najmä preto, že tam stále žila jeho rodina. Akonáhle mu však biela vlčica oznámi, že to nie je jeho starosť, nespokojne zavrčí a prebodne ju pohľadom. Akoby toho nebolo málo, tak ešte aj ďalej pokladá úplne debilné otázky. ,,Ty mi povieš, že to nie je moja vec a ešte máš tu drzosť neustále sa ma vypytovať?" zavrčí nesúhlasne a srsť na zátylku hlavy sa mu mierne naježí. ,,Čo som na výsluchu, aby som dokladoval informácie o svojej rodine?"

Nad jej nadšením len mierne skloní hlavu na stranu. Nechcel jej kaziť radosť, nie teraz keď si k nej vybudoval aký-taký vzťah.Stále však neveril tomu, že život vo svorke môže byť šťastný, no už raz jej to povedal a teraz bolo na nej aby si z toho niečo vzala alebo sa poučila z vlastných chýb. ,,Tak nech ti to teda vyjde," popraje jej, no jeho slová nie sú dvakrát nadšené. Akosi čakal, že jedno ich stretnutie môže zmeniť celý jej názor, no akosi sa asi mýlil. Prečo by aj? Kto bol on v porovnaní s predstavou dokonalého života. Musel si jemne popod fúzy zavrčať. ,,Neviem," uškrnie sa na jej otázku. ,,Mám zostať?"

Vyzeralo to tak, že informácia ohľadne jeho odchodu z Nihilskej svorky ju veľmi potešila, no na druhú stranu Azueéna celkom prekvapila. Prinútila ho zas a znovu nadvihnúť obočie a prekvapene na ňu pozrieť. Nevravel však nič, počúval ju ďalej a v tichosti si o nej tvoril obraz vo svojej hlave. ,,Moc ma to tam nebavilo," odpovedal jej napokon na jednu z otázok, ktoré mu stihla za ten krátky čas povedať. ,,Na mňa to bol príliš pokojný život, ja som potreboval viac akcie," mykne plecami no rozhodne sa to ďalej nerozmazávať. Zaujmú ho však jej ďalšie slová, ktoré sú zase o niečo zaujímavejšie a pohltia všetku jeho sústredenosť. ,,Akože kto?" pýta sa jej so záujmom, no to ona kladie už ďalšiu otázku. O čo tu sakra ide? ,,No," odpovedá, nie príliš nadšene. ,,Machiavelli je môj brat."