Príspevky užívateľa

Nad jej slovami sa musí zasmiať. Možno ju skutočne nemal šetriť, ale kto vedel, čo sa z ich stretnutia nakoniec vyvŕbi? Radšej sa nechal za gentlemana ako si poštvať proti sebe ďalšiu vlčicu, ktorá mohla byť potencionálne jeho partner in crime, ak nie niečo viac. Kto bol však on aby vedel budúcnosť? Či už svoju vlastnú alebo niekoho iného. ,,Tak to znie nakoniec celkom dobre," uškrnie sa na ňu. Slová o tuláckom živote ho celkom potešili, dokonca i jeho chvost sa zodvihol mierne do vzduchu a pohupoval sa akoby do neho udieral vánok. ,,Ak sa mi teda podarí zo svorky vypadnúť, a ty budeš stále voľná, možno by sme sa mohli nejaký čas motať spolu," navrhne jej a milo nakloní hlavu. Stačil mu prísľub, vidina peknej budúcnosti a urobilo ho to šťastným. V niektorých oblastiach bol celkom jednoduchým vlkom. ,,Ak sa samozrejme niekedy ešte vôbec stretneme."

Vlčica sa od neho neodtiahla, dokonca mu jeho obliznutie oplatila. To bolo ďalšie pozitívum ktoré mu dovolilo nesustredit sa na veci ktoré robí a Kiler a podarilo ho ovládnuť. Zrazila ho na zem, až mu zuby klapli naprázdno a udrel si bradu. ,,Dobre pohyby," uskŕňa sa ako sa stavia na nohy a opravuje si prach, ktorý sa mu prilepila na srsť. ,,Musím uznať že ti to celkom šlo, i keď som ťa nechal vyhrať," mierne ju podpichuje a smeje sa pri tom. Pohľadom preskočí späť na čiernu vlčicu a vyhľadá jej oči. ,,Skutočne chceš ísť do nejakej svorky?" spýta sa jej miesto toho aby odpovedal na otázky ktoré mu položila ona. Možno odpovie. Neskôr. Možno nie. Teraz boli dôležitejšie veci ktoré mali byť zodpovedané.

Azueén sa prechadzal okolo územia svorky a rozhodol sa že sa od hraníc trošku vzdiali. Premkli ho spomienky keď sa dostal na miesta kde sa prvý raz stretol so svojou teraz-uz-byvalou partnerkou. Pocity v jeho tele sa miešali a on sa sa nedokázal rozhodnúť či cíti smútok alebo hnev.na jednej strane ak by ju tu vtedy nestretol, všetko mohlo byť inak, na druhú stranu - kto by mi zaručil že ak by sa s ňou nestretol, všetko by bolo v poriadku? Trhol hlavou a myšlienky mu z mysli vyhnali slová šteňatá, ktoré by tu vlastne nemalo čo robiť. Toto sa mu už raz stalo a tiež to nebolo príliš pozitívne v jeho živote. I napriek tomu mu to však nedá a musí sa k nemu vybrať. ,,A ty maličký, čo tu robíš?" spýta sa ho keď k nemu podide na dosluch. Porozhliadne sa aby zistil či sa jeho rodičia nenachádzajú v jeho blízkosti.

Tancovalo sa im spolu dobre, dážď len podčiarkovali ich zážitok, pred e tak ako si to Azueén predstavoval. Dnešný deň sa mu skutočne vydaril a on to vedel. Keby sa skutočne skončil tak ako dúfal, nemohol by byť lepším. Meirí evidentne už tiež nezaujímal dážď, a tak Azi vytusil, že i ona si skôr užíva ich spoločné chvíle než aby riešila svoju smuchlanu srsť. Akonáhle začne však znovu rozprávať je prinútený pozrieť sa na ňu znovu a zastaviť svoje telo v pohybe ktorý vytváral s tancom. Skôr ako sa však dostane k odpovedi, nie že by aj plánoval odpovedat, predklone sa k Meirí a nechá ich nosy aby sa dotkli. Privrie pri tom oči a uši mu skĺznuť k hlave.

Vlčica sa do ich hry celkom ponorila a Azueénovi sa to páčilo. Neútočil na ňu síce celou svojou silou a ani nevyužíval žiadne ťahy čo sa naučil strateným hraníc jeho svorky. Hral sa, neútočil a bolo to na ňom vidieť. Chvost sa mu kmasal zo strany na stranu ako poskakoval okolo Kiler a snažil sa jej pokusy o útok buď odraziť alebo vyprovokovať. Páčilo sa mu keď sa jej laby dotýkali jeho srsti, preto ju zo svojho chrbta nestriasol ihneď ako mu naň skočila. Keď sa tak však stalo, zdalo sa akoby si udrela hlavu.
Azueén na ňu v zápale hry ešte pár sekúnd nadšene hľadel, akoby čakal že sa znovu postavi na nohy a ich bitka bude pokračovať ďalej. Keď sa tak však nestalo, chvost mu rýchlo klesol k zadným nohám a pribehol k nej. ,,Si ok?" pýta sa jej mierne ustarostene. Využije však svoju príležitosť a jemne jej oblizne nos. To ju snáď preberie a možno mu i ukáže, čo všetko by mohlo z ich stretnutia vzist.

Azueenov začalo srdce bit akosi rýchlejšie akoby samé nechcelo pripustiť že mu na to tmavý vlk skutočne skočil vtedy, keď to plánoval a vymýšľal, zdalo sa mu to ako vtipný nápad, ktorý si užije, no teraz keď videl že ho Darach skutočne poslúchal a bral vážne, reálne sa začal za svoje správanie cítiť zle. Jediný vlk, ktorý síce asi nebol dvakrát nadšený z jeho prítomnosti, no nejako extra nespochybňovali jeho autoritu a on mu toto urobí? Sám by sa najradšej naopak do zadku, no pre svoje vlastné dobro, teraz nemohol dovoliť aby sa Darach niečo dozvedel. Nie. Nemôže si znepriatelil ďalšieho člena svorky z ktorej chce odísť. Alebo môže?
So sklonenou hlavou zastane a i chvost sa mu spustí k zemi. Dážď sa mu valí po hlave a sťahuje i jeho bielu srsť k zemi svojou váhou. ,,Myslím, že tu už nič nenájdeme,môžeme sa vrátiť," povie mu napokon, no stále sa pozerá pred seba.

Azueenov chvost sa tíčil vysoko vo vzduchu a celkom radostne sa kmital zo strany na stranu. Likér sa mu takmer okamžite vytrhla, čo bolo absolútne očakávateľné a bieleho vlka to prinútilo nesúhlasné zavrcat. Laby mu klesli k zemi a hlavu sklonil nižšie aby sa ich výšky s Kiler aspoň takto opticky vyrovnali. Jeho dlhé nohy mu síce dávali výšku, no nie každý môže mať všetko a teda dlhé nohy svalov moc nepobrali. ,,Tak mi teda ukáž ako sa tancuje u vás," vyzýva ju a pohľadom sleduje ako okolo neho prechádza ako chodí pes okolo svojej koristi. Nečaká však na jej reakciu a necháva sám seba viesť situáciu do ktorej ich oboch dostal. Vyštartuje po nej, s dlhými nohami vystrenymi dopredu, snaziac sa ju labami udrieť po hlave.

Všimol si, že si jeho provokacnych slov nebrala až tak ku telo a to sa mu celkom zapáčilo. Nie žeby nemal rád vlčice ktoré sa za seba vedia postaviť ale na druhú stranu viac sa mu páčilo ak mu vedel niekto odplatiť jeho vlastnou medicínou. ,,Bohužiaľ, nie všetci môžu byť dokonalý," usmeje sa na ňu znovu a pohodí hlavou. Jej poznámku o jeho líčení sa snaží ignorovať a nereaguje na ňu. On nebol až tak dobrý lovec a veľmi dobre si to uvedomoval - za to mu ale celkom slušne šli iné veci, o ktorých však Kiler nemala zatiaľ ani zdania. Zatiaľ.
Uši skloní mierne dozadu a chvost sa mu zodvihne do výšky.,,Vieš čo , možno by som i vedel čo by sme mohli..." vetu nedokončí, lebo v tom momente sa už jeho predné nohy dotýkajú Kileerinho chrbta a tlačia ju k zemi.

Vlčica jeho návrh odmietla a to bolo momentálne jediné, čo Azueénovi hralo v hlave. Pravda bola taká, že ani v kútiku duše nečakal, že by mu to skutočne vyšlo, no na druhú stranu ho skutočne sklamalo, že ho odmietla. Uši mu klesli k hlave a mierne sa od tmavej vlčici odtiahol. Stratil o ňu záujem a v tomto momente nemal ani chuť priviesť ju do Ignisu Zerovi priamo pod nos. ,,Rozumiem, bola by to skutočne veľká zodpovednosť," odpovedá jej a uši sa mu zase vyrovnávajú. ,,Nie každý vlk je dostatočne silný na to aby to zvládol," provokuje ju. Skutočne ho to bavilo a tak si nedal povedať. Akonáhle mu však vlčica navrhne aby išli spolu loviť, zháči sa. Už veľmi dlho nelovil mimo svorky - tá mu prinášala dostatočne veľa jedla na to aby tak nerobil. Nebol si teraz však istý či to má prijať alebo nie. Najmä ak ju len pred pár sekundami urazil. ,,Myslím, že asi tvoju ponuku tiež odmietnem," odpovie s miernym úškrnom, no ešte sa nemá na odchod.

Azueén nie príliš často opúšťal hranice svorky na ich južnej strane - hory mu boli bližšie a dalo sa v nich lepšie vytratiť ako na planine, kde ťa môže každý vidieť i z pár kilometrov vzdialeného bodu. Avšak niekedy treba i zariskovať a samozrejme, nie že by mu na ignise nejako príliš záležalo. Vlka si všimol celkom rýchlo, jeho srsť nebola práve najnenápadnejšia na zelenej tráve. V poslednom čase sa mu zdalo, akoby cudzích vlkov priťahoval - čo bolo práve že opak problému. ,,Zdravím," prehovorí akonáhle sa dostane do takej vzdialenosti, aby na neho nemusel kričať. Zastane mu cestu a n pár sekúnd má dojem, že už vlka niekedy videl? No nie je si skutočne istý, tak to teda nechá tak.

Bolo na nej vidieť, že odpovede, ktoré jej Azueén dáva jej nestačili a tak sa musel opýtať napriamo, tak aby jej musel odpovedať presne tak, ako si zaumienila. ,,Nie," odpovedá napokon priamo, presne tak ako chcela počuť. ,,Odišiel som, už je tomu nejaký rok či dva," mykne plecami a musí sa pri tom uškrnúť. Niekto mal evidentne problém s jeho rodnou svorkou a v tomto momente si nebol istý či je to dobre alebo nie. ,,Prestal som to počítať," smeje sa, no pohľad od vlčice neodtŕha. Bola celkom nabrúsená a on nechcel aby sa ich stretnutie nejako zvrhlo. ,,Prečo ti tak veľmi záleží na tom, či som z Nihilu?" pýta sa jej so záujmom na otázku, čo jej položil a ona neodpovedala.

Pohľad presunie zo srsti Nebel na svet za ňou a musel si rozmyslieť ako odpovedať. Hlasno si vzdychol a mierne sa od nej odiahol, nie však tak ďaleko než aby sa ich srsť už nedotýkala. ,,Jeden z nás by musel niečo obetovať a to nie je nič čo by som chcel," odpovedá jej, no nie je to všetko čo jej chcel povedať. ,,Ani nevieme či by to za to stálo," zaprskne nespokojne a jednu z predných láb jej položí na chrbát. ,,Ale je to takto lepšie."

Sledovanie Meirí mu nijako nepomôže a netrvá príliš dlho kým sa jej podarí zapriahnuť do práce i jeho. Hnedou labou sa dotkne tej jeho a snaží sa mu naznačiť a dokonca i povedať čo má robiť. A on to robí a dúfa, že to robí dobre. Labu natiahne čo najviac dopredu, všetky svoje pohyby celkom slušne prehráva - viacmenej len pre formu, srandu. Tanec ktorý mu vysvetľovala hnedá vlčica nebol zase až taký zložitý. ,,Som šikovný, že?" pýta sa jej so smiechom ako jej pokladá natiahnutú labu na čelo a pritom vyplazuje jazyk. Chvost mu zúrivo kmitá zo strany na stranu a aby všetko veľmi pozitívne ukončil, urobí rýchlym pohybom otočku, presne tak ako mu Meirí povedala. S nadvihnutým obočím a provokačným pohľadom sa na ňu pozrie.

Jeho slová ju zaujali a to sa mu celkom zapáčilo. Naklonil hlavu mierne na stranu a sledoval jej reakcie, zatiaľ čo si ju poriadne obzrel. Musel sa odosobniť od toho, že pred ním skutočne nestála Nebel. ,,Som vo svorke, no už sa pracuje na tom aby som tam dlho nezostal," zasmeje sa nad vlastnými slovami a pokrúti hlavou zo strany na stranu. Skutočne, ešte nech mu dá pár týždňov - max mesiac a jeho stav už bude úplne iný. Ako sa vráti späť k prvej otázke, ktorú sa Azueén najskôr rozhodol preskočiť, teraz sa jej už však rozhodne odpovedať. Evidentne ju to veľmi zaujímalo. ,,Utekám pred svojimi povinnosťami," zasmeje sa znovu a presunie pohľad späť k jej očiam. Needle teda. Výborne. ,,Azueén," odpovedá. ,,Nemyslím si, že si o mne niekedy počula."

Musí prikývnuť na jej slová. Mala pravdu. Honba za niečím veľmi často vôbec neviedla k cieľu ale skôr k samodeštrukcii. O tom však on moc rozprávať nechcel. Akonáhle mu povie, že ho rada stretla, uši mu radostne klesnú k hlave a je nútený sa usmiať. ,,Aj ja som ťa veľmi rád stretol, len čo je pravda," uškrnie sa na ňu spokojne a urobí pár krokov dopredu, aby jej mohol odovzdať bozk na čelo. Bolo mu ľúto, že obaja žili v úplne iných svetoch, no museli to akceptovať. Viac menej. ,,Asi nie je vhodné aby sa člen Ignisu stretával s Nihilanom," vraví jej keď si zaryje hlavu do jej srsti na krku. ,,Takže asi by bolo lepšie ak by sme sa už nestretli."