Príspevky užívateľa

Musí nadvihnúť obočie ihneď ako na neho vlčica prehovorí. Síce sa na Nebel podobala, no jej slová, jej hlas a spôsob ako rozprávala určite nepatrili Nebel. Až teraz sa mu dokonca podarilo všimnúť jazvy na jej tvári - na bielej srsti neboli tak dobre vidieť akoby sa mohlo zdať. Prišli k nemu od nej dve otázky, na ktoré mal asi odpovedať, no vybral si napokon len jednu, tú druhú. ,,Tulák," odpovedá. ,,Čoskoro," uškrnie sa na ňu mierne provokačne a špička chvosta sa mu mierne radostne zavlní. ,,Záleží na tom?" zaujíma sa, lebo téma tuláctva ho celkom zaujímala a niečo mu predznamenávalo, že budú mať na to rovnaký názor.

Azueén nie príliš často opúšťal hranice svorky na ich južnej strane - hory mu boli bližšie a dalo sa v nich lepšie vytratiť ako na planine, kde ťa môže každý vidieť i z pár kilometrov vzdialeného bodu. Avšak niekedy treba i zariskovať a samozrejme, nie že by mu na ignise nejako príliš záležalo. Bielu vlčicu si všimol rýchlo, biela srsť nebola práve najnenápadnejšia na zelenej tráve. V poslednom čase sa mu zdalo, akoby bielych vlkov a najmä teda vlčice priťahoval - čo bolo práve že opak problému. ,,Ale kamže kam," prehovorí k nej akonáhle sa dostane do takej vzdialenosti, aby na ňu nemusel kričať. Zastane jej cestu a n pár sekúnd má dojem, že pred ním stojí vlčica s ktorou sa len pred pár dňami rozlúčil. Zamračí sa a premeria si ju. Nevoňala rovnako a to si bol Azueén skutočne istý.

Netrvalo moc dlho kým sa Azueénovi podarilo vytratiť z hliadkovania okolo hraníc jeho svorky - prečo by mu to i malo dlho trvať, keď ho vlastne nikto nekontroloval? Čo však ani on sám nečakal, bolo, že sa dostane tak ďaleko. Síce vedel, že tu niekde v okolí sa nachádzalo staré územie svorky, no nikdy sa mu sem nepodarilo až tak dostať, najmä z dôvodu, že mal vždy veľa práce - alebo si to aspoň vravel. Teraz však, keď mu na svorke už toľko nezáležalo, dovolil si dostať sa i na miesta, ktoré by mu mali byť zapovedané a nikdy ich nemal vidieť.
I napriek tomu, že po dažďoch bolo po zemi veľa bahna, čo robilo jeho laby viac hnedé ako biele, nesťažoval sa. Všetko lepšie ako utekať pred vlkmi svojej vlastnej svorky.

Vlčica napokon jeho slová vzala dobre, čo sa mu celkom páčilo. Čakal, čo mu povie aby robil a on by to poslušne urobil. Azi mal veľmi zlú vlastnosť, že pokiaľ mal záujem v tom, aby sa niekomu zapáčil dokázal byť takmer až prehnane submisívny - to sa však veľmi rýchlo zmenilo, keď si uvedomil, že už vlka len tak stratiť nemôže. Bohužiaľ práve tento fakt bol pre neho smrteľný, či už sa týka o partnerské vzťahy alebo i obyčajné vzťahy vo svorke. ,,Veď ma dievčatko," uškrnie sa na Meirí, no to už ona spieva a on stojí bez jedinej informácie ako vôbec taký tanec vyzerá. Povedzme si však pravdu, už i len pohľad na vrtiacu sa vlčicu bol dosť veľkým zadosťučinením než tanec samotný. ,,Zatiaľ ti to ide veľmi dobre."

Azueén si veľmi rýchlo uvedomí, že je dosť pravdepodobné, že Shiranie presne takto hovorí o ňom, čo sa týka výchovy Rose. Nechcel však nad tým myslieť, vedel, že to dokašľal a v tomto okamihu nevidel iné riešenie ako partner Nebel. Útek bol omnoho jednoduchším riešením než stavať sa problémom priamo - minimálne pri tom nemohlo nastať priame podrazenie hrdosti. ,,Rodina je zložitá záležitosť," prenesie s hlasným povzdychom. ,,Niekedy si vravím, že by som sa mal na to všetko vykašľať a nechať to len tak," mykne plecami. ,,Možno ak by som sa vykašľal na hľadanie šťastia, možno potom by si ma našlo samo."

Azueén síce nevedel aká presne stará je, no akonáhle mu oznámi, že má tri deti, musí na ňu uprieť prekvapený pohľad. Síce je pravda, že i on dieťa stihol celkom skoro vo svojom živote - možno až príliš skoro, no čakal, že samice budú akési... zodpovednejšie. ,,Tak to máš skutočne celkom veľkú rodinu," uškrnie sa a uši skloní dozadu. ,,Určite si dobrá matka," vraví ďalej, no je otázne či to myslí vážne, alebo sa jedná len o obyčajné suché slová slušnosti. ,,Nihil je dobré miesto pre mláďatá, určite sa máte dobre i bez partnera," odpovedá jej mierne bezstarostne. Určite mu to prišlo ako lepšie prostredie pre výchovu ako Ignis. I keď kto bol on aby vravel niečo o výchove - však sa na nej vôbec nepodieľal. ,,Popravde neviem ani ja," uškrnie sa a pohľad uprie na zem pred seba. ,,Možno je niekedy lepšie byť i ticho a užívať si prítomnosť toho druhého."

Azueeén počul zmenu behu mladého vlka, ktorý bežal za ním a to samotné ho prinútilo spomaliť až napokon úplne zastal. Medzi ním a Darachom zostalo neprekonaných pár desiatok metrov a Azueén to bral ako dobré znamenie toho, že bude mať dostatok času na to, aby dokázal spozorovať každý pohyb mladíka. I napriek tomu, že nebol zadýchaný, rozhodol sa to predstierať, jazyk mu visel z tlamy a on teatrálne dýchal. ,,Boli tu, ale už tu nie sú," zavrčal pomedzi dychmi a hlavu znovu upriamil pred seba. Hlavou mu preblesla rýchla myšlienka na to, či to neprehnal, no teraz už bolo neskoro plakať nad rozliatym mliekom. ,,Musím zostať v strehu, možno sa objava za pár dní."

Netrval dlho aby si všimol, že vlčica spozornela. Bol predsa len strážcom hraníc a vedel dobre čítať reč tela vlkov, ktorý sa okolo neho mihnú. Aspoň niečo mu teda išlo dobre, keď už to nebolo naväzovanie dobrý vzťahov, tak sa vedel aspoň mlátiť. ,,Možno sú, možno nie," odpovedá jej na položenú otázku, sledujúc pritom každý jej pohyb. Nebol si práve istý aká vlčica pred ním stojí a už vôbec nechcel hádať, či by mal proti nej šancu. On bol síce samec a dokonca i dosť vysoký, no na svaloch toho nenabral toľko akoby sa mohlo zdať - i keď teraz, keď už má za sebou pubertu, i nejaké tie vypracované svaly by sa našli. ,,Nemuseli by sme byť dvaja," zasmeje sa nad jej slovami. ,,Možno by sa k nám neskôr niekto pridal," pozrie na ňu dlhým pohľadom a pri konci sa musí zasmiať a pokrútiť hlavou. Nevie či pochopila jeho slová. Bolo mu to jedno.
,,Oh," zháči sa a mierne nakloní hlavu na stranu. ,,Ja som nikdy nepovedal, že som zo svorky odišiel," upozorňuje ju s úsmevom. Táto vlčica sa mu celkom páčila, hodila by sa k ním do Ignisu - možno by ju dokonca i bol zaniesol k Alfovi, ak by on už dávno nestratil svoju vieru k tejto svorke. Už dávno nebol taký lojálny ako na začiatku. ,,Momentálne len hľadám zámienku aby som tak urobil," vraví jej ďalej s úškrnom. ,,Možno by si ním mohla byť ty."

Azueénove oči sa mierne rozšíria akonáhle mu mladá vlčica oznámi, že práve jeho hľadala. V hlave mu vyskočia už rôzne scenáre, ktoré by ju mohli viesť k tomu aby ho hľadala a všetky obsahovali Shiranie, čo sa mu moc nepáčilo. Nasucho prehltne a prinúti sa usmiať. Špičky uší mu mierne klesajú k zátylku. ,,Skutočne?" spýta sa s úsmevom, no akonáhle mladá pokračuje, je mu jasné, že je presne tam, kde nechcel byť. ,,Prečo mi musí niečo odovzdávať a nenájde ma radšej osobne?" spýta sa, no nebola to otázka na Rose. Skôr sa jednalo o rečnícku otázku, na ktorú nepotreboval odpoveď a ani ju nechcel - možno ju i poznal. Vedel, že Iccu stretnúť nechce. ,,Čo mi odkazujú?" pýta sa jej a pri týchto slovách jej už hladí do očí. Niečo v kúte duše mu vravelo, že vlčica pred ním vie, že je jeho dcérou.

Je veľmi rád, že Nebel zareagovala na jeho výzvu pozitívne a spoločne teda mohli nechať čierne jazero za svojimi chrbátmi a vďaka tomu možno i ich myšlienky. Azueén však dúfal zbytočne, Nebel ihneď vytiahla znovu jeho rodinu a on bol nútený znovu stiahnuť uši k hlave. Jednoducho rodina nebola jedna z jeho najobľúbenejších konverzačných tém, no musel uznať, že Nebel to nemala ako vedieť. Pre ňu samú mohla byť táto téma celkom pozitívna, no nanešťastie Azueén to nezdieľal. ,,Aj to je celkom komplikované," uškrnie sa s pohľadom upreným na zem, avšak dlho tam nezostane. Presunie ho smerom k bielej vlčici, zas a znovu. ,,Vieš, celý môj život je trošku komplikovaný," odpovedá. ,,Mám dcéru," povie napokon, no nie je si istý či to má rozvádzať ďalej.

Sleduje ako mu biela vlčica odpovedá a sám si musí hlasno vzdychnúť. Jej strohá odpoveď mu napovedala, že to čo sa deje nie je asi všetko kóšer, ale rozhodol sa na ňu ďalej netlačiť. Obaja mali rany, i keď neviditeľné, ktoré si potrebovali vyliečiť a možno by si napokon mohli navzájom pomôcť.
Pozrie teda priamo na vlčicu a jemne do nej vrazí ramenom. ,,Nebudeme sa snáď však utápať v negatívnych myšlienkach," zasmeje sa a on sám tie svoje posúva kdesi úplne dozadu svojej mysle. ,,Možno by sme sa mohli vzdialiť od tohoto hnusného jazera a nájsť miesto, kde by i myšlienky neboli také čierne," uškŕňa sa a bez čakania na odpoveď sa už aj stavia na nohy. Mohli by sa aspoň trošku prejsť.

Azueén sleduje svoju malú, milú spoločníčku a s chvostom vysoko vo vzduchu necháva jej oči prechádzať po jeho bielej srsti. Špička chvostu sa mu kmitá zo strany na stranu, no nie príliš - aby neprezradil, že je celkom v tejto situácii spokojný. Z nejakého dôvodu by si napokon mohol pripadať ako slaboch, no to boli len jeho myšlienky, ktoré asi nie príliš korešpondovali s tým čo si mysleli ostatní. ,,Popravde som ešte nejako extra netancoval," prizná sa, no nenechá si tým pokaziť túto skvelú príležitosť na prežitie niečoho zaujímavého. ,,Ja som sa vždy skôr venoval trošku brutálnejšej forme tanca," zasmeje sa a mierne sa nafúkne, samozrejme len metaforicky. ,,AK však ty skúsenosti máš, nebude mi vadiť ak by si ma viedla," kývne hlavou smerom ku stromom, pomedzi ktoré presvitalo nebo a prezradzovali tak, že za nimi sa už ďalší les nenachádza. ,,Dážď by bol plus," uškrnie sa, no rozhodne sa na nu už dalej netlačiť.

Vlčica rozprávala akosi divne, no on na to nemal moc čo povedať. Ihneď ako sa s ním skamarátila, bolo vidieť, že je viac ukecaná akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. Nechal ju teda rozprávať a zatiaľ si obzeral jej hnedú srsť - takú hnedú ako predtým ešte nevidel. Alebo možno i videl a nesústredil sa na ňu. Biela srsť bola viac eyecatchy. ,,A páčil by sa ti taký tanček?" uškrnie sa na ňu. Nesmie teraz od svojich slov odstúpiť. Prečo by i mal. Akonáhle sa ho však spýta na ignis, jeho nálada mierne pohasne. Už aby odtiaľ vypadol. ,,Áno som z ignisu," odsekne mierne nepríjemne, no rýchlo sa snaží nahodiť späť aký-taký úsmev. ,,Dobré skúsenosti?" pýta sa jej s hraným záujmom. ,,A volám sa Azueén."
,,V daždi by to bolo viac.." nedokončí vetu, lebo mi najskôr nenapadne slovo, ktoré by mohol použiť. ,,Romantické?" uškrnie sa a pristúpi k vlčici. Hlavu držal vysoko a využíval pri tom i svoje dlhé nohy, ktoré mal skutočne rád.

Azueén na beh skutočne využíval svoje dlhé nohy, ktoré mu pomáhali presúvať sa vyššou rýchlosťou akoby sa mohlo čakať. Laby sa mu síce zabárali minimálne po členky do bahna, on akoby to ani nebral do úvahy. Vietor mu fučal do chrbta a bral si sebou všetku srsť, Azueén však neľutoval, že vytiahol seba a hlavne Daracha do dažďa. ,,Už sme skoro tam," zakričí mu do vetra ale nie je si istý, či ho vlk skutočne počul. ,,Ich pach spláchol dážď ale ja viem kde boli!"

Jeho dcéra konečne vyšla z kera v ktorom sa skrývala a on si ju mohol prehliadnuť v celej svojej kráse. Podobala sa na neho, to sa nedalo uprieť. Bola to skutočne jeho dcéra a on to vedel - ako však vysvitlo z ich malej skupinky bol jediný. Mierne ho z toho pichlo pri srdci, no snažil sa tváriť akoby sa nič nestalo. V jeho mysli sa bilo veľmi veľa pocitov a on vedel, že ani jeden z nich nieje ten správny. Mal by jej povedať, kým je alebo by mal držať formu? Veď i tak čoskoro vypadne a nakoniec môže byť lepšie ak by ho Rose ani nepoznala. ,,Azueén," odpovie na jej otázku, no neopätuje ju, tak ako to väčšinou býva. On odpoveď na otázku, ktorú by sa spýtal poznal. ,,Prišla si sa..." začne, no niekde v pol vete sa zasekne. ,,Prejsť?"